Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8T-51-2012.pdf
PDF · 120.36 KB
Case nature
Area
Subarea
8T/51/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudcom JUDr. Mariánom Manduchom na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 24.09.2014 takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku
o s l o b o d z u j e
obžalovaného
J. Q., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom R. nad F., U. W. č. XXXX/XX - 5,
spod skutku právne posúdeného obžalobou Okresnej prokuratúry Trenčín sp. zn. 2Pv 293/10 ako trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek l, odsek 2, písmeno a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
dňa 18.03.2010 v čase okolo 01.15 hod. polial doposiaľ nezistenou horľavou látkou v oblasti strechy osobné motorové vozidlo zn.: Hyundai Elantra, modrej farby, rok výroby 2005, WIN: B ktoré je vo vlastníctve fyzickej osoby - podnikateľa, ktorou je Ľubica Šimonovičová - Perseus, Borčice, ktoré sa nachádzalo pred rodinným domom č. XX v obci Q., čím poškodil vyššie uvedené vozidlo a spôsobil jeho majiteľke Ľubici Šimonovičovej - Perseus, so sídlom Borčice č. 45, 018 53 Bolešov, IČO: 0037659081, škodu vo výške 5.000,- €.
Súd obžalovaného oslobodzuje, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.
Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku sa poškodená Ľubica Šimonovičová - Perseus, so sídlom Borčice č. 45, 018 53 Bolešov, IČO: 0037659081, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie na návrh prokurátora výsluchom obžalovaného, svedkyne poškodenej A. F., svedkov C. U., L. B. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Na návrh obhajcu obžalovaného bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkov T. Q., U. Q., L. P., R. S., F. W., C. U., A. F., A. U. a výsluchom znalca RNDr. Petra Mlkvíka. Napokon na návrh splnomocnenca poškodenej bolo vykonané dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, ktoré splnomocnenec predložil súdu na hlavnom pojednávaní. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie v intenciách pokynu KS TN výsluchom svedkov V. L., U. W. a jeho konfrontáciou so svedkom C. U.. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie predmetného skutku, pričom uviedol, že všetko je to výmysel zo strany U. a B., sú to narkomani, bolo preukázané, že predávali drogy. Toho času ako zhorelo auto bol doma, potvrdí mu to jeho mama. O deviatej večer zaviezol svoju priateľku do Q. a od desiatej večer už bol len doma. Mama spala doma v spálni, pričom vedela, že je doma. Asi o pol ôsmej na druhý deň mu volali operatívci, pán U. a čakali dole pred domom, sadol si do auta a v aute mu už rozprávali, že mal podpáliť nejaké auto. Potom išli do Dubnice, tam čakali na technika pri výsluchu, ktorý berie stery, zobrali mu stery. Dňa 21.03. ho napadli, zastavili ho v Borčiciach, zobrali mu kľúče od auta, povedali mu, že tam má čakať, on súhlasil, povedal, že s tým nič nemá, následne prišiel ich otec, drgli do seba, začali ho biť, C. U. na neho vytiahol palicu a on začal konať takým spôsobom ako konal. Až potom sa našiel svedok C. U., ktorý potvrdzuje tento skutok. Mjr. L. vtedy pracoval na Obvodnom oddelení PZ SR v Dubnici nad Váhom a bol pri výpovedi C. U., pričom L. B. je príbuzný s mjr. L.. Osobné motorové vozidlo značky Renault Megan používal do novembra roku 2009, kedy mu odobrali technický preukaz. Asi od januára roku 2010 bolo toto vozidlo nepojazdné. Pred skutkom nemal k U. a B. žiadny vzťah, poznal ich len z videnia. B. od neho požadoval, aby pre L. F. predával drogy, čo odmietol a možno aj preto je stíhaný v predmetnej trestnej veci.
Svedkyňa poškodená A. F. vypovedala na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedla: „Bola som majiteľkou OMV zn.: Hyundai elantra, r.v. 2005, farby, WIN: B TEČ:IL-XXXAX. Uvedené vozidlo som mala zo dňa 17.03.2010 na deň 18.03.2010 odstavené pred domom, kde som ho mala riadne uzamknuté. Skoro ráno dňa 18.03.2010 v čase medzi 01.00 h až 02.00 h som bola doma, pričom som už spala. Okolo 01.15 h prišiel za mnou a manželom A. F. do spálne náš syn L. F., ktorý zakričal na manžela, že horí naše auto a odišiel pred dom, kde išiel hasiť toto naše auto. Následne išiel manžel a potom sme volali hasičov a políciu. Po príchode hasičov títo dohasili vozidlo a taktiež prišla aj polícia, ktorá uvedený požiar zdokumentovala. Viac si na žiadne podrobnosti nepamätám. Neviem uviesť, kto mi mohol zapáliť moje auto, nakoľko nie som si vedomá, že by som mala nejakých nepriateľov, ale uviedla by som, že niekoľko dní po požiari napadol J. Q. môjho syna L. F. a keď prišiel na miesto môj manžel tak sa pýtal Q., že to si ty ten zasran, čo podpálil naše auto a J. Q. na to odpovedal: No a čo keď som podpálil a vytiahol nôž. A aj C. U. povedal mojim synom a neskôr aj mne, že teta, to auto vám podpálil Q.. Ďalej povedal, že on to videl. Z uvedeného dôvodu si myslím, že mi auto podpálil J. Q..“
Svedok C. U. na hlavnom pojednávaní uviedol, že bolo to niekedy v noci okolo 01.00 h. prišiel z vonku a obžalovaný, teda zrejme obžalovaný prišiel autom zn. Renault Megane s EČ: DK, vystúpil z neho, išiel s dvoma fľašami smerom k domu rodiny F.. Bola vtedy tma, ale obžalovaného videl vďaka pouličnému osvetleniu zo vzdialenosti asi 10 až 15 m. Obžalovaného spoznal podľa chôdze a postavy. V tú noc asi o 02.00 h. až 03.00 h. sa o skutku rozprával so svedkom U. W., ktorý sa v noci vrátil domov. Obžalovaný sa F. pred skutkom vyhrážal, tak kto iný to mal spraviť. Obžalovaného pozná ešte zo strednej školy.
Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň prišiel domov z práce až v skorých ranných hodinách asi o 04.00 h., kedy videl na ceste nejaké zhorené motorové vozidlo, pričom tú noc nehovoril so svedkom C. U..
V rámci výsluchov svedkov C. U. a U. W. vykonaných formou konfrontácie títo svedkovia zotrvali na svojich pôvodných výpovediach, pričom svedok U. W. nevylúčil, že sa v predmetnú noc rozprával so svedkom C. U., avšak neutkvelo mu to v pamäti.
Svedok L. B. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Dopočul som sa od L. F., ktorý je môj kamarát, že J. Q. sa mu v sobotu 13.3.2010 okolo 23.00 hod vyhrážal, že ak mu nezaplatí 200,- €, že sa mu budú diať zlé veci. Následne v pondelok 15.3.2010 mi povedal, že mu niekto rozbil 2 ks okien na dome a že L. podozrieva J. Q., nakoľko tento sa mu predtým vyhrážal. Potom som sa vo štvrtok dozvedel, že niekto podpálil auto jeho mamy. Keď som sa o tom s ním rozprával, povedal mi, že to bol určite J. Q., že ho C. U. videl, ako v noci kráčať po ulici k jeho domu, ale že mu C. U. nemohol zavolať, lebo že nemal kredit. Dňa
21.03.2010 som sa nachádzal na parkovisku pri HM Tesco v Dubnici nad Váhom, so mnou bol aj C. U. a L. F., boli sme na osobnom motorovom vozidle zn. Škoda Felícia, ev. č. I ktorého majiteľom som ja. V čase medzi 19.30 hod. a 21.00 hod. dňa 21.03.2010 mi volal L. F. z Q., že práve zastavil J. Q. z Dubnice nad Váhom. Keďže bol podozrivý, že podpálil to vozidlo, ihneď sme nasadli do OMV zn. Škoda Felícia, I J. a išli sme do obce Borčice. Vozidlo sme odparkovali pri zastávke v smere na Bolešov, aby ho nebolo vidieť. Potom sme peši išli cez obec Borčice, pričom C. U. a L. F. išli predo mnou a ja som išiel kúsok za nimi. Asi 100 metrov od miesta, kde sa boli, som ostal zo strachu stáť, zatiaľ čo C. U. s L. F. prišli priamo k Q.. Ja som z diaľky videl auto zn. Suzuki Vitara, striebornej farby, ktoré stálo na pravej strane cesty v smere na Bolešov a OMV zn. Ford, šedej farby, ktoré patrí L. F., pričom toto stálo pred OMV zn. Suzuki Vitara, na ľavej strane cesty stál J. Q., ktorého dobre poznám, je to môj bývalý kamarát. Počul som, ako sa L. F. pýta J. Q. zvýšeným hlasom, prečo mu podpálil auto. Q. kričal, že to neurobil. Následne som zavolal políciu. Potom prešiel okolo mňa OMV zn. Ford, v ktorom sedel L. Šimonovič. U. mi zavolal C. U., že L. chce, aby som išiel za nimi. A tak som išiel za nimi. Keď som prišiel na miesto, tak Q. s L. F. sa rozprávali už pokojným hlasom, ale ja som presne nevnímal o čom. Potom asi o 1 až 2 minúty prišiel L. F., so svojim otcom A. F. a L. F., táto zostala sedieť v aute a L. spolu s jeho otcom vystúpili von. Potom A. F. pristúpil k J. Q. a povedal mu: „Ty zasran, to si ty zapálil to auto?“ Neviem koľko krát to povedal, potom už viem len toľko, že J. Q. držal v ruke nôž a kričal niečo také ako: „No a čo keď som vám ho zapálil“. L. F. sa mu snažil chytiť ruku, v ktorej držal nôž, podarilo sa mu nôž vyraziť, tento spadol za plot. Potom A. F. zakričal: „L., on ťa pichol“. Potom A. F. aj L. F. odstúpili od J. Q., L. si sadol na zem, jeho otec odpadol. Opäť som zavolal políciu, že kde sú toľko, že Q. pichol F. nožom. Začal som preberať A. F. a o chvíľu prišli na miesto RZP a polícia. Medzitým na toto miesto prišlo auto zn. Audi A6, tmavej farby, ev. č. si nepamätám, z ktorého vystúpil C. U. a mne neznámi muži. Ja som po tomto išiel domov.“
Svedok C. U. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Čo sa týka osobného motorového vozidla zn.: Renault MEGAN, EČ: R. XXXAS, fialovej farby, tak k tomuto by som uviedol, že majiteľom tohto vozidla je D. P., bytom niekde od S., no presne sa už nepamätám. Neviem uviesť, kedy som od menovaného odkúpil toto motorové vozidlo. Uvádzam, že po nahliadnutí do Kúpnopredajnej zmluvy ktorá mi bola predložená vyšetrovateľom PZ, k jej uzatvoreniu došlo dňa 16.04.2009, tak ako je to na tejto zmluve uvedené, pričom tohto dňa došlo aj k osobnému prevzatiu uvedeného motorového vozidla. Táto zmluva bola podpisovaná u pána P., už sa nepamätám kde to presne bolo. K tomuto vozidlu by som uviedol, že som ho používal výlučne ja osobne, pričom J. Q. mi chodieval pomáhať, a taktiež chodieval na tomto vozidle za svojou priateľkou. Takže som mu toto auto požičiaval ešte v dobe, keď bolo toto vozidlo pojazdné. Viem, že toto auto sa predalo nejakej osobe, ktorej meno si neviem spomenúť, no viem že býva v Dubnici nad Váhom. K prečinu Poškodzovanie cudzej veci za ktorú je stíhaný J. Q. a ktorá sa mala stať by som uviedol, že keď J. Q. mal konflikt s partiou, kde sa nachádzal F., tak mi volala priateľka J. Q. a to L., ktorej priezvisko neviem uviesť, aby som prišiel do Q., kde je odstavené auto L. P. a to Suzuki Vitara, pretože mu zobrali kľúč. Ja keď som tam prišiel spoločne s mojou priateľkou F. D. a S. Q., bytom v I., tak sme videli stáť veľa ľudí, bol tam F. otec, B. a táto partia týchto chalanov a taktiež tam už boli aj policajti. Mne tam F. začal rozprávať, že mu cca týždeň, dva dozadu zhorelo jeho auto a keď som sa ho spýtal, že aké auto, tak povedal, že nie ten bavorák, ten že už je skovaný, ale iné auto, že to spravil určite J. Q. a že oni si nájdu svedka, ktorý dosvedčí, že to videl a že im to kázal L. U., teda že im to poradil. Vraj nájdu svedka, ktorý uvedie, že tam videl J. Q. na nejakom fialovom aute, na renaulte, na ktorom ho videli ako na ňom chodieva. Ja som na to povedal F., že to auto je predané niekoľko mesiacov, predané na náhradné diely a že to auto sa nepoužívalo. Na to mi F. odpovedal, že tak sa povie, že bol na inom aute. Ja som sa ho spýtal, či nemá s niekým iným problémy a on povedal, že to nie skrs fet už nemá žiadne problémy. Keď sme sa o tomto takto dlho rozprávali, tak tam stál aj nejaký policajt z Ilavy, no neviem uviesť kto to bol, asi nejaký obvoďák z Ilavy, ktorý nevedel, čo má robiť. Keď som sa pýtal, že prečo by mu to mal robiť F., tak uviedol, že nevie. Taktiež mi rozprával L. F., že dostali príkaz od policajta U., aby tam J. Q. s autom zastavili a mal na neho nasledovať fyzický útok. Celkovo sa vymyslela takáto taktika, nakoľko tí chalani by v živote nič takého nevymysleli. Uvádzam, že motorové vozidlo zn.: Renault Megan, EČ: R. XXXAS bolo v čase toho poškodenia motorového vozidla F. nepojazdné, nakoľko nemalo technický preukaz a už nebolo odstavené v Dubnici nad Váhom, bolo odstavené v Hornej Porube na parkovisku. Ďalej uvádzam, že neviem uviesť, čo bolo na tomto vozidle v rozpore z technickým stavom. Auto bolo pojazdné, dokiaľ sa nepredalo na náhradné diely. V čase, keď malo dôjsť k poškodeniu vozidla osobe F., toto vozidlo už bolo rozobraté a nepojazdné. Ja osobne som videl, že auto je rozobraté. Boli vymenené sedačky, svetlá boli vymenené a taktiež tam neboli reproduktory. Tieto veci si dal do svojho
auta ten, ktorému som toto auto predal. Ja som ho predal za sumu 300,- €, no nespisovali sme žiadnu zmluvu o kúpe. Pri tomto bola so mnou aj moja priateľka F. D., bytom U. presne neviem uviesť.“
Svedkyňa T. Q. vypovedala na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedla: „Čo sa týka skutku a to poškodzovania cudzej veci za ktorý je môj syn stíhaný uvádzam, že toho dňa, keď sa to malo stať, tak môj syn bol doma. Bolo to v marci 2010. Viem o tom preto presne, lebo na druhý daň ráno prišiel F., ktorému mali podpáliť auto k nám domov a ja som mu otvorila a povedal mi, že sa chce rozprávať s mojím mužom. Ja som ho teda išla zobudiť. Syna J. Q. sme nechali spať. F. nám začal rozprávať, že ktosi mu podpálil auto a že F. má vedieť, kto mu to podpálil a nakoniec povedal, že keď to nevyšetrí polícia a nezabijete ho vy, tak ho zabije jeho otec, a potom odišiel preč. Ja som išla potom k doktorovi a keď som prišla od doktora, tak J. už nebol doma a muž mi povedal, že volali policajti a počul F. ako hovorí, že sa osprchuje a príde dole. Prišiel za chvíľu z polície a muž sa ho pýtal či vie, kto podpálil to auto, ale F. povedal, že nevie a keď sa ho to opýtal opakovane, F. povedal, že keď mu neverí, tak ide preč a buchol dverami. Potom si polícia vymyslela, že nespal doma, lebo im to pasovalo. Naši susedia by v tej dobe potvrdili, že v tej dobe bol J. stále doma. Deň predtým, ako malo prísť k podpáleniu auta bol syn doma spolu s priateľkou a v čase okolo 20.00 hod. ju išiel zaviesť do Borčíc. V čase okolo 20.30 hod. som mu volala kde sa nachádza a povedal mi že už sa vrátil a stojí pred panelákom, že sa rozpráva. Asi za 10 min. prišiel, najedol sa, prezliekol a asi zaľahol spať alebo pozeral TV. Uvádzam, že ja som mala otvorené dvere a on si dvere zatvoril, ale videla som svietiť TV, takže asi pozeral TV. Ja som mohla ísť spať cca 21.00 hod., lebo manžel bol na nočnej a ja som marodovala. Ešte chcem uviesť, že v decembri, keď mali tú bitku v Dubnici nad Váhom, na druhý deň prišiel k nám pán U. a povedal mi, že váš F. nemá dobrých kamarátov a zas sa zaplietol do detskej ruvačky a že to majú aj na kamerách.“ Na hlavnom pojednávaní svedkyňa doplnila, že má slabý spánok a na všetko sa budí. Deň predtým, ako malo prísť k podpáleniu auta bol syn doma spolu s priateľkou a v čase okolo 20.00 hod. ju išiel zaviesť do Borčíc na otcovom aute značky Fiat. Jej manžel bol v predmetnej noci v práci na nočnej, do práce ho o 17.00 h. až 17.10 h. odviezol ako aj z práce asi o 05.30 h. až 06.00 h. priviezol obžalovaný. V tom čase obžalovaný používal otcove auto, tiež väčšie strieborné auto a napokon aj zelenú fábiu.
Svedok U. Q. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Dňa 18.03.2010 si pamätám velice dobre, pretože 17.03.2010 ma viezol môj syn J. na mojom aute zn.: Fiat Punto TEČ: I. a viezol ma na nočnú do práce - to mohlo byť okolo 17.10 hod. s tým, že sme boli dohodnutí, že ráno okolo 05.00 hod. príde zase pre mňa do práce, čo aj spravil. Prišli sme domov, sme si ľahli a on išiel do svojej izby asi o 06.30 hod. ma manželka budila, že ide k nám nejaký F., takže som išiel k dverám v pyžame, pretože som ho poznal. On mi povedal, že mu v noci zhorelo auto a F., teda môj syn, by mal o tom niečo vedieť. Na záver tohto rozhovoru mi povedal, aby som ho zabil, lebo ho zabije jeho tatko. Manželka stála celý čas pri mne. Oproti bývajúci sused vyšiel a išiel do výťahu, pretože nás zdravil všetkých troch. Nikdy som sa toho pána nepýtal, či niečo s tohto rozhovoru niečo počul, pretože nechcem tohto pána zaťahovať do špinavých praktík rodiny F.. Ja som mu na to nič neodpovedal a bol som po nočnej a bol som s toho úplne mimo. Ďalej uvádzam, že tri dni na to môjho syna v Borčiciach prepadli a to tak, že L. P. zablokoval cestu autom v Borčiciach, kde mu povedal, že počkajú na políciu, s čím syn súhlasil, no keď videl, že sa pozvolávali viacerí s tým, že keď mu zobrali kľúče od auta, to potvrdili na súde a tento F. išiel osobne pre svojho otca. Toto som sa dozvedel od synovej priateľky. Čo sa týka podpálenia auta F., k tomu viem uviesť len, že ráno mi F. povedal vo dverách, že syn by o tom mal vedieť. Ja som sa potom pýtal svojho syna, či to spravil, no on mi povedal, že to nespravil a my sme sa svojím spôsobom pochytili, na čo syn odišiel preč, lebo že mu neverím. Viem, že auto zn. Renault Megane EČ DK bordovej farby malo niečo s kolesami a že malo vytrhnutú celú nádrž, teda iba uzáver nádrže. Preto som mu hovoril, aby to neštartoval, lebo mu tam mohol niekto niečo nasypať, taktiež mal zlomené stierače a myslím, že aj jedno spätné zrkadlo bolo poškodené.“ Na hlavnom pojednávaní svedok doplnil, že v predmetnom období používal obžalovaný okrem jeho vozidla aj jeap, ktorý si požičiaval od kamaráta. Auto zn. Renault Megane, ktoré obžalovaný používal, bolo odtiahnuté z jeho garáže asi pol roka pred spáchaním skutku a odvtedy toto auto nevidel.
Svedkyňa V. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že k predmetnému skutku sa nevie vyjadriť, s obžalovaným chodila asi jeden rok a rozišli sa krátko potom čo bol obžalovaný vzatý do väzby. Spomenula si, že obžalovaný ju počas ich vzťahu vozil otcovým motorovým vozidlom modrej farby, tiež nejakým väčším autom, ktoré malo v zadnej časti fólie, a napokon aj malým športovým, avšak moc si
na to nepamätala. Nepamätala si presne, ktorým motorovým vozidlom a v ktorom období ich vzťahu, ju obžalovaný vozieval.
Svedok L. P. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Jednalo sa o vozidlo zn. Renault Megan, fialovej farby a ečv. DK, no viac neviem uviesť. Ja som nebol priamo pri odťahovaní tohto vozidla, ale celé som to zorganizoval ja a to tak, že F. W. ich čakal v Hornej Porube. F. W. bol v tom čase mojím spoločníkom a on bol pri tom, keď to vozidlo dotiahli. W.akal na J. Q. a R. S., pričom neviem uviesť, kto koho ťahal do Hornej Poruby. Ja viem, že otec J. Q. mal v Dubnici nad Váhom garáž a to jak je futbalový štadión a viem, že bola v tej dobe potreba odstaviť to vozidlo preč. Myslím si, že kvôli ukončeniu nájmu. Ja som preto J. navrhol, aby odtiahol to auto do Hornej Poruby, tam to nebude zavadzať a ani sa tam nemôže stať, že ho tam niekto podpáli, vykradne a podobne. Ja neviem uviesť, čo bolo tomu autu, no viem, že bolo dlhodobo odstavené a nepoužívalo sa. Naposledy bolo toto vozidlo používané v roku 2009, keď Q. bol zobratý technický preukaz, lebo vozidlo nebolo v dobrom technickom stave. Ja som potom nechal U. a Q. svoje autá na používanie. Q. používal moje auto zn. Škoda Felíciu Combi I.-XXX J., alebo ak potreboval na nejakú akciu, tak som mu požičal auto zn. Suzuki Vitara Grant s ečv: I. H. alebo auto zn. Ford Galaxi červenej farby s ečv: I. H.. Tieto autá používal J. Q.. Uvádzam, že tieto všetky tri autá boli písané na moju spoločnosť HAST Transport s. r. o. so sídlom v Hornej Porube č. 89, ktorá sa zaoberala medzinárodnou kamiónovou dopravou. Ja nie som od 01.08.2010 majiteľom tejto spoločnosti, nakoľko som ju predal. Ďalej by som chcel upozorniť, že vozidlo zn. Škoda Felicia, ečv: I.-H. bolo úmyselne poškodené, a to podpálené. Toho času som to nevedel k ničomu pripísať. No J. Q. mal konflikty s chalanmi z Borčíc a z Nemšovej a to konkrétne s L. B., bratmi F. a ich otcom, a U., ktorému neviem meno, keď ma zavolal J. Q., aby som prišiel do Borčíc, kde došlo k zastaveniu J. Q. a došlo tam k nejakej potýčke, ku ktorej sa nebudem vyjadrovať. Viem len, že títo ľudia mu mali zobrať kľúče od auta, aby nemohol odtiaľ odísť a tieto potom odovzdali policajtovi, ktorý ich následne odovzdal mne. Po mojom príchode som videl, že J. Q. bol zbitý, na zemi tam bol nôž a krv. Ďalej by som chcel uviesť, že s odstupom času som sa dozvedel o novej skutočnosti, ktorú pokladám za dôležitú uviesť vyšetrovateľovi a malo by ísť o priznanie toho, kto mal dať toto moje vozidlo zapáliť. Priznanie L. B., ktorý sa mal vo výkone trestu priznať nejakému väzňovi I. ku skutku, že buď to mal spraviť on alebo to mal zariadiť, to neviem presne uviesť. Ja som sa uvedené dozvedel po návšteve C. otca za C. U..“
Svedok R. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „V decembri alebo v januári 2010 som bol pomôcť s odvozom Renaultu Megan. Bolo to kvôli tomu, že pán Q. potreboval uvoľniť garáž a išlo o vozidlo Renault Megan červeno šípkovej farby, ečv. neviem uviesť. Auto bolo v nepojazdnom stave a preto, že F. nevedel byť v ťahanom aute tak som išiel ja v Renaulte Megane a F. ma ťahal na aute zn. Škoda Felíca Combi tmavomodrej farby ečv. neviem uviesť. F. ma ťahal do Hornej Poruby Pod Homolkou. Tam sme auto nechali na ulici pri rodinných barakoch a išli sme preč. Prišiel tam aj P. kamarát, ktorého meno neviem uviesť a P. mu nechával kľúče od toho auta zn. Renault Megane.“
Svedok F. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na požiadanie L. P. bolo pred jeho rodinným domom veľmi dlho odparkované motorové vozidlo Renault Megane.
Svedok A. U. vypovedal na hlavnom pojednávaní o relevantných skutočnostiach zhodne ako v prípravnom konaní, kedy uviedol: „Som majiteľom osobného motorového vozidla zn. Renault Megan kupé, ečv.: R tmavo červenej farby, pričom jeho majiteľom som od apríla roku 2010, presnejšie neviem uviesť. Vlastne ja som tiež majiteľ zeleného Meganu kupé a potreboval som nejaké náhradné diely na to auto. Ja som sa pýtal kamarátov na nejaké náhradné diely a nakoniec mi ponúkol C. U. toto auto. Dohodli sme sa a išli sme do Hornej Poruby to obzrieť, či je toto auto vlastne schopné cesty do Dubnice nad Váhom. Po uzavretí ústnej dohody na sumu 300,- € sme prišli do Hornej Poruby kde bolo auto odstavené. Ja som si ho obzrel a odtiahol som si ho do Dubnice nad Váhom. C. U. poznám ako dlhoročného kamaráta z Dubnice nad Váhom a nevidel som žiadne prekážky na aute a tak som ho kúpil. Do dnešného dňa stojí uvedené auto u mňa v garáži. Súčiastky z neho som už použil. Osobu J. Q. nepoznám ani z videnia. C. U. konal v jeho mene, pričom mi povedal, že majú nejakú zmluvu s ním spísanú. Ja som to chcel dať prepísať a chcel som ísť aj za Q., no boli tam problémy s odňatým technickým preukazom, a preto som ho teda použil len na náhradné diely. Vozidlo bolo v nepojazdnom stave, náprava mala pravé ložisko poškodené, nebol tam vzduchový filter, pojazdné vlastne bolo, no bolo v takom stave, že ak by som na ňom jazdil cca týždeň, tak by sa rozbilo. Bolo na ňom vidno že
dlhšiu dobu na ňom nebolo jazdené. Ja som ho odtiahol do Ilavy na benzínovú pumpu, kde som do tohto auta natankoval cca 2 - 3 litre, a potom som po vlastnej osi s týmto autom prešiel do Dubnice nad Váhom na garáž. Ja som na aute prešiel cca 10 km. Počas jazdy hučalo ložisko na náprave a stále to malo veľké otáčky, ináč bolo vozidlo pojazdné.“
Svedok A. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že doma spali, syn dobehol a auto im horelo. Syn sa vyjadril, že ten hajzlík im podpálil auto. Auto hasili, zavolali aj hasičov, prišla aj polícia, syn povedal, že mal konflikt s obžalovaným, ktorý sa mu vyhrážal, pýtal aj nejaké peniaze. Neskôr mal s obžalovaným konflikt, pri ktorom obžalovaný dopichal nožom jeho syna.
Svedok U. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v predmetný deň prišiel domov z práce až v skorých ranných hodinách, kedy videl na ceste nejaké zhorené motorové vozidlo, pričom tú noc nehovoril so svedkom C. U..
Zo znaleckého posudku KEÚ PZ, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol RNDr. Peter Mlkvík vyplynulo, že stery z rúk obžalovaného boli správne zabalené do uzatvoreného skleneného pohára, boli teda vhodné na skúmanie, pričom v týchto steroch nebola zistená prítomnosť žiadnych látok, ktoré by sa dali použiť ako akcelerátory horenia.
Z odborného vyjadrenia spoločnosti MHM - SERVIS s.r.o. zo dňa 22.03.2010 vyplynulo, že predmetné motorové vozidlo zn. Hyundai Elantra malo ku dňu spáchania skutku hodnotu 5.000,- €.
Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: odborné vyjadrenie, zápisnica o obhliadke miesta činu, náčrt, plánik, fotodokumentácia, predajná zmluva, potvrdenie o osvedčení o evidencii, EKV, záznam o podaní informácie, záznam zo šetrenia na mieste činu, správa OR PZ Trenčín, odpis z RT, správa ÚVV a ÚVTOS Prešov, obsah spisového materiálu OS Trenčín sp. zn. 4T 106/2010, dohoda o dočasnom pridelení na výkon práce zo dňa 22.10.2013, rozhodnutie SOŠ Dubnica nad Váhom zo dňa 26.08.2013, pracovná zmluva, výpis z evidencie priestupkov, správa MÚ Dubnica n/V a rozsudok OS Trenčín.
Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní obhajobou navrhnuté dôkazy a to výsluchy svedkov U. F., U. P. a oboznámenie čestného prehlásenia T. W. zo dňa 28.8.2014 z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť zistené vykonaním týchto dôkazov, boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň aj vykonanými dôkazmi.
V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov v zmysle návrhov procesných strán súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal za preukázané, že predmetný skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Predovšetkým výpoveďami svedkov A. F., A. F. a L. B. bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal. Napokon bol súd povinný zvážiť, či všetky vyššie uvedené na hlavnom pojednávaní vykonané dôkazy vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich priamo či nepriamo aj skutočnosť, že tento skutok spáchal obžalovaný. Jediným priamym dôkazom, ktorý usvedčuje obžalovaného zo spáchania tohto skutku je svedecká výpoveď C. U., ktorý uviedol, že obžalovaný, teda zrejme obžalovaný prišiel autom zn. Renault Megane s EČ: DK, vystúpil z neho, išiel s dvoma fľašami smerom k domu rodiny F.. Tento priamy dôkaz bol podporený ďalšími avšak už nepriamymi dôkazmi ako svedecké výpovede A. F., A. F. a L. B., z ktorých vyplynulo, že obžalovaný sa synovi poškodenej pred spáchaním skutku vyhrážal poškodením vecí. Na druhej strane sa obžalovaný zhodne od vznesenia obvinenia v predmetnej trestnej veci bránil, že s predmetným skutkom nemá nič spoločné, keďže v čase spáchania skutku bol doma. Obrana obžalovaného bola podporená svedeckou výpoveďou T. Q. a čiastočne aj U. Q.. Vo vzťahu k nepojazdnosti motorového vozidla zn. Renault MEGAN, s ktorým sa mal obžalovaný podľa výpovede svedka C. U. dopraviť blízko miesta spáchania predmetného skutku, vypovedali na hlavnom pojednávaní svedkovia U. Q., L. P., R. S., F. W., C. U. a A. U.. Vzhľadom k týmto dvom vyššie uvedeným rozporným skupinám dôkazov bolo nevyhnutné posúdiť
vierohodnosť jednotlivých dôkazov. V súvislosti s vyhodnotením vierohodnosti výpovede svedka C. U. ako jediného priameho dôkazu, ktorý usvedčuje obžalovaného síce nie zo spáchania predmetného skutku, ale, že obžalovaný sa mal nachádzať v blízkosti miesta a v čase spáchania tohto skutku, bolo potrebné poukázať na kamarátsky vzťah tohto svedka k synovi poškodenej, ale aj na nelogickosť konania svedka potom čo počul výbuch motorového vozidla poškodenej a vyšiel von z domu, pričom sa následne vrátil späť do domu bez toho, aby poškodeným, ktorí pred svojim domom hasili svoje motorové vozidlo, oznámil kto je za poškodenie ich vozidla zodpovedný, keďže mal obžalovaného opoznať. Ďalšou podstatnou okolnosťou, ktorá má za následok zoslabenie vierohodnosti tohto priameho dôkazu, je, že svedok C. U. sa pred svojou prvou výpoveďou zúčastnil konfliktu medzi obžalovaným a synom poškodenej, ktorý vyústil do ublíženia na zdraví syna poškodenej v podobe bodných rán. Napokon aj vyjadrenie tohto svedka: „Obžalovaný sa F. pred skutkom vyhrážal, tak kto iný to mal spraviť“, vyznieva zaujato a len zvýrazňuje relevantné pochybnosti o vierohodnosti tohto jediného priameho usvedčujúceho dôkazu. Navyše je potrebné poukázať aj na podstatný rozpor výpovede tohto svedka s výpoveďou svedka U. W. v súvislosti s tým, či sa v predmetnej noci títo svedkovia stretli a rozprávali sa. Časové okolnosti a význam predmetnej noci svedčí skôr v logickosť výpovede svedka U. W.. Vyjadrenie obžalovaného: „A čo keď som to spravil“, o čom vypovedal svedok L. B., nemožno so zohľadnením okolností, za ktorých sa obžalovaný takto vyjadril, považovať za priznanie obžalovaného. Na druhej strane bola obrana obžalovaného, okrem vyššie uvedených svedeckých výpovedí, či v súvislosti s pojazdnosťou motorového vozidla zn. Renault MEGAN, ale aj s miestom, kde sa mal obžalovaný v čase spáchania skutku nachádzať, podporená aj znaleckým posudkom KEÚ PZ, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že v steroch z rúk obžalovaného nebola zistená prítomnosť žiadnych látok, ktoré by sa dali použiť ako akcelerátory horenia. K relevantnosti tohto dôkazu prispieva včasnosť odberu týchto sterov po spáchaní skutku. Preto z vyššie uvedených dôvodov aj napriek preukázanému motívu obžalovaného spáchať predmetný skutok, nebolo jednoznačne bez akýchkoľvek relevantných pochybností preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, takže súd obžalovaného spod skutku v zmysle ustanovenia § 285 písmeno c) Trestného poriadku oslobodil.
Súd v zmysle ustanovenia § 288 odsek 3 Trestného poriadku odkázal poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, keďže bol obžalovaný spod predmetného skutku oslobodený.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd Trenčín. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.