Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoE/82/2014

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX P. XXX, o vymoženie 712,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. -44 zo dňa 20.06.2014 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu.

Vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania a o trovách súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. Exekučného poriadku, , o rozhodcovskom konaní, o ochrane spotrebiteľa, §, ; ods. 1, ; ods. a aplikoval Smernicu Rady 93/13/EHS, pričom konštatoval, že rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava sp. zn. SR 09810/08 zo 07.10.2008, a ktorý je vo veci exekučným titulom, nebola dojednaná v osobitnej zmluve, ale bola uvedená len vo všeobecných podmienkach. Táto je písaná drobným písmom, pričom spotrebiteľ si ju osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu len odmietnuť, alebo sa podrobiť všetkým podmienkam upraveným v zmluve a všeobecných podmienkach. Takéto dojednanie nemožno považovať za individuálne dojednanú podmienku a dosahuje hrubú intenzitu hrubého nepomeru zmluvnej podmienky v neprospech spotrebiteľa. Je v rozpore s ustanoveniami a nasl. , čo spôsobuje jej neplatnosť. Vo veci rozhodol orgán, ktorý na to nemal právomoc.

Preto súd prvého stupňa exekúciu zastavil.

Výrok o trovách konania oprávneného a povinného odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. v spojení s ust. . Konštatoval, že oprávnený uplatnením nároku u orgánu, ktorý nebol oprávnený vo veci rozhodnúť, zavinil zastavenie konania, teda by mal nahradiť trovy povinného, ktorý si však náhradu trov neuplatnil, ani mu žiadne trovy nevznikli. Preto rozhodol, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že Smernica Rady 93/13/EHS, ktorú aplikoval súd prvého stupňa a smernice vydávané v rámci acquis communautarie majú len nepriamu záväznosť. Pre jednotlivé členské štáty sú záväzné, len pokiaľ ich konkrétny členský štát v stanovenej dobe neimplementuje do svojho právneho systému. Smernica 93/13/

EHS bola implementovaná do právneho systému na území SR ešte v období tzv. prístupového obdobia, slovenský súd ju nemôže používať ako prameň práva, ale musí na riešenie sporu aplikovať príslušný právny predpis, v ktorom je táto smernica obsiahnutá.

Vo vzťahu k posúdeniu zmluvy uzavretej medzi oprávneným a povinným oprávnený namietal, že táto zmluva bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o samotnú rozhodcovskú doložku, ide o tzv. nevýhradnú doložku, ktorá dáva možnosť spotrebiteľovi pred podaním žaloby sa rozhodnúť, či ju podá na rozhodcovskom alebo na všeobecnom súde. Alternatívne rozhodcovské doložky sú prípustné v zmysle vnútroštátneho aj európskeho práva.

Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Povinný sa k odvolaniu oprávneného v stanovenej lehote nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi tam uvedenými a k odvolacím námietkam oprávneného len na doplnenie konštatuje:

K odvolacej námietke oprávneného, že smernice vydávané v rámci tzv. európskeho práva a aj Smernica Rady 93/13/EHS, majú len nepriamy účinok a sú záväzné len za podmienok uvedených v odvolaní, odvolací súd konštatuje, že Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 05. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách nemá ako prameň komunitárneho práva horizontálny priamy účinok, ale existuje komunitárna povinnosť interpretovať vnútroštátne právo komunitárne komfortným spôsobom. Smernica podľa čl. 1 písm. q) Prílohy považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané. Zákaz neprimeranosti je tu potrebné chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje silnejšie postavenie dané tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny formulárových zmluvných podmienok a že pri úverových zmluvách koná spotrebiteľ pod tlakom finančnej tiesne, čím podnikateľ môže získať nefair výhody, ktorou je aj prenesenie sporu zo sústavy nezávislých súdov na rozhodcu, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu zdroj príjmu, v konaní nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky. Za neprimeranú je potrebné považovať rozhodcovskú doložku aj v danej veci, ktorá je len súčasťou všeobecných podmienok, ktoré predložil oprávnený povinnému na formulári, pričom nebola individuálne dojednaná. Oprávnený ani v odvolacom konaní nepreukázal, že by k dojednaniu rozhodcovskej doložky medzi ním ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom bolo došlo v súlade so zákonom a takým spôsobom, ktorý by spĺňal náležitosti individuálneho zmluvného dojednania.

K odvolacej námietke oprávneného, že v danom prípade zmluva uzavretá medzi ním a povinným nie je zmluvou spotrebiteľskou, odvolací súd konštatuje, že predmetná zmluva medzi právnym predchodcom oprávneného a povinnou svojou povahou a s ohľadom na postavenie účastníkov zmluvy a jej obsah je jednoznačne spotrebiteľskou zmluvou.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú spotrebiteľské právne normy, a to hlavne a . 2 , preto sa vždy použijú ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech a to bez ohľadu na to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe práva, alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod. Uvedené ustanovenia sa totiž použijú vždy, ak ide o spotrebiteľský právny vzťah medzi spotrebiteľom

- dlžníkom a veriteľom - dodávateľom. Ustanovenia o spotrebiteľských právnych vzťahoch v zákone o spotrebiteľských zmluvách a v sú kogentnými právnymi normami, ktoré nie je možné zmeniť ani dohodou zmluvných strán.

Okrem toho sú normy spotrebiteľského práva špeciálnymi ustanoveniami aj vo vzťahu k a tu sa stále uplatní právna zásada, že sa použije špeciálna právna úprava pred všeobecnou, t.j. lex specialis derogat lex generalis. Znenia spotrebiteľských právnych noriem sú všeobecne známe, ich neznalosť neospravedlňuje, preto aj oprávnený - dodávateľ mal vyhotovovať zmluvy a podmienky v nich v súlade s ustanoveniami spotrebiteľského práva a nie v rozpore s ním, respektíve nemal sa snažiť ich obísť cez rôzne zmluvné dojednania (napríklad neuvedenie úroku, absolútny obchod, dohodu o voľbe práva a podobne).

Prvostupňový súd v súlade so zákonom správne posúdil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku z dôvodu, že vyžaduje od spotrebiteľa, aby sa podrobil rozhodcovskému konaniu, a to aj napriek možnosti voľby medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom. O rozhodcovskú doložku, ktorá vyžaduje, aby spotrebiteľ riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní ide totiž aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má právo vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu.

Povinný ako spotrebiteľ pri predmetnej doložke nemá na výber, ak bude žalovaný na rozhodcovskom súde. Možnosť voľby pre spotrebiteľa sa javí byť len iluzórna. Odvolaciemu súdu je z jeho činnosti známe, že výnimočne, ak vôbec, podávajú rozhodcovské žaloby spotrebitelia a aj v prípade, že si svoje právo uplatní spotrebiteľ, obracia sa so žalobou na všeobecný súd.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a platí to aj pokiaľ ide o zdôvodnenie neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, podľa ktorej spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. O takýto prípad ide aj v predmetnej veci. Rozhodcovskú doložku dohodnutú za daných okolností považuje za neprimeranú zmluvnú podmienku, ktorá je v rozpore s platným právom. Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým spôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje rozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna pochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva.

Správne je aj rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o trovy konania účastníkov. Oprávnený zavinil zastavenie konania, preto by mal hradiť trovy konania povinného. Povinný si však trovy konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil, že oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov konania.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie v súlade s ustanovením ako vecne správne potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.