Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_28P-518-2011.pdf
PDF · 158.8 KB
Case nature
Area
Subarea
28P/518/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: M.. O. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom P. X, G. J., t.č. bytom U. XX, K., zastúpený advokátkou JUDr. Bronislavou Pavelkovou, PhD., so sídlom Dobrovičova 6, Bratislava, proti odporkyni: T.. B. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom C. XX, K., zastúpená advokátkou JUDr. Darinou Korábovou, so sídlom Záborského 42, Bratislava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom A. J., nar. X.X.XXXX a R. J., nar. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, Vazovova 7/A, Bratislava, takto
rozhodol:
Súd manželstvo M.. O. J., nar. X.X.XXXX a T.. B. J., rod. K., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Mestskej časti K. - A. M., vo zv. XX, ročník XXXX, na str. XX, pod por. č. XXX r o z v á d z a.
Maloleté deti A. J., nar. X.X.XXXX a R. J., nar. XX.X.XXXX sa na čas po rozvode manželstva rodičov zverujú do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodiča sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. J. sumou 700,- eur mesačne, z toho 500,- eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej a sumu 200,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor, je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej A., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletej R. J. sumou 600,- eur mesačne, z toho 400,- eur mesačne je suma bežného výživného, ktorú je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky maloletej a sumu 200,- eur mesačne určenú na tvorbu úspor je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa v mesiaci v prospech účtu maloletej R., od právoplatnosti výroku rozsudku súdu v časti o rozvode manželstva.
Otec je povinný každý kalendárny rok ku dňu 31.12. preukázať plnenie povinnosti prispievať na tvorbu úspor pre maloleté deti a to predložením výpisov z účtov vedených v prospech maloletých detí matke.
Otec je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi nasledovne:
- každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a nedeľu od 10.00 hod. do 18.00 hod. s výnimkou školských prázdnin
- každý kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 30.12. do 18.00 hod. nepretržite.
- počas jarných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od soboty od 10.00 hod v týždni predchádzajúcom prázdninovému týždňu, do soboty do 18.00 hod prázdninového týždňa.
- počas veľkonočných prázdnin každý párny kalendárny rok od veľkonočného piatku od 10.00 hod do veľkonočného pondelka do 10.00 hod..
- počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 10.00 hod do 8.7. do 19.00 hod a od 15.8. od 10.00 hod do 22.8 do 19.00 hod.
Otec si maloleté deti prevezme v mieste bydliska matky a po ukončení stretnutia odovzdá maloleté deti matke v mieste jej bydliska. Matka je povinná maloleté deti na stretnutie riadne pripraviť.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom, podaným na Okresný súd Bratislava III dňa 8.12.2011 a postúpeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 14.12.2011 domáhal, aby súd rozviedol jeho manželstvo s odporkyňou a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode.
Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po 2-ročnej známosti z úprimnej lásky. V marci XXXX sa manželom narodila prvá dcérka A., ktorej narodeniu sa obaja veľmi tešili. V tom čase nemali manželia žiadne vážne konflikty. Na jeseň 2006 sa navrhovateľ stal členom poradného výboru v K., čo vyžadovalo aj jeho fyzickú prítomnosť v tomto meste cca 3 až 5 dní v mesiaci. Na jar 2007 získal navrhovateľ štipendium v USA. V roku 2007 sa manželia presťahovali z dvojgarsónky do rodinného domu na okraji K.. Počas leta XXXX sa im narodila druhá dcérka R., ktorej sa tiež obaja veľmi potešili. Prvé problémy v manželstve začal navrhovateľ vnímať v roku 2009, kedy sa mu začala odporkyňa odcudzovať a prehľadávala jeho osobné aj firemné veci. V tomto období prestala odporkyňa navštevovať navrhovateľových príbuzných v G. J., pričom dovtedy ich navštevovali pravidelne. Odporkyňa žiarlila na navrhovateľove kolegyne v práci, začala chodiť do práce za navrhovateľom a vypočúvať jeho kolegov. Na Vianoce 2009 prišla odporkyňa do firmy, v ktorej pracoval navrhovateľ a začala sa prehrabávať v osobných veciach kolegov, čo jej navrhovateľ rázne zakázal, pričom došlo medzi nimi k vážnemu konfliktu. Odporkyňa ešte v ten deň vynulovala obidva účty, ktoré boli na navrhovateľovo meno a ku ktorým mala dispozičné práva a vybrala celkovo sumu 20.500,- Eur. Následne dňa 3.1.2010 bez oznámenia odišla z domu spoločne s maloletými deťmi a nasťahovala sa k svojej matke. Nereagovala na výzvy navrhovateľa o kontakt, ozvala sa až po 2 mesiacoch a dala si podmienky ohľadom ďalšieho spoločného fungovania - spoločná dovolenka, viac času tráviť s rodinou, menej služobných ciest, atď. Po návrate odporkyne do spoločnej domácnosti sa odporkyňa prestala starať o domácnosť, nenakupovala, neupratovala, nevarila, a preto navrhovateľ robil po návrate z práce aj tieto činnosti. Odporkyňa často odchádzala z bytu aj s maloletými deťmi bez toho, aby to navrhovateľovi oznámila, pričom niekedy odišla na dva dni, inokedy aj na dva týždne. Zo strany odporkyne sa stupňovali verbálne útoky, ktoré sa odohrávali zásadne pred deťmi. Akákoľvek kritiky zo strany navrhovateľa na jej správanie vyvolávala u odporkyne hysterické výstupy. Niekoľkokrát odporkyňa nepustila navrhovateľa domov a tento potom prespával v aute, v práci alebo v hoteli. V tom čase začala odporkyňa neúmerne vyberať peniaze z účtov, deň po pripísaní prostriedkov na navrhovateľov účet ich odporkyňa vybrala alebo ich previedla na svoj vlastný účet. Toto správanie dostávalo rodinu pravidelne do platobnej neschopnosti, keďže bolo potrebné splácať hypotekárny úver a iné splátky. Situácia sa vyhrotila v novembri 2010, keď odporkyňa z bytu odcudzila 6 firemných počítačov, navrhovateľov služobný mobil a všetky finančné prostriedky z rodinných účtov, z ktorých bez oznámenia vybrala sumu viac ako 90.000 eur. Pred Vianocami 2010 odporkyňa opäť odišla aj s deťmi ku svojej matke a na akýkoľvek kontakt zo strany navrhovateľa nereagovala. Počas navrhovateľovej neprítomnosti v spoločnej domácnosti chodila do domu a odnášala z neho veci (elektroniku ale aj firemné veci, ktoré mal navrhovateľ doma v pracovni ako sú modem, reproduktory k počítaču, USB kľúče, externá pamäť, atď). Aby mohol navrhovateľ vidieť svoje dcéry, chodil ich čakať ráno pred školu. Odporkyňa však v styku dcéry s otcom bránila aj vlastným telom, komunikáciu s navrhovateľom odporkyňa odmietala. V apríli 2011 sa uskutočnil opätovný pokus o obnovenie manželského spolužitia, manželia absolvovali dve spoločné dovolenky, avšak následne sa situácia znovu zhoršila. Odporkyňa odišla opäť k svojej matke aj s maloletými deťmi, na žiadosti o kontakt zo strany navrhovateľa nereaguje. Vzťah navrhovateľa k odporkyni sa na základe uvedeného zmenil, stratila sa medzi nimi vzájomná dôvera. Postoje navrhovateľa a odporkyne k životu sú diametrálne odlišné, čo spôsobilo aj rozvrat v ich manželskom vzťahu. Keďže manželstvo s odporkyňou už nemôže fungovať, navrhovateľ trvá na jeho rozvode. Vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, žiadal navrhovateľ o zverenie oboch dcér do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch, bez určenia vyživovacej povinnosti.
Odporkyňa s rozvodom manželstva súhlasila. Nesúhlasila však s návrhom navrhovateľa na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, nakoľko toto nie je v záujme maloletých detí. Vo svojom vyjadrení k návrhu odporkyňa uviedla, že prvé konflikty manželov sa skutočne začali objavovať už v roku 2009. Navrhovateľ strávil väčšinu dní aj nocí mimo spoločnej domácnosti, nadmerne sa venoval práci, často chodil na služobné cesty a doma tak bol minimálne. Postupne sa začal navrhovateľ od rodiny odcudzovať, prestal komunikovať s manželkou a deťmi. Chodil neskoro domov, prichádzal nadránom, začal mať červené oči a jeho správanie nasvedčovalo vplyvu návykových látok, navrhovateľ často požíval alkoholické nápoje a po ich požití si sadol aj za volant. Pri sebe nosil neustále vreckový nožík, ktorý bol jeho pravidelným spoločníkom. Navrhovateľ začal byť k odporkyni a k deťom agresívny, osočoval ich, verbálne napádal, a to aj pred mamou odporkyne či primárkou v liečebni počas liečenia detí. Počas roku 2009 odporkyňa zistila, že navrhovateľ jej bol neverný. Keď odporkyňa žiadala od navrhovateľa vysvetlenie, tento reagoval impulzívne, agresívne a počas Silvestra na odporkyňu fyzicky zaútočil a začal ju škrtiť. Navrhovateľ sa odporkyni vyhrážal aj zabitím. Po tomto traumatickom zážitku odporkyňa navštívila ošetrujúceho lekára a okamžite sa spoločne s maloletými deťmi odsťahovala k svojej matke, kde býva odporkyňa doposiaľ. Odporkyňa ale aj maloleté deti mali z nevyspytateľného správania navrhovateľa strach. Navrhovateľ v prítomnosti detí na odporkyňu verbálne útočil, hádzal horúcu panvicu a bol hysterický. Takéto správanie navrhovateľa vážne poznačilo aj obe maloleté deti, s ktorými matka podstúpila aj psychologické vyšetrenia a terapie. Navrhovateľ prestal s rodinou komunikovať. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. 37P/183/2011-11 v znení rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č.k. 20CoP 9/2012-72 bol predbežne upravený styk otca s maloletými deťmi. Niektoré stretnutia detí s otcom na neuskutočnili pre chorobu detí, neskôr deti odmietali styk a s navrhovateľom aj napriek tomu, že sa odporkyňa usilovala o to, aby sa tieto stretnutia uskutočňovali. Odporkyňa preto nesúhlasila so zverením maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Odporkyňa mala za to, že v dôsledku navrhovateľovho správania k odporkyni ale aj k deťom samotným, si maloleté deti vytvorili k otcovi odmietavý vzťah, stretnutiu s navrhovateľom sa bránia, odmietajú s ním komunikovať a to aj napriek naliehaniu zo strany odporkyne. Počas obdobia, keď ešte žili v spoločnej domácnosti, sa navrhovateľ o potreby detí nestaral, nevenoval sa im a doma sa takmer nezdržiaval. Maloleté deti sú tak zvyknuté byť nepretržite s odporkyňou, ktorá ich naučila nielen plávať, lyžovať, hrať tenis, ale ktorá deti podporuje aj v ich záujmoch. Striedavá starostlivosť by tak podľa odporkyne nebola v ich záujme, a preto odporkyňa žiadala, aby boli obe maloleté deti zverené do jej výlučnej osobnej starostlivosti a aby výlučne odporkyňa zastupovala maloleté deti a spravovala ich majetok. Ohľadom vyživovacej povinnosti odporkyňa navrhla, aby súd uložil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné vo výške 1.600 Eur mesačne na M. A. a vo výške 1.300 Eur mesačne na M. R., aj s prihliadnutím na nadštandardnú životnú úroveň navrhovateľa. Styk otca s maloletými deťmi na čas po rozvode žiadala odporkyňa upraviť zhodne s nariadeným predbežným opatrením, t.j. každú párnu sobotu v mesiaci v čase od 15,00 hod. do 18,00 hod v prítomnosti odporkyne.
Odporkyňa zároveň vo svojom vyjadrení k návrhu špecifikovala výdavky na maloleté deti. Maloletá A. je žiačkou J. Š. Č. Z. K.. V rámci svojho voľného času navštevuje ešte základnú umeleckú školu, spoločne s odporkyňou chodí plávať, v zime lyžovať, učí sa hrať tenis, golf a na odporúčanie psychológa sa venujú canisterapii a hipoterapii. Maloletá trpí opakovanými infekciami horných dýchacích ciest, je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii, prekonala infekčnú mononukleózu. Okrem toho je sledovaná v očnej ambulancii a z dôvodu plochých nôh aj v ortopedickej ambulancii, od šiestich rokov navštevuje aj logopedickú ambulanciu. Vzhľadom na zmeny v správaní maloletej (úzkosť, strach z tmy, záchvaty zlosti, nesústredenosť) absolvovala maloletá A. sedenia u psychológa ako aj u detského psychiatra. Od februára 2010 bola liečená na neurologickej ambulancii pre afektívne reakcie. Maloletá R. navštevuje materskú školu a rovnako ako jej staršia sestra chodí na základnú umeleckú školu, chodí plávať a v zime lyžovať, absolvuje canisterapiu a hipoterapiu. Opakovane sa u nej prejavujú infekcie horných dýchacích ciest, asi 5-6 krát ročne, má časté laryngitálne záchvaty. Od roku 2011 je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii. Máva opakovaný ekzém na koži. Je sledovaná aj u ortopéda s tým, že nosí špeciálnu ortopedickú obuv a denne musí rehabilitovať. Negatívny zdravotný stav detí je dôvodom zvýšených výdavkov na deti za účelom zabezpečenia pravidelných liečení, pobytu pri mori, rehabilitačných pomôcok a osobitnej stravy pre deti (bezlepkové potraviny, zvýšená konzumácia teľacieho mäsa). Náklady na bývanie vyčíslila odporkyňa čiastkou 174,70 eur mesačne, náklady na internet vrátane hlasových služieb 30,16 eur, antivírový program na počítač 25,15 eur, spotreba plynu 5,14 eur, poistenie domácnosti 1,50 eur mesačne, daň z nehnuteľnosti, elektrina 20 eur. Výdavky súvisiace s návštevou školy a predškolského zariadenia (stravné, poplatky za akcie) predstavujú približne 60,- eur mesačne pre obe deti. Výdavky súvisiace s krúžkami u maloletej A. predstavujú 30,10 eur mesačne, u maloletej R. sumu 5,50 eur. Okrem týchto poplatkov sa uhrádza ročný príspevok do Združenia rodičov vo výške 24,- eur. Z dôvodu návštevy hudobného odboru klavír u maloletej A. je nevyhnutné raz za polrok ladiť klavír, čo predstavuje výdavok vo výške 95,- eur, prípadne 70,- eur. Nákup osobitných potravín pre obe deti z dôvodu ich zdravotného stavu odporkyňa vyčíslila na sumu 500,- eur mesačne. Náklady na nákup oblečenia pre obe deti a ortopedickej obuvi dosahujú 400,- eur mesačne. Z dôvodu aktívneho spôsobu trávenia voľného času s prihliadnutím na potrebu realizácie pravidelnej hipoterapie, plávania, návštevy kultúrnych podujatí sa náklady na tieto aktivity pohybujú vo výške 500,- eur mesačne pre obe deti. Náklady na zdravotnú starostlivosť vrátane liekov, vyšetrení, realizácia terapií, logopédia a nákup vitamínov pre obe deti sú vo výške 500,- eur mesačne. Vzhľadom na odporúčaný každoročný pobyt detí v liečebni alebo pri mori po dobu 1 mesiaca sa náklady na zabezpečenie takéhoto pobytu pohybujú vo výške od 1300,- eur do 2000,- eur raz ročne. Denná rehabilitácia maloletej R. je realizovaná imunostimulačným prístrojom v cene 2500,- eur. Výdavky na nákup hygienických a čistiacich potrieb odhadla odporkyňa v sume 30,- eur mesačne. Spotrebu benzínu, potrebného na rozvoz detí do školy, na krúžky či iné aktivity, odhadla matka na sumu 300,- eur mesačne. Náklady na výživu oboch maloletých detí tak dosahujú celkovú výšku 2.647,72 eur.
Súd vo veci vykonal dokazovanie prednesmi navrhovateľa, odporkyne, kolízneho opatrovníka maloletých detí a oboznámením sa s listinnými dôkazmi: sobášny list, rodné listy maloletých detí, potvrdenia o návšteve škôl a školské vysvedčenia detí, lekárske potvrdenia o zdravotnom stave detí, potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku a prídavku na dieťa, doklady preukazujúce príjmy a výdavky účastníkov, daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby, výkazy ziskov a strát a súvahy obchodných spoločností, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ a odporkyňa uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskí štátni občania, národnosti slovenskej a u oboch ide o prvé manželstvo. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti - dcéry A., nar. X.X.XXXX a R., nar. XX.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese: U. XX, K., kde navrhovateľ naďalej býva, čím je daná miestna príslušnosť tunajšieho súdu na konanie vo veci.
Uznesením zo dňa 28.1.2013, č.k. 28P/518/2011-129 súd ustanovil do konania znalca z odboru psychológia, z odvetvia klinická psychológia detí a dospelých, za účelom odborného posúdenia vzájomných vzťahov rodičov a maloletých detí.
Zo znaleckého posudku č. 24/2013, ktorý bol vypracovaný súdnym znalcom O.. T. U., vyplýva, že maloleté deti vnímajú matku ako svoju najbližšiu vzťahovú osobu, čo sa prejavilo v rámci pozorovania pri kontakte ako aj v rámci rozhovoru so znalcom, resp. v rámci použitých psychologických testov. V kontakte s matkou boli deti spontánne, živé, aktívne. Vzťah maloletých detí k otcovi nie je natoľko jednoznačný. Pri interakcii s otcom pôsobili deti menej spontánne a živo, po istej dobe začali byť voči nemu dosť „kritické“, a to najmä maloletá A.. Zjavné známky strachu z otca však neboli znalcom pozorované. Výraznejšie odmietanie otca vyjadruje maloletá A.. Možno sa však domnievať, že sama s ním výraznejšiu negatívnu skúsenosť nemá a jej postoj je do značnej miery ovplyvnený tým, ako otca vníma a ako na neho reaguje jej matka. Podobne to platí aj u mladšej R., ktorá je v značnej miere ovplyvňovaná aj tým, ako sa k otcovi správa a čo o ňom hovorí jej staršia sestra. Vzájomný vzťah rodičov detí je podľa zistení znalca konfliktný. Každý z rodičov vyjadroval v kontakte so znalcom výrazne kritický postoj k tomu druhému a popisoval jeho „chyby“, zdôrazňoval neobvyklé a divné správanie, povahové zmeny a podobne. Každý z nich deklaroval dobrý vzťah k maloletým deťom, pričom „zručnejšie“ pôsobila v kontakte s nimi matka. Uvedené je však pochopiteľné, nakoľko deti bývajú s matkou v spoločnej domácnosti a trávia s ňou viac času. Ani u jedného z detí sa nevyskytli známky, ktoré by poukazovali na „závažnejšie“ psychopatologické tendencie. Aktuálna rodinná situácia pravdepodobne na deti nevplýva dobre, no na druhej strane sa zdá, že jej dosah nezasahuje „hlbšie“ psychiku ani jedného z detí. Obaja rodičia sú podľa zistení znalca emočne labilnejší, aj keď pozadie tejto lability je u nich rozdielne. Matka detí je senzitívnejšia, ide v niektorých reakciách „viac do hĺbky“, otec je v tomto smere „povrchnejší“. Matka má krehkejšie „hranice seba“, z čoho vyplýva neistota v sociálnych kontaktoch, je zvýšene vzťahovačná, môže si niektoré okolnosti domýšľať, resp. dezinterpretovať. Otec detí je viac zameraný na seba, vníma ľudí skôr podľa svojich predstáv a potrieb. U oboch rodičov ide do istej miery o „problematickejšie“ osobnosti, no tieto ich osobnostné rysy nie sú také, že by rodičom znemožňovali starať sa o deti. Zverenie maloletých detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov však znalec neodporúčal, pretože by to nebolo za aktuálnej situácie v záujme maloletých detí. Deti majú veľmi blízky vzťah k matke a ich vzťah k otcovi je aktuálne skôr problematický. Navyše ide o dievčatá a najmä u mladšej dcéry je vzhľadom na jej vek vhodná častejšia prítomnosť matky. Otec sa viac pracovne angažuje, jeho život viac súvisí s prácou, na ktorú je zameraný. Za aktuálnej situácie a vzájomných negatívnych postojoch rodičov by zmena doterajšieho spôsobu zabezpečovania starostlivosti o deti na striedavú starostlivosť oboch rodičov bola pre deti obtiažna a stresujúca. Znalec však navrhoval postupné rozšírenie styku detí s otcom a postupný prechod na samostatný styk detí s otcom bez prítomnosti matky. Je však potrebné, aby k takejto zmene svojim správaním prispeli aj obaja rodičia.
Z výpovede znalca priamo na pojednávaní vyplýva, že znalec odporúča u matky psychologické poradenstvo, pričom matka by mala absolvovať u psychológa 15-20 stretnutí a získať tak reálnejší pohľad na život a na seba. Styk navrhovateľa s maloletými deťmi navrhoval znalec v rozsahu 2 krát do mesiaca víkendový styk a v tom ďalšom týždni počas pracovného dňa v rozsahu 4 - 5 hodín.
Svedkyňa M.. M. W., ktorej manžel je najlepším kamarátom navrhovateľa, uviedla, že navrhovateľa pozná od jesene roku 2003. Svedkyňa s manželom sa s navrhovateľom a odporkyňou intenzívne stretávali do narodenia ich druhých detí. Svedkyňa vnímala navrhovateľa ako veľmi pozorného a starostlivého partnera a vzťah navrhovateľa a odporkyne do narodenia druhého dieťaťa vnímala ako harmonický. Vzájomné stretnutia prestali aj preto, že sa vyskytovali drobné problémy a nedorozumenia, napr. že syn svedkyne si údajne sadol do ich detskej sedačky a zlomil ju. Ďalším dôvodom boli aj odporkyne sťažnosti, že jej navrhovateľ nepomáha. Odporkyňa dokonca telefonovala svedkyni a zisťovala, ako často manžel svedkyne varí či berie deti von. Od jari 2009 sa svedkyňa s odporkyňou nestretávala, jej spoločnosť nevyhľadávala a vídala len navrhovateľa s maloletými deťmi. V novembri 2010 navrhovateľ istý čas býval v domácnosti svedkyne a jej manžela, ktorí sa mu snažili pomôcť a snažili sa skontaktovať aj odporkyňu, ale bezúspešne. Odporkyňa sa odmietala konfrontovať s inými názormi, izolovala sa. Navrhovateľ bol v tom čase v zúfalom stave, bolo na ňom vidieť, že sa maximálne snažil vyhovieť navrhovateľke. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že navrhovateľ má nadštandardný plat, avšak maximum týchto peňazí dal k dispozícii odporkyni a deťom. Odporkyňa nepracovala, bolo na materskej dovolenke. Vzťah navrhovateľa k maloletým deťom bol podľa svedkyne maximálne ohľaduplný a starostlivý. Svedkyňa nikdy nepočula, že by navrhovateľ na deti zvýšil hlas alebo že by bol vulgárny, nevšimla si ani príznaky nejakého fyzického násilia. Zo strany navrhovateľa nepočula ani žiadne urážky adresované odporkyni. Maloleté deti neprejavovali strach k otcovi, v jeho prítomnosti boli úplne uvoľnené a držali sa za ruky.
Svedkyňa T.. B. K., O.., matka odporkyne, súdu uviedla, že manželstvo navrhovateľa a odporkyne vnímala spočiatku ako harmonické. Situácia sa podľa svedkyne zmenila v čase, keď navrhovateľ začal pracovať v K. a keď začal doktorandské štúdium. Navrhovateľ vtedy svedkyňu požiadal, aby táto zostala na dôchodku a pomáhala pri výchove maloletých detí. Svedkyňa sama videla, že navrhovateľ je samoľúby človek, introvert a žgrloš, odporkyňu vydeľoval a keď táto prekročila daný limit v banke, tak jej stopol kartu. Od začiatku manželstva mala odporkyňa úverovú kartu, ktorou mohla platiť nákupy. Vyberať hotovosť z bankomatu či priamo z banky odporkyňa nemohla. Tento úver aj náklady na domácnosť uhrádzal navrhovateľ, keďže pracoval. Všetky oslavy však robila a financovala svedkyňa. Svedkyňa sama prispievala na oblečenie detí a aj na domácnosť, napr. tým, že im darovala nábytok, kompletné vybavenie a zriadenie kuchyne. Navrhovateľ odporkyni nikdy nepovedal, koľko zarába. Keď sa ho odporkyňa spýtala na jeho príjem, tak zostal veľmi nervózny a potom si to kompenzoval agresivitou a vulgarizmami na rodine. Keď sa susedia v dome, v ktorom bývali, skladali na trampolínu a na hojdačky pre deti, navrhovateľ na to neprispel ani korunou. Navrhovateľ sa o deti staral minimálne, keď si vybavil doktorandské štúdium, tak nebol doma ani v sobotu, nakoľko chodieval do práce. Keď bol navrhovateľ nervózny, tak bol agresívny na deti. Svedkyňa sa spoločne s odporkyňou snažili pôsobiť na deti, aby sa s otcom stretávali. Maloletá A. sa však zaprela a odmietla sa s otcom stretávať. Po stretnutí s otcom bola v zúfalom stave, celá sa triasla a hádzala sa o zem. Nakoľko maloleté deti sú na seba veľmi naviazané, maloletá R. koná rovnako ako jej staršia sestra. Svedkyňa bola aj svedkom toho, ako navrhovateľ kričal na odporkyňu a na maloleté deti. Keď mu maloletá niečo odvrkla, tak navrhovateľ reagoval agresívne. Svedkyňa bola prítomná aj pri jednom incidente, keď navrhovateľ odhodil maloletú A. tak, že letela do sklených dverí. Odporkyňa spoločne s maloletými deťmi momentálne bývajú so svedkyňou v jednej domácnosti.
Svedkyňa M.. G. V., detská psychiatrička, bola dňa 14.4.2011 oslovená odporkyňou, ktorá sa s ňou chcela poradiť ohľadne maloletej dcéry A.. Odporkyňa prišla spoločne s maloletou a chcela, aby svedkyňa dieťa vyšetrila, či nemá nejaký problém. Odporkyňa uvádzala, že s manželom majú narušené vzťahy a chcela by vedieť, ako to dcéra znáša. Uvádzala, že manžel sa v poslednej dobe dosť často venuje deťom a keď ich kúpe, tak sa ich dotýka zvláštnym spôsobom, dotýka sa ich na intímnych miestach a ona má strach, aby z toho nebolo niečo viac. Uvádzala aj to, že raz keď kamsi odišla, prišla domov a dvere boli zvnútra zavreté. Svedkyňa toto zamykanie sa zvnútra ako problémové nepovažovala. Svedkyňa maloletú A.Á. všeobecne vyšetrila, sexuologické vyšetrenie však nerobila. Na základe vyšetrenia svedkyňa zistila, že maloletá A. je prosperujúce dieťa, primerane veku vyvinuté psychicky aj fyzicky. Neurotickú symptomatiku, ktorá by svedčila psychotraumatickým zážitkom v rodine, u maloletej nenašla. Svedkyňu následne navštívil aj navrhovateľ s tým, že sa informoval na zdravotný stav maloletej a popísal situáciu doma. Odporkyňa pred svedkyňou popisovala, že majú dobré materiálne podmienky, že majú dom, že otec je zamestnaný, že dobre zarába, ona bola vtedy na materskej, že deti majú otca rady. Svedkyňa si počas vyšetrenia všimla, že v prítomnosti matky sa maloletá A. k otcovi veľmi nevyjadrovala, keď bola v neprítomnosti matky, tak o ňom rozprávala v poriadku, že ho má rada, aké majú hračky a pod. Podľa informácií, ktoré mala svedkyňa, rodina následne obnovila spolužitie.
V priebehu konania navrhovateľ súhlasil s tým, aby boli maloleté deti po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že navrhoval výživné vo výške 300,- eur mesačne na každé dieťa, túto sumu považoval za primeranú veku detí, prípadne navrhoval výživné odstupňovať a na staršie dieťa určiť výživné vo výške 350,- eur mesačne a na mladšie 250,- eur mesačne . Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok by boli oprávnení obidvaja rodičia. Čo sa týka úpravy styku, navrhoval styk v rozsahu každú druhú sobotu a nedeľu, môže to byť bez prespatia od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin styk v rozsahu jedného týždňa v júli a jedného týždňa v auguste. Počas zimných prázdnin navrhoval styk v rozsahu 26.-30.decembra a počas veľkonočných prázdnin styk každý druhý rok.
Odporkyňa žiadala pridržiavať sa záverov znaleckého posudku, ktorý odporúča ponechať styk v takom rozsahu ako bol upravený predbežným opatrením a postupne ho rozširovať. V zmysle uznesenia Krajského súdu č.k. 11CoP 134/2013 zo dňa 27.3.2013 je otec oprávnený stretávať sa s deťmi každý párny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod, do 18. 00 hod. Prvý krok už nastal, deti sa stretávajú s otcom v neprítomnosti matky. Nesúhlasila s tým, aby bol určený styk s prespatím u otca. Zastáva názor, že otec sa nedokáže dostatočne postarať o deti. Podľa informácií, ktoré má od detí, sa u otca riadne nestravujú, otec je pracovne zaneprázdnený, stretnutia, ktoré by mali prebiehať v stredu, sú často zrušené a to z dôvodov na strane otca. Navrhla aby bol opätovne vypočutý znalec aj za účasti matky. Nesúhlasila s návrhom otca, aby obidvaja rodičia zastupovali maloleté deti a spravovali ich majetok. Otec nie je schopný uhrádzať načas poplatky spojené s užívaním domu, splácaním hypotéky, v neposlednom rade aj výživné platí oneskorene mesiac pozadu, nie k rukám matky, ale na svoj vlastný účet, z ktorého majú byť hradené jeho osobné náklady.
Navrhovateľ je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Y. A., A..P..U.. Q. A. R. - R. N. R., A.. P.. U... A.Ť. R. - R. N. R., A.. P.. U.., v ktorej má navrhovateľ 16,5% podiel, dosiahla v roku 2013 zisk pred zdanením vo výške 69.132,70 Eur. Spoločnosť Y. A., A..P..U.., v ktorej má navrhovateľ 33% podiel, dosiahla v roku 2013 zisk pred zdanením vo výške 60.220,65 Eur. Okrem toho je aj členom Správnej rady A. I. A. B. W., A..P..U.., v ktorej mu však v období od 01/2012 do 08/2014 neboli poskytnuté žiadne peňažné, príp. nepeňažné plnenia. Navrhovateľ býva v rodinnom dome, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Okrem toho je spoluvlastníkom rodinného domu v G. J.M., ktorý zdedil po svojej matke spoločne so svojím otcom a bratom, ktorý v tomto dome bývajú. Je spoluvlastníkom motorového vozidla zn. Toyota Auris, ktoré užíva odporkyňa. Spoločnosť Y. A., A..P..U.. vlastní motorové vozidlo Mercedes ML r. v. 2007, ktoré je v užívaní navrhovateľa. Táto spoločnosť však nie je vlastníkom žiadnych nehnuteľností. Za rok 2013 dosiahol navrhovateľ príjmy vo výške 77 400,- eur, z toho základ dane vo výške 71.080,56 eur, daň 15.706,03 eur.
Odporkyňa je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, pričom jej jediným príjmom sú rodinné prídavky na obidve deti vo výške 47,04 eur mesačne. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru. Do 29.6.2014 bola odporkyňa na „predĺženej“ rodičovskej dovolenke, z dôvodu zdravotného stavu maloletej R., poberala rodičovský príspevok a naďalej poberá prídavky na deti obidve deti . Odporkyňa uviedla, že od ukončenia rodičovskej dovolenky si prácu doposiaľ nehľadala, nakoľko bola s deťmi na ozdravnom pobyte, s maloletou R. bola v nemocnici, kde bola hospitalizovaní od 7.-8.7.2014 s následnou rekonvalescenciou 2 týždne. Prácu si bude hľadať vtedy, keď budú deti na tom tak dobre, že nebudú musieť chodiť na rehabilitácie, chce sa o ne riadne starať. Zisťovala si pracovné ponuky, ale na 4 hodiny by ju nikto nezamestnal. Výdavky na maloleté deti financuje z pôžičiek poskytovaných bankou, prípadne od rodiny a známych.
Odporkyňa návrhom podaným na Okresnom súde Bratislava II žiadala, aby bol navrhovateľ zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 1.500,- eur mesačne. Rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III č.k. 51P/25/2012-459 zo dňa 27.júna 2013 bol návrh zamietnutý. Rozhodnutím Krajského súdu č.k. 20CoP 151/2013-538 zo dňa 22.januára 2014 bolo rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdené. V odôvodnení rozhodnutia je okrem iného uvedené, že zdravotný stav maloletých detí nie je natoľko vážny, aby bol objektívnou prekážkou pre záver, že odporkyňa vôbec nemôže pracovať a teda primerane sa spolupodieľať na financovaní odôvodnených potrieb rodiny , resp. minimálne svojich potrieb, ani výkonom krátkodobých prác, resp. pracovnou aktivitou, ktorú by bola objektívne spôsobilá vykonávať bez ujmy na svojom zdraví, resp. zdraví maloletého dieťaťa v domácom prostredí s poukazom na skutočnosť, že maloletá R. navštevuje predškolské zariadenie a maloletá A. riadne navštevuje základnú školu , odporkyňa teda mala aj má možnosť pracovať a uspokojovať si tak svoje životné potreby. Odvolací súd toto odôvodnenie rozšíril, uviedol, že je všeobecne známou skutočnosťou, že deti žijúce v bratislavskom kraji trpia častými ochoreniami dýchacích ciest, alergiami, avšak z lekárskych správ predložených matkou vyplýva, že trpia bežnými detskými ochoreniami, ktoré sú ich veku primerane.
V priebehu konania odporkyňa zmenila rozsah výdavkov u maloletých detí a to u A. na sumu 2.847,01 eur mesačne a u R. na sumu 2.449,79 eur mesačne. Mesačné výdavky u A. pozostávali z nasledovných položiek: ZŠ a krúžky 62,81 eur, tenis 8,50 eur, ZUŠ 159,08 eur, plávanie 250,- eur, lieky 115,76 eur, lieky Daosin 39,57, zubný strojček 9,17, dentálne čistenie zubov 1,- eur, dentálna hygiena 20,- eur, okuliare 9,17 eur, rehabilitačné pomôcky 8,33 eur, hospitalizácie 3,33 eur, , logopédia 18,88 eur, ortopedické vložky a obuv 4,72 eur rehabilitácia 80,- eur, hipoterapia 60,- eur, ozdravovací pobyt pri mori 119,40 eur, liečenie 42,34 eur, strava a výživa 400,- eur, ošatenie a obuv 500,- eur, hračky hry vzdelávacie potreby 150,- eur, kultúra výtvarné dielne, plávanie 250,- eur , športové potreby 100,- eur, hygienické potreby , kozmetika, kaderník 100,- eur, bývanie 129, 54 eur, doprava 105,41 eur, hygienické potreby , čistiace potreby domácnosť 100,- eur. Mesačné výdavky u R. pozostávali z nasledovných položiek: MŠ a krúžky v MŠ 106,36 eur, lieky 115,76 eur, rehabilitačné pomôcky 30,- eur, hospitalizácie 10,- eur, okuliare 7,39 eur, logopédia 18,88 eur, ortopedické vložky a obuv 4,72 eur rehabilitácia 80,- eur, hipoterapia 60,- eur, ozdravovací pobyt pri mori 119,40 eur, liečenie 42,34 eur, dentálna hygiena 20,- eur, stimulačné zariadenie dýchacích ciest 208,33 eur, strava a výživa 400,- eur, ošatenie a obuv 500,- eur, hračky hry vzdelávacie potreby 150,- eur, kultúra výtvarné dielne, plávanie 250,- eur , športové potreby 100,- eur, hygienické potreby , kozmetika, kaderník 100,- eur, bývanie 129, 54 eur, doprava 105,41 eur, hygienické potreby , čistiace potreby domácnosť 100,- eur.
Právna zástupkyňa navrhovateľa namietala výšku a odôvodnenosť výdavkov prezentovaných odporkyňou. Poukázala na nezrovnalosti vo vyčíslených nákladoch, odporkyňa uvádza mesačne náklady na ZUŠ u A. vo výške 159,08 eur mesačne, pričom z predložených pokladničných dokladov vyplývajú náklady vo výške 279,- eur ročne. Poukázala na náklady za plávanie vo výške 250,- eur mesačne, pričom žiadny doklad preukazujúci tento náklad nebol predložený. V nákladoch na liečenie sú zahrnuté aj náklady odporkyne a to aj náklady na lyžiarsky vlek, podľa názoru právnej zástupkyne odporkyňa je schopná, pracovitá, tieto náklady si môže hradiť sama. Spochybňovala náklady na drogériu, s tým, že sú tam zahrnuté náklady za tovar pre dospelého, v nákladoch na stravu sú zahrnuté položky za také potraviny, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami odporkyne o potravinových intoleranciách. Namietal náklady na motorové vozidlo, kde odporkyňa zahrnula aj rakúsku a českú diaľničnú známku, náklady na vysávanie auta, umytie, prezutie pneumatík, má za to, že sú to náklady užívateľa auta a nie detí. Navrhovateľ nemá problém prispievať na tvorbu úspor, ale nemieni udržiavať životnú úroveň odporkyne, ktorá na to využíva deti. Poukázala na obsah lekárskych správ na to, že maloletá A. bola ešte 18.4.2011 dieťa psychicky dobre komponované, komunikatívne, 3.2.2012 dieťa spolupracovalo nejavilo známky psychického ochorenia, v poslednej správe z r. 2014 je uvedené, že je vo veľmi zlom psychickom stave, pričom navrhovateľa takmer nevída, je pod neustálym vplyvom odporkyne. Poukázala aj na to, koľko vyšetrení absolvovala za 2 roky maloletá A., žiadna terapia, len vyšetrenia. Čo sa týka úpravy styku, navrhovala styk v rozsahu každú druhú sobotu a nedeľu, môže to byť bez prespatia od 10.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin styk v rozsahu jedného týždňa v júli a jedného týždňa v auguste. Počas zimných prázdnin navrhoval styk v rozsahu 26.-30.decembra a počas veľkonočných prázdnin styk každý druhý rok.
Odporkyňa trvala na odôvodnenosti výdavkov, s navrhovateľom navrhovanou sumou nesúhlasila, žiadala aby súd zaviazal navrhovateľa na tvorbu úspor pre maloleté deti, z ktorých budú môcť byť hradené extrémne vysoké náklady spojené s liečením detí, školou v prírode a ostatnými jednorázovými vysokými finančnými požiadavkami. Žiadala aby navrhovateľ predložil doklady o hospodárení spoločnosti B. W., A..P..U.., ktorej spoločníkom je spoločnosť Y., ide teda majetkové prepojenie. I keď došlo k omylu a právna zástupkyňa odporkyne zistila, že nie spoločnosť Y. je spoločníkom v spoločnosti B. ale naopak spoločnosť B. je spoločníkom vo Y., napriek tomu trvala na požiadavke na predloženie daňového priznania spoločnosti B. z dôvodu, že sú majetkovo prepojené. Žiadala o preverenie hospodárenia občianskeho združenia N., v ktorom je navrhovateľ podpredsedom. Podľa informácií navrhovateľky OZ poberalo rôzne príspevky, ktoré nemohla poberať obchodná spoločnosť z európskych fondov za účelom vypracovania analýz a vzdelávania, bol do tohto projektu angažovaný aj navrhovateľa, keďže podľa predloženého životopisu pôsobí tento inštitút v K. a K. a spolupracuje s rôznymi krajinami typu Albánsko, pretože jedná sa o partnerstvá. V momentálnej dobe sú európske fondy najväčší zdroj príjmov a táto nadácia to využíva. Poukázala na to, že spoločnosť Y. má zastúpenie aj v K. a to pod názvom Y. T.. Spoločnosť R. je zastúpením spoločnosti R., je to odnož spoločnosti R. pôsobiaca vo H., Z. Z. O. Z. K., Z. A. , C. Q. Q. Z. K. a títo refakturujú faktúry spoločnosti R. v hotovosti. Žiadala preukázať náklady spoločnosti, v ktorých je otec spoločníkom.
Navrhovateľ nepopieral, že existuje spoločnosť Y. T. ale nie je prepojená so spoločnosťou Y. A..P..U.., sú súčasťou siete Y. W. ale nie sú majetkovo prepojení. Uviedol, že pre N. už 2 roky nevyvíja žiadnu činnosť, toto združenie vzniklo aktivity neziskového charakteru.
Kolízny opatrovník maloletých detí súhlasil s úpravou styku, navrhnutou navrhovateľom. Právo zastupovať deti a spravovať ich majetok navrhol priznať obom rodičom. Rozhodnutie o výške výživného na maloleté deti ponechal na úvahu súdu. Sumy výživného, navrhnuté navrhovateľom, však kolízny opatrovník považoval za nízke, aj vzhľadom k deklarovanému príjmu otca vo výške 5.000 eur mesačne.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode vždy na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 Zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodina ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov je tak vážne rozvrátené, že si nemôže plniť svoju spoločenskú funkciu. Manželia spolu nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, sú citovo odcudzení, nie je predpoklad, že by manželské spolužitie obnovili. Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol.
Príčiny rozvratu manželstva súd ustálil na strane oboch manželov v povahových a názorových nezhodách, v neschopnosti manželov riešiť problémy , ktoré sa vyskytnú v každej domácnosti, pričom táto neschopnosť môže vyplývať aj z ich osobnostných charakteristík. Za závažný problém súd považuje aj rozdielne názory na spoločné hospodárenie.
Maloleté deti súd zveril do osobnej starostlivosti matky, berúc do úvahy hlavne vyjadrenia účastníkov, teda otca, ktorý so zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti matky napokon súhlasil i keď spočiatku navrhoval striedavú starostlivosť.
Zároveň súd určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Zastupovanie maloletého dieťaťa a správa jeho majetku je súčasťou základných rodičovských práv a povinností. Keďže v danom prípade nebol dôvod obmedziť alebo pozbaviť ani jedného rodiča rodičovských práv a povinností, súd ponechal oprávnenie zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok obom rodičom.
Súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku, s prihliadnutím na právo maloletých detí na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k otcovi, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia, teda aj otec a súčasťou týchto práv je podieľať sa na výchove maloletých detí , aj keď len v obmedzenom rozsahu. Stretávanie maloletých detí s otcom je hlavne v ich záujme, nakoľko vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý pre ich ďalší citový vývoj. Rozsah styku, ktorý navrhovala matka považoval súd za nedostačujúci, pričom neboli v konaní preukázané žiadne skutočnosti, ktoré by takto zúžený rozsah styku odôvodňovali. Vyjadrenia matky o údajnom agresívnom správaní otca k maloletým deťom neboli v konaní preukázané ani výhrady matky k starostlivosti otca o maloleté deti. Vypočuť maloleté deti za týmto účelom sa nepodarilo, keďže matka odmietla zabezpečiť ich prítomnosť na pojednávaní. Svedeckú výpoveď matky odporkyne nepovažoval súd za hodnovernú vzhľadom na jej postoj k navrhovateľovi ako aj vzťah k odporkyni.
Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí ako aj z možnosti a majetkových pomerov otca, pričom odôvodnenými výdavkami nie sú len hmotné potreby ako jedlo, ošatenie. Výživné slúži aj na uspokojovanie ďalších odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa. Otec dosahuje príjem, ktorý mu umožňuje, aby prispieval na výživu maloletých detí sumou, aká je uvedená v rozhodnutí. Výživné, ktoré požadovala matka, považoval súd za neprimerané. Matka nepreukázala všetky výdavky uvádzané v návrhu, niektoré výdavky maloletých detí boli neprimerané vysoké, napr. výdavky na stravu (400,- eur mesačne na jedno dieťa ), oblečenie ( 500,- eur mesačne na jedno dieťa). Nakoľko nie je možné podľa názoru súdu hodnoverným spôsobom preukázať výšku odôvodnených výdavkov na stravu ( s výnimkou poplatku za obedy v školskej jedálni), súd vychádzal z údajov zo štatistického úradu, podľa ktorých bol celkový čistý výdavok na osobu za rok 2012 vo výške 3.918,75eur ( mesačne 326,-eur), v tom potraviny a nealkoholické nápoje 810,72 na rok a odev a obuv 207, 68 eur na rok. Pokiaľ teda budú uznané výdavky na stravu vo výške 200,- eur pre každé dieťa, t.j. trojnásobku priemernej spotreby ( vzhľadom na príjem otca) , považuje to súd za primerané. Rovnako je tomu aj s výdavkom na oblečenie, za primeraný považuje súd výdavok vo výške 100,- až 150,- eur mesačne, teda vo výške deväťnásobku priemernej spotreby. Súd sa nestotožnil s matkiným spôsobom výpočtu nákladov na dovolenku, bývanie, motorové vozidlo, kedy matka jednoducho vydelila náklady 3 ( dovolenka, auto), príp. 4 ( náklady na bývanie ), pričom deti nie sú vlastníkmi ani motorového vozidla, ani bytu. Súd pripúšťa istý podiel na týchto nákladov, nie však v takej výške ako u vlastníka. Rovnako súd nepovažuje za správne, aby do nákladov na dovolenky a liečenie boli zahrnuté aj náklady matky, ktorej nič nebráni si zabezpečiť príjem a z tohto príjmu svoje náklady hradiť. Výdavok vo výške 250,- eur mesačne na plávanie u maloletej A. ( objavil sa aj v ďalšej položke kultúra, výtvarné dielne, plávanie) považuje súd za neprimeraný, vzhľadom k tomu, že v K. je možné absolvovať hodinu plávaniu za sumu 3,- až 5,- eur. Súd sa ustálil na výške výdavkoch na kultúru, šport, hračky vo výške 100,- eur mesačne, na výške výdavkov na zdravotníctvo vrátane a liečenia vo výške 100,- eur mesačne, na výške nákladov na bývanie vo výške 50,- eur mesačne, na dopravu 50,- eur mesačne, na školské výdavky a krúžky 50,- eur mesačne. Maloletej R. určil súd vzhľadom na jej vek a z toho vyplývajúce potreby nižšie výživné. Súd je toho názoru, že zdravotný stav maloletých detí nie je taký závažný, aby sa matka nemohla zamestnať, tento názor vyslovil aj súd v konaní o výživnom na manželku. Matka má ukončené vysokoškolské vzdelanie ekonomického smeru, sama sa pojednávaní prezentovala ako auditorka, nemala problém sa orientovať v dokumentoch ekonomickej povahy, teda by pre ňu nemal byť problém nájsť si dobre ohodnotenú prácu. Vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom má aj matka, tá ju kompenzuje osobnou starostlivosťou ale len čiastočne, nakoľko obidve deti navštevujú školu. Pokiaľ by matka prispievala na výživu maloletých deti čo i len tretinou z príspevku otca určeného na bežné výživné, mala by maloletá A. spolu s prídavkom na dieťa na výživu sumu cca 690,- eur mesačne a maloletá R. sumu cca 560,- eur mesačne, pričom ide o sumy bežného výživného, bez súm určených na tvorbu úspor. Súd považuje vzhľadom na vek maloletých detí a ich odôvodnené výdavky, túto sumu za primeranú, berúc do úvahy vytváranie úspor. Ide o sumy výživného rovnajúce sa priemernej mesačnej mzde netto v Slovenskej republike. Maloleté deti majú právo podieľať na životnej úrovni otca, túto zásadu však nemožno uplatňovať len matematickým výpočtom a požadovať, aby bola maloletým deťom k dispozícii suma finančných prostriedkov adekvátna sume, s ktorou môže disponovať otec. Nakoľko neexistuje záruka trvalého príjmu otca v doterajšej výške, súd je toho názoru, že je vhodnejšie v tejto situácii vytvoriť úspory pre maloleté deti, na ktoré môže matka v prípade potreby siahnuť, ako vysoký príjem otca na využiť na spotrebu. I keď žijeme v krajine s trhovým hospodárstvom a súčasná spoločnosť je sociálne výrazne diferencovaná, súd bez toho aby horlil za „rovnostárstvo“, nepovažuje za výchovne správne orientovať dieťa na materiálne statky a luxus. V krajine, v ktorej je priemerný mesačný príjem vo výške 821,- eur brutto a priemerný mesačný dôchodok vo výške 399,50 eur, považuje súd tenisky pre 9- ročné dieťa v hodnote 200,- eur ( i keď zlacnené na 100,- eur) za luxus. Niektoré výdavky , ktoré matka uvádza považuje súd v kontexte s vyššie uvedenými faktami za bizarné. Na ZUŠ matka vyčíslila mesačne výdavky vo výške 159,08 eur , sú v tom zahrnuté výdavky na oblečenie na vystúpenia a to vo výške 400,- eur na klavír a 400,- eur na spev. V uvedenej sume boli zahrnuté náklady na elegantné lodičky, elegantné saká, elegantné kabáty, pričom matka vo svojej výpovedi trvala na tom, že dcéra nemôže vystupovať v tom istom oblečení a v tej istej obuvi na klavírnom koncerte a na speváckom koncerte. Okrem toho matka uviedla samostatne výdavok na oblečenie vo výške 500,- eur mesačne na každé dieťa. V priebehu konania matka výdavky na maloleté deti zdvojnásobila, kým na začiatku konania uvádzala výdavky vo výške 2647.72 eur na obidve deti mesačne , v závere konania uvádzala výdavky na obidve deti vo výške 5.296,- eur mesačne, dôvod pre ktorý sa výdavky zdvojnásobili neuviedla. Súd bral do úvahy aj vek maloletých detí ( X Q. X P.) u ktorých sú výdavky pochopiteľne nižšie ako u detí vo vyššom veku. Vzhľadom na príjem otca súd zaviazal otca na tvorbu úspor vo výške 200,- eur mesačne pre každé dieťa. Čo sa týka požiadaviek na preukázanie nákladov spoločnosti v ktorý je otec spoločníkom, súd poukazuje na to, že otec má v uvedených spoločnostiach minoritný podiel, teda aj v prípade neodôvodnených výdavkov spoločnosti a zvýšenia zisku, by navrhovateľ sám nemohol rozhodovať o prerozdelení zisku. I keby také právomoci mal, súd nepovažuje za spravodlivé žiadať po navrhovateľovi, aby namiesto postupu typického pre každú zdravú spoločnosť, t.j. využiť zisk na ďalší rozvoj spoločnosti, zisk vybral a použil na spotrebu. Samozrejme nejde o uprednostňovanie obchodnej spoločnosti na úkor maloletých detí, nakoľko určené výživné zabezpečí nadštandardné výdavky maloletých detí. Súd nevyhovel žiadosti odporkyne o vypočutie znalca, nakoľko odporkyňa túto možnosť mala na pojednávaní konanom dňa 3.4.2014, na ktoré sa odporkyňa nedostavila, s ospravedlnením doručeným súdu dňa 2. 4.2014, ktoré nespĺňalo podmienky stanovené O.s.p., pričom išlo o pojednávanie nariadené po 3 odročených pojednávaniach, z toho dve boli odročené na žiadosť matky.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 144 veta prvá O. s. p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom, ktorí sa nevzdali práva na odvolania a to na Okresnom súde Bratislava II. Účastníci, ktorí sa vzdali práva na odvolanie sa proti tomuto rozhodnutiu nemôžu odvolať. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.