Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Cb-6-2023.pdf
PDF · 79.21 KB
Case nature
Subarea
33Cb/6/2023
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: 4av.sk, s.r.o., Bilíkova 26, Bratislava, IČO: 45 926 859, zastúpený: JUDr. Baltazár Mucska, Vajnorská 55, Bratislava, advokát, proti žalovanému: I.. Z.. D. Y., T.. X.X. XXXX, I. XX, Bratislava o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia takto
rozhodol:
I. Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu 25.1.2023 sa žalobca domáha vydania zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného: spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 bytu č. XX, nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu so súpisným číslom XXXX, v Bratislave na I. ulici, vchod XX, popis stavby: bytový dom I. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXXX m2, zapísaný v Katastri nehnuteľností pod por. č. XX na LV XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, kat. územie: Staré Mesto a na spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 4982/427952 k zastavanému pozemku pod bytovým domom, a to pozemok parcely registra „C“ parcel. č. XXXX/X, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1474 m2 zapísaný v katastri nehnuteľností pod por. č. 30 na LV XXXX, vedeným Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres: Bratislava I, obec Bratislava - Staré Mesto, kat. územie: Staré Mesto v prospech žalobcu.
2. Uvedeného sa domáhal na základe nasledujúcich skutočností: žalobca je v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou PERMANENT PRODUCTION s.r.o., IČO: 47 483 971 (dlžník). Na základe tohto zmluvného vzťahu sa dlžník zaviazal platiť žalobcovi odmenu za poskytnuté služby v dojednanej výške a v dojednaný čas. Žalobca riadne všetky služby dodával a plnil si svoje zmluvné povinnosti, dlžník sumu odmeny neuhrádzal, žalobca ho vyzval na plnenie, na ktoré dlžník nereagoval. Žalovaný v predmetnom zmluvnom vzťahu vystupuje ako ručiteľ, kedy sa na základe čl. VII Zmluvy o dodávaní výrobných služieb zo dňa 10.4. 2017 zaviazal uspokojiť pohľadávku žalobcu v prípade, ak ju neuspokojí dlžník. Žalobca je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľností uvedených v odseku 1 tohto uznesenia. Žalobca eviduje voči dlžníkovi a žalovanému ako ručiteľovi pohľadávku vo výške 101.068,04 Eur, ktorá narastá o príslušenstvo. Žalobca vyzval žalovaného na plnenie, ten na výzvu nereagoval. Samotný dlžník nie je schopný dlžnú sumu uhradiť - dlží Daňovej a finančnej správe 1.884,10 Eur a od roku 2018 nemá vo verejne dostupných registroch uloženú účtovnú závierku, čo indikuje, že jeho podnikateľská činnosť smeruje k zániku. Dlžník uhradil žalobcovi iba faktúru 5181012009, ostatné fa špecifikované v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuhradil. Vzhľadom na poskytnuté ručenie, je namiesto dlžníka povinný platiť ručiteľ.
Čo sa týka návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia: žalobca má vedomosť, že žalovaný ponúka byt, resp. spoluvlastnícky podiel k bytu na predaj. Rovnako má vedomosť, že žalovaný kooperuje
s druhým spoluvlastníkom s cieľom predať byt ako celok. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a na reálnu obavu z ohrozenia exekúcie má žalobca za to, že je právne spravodlivé a pre zabezpečenie uplatnených nárokov voči žalovanému v inom konaní zákonne udržateľné, aby v prípade predaja nehnuteľnosti bolo zabezpečené uspokojenie pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na prebiehajúce upomínacie konanie vedené na Okresnom súde Banská Bystrica a vzhľadom na popísaný skutkový stav, považuje žalobca za spravodlivé zabezpečenie majetku žalovaného, aby jeho konaním nedošlo k ohrozeniu alebo sťaženiu uspokojenia žalobcu.
3. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
5. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701> CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20160701>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
8. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 341 Odsek 1 CSP ak sa neodkladné opatrenie nariaďuje pred konaním vo veci samej, súd určí lehotu na podanie žaloby, márnym uplynutím lehoty neodkladné opatrenie zaniká.
10. Podľa § 343 odsek 1 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. Podľa § 343 odsek 2 CSP Zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 344 CSP Ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
13. Súd po oboznámení sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenie, ako aj po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že v danom prípade nie je možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Inštitút neodkladných opatrení a zabezpečovacieho opatrenia nahradil a doplnil doterajšie predbežné opatrenia v zmysle § 74 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Novozavedeným inštitútom sa zmenila doterajšia koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej bolo cieľom predbežných opatrení dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej.
Zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov konania (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Ide pritom o opatrenie, ktoré môže byť na návrh zrušené. Neodkladným opatrením resp. zabezpečovacím opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie mohlo mať vôbec reálny význam. Vyžaduje sa, aby žalobca osvedčil súdu základné skutočnosti, teda opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená opísaním skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd uvedené skutočnosti je povinný zvážiť v rámci konania a rozhodnúť, pričom nevykonáva dokazovanie ani výsluch účastníkov. Vychádza zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených žalobcom. Osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného/ zabezpečovacieho opatrenia. Je potrebné iba osvedčiť - ak všetky okolnosti prípadu sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné, preukazujúce opodstatnenosť neodkladného opatrenia. Podstatným znakom neodkladných/zabezpečovacích opatrení je ich provizórnosť, dočasnosť potreby procesnej ochrany či úpravy pomerov strán s cieľom umožniť ničím nerušené judikovanie vo veci samej. Ak navrhované neodkladné opatrenie sleduje zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ( exekúcia ) ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.
14. Základnou podmienkou pre vydanie akéhokoľvek súdneho rozhodnutia, nevynímajúc nariadenie neodkladného opatrenia, je súlad obsahu rozhodnutia s ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nesmie obmedzovať žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu. Súd je preto povinný skúmať, či jeho nariadením alebo jeho účinkami nedochádza k porušovaniu alebo obchádzaniu právnych predpisov. Len za predpokladu, že sú v konkrétnom prípade rešpektované všetky relevantné ústavné princípy, pristúpi súd k hodnoteniu ďalších podmienok, medzi ktoré patrí tvrdenie a osvedčenie existencie právneho (nie iba faktického) vzťahu medzi žalobcom a subjektom, ktorý má byť neodkladným opatrením obmedzený a z tohto právneho vzťahu vyplývajúceho nároku alebo práva žalobcu, pre ktoré požaduje dočasnú ochranu.
15. Svojim návrhom žalobca žiada súd o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo k špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného. Súd konštatuje, že po preskúmaní návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov: Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku však žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Návrh žalobcu nebol osvedčený takými dôkazmi, z ktorých by vyplývalo úmyselné konanie žalovaného - zbavovanie sa majetku na úkor žalobcu ako jeho veriteľa, žalobca iba odkazuje na správanie ručiteľa (žalobca tvrdí, že žalovaný ponúka byt na predaj - žiadnym spôsobom túto skutočnosť neosvedčuje). Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa však vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: existencia pohľadávky a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie. Druhú podmienku súd nemá za osvedčenú.
V tejto súvislosti súd zároveň uvádza, že existencia dlhu ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený je predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR 5 Obo 144/97). Túto skutočnosť žalobca v podanom návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neosvedčil.
16. Po preskúmaní žalobcom predložených podkladov, súd tak dospel k záveru, že žalobca podaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia prípustnosť a opodstatnenosť jeho nariadenia neosvedčil.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V danej právnej veci súd nevyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z tohto dôvodu má súd za to, že úspech žalobca nemal a nepriznal mu nárok na náhradu trov konania. Keďže žalovanému žiadne trovy nevznikli, uvedené de facto znamená, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov. Súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia nebude rozhodovať o výške trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).