Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/67/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Sládka a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti obžalovanému U. F. stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. zo dňa 17.06.2013, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra 2014, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného U. F., nar. XX.XX.XXXX, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany pod sp.zn. zo dňa 17.06.2013 bol obžalovaný U. F. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že

dňa 25.10.2007 v doobedňajších hodinách v F. na ul. H. prišiel k rodinnému domu č. XX, kde začal udierať do vstupnej brány a okien, dožadoval sa, aby ho vlastníčka domu, poškodená Y. I., vpustila dovnútra a popri tom jej vulgárne nadával, pričom, keď ho poškodená odmietla do domu vpustiť a požiadala ho, aby odišiel, cez otvorené okno vošiel dovnútra, vstúpil do izby, v ktorej býval so súhlasom vlastníčky domu U. U. a v jeho neprítomnosti, kde sa nachádzala aj poškodená a po opätovnej vzájomnej hádke ju sotil na posteľ a následne na sklený stolík, čím jej spôsobil pomliaždeninu hlavy v temenno- záhlavovej oblasti, pomliaždeninu a krvnú podliatinu hrudníka a driekovej oblasti vľavo, s dobou liečenia a práceneschopnosti do 14 dní.

Okresný súd ho za to odsúdil

Podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona, § 37 písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1 Trestného zákona k súhrnnému trestu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku zaviazal uhradiť škodu poškodenej Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. XX, vo výške 560,63 euro.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku poškodenú Y. I. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Súčasne zrušil výroky o trestoch uložené na základe rozhodnutí Okresného súdu Piešťany vo veci sp.zn. zo dňa 13.11.2011, právoplatného dňa 13.11.2011, a vo veci sp.zn. zo dňa

27.03.2013, právoplatného dňa 27.03.2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil tiež obžalovanému trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na dobu 9 (deväť) rokov.

K ustálenému skutkovému stavu nachádzajúceho sa vo výroku napadnutého rozsudku dospel tento (prvostupňový súd) ako vyplýva z jeho odôvodnenia na základe dokazovania realizovaného jednak pred zrušením veci na základe uznesenia krajského súdu pod sp.zn. zo dňa 28.02.2012, resp. po doplnení dokazovania v zmysle intencií tohto (uznesenia krajského súdu).

Po doplnení dokazovania zameraného predovšetkým na verifikáciu jednak skutkových zistení a súčasne následného právneho hodnotenia konania obžalovaného U. F. dospel prvostupňový súd k záveru, že sa tento dopustil prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona na skutkovom základe nachádzajúcom sa vo výrokovej časti rozsudku súdu I. stupňa ako trestnoprávne zodpovedný páchateľ. Skutkové zistenia súdu I. stupňa sú opreté predovšetkým o výpoveď poškodenej Y. I. a závery znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie - traumatológia podanom MUDr. Alanom Suchánkom. V neposlednom rade sú podporené aj ostatným vo veci oboznámeným dôkazným materiálom v podobe prvotných lekárskych správ, resp. na základe nepriamych dôkazov, a to výpoveďou svedka U. U., ktorý potvrdil však len to, že došlo medzi obžalovaným a poškodenou k incidentu.

Zo samotných záverov znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgie - traumatológia, súčasne súd I. stupňa verifikoval dĺžku práceneschopnosti poškodenej Y. I. v dôsledku utrpeného zranenia po napadnutí samotným obžalovaným. Preskúmaním samotného skutkového stavu majúceho sa spáchať samotným obžalovaným U. F., zo strany odvolacieho súdu umožnili tomuto (odvolaciemu súdu) vysloviť záver, že príslušný (skutkový stav) nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti bol súdom I. stupňa ustálený v požadovanom rozsahu. Rovnako v súlade s právnym názorom obsiahnutým v predchádzajúcom uznesení krajského súdu pod sp.zn. zo dňa 28.02.2012, okresný súd opätovne zaoberajúc sa vecou postupoval zákonne súladným spôsobom, pokiaľ konanie obžalovaného posúdil len ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona a nie aj ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona, keďže na takýto (zákonný postup) neboli vytvorené príslušné podklady v podobe relevantného dokazovania zameraného aj k naplneniu zákonných znakov tohto prečinu (podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona).

Pri správnom právnom posúdení konania obžalovaného, odvolací súd zistil, že aj trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia zodpovedá príslušným zákonným kritériám upravujúcim druh a výmeru trestu ukladaného páchateľom trestných činov. Záver súdu I. stupňa o potrebe ukladania súhrnného trestu je rovnako objektivizovaný tou skutočnosťou, že sa obžalovaný U. F. mal aktuálne šetrenej trestnej činnosti dopustiť skôr ako boli súdom I. stupňa vyhlásené odsudzujúce rozsudky v iných jeho trestných veciach, jednalo sa teda v jeho prípade o viacčinný súbeh, o ktorom sa v zmysle zákonných zásad rozhoduje jedným výrokom o treste.

Za zákonne súladné, v neposlednom rade, odvolací súd považuje aj príslušné výroky rozsudku súdu I. stupňa jednak zaväzujúce obžalovaného k úhrade škody poškodenej Y. I., resp. v podobe odkázania tejto (poškodenej Y. I.) s uplatňovaním zvyšku nároku škody na občianske súdne konanie.

Keďže odvolací súd preskúmavajúc jednotlivé výroky rozsudku súdu I. stupňa nezistil akýkoľvek dôvod na zmenu, resp. zrušenie napadnutého rozsudku, rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktorým zamietol odvolanie obžalovaného U. F. ako nedôvodné.

Na margo samotného tohto (odvolania obžalovaného) je potrebné uviesť to, že sa zameralo na návrh na vypočutie svedkyne W. Q., ktorej adresu nebolo možné zo strany prvostupňového súdu zistiť, ani procesné strany súdu nešpecifikovali jej bydlisko. Napriek skutočnosti, že v samotnom odvolaní obžalovaný oznámil údajnú adresu trvalého bydliska svedkyne W. Q., odvolací súd nepovažoval za potrebné túto priamo vyslúchať na súde I. stupňa už aj s ohľadom na konštatovanú nemožnosť jej vypočutia pre jej nedosažiteľnosť a súčasne zrejme z dôvodov „nespôsobilosti“ podstatným spôsobom meniť skutkové a právne závery súdom I. stupňa správne zistené a ustálené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.