Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/364/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľa : H. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/X, G. - V. D., právne zastúpený KUBINEC & PARTNERS advokátska kancelária, s.r.o., Nám. SNP 17, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcom: v rade 1/ PaedDr. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., v rade 2/ Ing. X. E., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/X, G., obaja právne zastúpení Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D. Dlabača 35, 010 01 Žilina, o zaplatenie 2.973,95 Eur istiny s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Žiline zo dňa 06.02.2014 č.k. -224, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu v celom rozsahu p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1/ a 2/ rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Okresný súd po vykonaní rozsiahleho dokazovania v tomto konaní rozhodol rozsudkom tak, že návrh navrhovateľa na zaplatenie 2.973,95 Eur s príslušenstvom zamieta. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1/ a 2/ rade spoločne a nerozdielne sumu 705,69 Eur z titulu náhrady trov konania do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet advokáta odporcov v 1) a 2) V I. O. a.s., č. XXX XXX XXXX/XXXX. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcov zaplatiť sumu 2.973,95 Eur ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu, že užívali bez právneho dôvodu 2 pozemky parcely registra C-KN č. 765/22 zastavané plochy a nádvoria o výmere 309 m2 a č. 765/23 zastavané plochy a nádvoria o výmere 788 m2 k. ú. V. D. a tieto v období od 30.12.2005 do 26.09.2006 vlastnil navrhovateľ. Obrana odporcov v priebehu konania spočívala v tom, že spochybňovali vlastnícke právo navrhovateľa k predmetným pozemkom z toho dôvodu, že právni predchodcovia navrhovateľa neboli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi týchto pozemkov, keďže v roku 1959 boli tieto pozemky riadne vyvlastnené československým štátom.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd ďalej okrem tvrdení účastníkov konania a obsahu ich písomných vyjadrení popísal obsah vykonaných dôkazov v prvostupňovom konaní, vrátane obsahu pripojených dedičských spisov, obsahu spisu Okresného súdu v Žiline sp. zn. a ďalších dôkazov, tieto dôkazy podrobne vyhodnotil v súvislosti s tvrdeniami účastníkov konania, a ako podstatný dôvod pre zamietnutie návrhu na začatie konania v tejto veci uviedol, že základ sporu medzi účastníkmi bola otázka vlastníctva k pozemkom, teda či navrhovateľ a pred ním U. Q., U. Q. a Z. W. boli v roku 2005 oprávnenými vlastníkmi pozemkov a teda či navrhovateľovi svedčí aktívna legitimácia. Súd sa zaoberal len touto otázkou a keďže dospel k záveru, že vlastnícke právo navrhovateľovi nesvedčilo, návrh zamietol bez toho, aby sa podrobnejšie zaoberal odôvodnenosťou nároku z iných dôvodov či výškou nároku. Aj v súvisiacom konaní Okresného súdu v Žiline sp. zn. právni nástupcovia navrhovateľa H.

Q. (jeden z nich zastúpený tou istou advokátkou) dospeli s Mestom Žilina k tomu istému záveru, že došlo k vyvlastneniu a v tom zmysle uzavreli aj dohodu. O trovách prvostupňového konania rozhodol prvostupňový súd vzhľadom na výsledok tohto konania podľa (nevidel dôvod na použitie ust. ), pričom výšku priznaných trov podrobne odôvodnil ust. vyhlášky č. v platnom znení o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. V odvolaní vytýkal súdu prvého stupňa, že neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky navrhnuté dôkazy potrebné na zistenia rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V ďalšej časti odôvodnenia podaného odvolania navrhovateľ uviedol, čím prvostupňový súd odôvodnil svoje rozhodnutie, následne citoval niektoré ustanovenia a . Okrem iného tvrdil, že navrhovateľ nebol povinný prešetrovať jednotlivé dedičské rozhodnutie, ani skúmať historický vývoj vlastníctva k predmetným pozemkom tak, ako to tvrdí vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd. V nadväzujúcej časti svojho odvolania popisuje zhodne s tvrdeniami v prvostupňovom konaní, aký bol historický vývoj ohľadne predmetného pozemku podľa názoru navrhovateľa a okrem iného uviedol, že súd prekročil svoje právomoci, pretože v tomto konaní sa jednalo o vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním pozemkov pod stavbou kultúrneho domu a priľahlého pozemku vlastníkmi stavby bez akéhokoľvek právneho titulu, no predmetom konania nebolo určenie vlastníckeho práva k týmto pozemkom. Vlastnícke právo k týmto pozemkom počas obdobia, za ktoré navrhovateľ žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia bolo preukázané výpisom z LV, na ktorom ako výlučný vlastník figuroval počas tohto obdobia jedine a bez akýchkoľvek pochybností navrhovateľ. Obrana odporcov spočívajúca v spochybňovaní vlastníckeho práva navrhovateľa nemohla byť postačujúca v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, pretože odporcovia v priebehu konania ani netvrdili a ani nepreukázali, že vlastníkmi týchto pozemkov sú práve oni. Podľa názoru odvolateľa sa prvostupňový súd tak odklonil od podstaty prejednávanej veci, keď namiesto vyriešenia otázky vydania bezdôvodného obohatenia odporcami sa zaoberal otázkou vlastníctva navrhovateľa. Znovu zdôrazňoval, že LV, na ktorom bol v rozhodnom období navrhovateľ vedený ako výlučný vlastník predmetných pozemkov je dostatočným dôkazom jeho vlastníckeho práva a v konaní o návrhu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je potrebné ho preukazovať ďalším spôsobom. Súd predčasne rozhodol s tvrdením, že navrhovateľ nepreukázal svoje vlastníctvo k predmetným pozemkom, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, no bezdôvodným obohatením na strane odporcov sa vôbec nezaoberal. Odvolateľ po uvedení ďalších podrobných dôvodov v podanom odvolaní navrhoval rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Odporcovia v rade 1/, 2/ sa k podanému odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrili.

Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní podľa a nasl. , a to postupom podľa v spojitosti s bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu v celom jeho rozsahu je vecne správny, a preto ho podľa potvrdil.

V zmysle ust. , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ust. , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu, môže sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Vychádzajúc z citovaného ust. odvolací súd sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku prvostupňového súdu v celom jeho rozsahu, konštatuje, že okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. a nasl. a dospel k správnemu právnemu záveru. Odvolací súd v súlade s názorom prvostupňového súdu zdôrazňuje (a v tomto smere má odvolateľ pravdu), že v danom prípade sa jednalo o spor o vydanie bezdôvodného obohatenia, nie o spor ohľadne určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Súd prvého stupňa však správne riešil ako primárnu otázku, vychádzajúc z uplatneného právneho nároku, aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. §

456 , podľa ktorého predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. To znamená, že aktívne legitimovaný na podanie žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ by aj odporcovia v uvedenom období užívali nehnuteľnosť protiprávne alebo bez právneho dôvodu, môže byť len vlastník nehnuteľnosti v tom - ktorom období. Súd prvého stupňa preto správne sa zaoberal prioritne otázkou, či navrhovateľ (prípadne jeho právny predchodca) bol v období, za ktoré si uplatnil vydanie bezdôvodného obohatenia vlastníkom nehnuteľností. Keďže súd prvého stupňa po rozsiahlom dokazovaní vrátane oboznámenie pripojených spisov dospel k záveru, že navrhovateľ nebol vlastníkom týchto nehnuteľností v inkriminovanom období, správne jeho žalobný návrh pre nedostatok aktívnej legitimácie zamietol. Prvostupňový súd podrobne a jasne odôvodnil, prečo k takémuto záveru dospel. Ako už bolo uvedené, odvolací súd sa s odôvodnením rozsudku okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.

V odvolacom konaní odvolateľ úspešný nebol, náhrada trov odvolacieho konania by náležala odporcom v rade 1/, 2/ podľa v spojitosti s , avšak odporcovia v r. 1/, / si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili, preto im neboli priznané.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.