Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_25CoP-48-2014.pdf
PDF · 94.69 KB
Case nature
Area
Subarea
25CoP/48/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trnave vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: F. K., nar. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, dieťa rodičov - matky: S. X., nar. XX.X.XXXX, bytom E. K. XXX a otca: X. K., nar. XX.X.XXXX, bytom G., K. X. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 30.4.2014 č.k. 12P/11/2014-44, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne ust. § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 Zákona o rodine, ako aj ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Vecne argumentoval zisteniami, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k. 13C/48/2011-26 zo dňa 24.10.2011 súd schválil dohodu rodičov, ktorou sa otec zaviazal platiť výživné na maloletého vo výške 75 Eur mesačne od septembra 2011. Maloletý mal v čase tejto poslednej úpravy XX rokov. Matka dosahovala príjem v priemere vo výške 263,75 Eur mesačne a otec v priemere vo výške 457,74 Eur mesačne. V súčasnosti matka býva s maloletým a so svojím partnerom v obecnom byte za 180 Eur mesačne, na výdavkoch za bývanie sa podieľa v polovici. S otcom maloletého predali v decembri 2013 spoločný byt za 33.000 Eur a získané prostriedky si rozdelili rovnakým dielom. Príjem má z príspevku za opatrovanie príbuznej 109,31 Eur mesačne. Jej posledný pracovný pomer zanikol v roku 2012 pre zánik firmy. Otec má príjem zo zamestnania vo výške 308 Eur mesačne, pracuje u toho istého zamestnávateľa ako v čase poslednej úpravy výživného. Podľa výkazu príjmu mal za obdobie od apríla 2013 do marca 2014 príjem v priemere vo výške 295,57 Eur mesačne. Zamestnávateľ zníženie príjmu odôvodnil znížením objednávok od obchodných partnerov a znížením produkcie o 30% v dôsledku svetovej hospodárskej krízy. Žije sám v obecnom byte, s výdavkami na bývanie 161,97 Eur mesačne. Maloletý F. má XX rokov, navštevuje X. triedu ZŠ, naďalej má predpísané okuliare, iné zvýšené výdavky na jeho starostlivosť matka neuviedla. Kolízny opatrovník navrhol výživné otcovi s poukazom na pomery rodičov a odôvodnené potreby dieťaťa zvýšiť. Vyhodnotením takto vykonaného dokazovania, a teda zistených pomerov rodičov a odôvodnených potrieb maloletého, súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného síce došlo k zmene pomerov, ale v takom smere, že nie je možné návrhu matky vyhovieť. Príjmy oboch rodičov sa oproti času predchádzajúcej úpravy výživného síce výrazne znížili, avšak na strane maloletého podstatná zmena pomerov na jeho odôvodnených potrebách nebola preukázaná, preto návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.
Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa, ktorým sa vychádzajúc z jeho obsahu domáhala, aby bol napadnutý rozsudok zmenený tak, že jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému bude vyhovené a to v rozsahu zvýšenia na 100 Eur mesačne. Poukázala na to, že v súčasnosti už nemá žiaden príjem, pretože pani, ktorú opatrovala dňa 11.5.2014 zomrela.
Otec ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali, k odvolaniu matky maloletého sa písomne vyjadril ako kolízny opatrovník, tak aj otec.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu matky navrhol zvýšiť výživné na maloletého a to podľa zárobkových možností a schopností rodičov a ich majetkových pomerov s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktorého výdavky sa od poslednej úpravy výživného zvýšili.
Otec maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že so zvýšením výživného na 100 eur mesačne nesúhlasí, nakoľko jeho príjmy zo závislej činnosti sa v roku 2014 nezvýšili, predstavujú sumu 304,84 Eur mesačne a náklady sumu 290,97 Eur mesačne (nájomné, pôžička, elektrická energia), preto žiada nemeniť doposiaľ určené výživné vo výške 75 Eur mesačne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, odvolanie matky maloletého je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V zmysle § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného na maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 1 O.s.p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno zmeniť ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Pri rozhodovaní o zmene výživného v zmysle citovaných ustanovení zákona je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Je pritom potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne okolnosťami na strane povinného, resp. oprávneného, alebo objektívne napríklad vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného. Zmena výšky výživného je pritom možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba stravovanie, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného ako sú napr. liečebné náklady. Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať mu výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám.
Na strane povinného rodiča je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať výživné dieťaťu a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.
Keďže daná vec, ktorá je vecou starostlivosti súdu o maloletých v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p., podľa § 120 ods. 2 O.s.p. súd je v takomto konaní povinný vykonať nielen dôkazy, ktoré navrhnú účastníci konania, ale i ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu.
Pod odňatím možnosti účastníka konať pred súdom treba rozumieť taký závadný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastní konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je podstatnou náležitosťou každého rozhodnutia súdu. Citované zákonné ustanovenie treba chápať aj z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého súčasťou je aj právo na súdne konanie, a vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok Garcia Riuz v. Španielsko z 21. januára 1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Georiadis v. Grécké z 29. mája 1997). Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny stav (uznesenie Ústavného súdu z 23. júna 2004 sp. zn. III.209/2004).
Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozsudku súdu prvého stupňa s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil. Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť aký myšlienkový postup viedol súd k záveru, že sú splnené podmienky pre zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného, len samotná konštatácia, že i keď sa príjmy oboch rodičov oproti času predchádzajúcej úpravy výživného síce výrazne znížili, avšak na strane maloletého podstatná zmena pomerov na jeho odôvodnených potrebách nebola preukázaná, návrh zamietol, nie je v tomto smere postačujúca.
Z odôvodnenia rozhodnutia nie je možné zistiť aké úvahy viedli súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zvýšenie výživného. Samotná konštatácia pomerov účastníkov v čase predchádzajúceho rozhodnutia a aktuálne (a to len v rozsahu konštatovania ich príjmu) nie je v tomto smere postačujúca, keďže súd musí v zmysle cit. ust. § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine a § 163 ods. 1 O.s.p. porovnaním zistiť konkrétne zmeny pomerov vedúce k rozhodnutiu a tieto náležite vyhodnotiť. Nespornou bola už len zmena pomerov na strane maloletého vzhľadom na odstup času od ostatnej úpravy rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 13P/48/2011-26 zo dňa 14.10.2011 a to v súvislosti s rastom životných nákladov vzhľadom na vek maloletého a notoricky známe bežné výdavky na stravovanie, ošatenie, bytové potreby, tu ďalej bez zisťovania a dokazovania súdom prvého stupňa aj jeho ďalšie možné výdavky v súvislosti s návštevou školy, zdravotným stavom (maloletý nosí okuliare, ktoré výdavky v súvislosti s tým nemusia byť totožné ako v prípade poslednej úpravy výživného), záľubami (futbal) a pod. Pokiaľ ide o pomery rodičov (oboch), súd patričným spôsob nevykonal ich porovnanie s obdobím ostatnej úpravy výživného a podľa výsledkov tohto porovnania nevykonal ani ďalšie potrebné dokazovanie. Súd prvého stupňa nepreveril tvrdený dôvod poklesu príjmu matky (ukončenie posledného pracovného pomeru z dôvodu zániku zamestnávateľa), u otca sa uspokojil s potvrdením jeho zamestnávateľa, že dôvodom zníženia mzdy otca ako zamestnanca na minimálnu mzdu má byť dopad hospodárskej krízy. Pričom nezisťoval schopnosti ako aj možnosti rodičov, teda to, čo je objektívne možné, aby zarobili s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce, teda či rodičia vynaložili snahu u matky zamestnať sa, u otca nájsť si zamestnanie s lepším možným zárobkom. Súd rovnako nezisťoval ako matka vôbec vyžila a žije zo svojho príjmu, ktorým bol peňažný príspevok za opatrovanie, v súčasnosti má byť dokonca bez príjmu, keďže jej bol príspevok od 12.5.2014 odňatý a z čoho vôbec uhrádzala a uhrádza svoje bežné výdavky ako aj výdavky na bývanie. Rovnako súd nezhodnotil ani uhrádzanie základných životných výdavkov otca, ktorému po zaplatení zdokladovaných výdavkov na bývanie spolu s doposiaľ určeným výživným na maloletého zostane len suma 12,23 Eur (mzda 304,84 Eur v čistom mínus nájomné 106,44 Eur mínus energie 65,53 Eur mínus poplatok za komunálny odpad 16 Eur mínus ďalšie náklady za služby v súvislosti s užívaním bytu 29,64 Eur mínus výživné na F. 75 Eur). Otec maloletého uvádzal aj výdavky v podobe splátok úveru vo výške 98,85 Eur, tu je potom otázne z čoho tieto splátky spláca, pričom je potrebné si uvedomiť, že vyživovacia povinnosť má pred týmto výdavkom bezpodmienečne prednosť. Napokon súd prvého stupňa nezisťoval majetkové pomery rodičov a nevyhodnotil ani získané finančné prostriedky oboch rodičov z predaja ich spoločného bytu. Potrebné je poukázať aj na to, že skutočne primárnou povinnosťou rodiča, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti (tu otec) je uspokojiť jeho potreby formou platenia výživného, pričom naopak u rodiča druhého (tu matka), sa najmä v závislosti na veku dieťaťa len mení pomer tzv. osobného a peňažného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti, pričom vyživovaciu povinnosť rodiča osobne sa starajúceho o dieťa treba považovať za plne krytú výkonom osobnej starostlivosti spravidla len v útlom veku dieťaťa, to však neznamená, že by vo vyššom veku dieťaťa na takýto faktor už nebolo možno prihliadať, ale už len v rámci príslušného podielu na plnení si vyživovacej povinnosti takýmto rodičom, tu v rozsahu ktorý nie je krytý minimálnym výživným vzhľadom na pomery matky a jej príjem. Odvolací súd napokon poukazuje aj na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej platí, že výživné, ktoré hradí povinný rodič na všetky deti, ku ktorým má vyživovaciu povinnosť (tu len voči maloletému F.), by malo predstavovať 25-30% jeho čistého príjmu, samozrejme však s prihliadnutím na individuálne okolnosti každého konkrétneho prípadu. Na záver je tu na mieste odvolacím súdom ešte raz a opätovne zdôrazniť, že v danej veci, ktorú bolo možné v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať aj bez návrhu, bol súd povinný vykonať všetky dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu i ak by ich účastníci nenavrhli (§ 120 ods. 2 O.s.p.).
Keďže prvostupňový súd neodôvodnením napadnutého rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. porušil zákonom dané procesné práva účastníkov, odňal im tým možnosť konať pred súdom. Bolo preto nevyhnutným, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Povinnosťou prvostupňového súdu bude opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti daného prípadu, v potrebnom rozsahu podľa vyššie uvedeného doplniť dokazovanie, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotiť jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.
Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.