Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoE/206/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného MEDIATION KMCH, s.r.o., so sídlom 951 91 Hosťovce 217, IČO: 35 952 989, zast. JUDr. Juraj Rybár, advokát s.r.o., so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen, IČO: 47 252 952, proti povinnému H. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. XX, XXX XX W., o vymoženie pohľadávky 4.094,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -44 zo dňa 31. marca 2014, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -44 zo dňa 31. marca 2014 z r u š u j e a vec vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -44 zo dňa 31. marca 2014 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie.

Svoje rozhodnutie okresný súd odôvodnil tým, že po oboznámení sa s listinnými dôkazmi zistil, že exekučným titulom v predmetnej veci je vykonateľné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 29. 12. 2000, kde povinnému bola uložená povinnosť uhradiť pôvodnému oprávnenému sumu 4.094,27 Eur a trovy predchádzajúceho konania vo výške 272,59 Eur. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 02. 2001. Nakoľko pohľadávka oprávneného nebola povinným uhradená, pôvodný oprávnený návrhom zo dňa 12. 02. 2001 podal osobne dňa 21. 02. 2001 návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora Mgr. Roberta Gogu. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 02. 2001. Poverenie bolo vydané dňa 27. 02. 2001. Uvedený súdny exekútor bol dočasne odvolaný a jeho osobu zastupoval dočasne súdny exekútor JUDr. Branislav Plško, avšak k odovzdaniu spisov nedošlo. Súdny exekútor Mgr. Robert Goga bol znovu vymenovaný dňa 14. 05. 2004, a preto pokračoval vo vykonávaní exekúcie na základe poverenia č. 5601 011622 zo dňa 03. 05. 2005. Nakoľko súdny exekútor Mgr. Robert Goga bol odvolaný, namiesto neho nastúpil ako súdny exekútor Mgr. Monika Mikulíková, so sídlom Exekútorského úradu Rudlovská cesta 2, Banská Bystrica. Okresný súd konštatoval, že exekučné konanie sa začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie, čo bolo dňa 21. 02. 2001.

Okresný súd mal v danom prípade za jednoznačne preukázané, že exekučný titul sa stal vykonateľným dňa 02. 02. 2001, a teda návrh na vykonanie exekúcie by bolo možné podať do 02. 02. 2011. Návrh u súdneho exekútora však bol podaný dňa 21. 02. 2001, teda v zákonom stanovenej 10 ročnej lehote a premlčacia lehota prestáva začatím exekučného konania plynúť. Povinný už od 29. 12. 2000 vedel, že má pohľadávku voči pôvodnému oprávnenému, ktorú však ani z časti dobrovoľne neuhradil, a preto oprávnený bol nútený podať návrh na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Oprávnený nezavinil, že exekučné konanie trvá dlhú dobu, a preto nemôže byť táto skutočnosť na ujmu jeho nároku voči povinnému. Okresný súd na základe zistených skutočností dospel k záveru, že povinný neuviedol

žiadne dôvody alebo okolnosti, ktoré by spôsobili zánik nároku oprávneného alebo by bránili jeho vymáhateľnosti. Preto okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný. Odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, okresný súd nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci. Namietal, že súd pri posudzovaní oprávnenosti jeho námietky premlčania vymáhanej pohľadávky premlčaciu dobu posudzoval podľa ust. , pričom vzťah, z ktorého pohľadávka pôvodného veriteľa vznikla, je podľa ust. vzťahom obchodnoprávnym. Pohľadávka spoločnosti Drukos, a.s., voči nemu vznikla ako voči samostatne zárobkovo činnej osobe v čase, keď na základe platného živnostenského listu vykonával podnikateľskú činnosť. Dôvodom vzniku pohľadávky bola skutočnosť, že v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov nevládal splácať leasingové splátky za motorové vozidlo, ktoré si od spoločnosti Drukos, a.s. zaobstaral na základe leasingovej zmluvy a o ktorom účtoval vo svojom účtovníctve. Z uvedeného vyplýva, že sa jednoznačne jednalo o obchodnoprávny vzťah dvoch podnikateľských subjektov. Uviedol, že v diele XI. je samostatne a plnohodnotne upravený inštitút premlčania v obchodnoprávnych vzťahoch. Preto nie je možné posudzovať plynutie premlčacej doby v obchodnoprávnom vzťahu podľa ustanovení , ako to nesprávne urobil okresný súd v napadnutom uznesení.

Podľa názoru povinného okresný súd v napadnutom uznesení sa nijako nevysporiadal s dôvodom uvedeným v bode dva jeho návrhu na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na skutočnosť, že v predmetnom exekučnom konaní sa riadne nepokračovalo. Uviedol, že napadnuté uznesenie okresného súdu v tejto časti nie je riadne odôvodnené. Vyslovil názor, že dispozícia s exekučným návrhom je v rukách oprávneného. Pokiaľ by oprávnený žiadal o konanie vo veci, podal by na nečinnosť súdneho exekútora alebo súdu sťažnosť, resp. by zmenil nekonajúceho súdneho exekútora. Uvedené by mohlo byť považované za riadne pokračovanie v konaní. Oprávnený od podania návrhu na začatie exekúcie neurobil žiadny úkon smerujúci k zabezpečeniu riadneho pokračovania konania, preto vyjadril svoje presvedčenie, že výkon práva oprávneného je v súčasnosti v rozpore s dobrými mravmi, a preto je v rozpore s ust. v platnom znení a ako taký nemôže požívať právnu a súdnu ochranu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesení okresného súdu zmenil a exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

K odvolaniu povinného sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol, že povinný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, len opakoval tie, ktoré uviedol vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a s ktorými sa okresný súd v napadnutom uznesení riadne vysporiadal. Námietku premlčania vznesenú povinným považoval za nedôvodnú, pričom poukázal na ust. a . Ostatné skutočnosti uvedené povinným v odvolaní a v návrhu na zastavenie exekúcie považoval za bezpredmetné, bez významu pre rozhodnutie okresného súdu o zastavení exekúcie z dôvodu podľa ust. Exekučného poriadku. Povinný žiadnu z ním uvádzaných skutočností ani nepreukázal.

Uznesenie okresného súdu bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou. Zákonná sudkyňa odvolaniu nemienila vyhovieť a vec podľa ust. predložila na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, vec prejednal podľa ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 21. 02. 2001 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Robertovi Gogovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému. Následne súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Okresný súd dňa 27. 02. 2001 vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 021957*. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 17. 01. 2005 súdny exekútor Mgr. Robert Goga súdu oznámil, že rozhodnutím Ministerstva spravodlivosti SR, ktoré mu bolo

doručené dňa 26. 01. 2004 bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora. Rozhodnutím Slovenskej komory exekútorov do funkcie dočasného náhradníka bol ustanovený súdny exekútor JUDr. Branislav Plško. Nakoľko zo strany Ministerstva spravodlivosti SR a Slovenskej komory exekútorov nebola poskytnutá súčinnosť z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti zástupcov Ministerstva spravodlivosti SR, nedošlo k fyzickému odovzdaniu a prevzatiu exekučných spisov odvolaného exekútora dočasným náhradníkom. Dňa 14. 05. 2004 bol opätovne vymenovaný do funkcie súdneho exekútora. Okresný súd v predmetnej veci dňa 03. 05. 2005 vydal nové poverenie na vykonanie exekúcie č. 5601 011622*, ktorým poveril súdneho exekútora Mgr. Roberta Gogu vykonávaním exekúcie. Exekučným titulom v predmetnej veci je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica č.k. zo dňa 29. 12. 2000, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 02. 02. 2001. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 13. 03. 2014 povinný navrhol zastavenie exekúcie podľa ust. Exekučného poriadku. V návrhu na zastavenie exekúcie povinný vzniesol námietku premlčania vymáhanej pohľadávky podľa ust. a že v predmetnom exekučnom konaní od podania návrhu právnym predchodcom oprávneného na vykonanie exekúcie sa riadne nepokračovalo. Napadnutým uznesením okresný súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.

Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ust. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.

Podľa ust. premlčacia doba prestáva plynúť, keď veriteľ za účelom uspokojenia alebo určenia svojho práva urobí akýkoľvek právny úkon, ktorý sa považuje podľa predpisu upravujúceho súdne konanie za jeho začatie alebo za uplatnenie práva v už začatom konaní.

Podľa ust. bez ohľadu na iné ustanovenia tohto zákona sa skončí premlčacia doba najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť. Námietku premlčania však nemožno uplatniť v súdnom alebo rozhodcovskom konaní, ktoré sa začalo pred uplynutím tejto lehoty.

Podľa ust. ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby alebo po jej uplynutí, možno rozhodnutie súdne vykonať, ak sa konanie o jeho výkone začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať.

Ustanovenie určuje maximálnu dĺžku premlčacej doby na desať rokov, pričom začiatok tejto doby sa počíta odo dňa, keď premlčacia doba začala plynúť po prvý raz. Na priebeh (plynutie) tejto premlčacej doby nemá vplyv jej spočívanie a túto dobu nemôžu účastníci obchodného vzťahu meniť ani ju vylúčiť, predĺžiť ju nemôžu ani iné ustanovenia tohto zákona. Ustanovenie upravuje premlčanie vo vzťahu k výkonu rozhodnutia podľa Exekučného poriadku a to tak, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa ust. alebo po jej uplynutí, možno súdne rozhodnutie vykonať, ak sa konanie o jeho výkone podľa Exekučného poriadku začalo do troch mesiacov odo dňa, keď sa mohlo začať. Z tohto ustanovenia výkladom a contrario treba vyvodiť, že ak bolo právo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní skôr, ako tri mesiace pred uplynutím desaťročnej premlčacej doby podľa ust. , rozhodnutie možno súdne vykonať, ak sa konanie

o jeho výkone podľa Exekučného poriadku začalo pred skončením (uplynutím) premlčacej doby podľa ust. .

Ustanovenie teda ráta s dvomi možnosťami. Podľa prvej (ak bolo právo právoplatne priznané v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v ust. a zároveň skôr, ako v posledných troch mesiacoch pred uplynutím tejto doby), výkon rozhodnutia (exekučné konanie) musí byť začaté do uplynutia desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz, inak nastane premlčanie rozhodnutím priznaného práva. Podľa druhej možnosti, ak právo bolo právoplatne priznané v súdnom alebo rozhodcovskom konaní neskôr, ako tri mesiace pred uplynutím premlčacej doby uvedenej v ust. alebo po jej uplynutí, vtedy musí oprávnený podať návrh na exekúciu najneskôr v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa mohla exekúcia začať, čomu treba rozumieť tak, že najneskôr do troch mesiacov od vykonateľnosti vydaného exekučného titulu, inak sa jeho právo priznané rozhodnutím premlčí.

Ustanovenie , ktoré platí v obchodných záväzkových vzťahoch, vylučuje uplatnenie (aplikáciu) ust. prvej vety , podľa ktorého ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa z desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že okresný súd v danom prípade nesprávne posudzoval plynutie premlčacej doby podľa ust. , pretože medzi právnym predchodcom oprávneného DRUKOS, a.s., Banská Bystrica a povinným, ktorý v čase vydania platobného rozkazu mal postavenie fyzickej osoby - podnikateľa (živnostníka) vznikol podľa ust. obchodnoprávny vzťah. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné posudzovať plynutie premlčacej doby podľa ustanovení . Preto pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej povinným bolo potrebné zistiť, kedy nastala splatnosť vymáhanej pohľadávky, následne právoplatnosť platobného rozkazu, ktorý je exekučným titulom v predmetnom exekučnom konaní, jeho vykonateľnosť a čas začatia exekučného konania. V prípade, že vymáhaná pohľadávka v predmetnom exekučnom konaní bola exekučným titulom priznaná v priebehu desaťročnej premlčacej doby uvedenej v ust. , musel by okresný súd ustáliť, či predmetné exekučné konanie bolo začaté pred uplynutím premlčacej desaťročnej doby počítanej odo dňa, keď začala táto doba plynúť po prvý raz. V prípade, ak by okresný súd zistil, že desaťročná premlčacia doba podľa ust. v čase vydania exekučného titulu už uplynula, musel by ustáliť, či v čase začatia exekučného konania neuplynula lehota troch mesiacov stanovená v ust. . Ak táto lehota uplynula, okresný súd nemôže v exekučnom konaní nepriznať účinnosť námietke premlčania vznesenej povinným v návrhu na zastavenie exekúcie. Odvolací súd preto dospel k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie nepostupoval v súlade s ustanovením , keď pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania vznesenej povinným v predmetnom exekučnom konaní nezisťoval rozhodujúce skutočnosti podľa tohto ustanovenia .

Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu podľa ust. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie, v ktorom okresný súd sa bude musieť zaoberať rozhodujúcimi skutočnosťami dôležitými pre posúdenie premlčania vymáhanej pohľadávky podľa ust. .

Uznesenie odvolacieho súdu bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.