Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_5CoE-86-2014.pdf
PDF · 105.86 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoE/86/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, proti povinnému: P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XXX, XXX XX Q. K., o vymoženie 1.776,31 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 2Er/323/2014-19 zo dňa 21.07.2014 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu 1. stupňa.
Náhradu trov odvolacieho konania oprávnenému n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Sokola o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 ods. 2 Exekučného poriadku, §§ 261 ods. 3 písm. d); 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2, 8; 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pred spotrebiteľov, §§ 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1 až 4 písm. r), ods. 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a aplikoval Smernicu rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že v tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Rozhodcovská zmluva, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, je uzatvorená vo forme samostatného formuláru, ktorý oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania rozhodcovských zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej zmluvy pri záväzku z uvedenej spotrebiteľskej zmluvy neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Okrem uvedeného rozhodcovská zmluva nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Táto situácia ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha uvedenej rozhodcovej zmluvy je teda adhézna, a preto ju spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným vopred pripravený. Zvolený rozhodcovský súd je v predmetnej rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej dohody. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy nesie, a to aj vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa, ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy je riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom. Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s Rozhodcovskou zmluvou treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ, podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne dojednanie Rozhodcovskej zmluvy nepreukázal.
Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 4. 6. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje, že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa, spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola vopred stanovená a predpripravená oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle Rozhodcovskej zmluvy vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní vopred paušálne stanovených rozhodcov, bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. V samotnej Rozhodcovskej zmluve niet o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53 ods. 4 OZ neupravené.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva zo dňa 2. 11. 2012 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj so Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ neplatná.
Na to, aby rozhodcovská zmluva pri spotrebiteľskej zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi boli poskytnuté všetky potrebné informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní a spotrebiteľ bude mať možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy, čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané. Súd v záujme vyššej kvality života nemôže rezignovať z pozície strážcu vyváženosti ustanovení spotrebiteľských zmlúv, a to ani pri nezodpovednom spotrebiteľovi. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že ak sa nevylúčia zo života spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky, môžu na nich doplatiť aj spotrebitelia konajúci dobromyseľne, keďže ide o formulárové rozhodcovské zmluvy dojednávané vo viacerých prípadoch.
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a uvedenú zákonnú úpravu súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní namietal, že za akým účelom sú v právnom poriadku ustanovenia týkajúce sa rozhodcovského konania vo vzťahu k spotrebiteľovi a jeho právam a povinnostiam. Argumentáciou prvostupňového súdu dochádza k tomu, že sa tieto stávajú obsolentnými. Takto ich chápe exekučný súd. Je otázne, či sa obsolentnými stávajú aj príslušné ustanovenia upravujúce danú problematiku v Občianskom súdnom poriadku, Občianskom zákonníku, Zákone o rozhodcovskom konaní a v iných predpisoch. Je tiež otázne, či súd svojim výkladom neporušuje samotné znenie zákona, keďže tendenčne a bez konkrétneho dôvodu popiera jeho zmysel a zmysel existencie týchto ustanovení. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, keď sa odvoláva na rozhodcovskú doložku. Ide o rozhodcovskú zmluvu, keďže je technicky a formálne uzavretá ako samostatná zmluva na samostatnej listine. Je otázne, či súd na túto skutočnosť prihliadal. V medzirezortnom konaní sa aktuálne nachádza nový zákon, novela o spotrebiteľskej arbitráži, ktorý výslovne upravuje rozhodcovské konanie, ktorého jednou zo strán je spotrebiteľ. Súčasťou tejto novely sú ustanovenia, ktoré sa vzťahujú k rozhodcovským zmluvám, ktoré sú uzavreté pred účinnosťou novely. Ani predmetné zmeny nepočítajú s neplatnosťou rozhodcovských zmlúv v zmysle, v akom túto neplatnosť deklaruje exekučný súd. Záver exekučného súdu nie je v súlade s platnou právnou úpravou. Oprávnený vyzýva odvolací súd, aby v prípade stotožnenia sa s uvedeným názorom súdu prvého stupňa svoj záver riadne odôvodnil. Skutočnosť, že povinný v dôsledku konania a dlhu voči oprávnenému pred rozhodcovským súdom nemohol brániť svoje práva na všeobecnom súde, zakladá neprijateľnosť takého ujednania a právomoci rozhodcovského súdu a zakladá jeho neprijateľnosť a neplatnosť ako ujednania v zmysle ust. § 53 a nasl. OZ. Na uvedenom znení nič nemení ako skutočnosť, že zjednaná rozhodcovská zmluva bola uzatváraná alternatívne, teda s možnosťou povinného ako spotrebiteľa obrátiť sa v prípade porušenia povinností oprávneného so svojimi nárokmi na všeobecný súd a riešiť svoje spory aj iným spôsobom, pred rozhodcovským súdom dohodnutým v rozhodcovskej zmluve. Súd prvého stupňa svojim záverom poprel základnú zásadu procesného práva, a to zásadu prekážky veci zahájenej. V danom prípade ide o nesprávny výklad ustanovenia § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Právo povinného je z pohľadu hmotného práva jednoznačne zachované, a to až do okamihu podania žaloby na všeobecný súd alebo rozhodcovský súd. Povinný sa v konaní nijako nebránil a voči nárokom oprávneného nenamietal. Exekučný súd sa neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú zjavné chyby a nedostatky v zistení skutkového stavu. Neobstojí ani jeho právne posúdenie. Rozhodcovská zmluva predstavuje individuálnu dohodu, ktorá nie je (nebola) podmienkou uzavretia paralelnej zmluvy o revolvingovom úvere. Uvedené vyplýva z bodov 2 a 7. Povinný mal možnosť odstúpiť od zmluvy. Nie je správny záver prvostupňového súdu, že rozhodcovská zmluva je zmluvou formulárovou bez možnosti zmeniť jej obsah. Od oprávneného nie je možné požadovať, aby s každým spotrebiteľom dojednal inú zmluvu. Povinný mal možnosť menovať rozhodcu, svoje právo nevyužil.
Poukazujúc na rozhodnutia iných súdov a na ustanovenie § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní oprávnený v odvolaní ďalej namietal, že rozsah kontroly pri vydávaní poverenia je vymedzený cieľom exekúcie - riadne uspokojiť nárok oprávneného. Funkcia „dozoru“ nad dodržiavaním procesných pravidiel v rozhodcovskom konaní je zabezpečená prostredníctvom inštitútu žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku nie je v štádiu pred vydaním poverenia totožný s rozsahom prieskumnej pôsobnosti vo vzťahu k rozsudkom všeobecných súdov. Nároky oprávneného by mali byť posudzované od prípadu k prípadu.
Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Oprávnený si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 97,41 eur.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s náležitým odôvodnením jeho rozhodnutia a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).
Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).
Touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716) (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy).
Zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky (§ 497 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi (§ 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy).
Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (§ 1 ods. 8 Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania (§ 2 písm. a) Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti (§ 2 písm. b) Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d) Z. z. o spotrebiteľských úveroch).
Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy).
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka).
Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
K odvolacej námietke oprávneného, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je zmätočné, keď sa odvoláva na rozhodcovskú doložku, odvolací súd konštatuje nedôvodnosť tejto odvolacej námietky. Súd prvého stupňa nepochybne posudzoval rozhodcovskú zmluvu, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia (str. 2 ods. 2, 7 ods. 3, 8, 9, 10).
Vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve, na ktorú oprávnený poukazuje, odvolací súd konštatuje správny záver prvostupňového súdu v tom zmysle, že sa jedná o typovú zmluvu, ktorú nemohol povinný ako spotrebiteľ ovplyvniť. Súd prvého stupňa sa správne zaoberal rozhodcovskou zmluvou z pohľadu ochrany povinného ako spotrebiteľa, pričom dospel k správnemu právnemu záveru, že takáto rozhodcovská zmluva je neprípustná, hoci poskytuje pri voľbe riešenia sporu alternatívu medzi rozhodcovským súdom alebo príslušným súdom Slovenskej republiky. Predmetná rozhodcovská zmluva má síce formálne charakter rozhodcovskej zmluvy a netvorí súčasť formulárovej zmluvy o úvere. Taktiež znenie dohodnutej rozhodcovskej doložky zodpovedá požiadavke § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, keď nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s veriteľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Napriek tomu táto rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože nespĺňa podmienku individuálneho dojednania. Rozhodcovská zmluva je formulárová dohoda, ktorú povinný nemal možnosť ovplyvniť ani individuálne dohodnúť, alebo zmeniť. Rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, mohol len zmluvu, ako celok odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam v nej dojednaných, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Takto formulovaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 4 neplatná.
Za individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy treba považovať také, ktorému predchádzalo poučenie spotrebiteľa o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy so zameraním na zhoršenie procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. Spotrebiteľovi musí byť pritom daná reálne možnosť voľby, či prijme alebo neprijme rozhodcovskú zmluvu. Voľba spotrebiteľa v prospech všeobecného súdu nesmie byť spojená s možnosťou neuzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy. Veriteľ (dodávateľ) musí splnenie týchto podmienok individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvy v prípade pochybností preukázať (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), inak sa nepovažuje rozhodcovská zmluva za individuálne dojednanú.
Ani z rozhodcovskej zmluvy, ani z ďalších listín, ktoré mal tak rozhodcovský súd ako aj súd prvého stupňa v tomto exekučnom konaní k dispozícii, nevyplýva, že povinný pred podpisom zmluvy bol oprávneným poučený o právnych dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy, čiže o zhoršení procesných práv a povinností v neprospech spotrebiteľa v porovnaní so súdnym konaním. V dôsledku toho platí zákonom stanovená domnienka, že tam dohodnutá rozhodcovská zmluva sa nepovažuje za individuálne dojednanú, inými slovami povedané, bola uzavretá neplatne.
Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací súd konštatuje, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde (kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za súhlas ani za nesúhlas).
Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania ustanovení Občianskeho zákonníka chrániacimi spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný.
Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku.
Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012.)
Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad. Súdna kontrola neprijateľných podmienok sa uplatňuje aj za stavu, že zmluvný vzťah hlavný a vedľajší bol vyjadrený v samostatných listinách. Niet dôvod vylúčiť súdnu kontrolu formulárovej zmluvy len preto, že je na samostatnej listine a nebola hodnoverne preukázaná vôľa spotrebiteľa individuálne vyjednať, aby prípadné spory riešil rozhodca.
V predmetnej veci je rozhodcovská zmluva predformulovaná na tlačive dodávateľa, pričom podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu, a to je práve aj prípad typových rozhodcovských zmlúv, ktoré sa predkladajú spotrebiteľom na podpis a majú vyvolať dojem, že si ich vyžiadali spotrebitelia.
Spotrebiteľ, ak si želá niečo z určitých dôvodov, minimálne sa predpokladá, že vie, prečo chce niečo individuálne vyjednať. Skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formulovaná v rámci štandardnej formulárovej zmluvy, neodôvodňuje záver, že oprávnený preukázal osobitné vyjednanie. Naopak, ide o sofistikované docielenie stavu, ktorý má formálne indikovať vyňatie rozhodcovskej doložky z režimu súdnej kontroly, čo odvolací súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku.
Javí sa nanajvýš nevierohodné, že by si spotrebitelia osobitne vyjednávali rozhodcu, o pravidlách postupu ktorého, zdá sa, nemajú ani tušenia a oprávnený nemôže očakávať od súdu len akési „formálne“ odklepnutie exekúcie. Aj exekučné konanie je konaním, v ktorom sa má poskytnúť spravodlivá ochrana práv, a to aj práv povinného v zmysle vnútroštátneho práva a v zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.
Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadnu takú relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia a privodiť tým jeho zrušenie.
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením § 219 Občianskeho súdneho poriadku ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V odvolacom konaní neúspešný oprávnený nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a v odvolacom konaní úspešný povinný si trovy odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.