Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-190-2013.pdf
PDF · 128.02 KB
Case nature
Subarea
17C/190/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcu: H. K., Z.. X. X. XXXX, K. B. K. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Karabašom, advokátom, so sídlom v Sabinove, Ružová 10 proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a. s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátom v Košiciach, ul. Nemcovej 22, v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu v Košiciach, so sídlom na Alžbetinej č. 41, sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 414,58 EUR a tieto zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Karabašovi, advokátovi, so sídlom v Sabinove, Ružová 10 na účet vedený v ČSOB, pobočka Prešov, č. ú: XXX XXXXXXX/XXXX, VS 1719013.
odôvodnenie:
Žalobca dňa 17. 7. 2013 doručil návrh, ktorým žiadal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom v Košiciach sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorým bol zaviazaný do 5 dní od doručenia zaplatiť žalovanému 102,90 EUR a trovy rozhodcovského konania 276,- EUR alebo v tej istej lehote podať odpor na súde, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal. Žalovaný ako žalobca v rozhodcovskom konaní uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu sa zakladá na rozhodcovskej doložke v časti XV. VPP, v zmysle ktorej určil na prejednanie všetkých sporov z poistnej zmluvy Arbitrážny súd v Košiciach. Z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 2. 2008 vyplýva, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola zrušená na základe jeho žiadosti zo dňa 30. 5. 2011. Žalovaný mu listom zo dňa 10. 6. 2011 oznámil, že došlo k zániku poistenia. Súčasťou zániku zmluvy bolo aj riadne vyúčtovanie zo strany žalovaného, z ktorého vyplynulo, že žalovaný voči nemu evidoval preplatok 10.707,- SK (355,60 EUR) a tento prebytok uhradil. Žalovaný si návrhom na začatie pred rozhodcovským súdom uplatnil údajný nárok na sumu 102,90 EUR, titulom osobitnej pohľadávky, ktorá zodpovedá nákladom poisťovne vynaložených za uzavretie poistenia. Žalovaný si mal možnosť uplatniť nárok na údajnú pohľadávku už v čase uzavretia zmluvy o poistení dňa 19. 2 2008, resp. rovnakú možnosť mal pri riadnom vyúčtovaní dňa 10. 6. 2011 po zániku poistenia. Žalovaný bol pri uzatváraní poistných zmlúv povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a bolo v jeho záujme, aby v čase uzatvárania poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Nie je možné spravodlivo požadovať sumu, ktorá údajne zodpovedá nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. V návrhu na začatie rozhodcovského konania žalovaný ani presne nešpecifikoval, aké náklady dodatočne vyčíslil. Administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu žalobcu ako spotrebiteľa. V prípade, ak by túto sumu vyčíslil pri uzatváraní poistnej zmluvy, nie je
zrejmé, či by ju podpísal. Žalobca nemal možnosť, pokiaľ ide o rozhodcovské konanie, sa riadne vyjadriť pred súdom, na základe rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu mal len 5-dňovú lehotu odo dňa doručenia rozsudku. Je nemožné očakávať, aby žalobca sa dokázal sám kvalifikovane brániť a je málo pravdepodobné, že by si v takej krátkej lehote dokázal zabezpečiť advokáta. Takto mu bolo odňaté právo konať pred súdom, pričom ide o právo zaručené Ústavou SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a tiež aj O.s.p. Arbitrážny súd v Košiciach nevykonal žiadne dokazovanie, nepredvolal ho ako účastníka konania, neoznámil mu termín rozhodovania a neumožnil mu tak riadne si obhájiť svoje práva. Dojednaná rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve spôsobila značnú nerovnováhu v jeho právach a povinnostiach v jeho neprospech, preto je v zmysle platnej judikatúry považovaná za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Ak ide o rozhodcovské konanie v rámci spotrebiteľských sporov, musí toto konanie vo všeobecnosti zaručovať procesné práva porovnateľné so súdnym konaním, ktoré by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by spotrebiteľ nebol viazaný rozhodcovskou doložkou, t.j. ústnosť, priamosť konania, možnosť odvolania, absencia iných prekážok pri uplatňovaní spotrebiteľského práva. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúce sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Je zrejmé, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná platne, ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, preto ani nebola daná právomoc rozhodcovského súdu.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na to, že charakter tohto konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je spotrebiteľským sporom a všeobecnému súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neprislúcha hodnotiť predmet sporu v merite veci prejednaný pred rozhodcovským súdom, ani svojou činnosťou nahrádzať, či hodnotiť dokazovanie vykonané pred rozhodcovským súdom. Napadnutý rozhodcovský rozsudok by mal podliehať súdnemu prieskumu iba z hľadiska § 40 ods. 1 písm. a) až i) zák. 244/2002 Z. z. s tým, že súd v takomto konaní má len preskúmavať, či predpoklady a priebeh rozhodcovského konania nevybočoval z medzí predvídaných v § 40 ods. 1 písm. a) - i) zák. 244/2002 Z. z. Konanie o nároku zo spotrebiteľskej zmluvy je potrebné odlíšiť od konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 zák. 244/2002 Z. z. Zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je sporom spotrebiteľským, ale len konaním o preskúmanie zákonnosti postupu a záverov rozhodcovského súdu z hľadísk a dôvodov taxatívne uvedených v § 40 ods. 1. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný v skrátenom konaní na základe predložených podkladov, z tohto dôvodu neobstojí námietka žalobcu, pretože takýto postup je bežný a zaužívaný pri skrátenej forme konania. Z podanej žaloby však nie je zistiteľná základná právne významná skutočnosť, kedy rozhodcovský rozsudok bol doručený žalobcovi, či sa zachovala prekluzívna 30 dňová lehota na podanie žaloby a tiež nie je zistiteľné, či žalobca podal proti doručenému rozhodcovskému rozsudku opravný prostriedok, či a kedy sa tak stalo. Podľa názoru žalovaného naďalej je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným, pričom všeobecný súd v tomto konaní nemá založenú príslušnosť v danom spore konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Túto skutočnosť považuje za právne významnú, lebo rozhodcovské konanie začalo skôr, je preukázané jeho pokračovanie v prípade podania odporu žalobcom, preto je daná prednosť kompetencie rozhodcovského súdu pred súdom všeobecným zo zákona a všeobecný súd takto nemá založenú príslušnosť konať a rozhodovať pre nedostatok podmienky konania. Z tohto dôvodu vzniesol námietku podľa § 106 ods. 1 a ods. 3 O. s. p. s návrhom na zastavenie konania alebo prerušenie konania do konečného rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktorý začal konať ako prvý. Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, žalovaný poukázal na to, že súčasťou poistnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom dňa 19. 2. 2008 č. 4470790001 boli aj VPP zo dňa 19. 2. 2008, ktoré žalobca podpísal a tiež Osobitné zmluvné dojednanie č. 01/2007, pričom podľa bodu 2 týchto dojednaní bola dojednaná aj rozhodcovská doložka, ktorá bola jednoznačne individuálne dojednaná, naviac pre svoj osobitný charakter bola osobitne a výrazne oddelená od ostatného textu VPP a to práve z dôvodu, aby bola zrejmá aj žalobcovi ako účastníkovi zmluvného vzťahu, aby si ich žalobca všimol a venoval náležitú pozornosť. Žalobca mal dve možnosti spolu s podpisom poistnej zmluvy a VPP, podpísať Osobitné zmluvné dojednania obsahujúce rozhodcovskú doložku, čím by prijal z podpisu vyplývajúce ust. čl. XV., alebo nepodpísať osobitné zmluvné dojednania, čím by vylúčil použitie ust. čl. XV. VPP, avšak jeho poistný vzťah by nebol v ostatnom dotknutý. Je preto nesprávne tvrdenie žalobcu, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pre ktorý dôvod by mala byť neprijateľná, pretože táto bola individuálne dojednaná a je teda platná. Na základe žiadosti žalobcu doručenej dňa 30. 5. 2011 došlo k zániku poistenia dňom 20. 7. 2011 s prebytom poistného vo výške 10 707,- Sk. Dňa 2. 1. 2012 žalovaný
podal na Arbitrážny súd Košice návrh proti žalobcovi na vymoženie pohľadávky podľa časti XVII. ods. 7a VPP zo dňa 21. 5. 2007 a túto pohľadávku vyčíslil na sumu 102,90 EUR, keď zodpovedala nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistenia. Predmetom konania pred rozhodcovským súdom teda nebolo dlžné poistné, ale osobitná pohľadávka vo výške províznej odmeny, ktorú žalovaný vyplatil sprostredkovateľovi poistenia za uzavretie poistnej zmluvy v súlade s čl. XVII. bod 7a VPP po zániku poistného vzťahu na žiadosť žalobcu. Skutočnosť, kedy si uplatnil žalovaný túto pohľadávku je limitovaná zákonnými ustanoveniami, ako aj zmluvne dohodnutými ustanoveniami o predĺženej lehote na uplatnenie pohľadávky podľa čl. XVII. bod 7c VPP. Existencia pohľadávky uplatnenej v rozhodcovskom konaní preto neovplyvňuje jej nezapočítanie pri ukončení poistenia a jej vznik a trvanie nie je viazané ani na osobitné písomné alebo iné upozornenie, či predchádzajúcu písomnú výzvu. Príslušné ust. VPP totiž presne vymedzuje moment vzniku pohľadávky a o podstate a výške pohľadávky bol žalobca ako klient upovedomený finančným agentom podľa záznamu o požiadavkách a potrebách klienta. Pri zániku poistenia žalovaný zaslal žalobcovi ako poistníkovi oznámenie o zániku poistenia, obsahujúce bilanciu poistenia. Oznámenie o bilancii poistného preto nie je možné vykladať tak, že by malo znamenať aj zánik od poistného odlišnej pohľadávky podľa časti XVII. ods. 1a VPP.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom svedkyne T. A., poistnou zmluvou č. XXXXXXXXXX zo dňa 19. 2. 2008, oznámením o zániku poistenia zo dňa 10. 6. 2011, návrhom na začatie konania pred Arbitrážnym súdom v Košiciach zo dňa 2. 1. 2012, upovedomením o začatí konania pred rozhodcovským súdom, rozhodcovským rozsudkom 3C/2095/2012 zo dňa 19.1.2012, kópiou doručenky o prevzatí rozhodcovského rozsudku zo dňa 18. 6. 2013 a ďalšími listinami a zistil tento s k u t - k o v ý s t a v :
Dňa 19. 2. 2008 žalovaný potvrdil návrh na uzavretie poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorý podpísal žalobca so sprostredkovateľkou poistenia p. T. A. dňa 19. 2. 2008 so začiatkom poistenia 20. 2. 2008, dojednaného na 29 rokov a zároveň žalobca zaplatil prvé poistné vo výške 1.170,- Sk. Žalobca listom zo dňa 30. 5. 2011 požiadal o zrušenie poistnej zmluvy, ktorú uzatvoril dňa 19. 2. 2008, na čo žalovaný reagoval oznámením o zániku poistenia listom zo dňa 10. 6. 2011, keď oznámil, že dňom 20. 7. 2011 o 00.00 hod. dôjde k zániku poistenia v zmysle § 800 OZ. Zároveň uviedol konečný stav finančného plnenia ku dňu zániku poistenia s preplatkom 355,40 EUR, ktorý sa zaviazal žalobcovi uhradiť do 14 dní po zániku poistenia. Dňa 4. 1. 2012 ako to vyplýva z kópie spisu 3C/2095/2012 Arbitrážneho súdu v Košiciach, žalovaný doručil žalobu o zaplatenie 102,90 EUR na Arbitrážnom súde v Košiciach s odôvodnením, že tento nárok je v režime podľa VPP v časti XVII. ods. 7a a podľa časti XV., v zmysle ktorých sa vzájomné spory prejednávajú podľa zák. č. 244/2002 Z. z. a rozhodcovská doložka odkazujúca explicitne na časti XV. VPP bola samostatne dohodnutá v rámci osobitných dojednaní k poistnej zmluve, ktoré sú umiestnené ako samostatný a technický oddeliteľný text na poslednej strane poistných podmienok, pričom v tomto konaní žalobca mal možnosť osobitné dojednania nepodpísať bez toho, aby to malo vplyv na ostatný obsah jeho poistného vzťahu, nebol nijako donucovaný akceptovať aj rozhodcovskú doložku a bolo mu umožnené odmietnuť, resp. ovplyvniť dojednanie o jurisdikcii rozhodcovského súdu. Z doručenky odosielateľa AS v Košiciach vyplýva, že žalobcovi dňa 18. 6. 2013 boli doručené žalobný návrh, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom s dátumom 9. 1. 2012 a rozhodcovský rozsudok s dátumom vydania 19. 1. 2012. Žalobca dňa 17. 7. 2013 doručil návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku AS Košice sp. zn. 3C/2095/2012.
Podľa § 40 ods. 1 písm. c, j zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok nenadobudne právoplatnosť. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.
Podľa § 41 citovaného zákona ods. 1, 2, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 písm. h) možno podať v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania ktorý podáva žalobu, dozvedel o dôvode obnovy konania, alebo odo dňa, keď ho mohol po prvýkrát uplatniť, najneskôr však do troch rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku podal žalobu o jeho zrušenie, pričom je aj splnená podmienka dôvodu na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku na všeobecný súd podľa § 40 ods. 1 písm. c), keď jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy a podľa písm. j) keď pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.
Svedkyňa T. A. uviedla, že pracovala pre poisťovňu Rapid Life ako sprostredkovateľ poistenia. Pri uzatváraní poistnej zmluvy postupovala štandardne podľa školení, ktoré absolvovala. Poistné zmluvy ponúkala podľa toho, o čo mali klienti záujem, teda čo chceli kryť, aké riziká poistnou zmluvou. Aj so žalobcom takto uzatvorila poistnú zmluvu. Nikto pri zaškolení jej nevysvetlil, čo je to Arbitrážny súd, dostali len vysvetlenie, že sa použije v ojedinelých prípadoch, ale ani ona sama nevedela, aký je rozdiel medzi všeobecným a arbitrážnym súdom. Tiež nevedela, čo je rozhodcovská doložka individuálne dojednaná, povedali im len toľko, že ak by klient mal problém s poisťovňou, vtedy sa môže obrátiť na arbitrážny súd. Ani ona s klientami, s ktorými uzatvárala poistnú zmluvu, o týchto záležitostiach arbitrážneho súdu a individuálnej zmluvnej podmienke nevedela informovať viac, než len v takomto rozsahu. Školenia boli zamerané na to, aby čo najviac uzatvárali zmluvy, teda na produkty, ktoré boli najdôležitejšie a ďalej, aby zmluvy boli riadne podpísané. Tiež neboli školení o tom, že za províziu platí klient. Preto ani pri uzatváraní zmlúv sa tejto téme nevenovali. Ani právnik poisťovne, ktorý viedol školenia u žalovaného im o tom nič nepovedal. Sama len z vlastnej činnosti zistila, že provízia, ktorú jej poisťovňa vyplatila, v prípade, že došlo k zrušeniu poistnej zmluvy do 1 roka, si od nej poisťovňa zobrala späť vo výške 100 %, v prípade zrušenia poistnej zmluvy v druhom roku 30 %. Napriek tomu poisťovňa žiada teraz tieto provízie od klientov druhýkrát. Tiež nevedela, čo je rozhodcovská doložka a pri uzatváraní poistných zmlúv ju to ani veľmi nezaujímalo, pretože tu boli dôležité časti poistnej zmluvy a poučenia, ktoré dávali a ktoré zaujímali klientov, hlavne možnosti zrušenia zmluvy do 2 mesiacov, vyplnenie dotazníka, aby v ňom boli uvedené pravdivé údaje, aby boli správne ohľadne zdravotného stavu, aby klient neprišiel o poistné plnenie v prípade poistnej udalosti. Sama sa o tieto záležitosti týkajúce sa rozhodcovského súdu a individuálnych zmluvných podmienok málo zaujímala, práve z týchto dôvodov, že ani pri školeniach agentov poistenia nebola tomu venovaná pozornosť. Klient buď podpísal zmluvu alebo nie, ak by nesúhlasil so zmluvnými podmienkami, zmluva by nebola uzavretá. Podľa poučení, ktoré dostali, klient musel podpísať celú zmluvu, všetky časti, nemohol to odmietnuť. Vôbec neboli školení ohľadne rozhodcovských doložiek, ani ona sama nevedela, čo to znamená, preto ani klientov ohľadne rozhodcovských doložiek neoboznamovala. Klient musel podpísať aj časť osobitné dojednanie, pokiaľ súhlasil so zmluvou, ak by to odmietol, poistná zmluva by nebola platne uzavretá a neboli by jej ju ani prijali. Uzatvorila len 3 - 4 poistné zmluvy, pretože túto činnosť ukončila pred 6 rokmi. So všeobecnými poistnými podmienkami oboznámila klienta tým spôsobom, že mu dala možnosť si ich prejsť v texte. Na zmluve museli byť všetky podpisy, inak by jej ich poisťovňa neprevzala. Postupovala tak ako jej to povedali na školeniach, kde sa osobitne nezaoberali týmito osobitnými zmluvnými dojednaniami.
Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 4 r), 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.
Predmetnou žalobou sa žalobca domáha zrušenie rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach sp. zn. 3C/2095/2012 zo dňa 19. 1. 2012, ktorý mu bol doručený dňa 18. 6. 2013 s poukazom na to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú uzatvoril so žalovaným dňa 19. 2. 2008 a dňa 30. 5. 2011 požiadal o jej zrušenie. Žalovaný listom zo dňa 10. 6. 2011 oznámil, že dňom 20. 7. 2011 došlo k zániku poistenia. Zároveň zaslal vyúčtovanie poistného, keď evidoval preplatok 355,40 EUR na poistnom. Žalobca poukazoval na to, že žalovaný bol povinný postupovať s odbornou starostlivosťou pri uzatváraní poistných zmlúv a v jeho záujme bolo, aby v čase uzatvárania zohľadnil všetky svoje náklady a nie je možné ich teraz požadovať, a to náklady, ktoré údajne zodpovedajú nákladom žalovaného na uzavretie poistenia. Tieto nálady ani v žalobnom návrhu žalovaný presne nešpecifikoval, pričom administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu spotrebiteľovi. Ďalej namietal platnosť rozhodcovských doložiek v poistnej zmluve, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a preto sú neprijateľné a vo svojich dôsledkoch predstavujú výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľa a spotrebiteľa, keď nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch. Ak je rozhodcovská doložka súčasťou štandardných zmluvných podmienok, vzniká nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na jej nekalosť. Z obsahu poistnej zmluvy, ktorú podpísal žalobca dňa 19. 2. 2008 č. XXXXXXXXXX v časti XV. VPP je obsiahnuté dojednanie o rozhodcovskom konaní. Obsahom tohto dojednania je, že všetky vzájomné spory a nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom podľa zák. č. 244/2002 Z. z. podľa štatútu rozhodcovského súdu a jeho rokovacieho poriadku. Na konci VPP je ako osobitné dojednanie pod č. 01/2007 k poistnej zmluve dojednaná rozhodcovská doložka pod bodom 2, podľa ktorej poistník aj poisťovňa spoločne vyjadrujú a každý zároveň svojim podpisom samostatne vyjadruje svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktičnosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV časti týchto VPP a toto chápu ako rozhodcovskú doložku. Na základe tohto dojednania AS v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/2095/2012, prijal svoju právomoc a príslušnosť vo veci konať a vyslovil záver, že vec spadá do právomoci rozhodcovského súdu, lebo ide o typ sporu, ktorý je možné v rozhodcovskom konaní prejednať, ak bola v danej veci medzi účastníkmi uzatvorená platná rozhodcovská zmluva. Vychádzal z čl. XV. predložených VPP, v ktorom poisťovňa určila na prejednanie všetkých sporov AS Košice a ďalej z osobitného dojednania, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka je podpísaná poistníkom s tým, že tento ju nebol povinný v rámci poistnej zmluvy ako celku podpísať, ale mal možnosť túto zmluvnú podmienku neprijať bez toho, aby to ovplyvnilo zvyšok poistného vzťahu, teda mal faktickú možnosť upraviť v časti XV. poistných podmienok ju úplne vylúčiť a nebol podmieneným podpisom pod celý text poistných podmienok nútený k tomu, aby akceptoval aj konanie pred rozhodcovským súdom len preto, že je súčasťou širšieho zmluvného textu, aj keď v skutočnosti by s dojednaním o rozhodcovskom konaní nesúhlasil. Takto mu bola daná možnosť vylúčiť zmluvné dojednanie o rozhodcovskom súde, čo podľa názoru rozhodcovského súdu činí rozhodcovskú doložku platnou aj z pohľadu § 52 a násl. OZ. Rozhodcovská doložka neobsahuje ani žiadne také špeciálne ustanovenia oproti všeobecnej procesnej úprave podľa O.s.p., ktoré by mali značne znevýhodňovať poistníka a tým spôsobiť vo vzájomnom
vzťahu nerovnováhu v jeho neprospech. Rozhodcovský súd mal za to, že je preukázané, že účastníci uzatvorili platnú rozhodcovskú doložku a preto AS Košice je orgán príslušný vo veci konať a rozhodnúť.
Smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, vychádza zo vzorového okruhu klauzúl, ktoré sa majú transponovať a členské štáty si mohli vybrať do akej miery prevezmú odporúčané nekalé klauzuly. Zároveň sa členským štátom umožnilo prekročiť tento rámec, teda upraviť okruh neprijateľných podmienok širšie ako odporúča smernica (čl. 8).
Slovenský zákonodarca upravil režim súdnej kontroly neprijateľných podmienok na základe indikatívneho výpočtu neprijateľných podmienok (§ 53 ods. 4 OZ), čo znamená, že súdu nič nebráni judikovať neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve podľa aj tzv. generálnej klauzuly v § 53 ods. 1 OZ, teda nad rámec z oznamu podmienok uvedených v prílohe Smernice resp. v OZ.
Za neprijateľnú podmienku sa považuje taká podmienka, ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a táto nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.
Doložka, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní a teda núti spotrebiteľa nezvratne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a nie je daná žiadna alternatíva spotrebiteľovi, aby rozhodcovské konanie zastavil, spôsobuje, že dodávateľ v typových zmluvách diktuje svoju vôľu a spotrebiteľ sa tak dostáva mimo mechanizmus spotrebiteľskej právnej ochrany. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ rieši takúto podmienku tak, že ju považuje za neprijateľnú. Nie je možné akceptovať, aby spotrebiteľ bol nútený podrobiť sa výlučne arbitráži, lebo takáto rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa neodvratne arbitráži.
Ochranný režim zákazu neprijateľných podmienok vyplýva zo Smernice v prípade spotrebiteľa pri typových zmluvách. O typovú zmluvu, vrátane rozhodcovskej doložky ide aj v danej veci. Poistnú zmluvu, ktorú uzatvorili žalobca so žalovaným súd posudzuje ako štandardnú typovú zmluvu uzatvorenú medzi ním ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom - podnikateľom. Takáto typová zmluva nesmie od spotrebiteľa vyžadovať, aby spory riešil výlučne osobitným typom arbitráže, ktorý nie je upravený právnymi predpismi a kde rozhodcovia nie sú povinní aplikovať hmotné právo. Už vo vzorovom okruhu nekalých klauzúl podľa Smernice EHS 93/13 sú uvedené niektoré zmluvné podmienky, ktoré majú vysokú potenciu spôsobiť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je tu aj spomínaná arbitráž. Zmluvná podmienka v štandardnej formulárovej zmluve alebo vo VPP, ktorá takto bola prebratá a ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, pričom vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa, mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia exekútora a o takú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ podľa nej mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, alebo podať na všeobecnom súde návrh, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu.
Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa čl. 38 Charty základných práv EÚ „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa“. Ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a to platí aj vo vzťahu, keď zmluvný vzťah obsahuje vedľajšie zmluvné ustanovenia formulárovej povahy. Možnosť zmeny obsahu štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je iluzórna a je zrejmé, že ide len o rovnosť formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné len vonkajším zásahom, t.j. súdnou kontrolou (rozsudky Súdneho dvora Montaza Claro C/168/05, Oceáno Gruppo Editoriál SAC/240/98, C244/98). Medzinárodná zmluva, vrátane zmluvy o fungovaní EÚ má po jej ratifikácii prednosť a v hierarchii právnej sily je nad zákonom (čl. 7 Ústavy). Akty EÚ a rešpektovanie judikatúry súdneho dvora sú pre členské štáty principiálnou otázkou. Ciele tejto ochrany sa musia stať súčasťou rozhodovania všeobecných súdov. Ochrana pred neprijateľnými podmienkami sa vykonáva
v režime pravidiel verejného poriadku, ktorých dodržiavanie štát musí bezpodmienečne vyžadovať (uznesenie Súdneho dvora EÚ Pohotovosť proti Korčovská čl. 50).
Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice „podmienka sa nepovažuje za individuálne dojednanú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Ak žalovaný ako dodávateľ vopred naformuloval zmluvné podmienky vrátane časti o rozhodcovskom konaní, spotrebiteľ nemôže zmeniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej zmluvy, vrátane rokovacieho poriadku rozhodcovského súdu. Možnosť ponúknuť spotrebiteľovi rozhodcovské konanie nič nemení na podstate povahy individuálne vyjednanej rozhodcovskej doložky. Garancia súdnej kontroly neprijateľných podmienok sa týka dodávateľom vopred naformulovaných klauzúl, bez možnosti meniť ich obsah. Je pritom irelevantné, či niektorú časť zmluvy dodávateľ osobitne spotrebiteľovi navrhol. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, pričom pokiaľ ide o posúdenie, či si vymienil rozhodcovskú doložku spotrebiteľ, možno ťažko kladne posúdiť, keďže jej obsah vrátane pravidiel rozhodcovského procesu zjavne nepoznal. Toto vyplynulo aj z vykonaného dokazovania výsluchom poisťovacej agentky p. Kravčíkovej, ktorá potvrdila, že sama ako poisťovacia agentka nebola zaškolená v tom smere, čo je rozhodcovský súd, individuálne dojednanie zmluvnej podmienky a rozhodcovská doložka a preto ani svojich klientov v tomto smere nemohla poučiť, keďže nemala o tom poznatky.
Ochrana poskytovaná súdom vo vzťahu k neprijateľnej zmluvnej podmienke je o presadení noriem vyššej právnej sily a záväzku štátu prijať všetky kroky potrebné na to, aby nekalá zmluvná podmienka nezaväzovala spotrebiteľa. Ak by malo platiť, že rozhodcovské zmluvy dohodnuté so spotrebiteľom sú vyjednané individuálne len z dôvodu, že spotrebiteľ uviedol o jeden podpis v zmluve naviac, úplne by sa strácal zmysel súdnej kontroly formulárových podmienok, ktorých obsah spotrebiteľ nemôže nijako zmeniť. Spotrebiteľ mohol rozhodcovskú doložku ako celok prijať alebo odmietnuť, ale určite nie vymieniť si individuálnu zmluvnú podmienku rozhodcovského procesu zjavne preto, že ani nepoznal obsah pravidiel takéhoto rozhodcovského procesu a nebol ani o nich poučený. Občiansky zákonník zakotvuje hranice posúdenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky na úrovni vnútroštátnej, pričom dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie zaťažuje žalovaného, ktorý v tomto smere nedoložil žiadne dôkazy, ktoré by podporovali záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky (§ 53 ods. 3 OZ). Žalobca i vypočutá svedkyňa zhodne vypovedali, že žalobca nemohol ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky, mohol ju len prijať ako celok alebo odmietnuť, lebo obsah tejto doložky bol dodávateľom vopred pripravený, na jeho obsahu žalobca nijakým spôsobom neparticipoval, nebol mu ani náležitým spôsobom s odbornou starostlivosťou vysvetlený význam rozhodcovskej doložky, pravidlá, podľa ktorých sa bude viesť rozhodcovské konanie a nebolo mu dané ani poučenie, či má možnosť výberu sa rozhodnúť. Spotrebiteľ, ktorý si vyjednáva takýto súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. Žalovaný tieto skutočnosti o individuálnom dojednávaní zmluvnej podmienky, teda rozhodcovskej doložky nepodložil žiadnym spôsobom, naopak jeho tvrdenie bolo priamo vylúčené svedeckou výpoveďou p. Kravčíkovej, ktorá zabezpečovala uzatváranie poistných zmlúv a priamo uviedla, že ani ona nepoznala tieto pravidlá, nebola o nich školená, preto s nimi ani nemohla poučiť a podať potrebné informácie svojim klientom, medzi ktorými bol aj žalobca. Rozhodcovskú doložku, ktorá je predkladaná spotrebiteľovi vo forme štandardného formulára vo VPP ako aj na samostatnom liste, bez toho, aby spotrebiteľ poznal tieto pravidlá arbitráže, jej význam, rozdiel medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, nemožno považovať za individuálne dojednanú. Aj judikatúra Súdneho dvora poukazuje na skutočnosť, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky (Mostaza Claro bod 25-27 C 168/05, Oceáno Grupo Editoriál, Asturtom a iné).
Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky, má poznať ich dôsledky a nemá konať v rozpore s dobrými mravmi. Konanie v rozpore s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, vykazuje znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti, praxe, využíva omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušenie zmluvnej slobody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane spotrebiteľa).
S poukazom na vyššie uvedené súd má za to, že rozhodcovský rozsudok vydaný AS v Košiciach v spotrebiteľskej veci sp. zn. 3C/2095/2012 je v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva, na základe
ktorej bola založená právomoc rozhodcovského súdu nebola vôbec uzatvorená alebo bola uzatvorená neplatne. Rozhodcovská doložka je neplatná, nebola individuálne dojednaná, spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Z obsahu poistnej zmluvy vyplýva, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá už podpisom zmluvy, keďže sa v nej uvádza, že jej súčasťou sú VPP a teda je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. XV. VPP a na tom nič nemení, že v ten istý deň podpísali zmluvné strany ako pokračovanie predtlačeného formulára aj formulárovú časť odkazujúcu na tú istú rozhodcovskú doložku, teda doložku uvedenú v poistných podmienkach. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovateľná, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie, o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo ktorá voľba znamená. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca ako spotrebiteľ podpísal rozhodcovskú doložku, pretože inú voľbu nemal, keď chcel uzatvoriť poistnú zmluvu. Žalobca nebol informovaný o rozhodcovskom konaní, čo vyplynulo z výpovede žalobcu i svedkyne - sprostredkovateľky poistenia. Dojednaná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, žalobca nemal možnosti ovplyvniť jej obsah, ale naopak musel ju prijať, ak chcel uzavrieť poistnú zmluvu ako celok vopred pripravenej formulárovej štandardnej zmluvy. Žalovaný nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by svedčili individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka v poistnej zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, neboli mu poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní, o jeho rozdieloch v porovnaní so súdnym konaním, rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu. Z vyššie uvedených dôvodov súd vyhovel tejto žalobe v plnom rozsahu a zrušil predmetný rozhodcovský rozsudok.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa zásady procesnej úspešnosti v konaní. Procesne úspešný bol žalobca, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré predstavujú náklady za právne zastúpenie podľa § 11 ods. 1 písm. b), § 14 ods. 1 písm. a,b,c vyhl. č. 655/2004 Z. z., a to: príprava a prevzatie zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom 61,87 EUR, účasť na konaní pred súdom dňa 15. 1. 2014 61,87 EUR, dňa 28. 4. 2014 15,47 EUR, dňa 24. 9. 2014 61,87 EUR, písomné vyjadrenie zo dňa 2. 6. 2014 61,87 EUR, cestovné dňa 15. 1. 2014 Sabinov - Prešov a späť, 40 km, pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1,364 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR, 40 km x 5,7 l : 100 x 1,364 EUR = 3,11 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 = 26,80 EUR, cestovné spolu 37,23 EUR, dňa 28. 4. 2014 - cestovné Sabinov - Prešov a späť, 40 km, pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1,338 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR, 40 km x 5,71 l : 100 x 1,338 EUR = 3,05 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 = 26,80 EUR, cestovné spolu 37,17 EUR, dňa 24. 9. 2014 Sabinov - Prešov a späť, 40 km, pri spotrebe 5,7 l/100 km, pri cene nafty: 1,359 EUR/l, 40 km x 0,183 EUR = 7,32 EUR, 40 km x 5,71 l : 100 x 1,359 EUR = 3,09 EUR, náhrada za stratu času 13,40 EUR x polhodina x 2 = 26,80 EUR, cestovné spolu 37,21 EUR, paušálna náhrada 5 x 8,04 EUR = 40,02 EUR, celkom 414,58 EUR, ktoré žalovaný uhradí priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Jozefovi Karabašovi, advokátovi v Sabinove, na účet vedený v ČSOB, č. ú.: XXX XXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.