Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33Cb-39-2012.pdf
PDF · 110.87 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-34Rob/64/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Martou Raábovou, v právnej veci žalobcu: LK TRADE, spol. s r.o., Svätoplukova 6, Košice, IČO: 36 191 094, proti žalovanej: J. E., K.. X.X.XXXX, Č. Č.. XXXX/X, XXX XX S. - W. S., právne zast.: JUDr. Ing. Petrom Holéczym, Vojenská 5, 040 01 Košice v konaní o zaplatenie 2.293,81 € s prísl., takto
rozhodol:
V časti zmluvnej pokuty 1.373,18 € a v prevyšujúcej časti úrokov z omeškania konanie zastavuje.
V časti 920,63 € s 8,50% úrokmi z omeškania ročne od 25.10.2008 do zaplatenia návrh na začatie konania zamieta.
Žalobcovi vracia súdny poplatok v sume 75,90 € prostredníctvom Daňového úradu Košice.
Žalovanej priznáva náhradu trov konania v sume 369,59 €, t.j. trovy právneho zastúpenia, ktorú je žalobca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania podaným dňa 6.3.2012 právny predchodca žalobcu navrhol, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 2.293,81 € s 0,08% úrokom z o6meškania denne od 25.10.2008 do zaplatenia, titulom nevrátenia poskytnutého spotrebiteľského úveru a žalobcovi priznal náhradu trov konania.
V podanej žalobe žalobca ďalej uviedol, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 došlo k postúpeniu žalovanej pohľadávky z postupcu - Home Credit Slovakia,
a.s., IČO: 36234176, Winterova 7, Piešťany na postupníka ASSET PORTFOLIO SERVICING SLOVAKIA a.s., Heydukova 6, Bratislava, IČO: 35874392, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.11.2006 na postupcu DETINVEST LIMITED so sídlom v Pasae Estate, Road Town, Tortola, British Virgin Island, ktorý ju následne zmluvou o postúpení pohľadávok z 4.4.2008 postúpil na BBF Capital, a.s., Námestie SNP 17, Banská Bystrica, IČO: 36618268, na žalobcu bola predmetná pohľadávka postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.8.2008.
Pôvodne žalovaný X. E., K.. XX.X.XXXX P. XX.X.XXXX G.. Z „Osvedčenia o dedičstve“ sp. zn. 39D 250/2007 mal súd preukázané, že dedičstvo po zomrelom žalovanom Jozefovi Filipovi, nadobudla J. E., Y.. S., K.. XX.XX.XXXX, manželka poručiteľa. Na základe uvedeného potom súd podľa § 107 ods.
3 OSP pokračoval v konaní na strane žalovaného s J. E., K.. XX.X.XXXX, ako dedičom po zomrelom žalovanom Jozefovi Filipovi.
Podaním doručeným súdu 1.2.2013 žalobca zobral žalobu späť v časti zaplatenia zmluvnej pokuty, úroku z úveru a úroku z omeškania prevyšujúceho úrok z omeškania v zmysle § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. platného k prvému dňu omeškania a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť 920,63 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 25.10.2008 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov účastníkov konania, výsluchom svedkyne Q.. U. H.S., oboznámením obsahu fotokópií listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Podľa prednesu právneho zástupcu žalovanej, namieta dátum od kedy žalobca požaduje úroky s tým, že žalobca sa opiera o kópiu listu, že vyzval pôvodného žalovaného, ale výzva z r. 2008 nebola doručená žalovanému z dôvodu úmrtia. Žalovaná sa dozvedela až po doručení predvolania na pojednávanie. Žalovaná zdedila len samé dlhy. Právny zástupca žalobcu vzniesol námietku premlčania. Poukázal na nekalé podmienky v spotrebiteľských zmluvách a navrhol vec zmietnuť.
Podľa prednesu právnej zástupkyne žalobcu, žalobca trvá na žalobe v zmysle čiastočného späťvzatia a navrhuje, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 920,63 € s 8,50% úrokom z omeškania ročne od 25.10.2008 do zaplatenia, žalobcovi vrátil krátený súdny poplatok a priznal náhradu trov konania. Vznesenú námietku premlčania nemožno posudzovať podľa ust. § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko odporca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu úverovú zmluvu dňa 1.10.2002, teda v čase keď legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka neexistovala ani neskôr zavedená legálna definícia spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 150/2004 nezahŕňala úverovú zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Právnu úpravu spotrebiteľskej zmluvy nie je možné aplikovať retroaktívnym spôsobom na danú úverovú zmluvu. Na tento vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ak pokiaľ ide o premlčanie. Právny predchodca žalobcu splnil všetky podmienky ponuky úveru podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný bol riadne oboznámený s úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia. Tieto svojim podpisom akceptoval, čím podľa Hl. VII. § 4 Úverových podmienok
súhlasil so zabezpečením úverovej pohľadávky formou predĺženej premlčacej doby všetkých práv vzniknutých v súvislosti s poskytnutím úveru a to na dobu 10 rokov odo dňa, kedy premlčacia doba začala po prvý raz plynúť. Ak žaloba bolo podaná ešte v r. 2011, nemohlo dôjsť k premlčaniu danej pohľadávky.
Z výpovede svedkyne H.. U. H. súd zistil, že po smrti otca sa dozvedela o existencii dlhov. O nejakých dlhoch, ktoré boli predtým vedela a tie s mamou platila po jeho smrti ale o tom netušili. Rodičia spolu roky nežili, nehospodárili spolu.
Okresný súd Košice II uznesením č.k. 33Cb/39/2012-77 zo dňa 14.6.2013 pripustil, aby z konania vystúpil žalobca CaC clearing s.r.o., Pribinova 2, 040 01 Košice, IČO: 36 194 336 a na jeho miesto do konania vstúpila spoločnosť LK TRADE, spol. s r.o., Svätoplukova 6, Košice, IČO: 36 191 094.
Zo zmluvy o úvere č. 5111377284 súd zistil, že právny predchodca žalobca Home Credit Slovakia, a.s. ako spoločnosť a žalovaný ako klient uzavreli dňa 1.10.2002 úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý revolvingový úver variant D s výškou mesačnej splátky 1.200 Sk a výškou úverového rámca 30.000 Sk. Termín splatnosti mesačnej splátky bol zmluvou určený vždy k 20 dňu v mesiaci.
Z listu žalobcu označeného ako Oznámenie o zmene veriteľa pohľadávky, urgencia úhrady zo dňa 24.10.2008, súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 46.616,44 Sk, z ktorej istina predstavuje sumu 27.734,88 Sk.
Žalovaný svoj dlh voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. nezaplatil.
Dôkaznými prostriedkami rozumieme prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. Podľa § 125 O.s.p., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov.
Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny (prvopis, pôvodné znenie), alebo o odpis či fotokópiu (fotograficky zhotovenú kópiu alebo iným spôsobom zhotovenú kópiu). Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom.
Právny vzťah medzi účastníkmi konania súd posúdil podľa zákona NR SR č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa.
Podľa § 879f ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa musia dať do súladu s ustanoveniami § 53 a 54 tohto zákona a spotrebiteľské zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch aj s ustanovením § 55 ods. 1, ak ide o náležitosti zmluvy, a s ustanovením § 57 tohto zákona do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré nie sú dané do súladu s ustanoveniami § 53, 54 a 57 tohto zákona podľa odseku 3, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Spotrebiteľ má právo odstúpiť od spotrebiteľskej zmluvy o práve užívať budovu alebo jej časť v časových úsekoch, ktorá nie je podľa odseku 3 daná do súladu s ustanovením § 55 ods. 1 tohto zákona, ak ide o náležitosti zmluvy, a to do troch mesiacov po uplynutí lehoty podľa odseku 3.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1. prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 4 písm. b) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 6 ods. 1 a 3 Zákona o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach; nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré: je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať:
a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä:
1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu;
b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa čl. 2 písm. b) a c) Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to, či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ustanovenia § 96 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len "O.s.p."), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 O.s.p., súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.
Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.
Súd konanie sčasti o zaplatenie zmluvnej pokuty 1.373,18 € a prevyšujúcej časti úrokov z omeškania na základe čiastočného späťvzatia návrhu na začatie konania žalobcom (1.2.2013).
Medzi právnym predchodcom žalobcu a predchodcom žalovanej - účastníkmi konania bola dňa 1.10.2002 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere. Po vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie došlo k zmenám právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľa tak, aby právny poriadok Slovenskej republiky bol v súlade so sekundárnym právom Európskej únie. S účinnosťou od 1.4.2004 Občiansky zákonník obsahuje úpravu spotrebiteľských zmlúv v citovanom znení. Všetky zmluvy, ktoré sú spotrebiteľskými zmluvami podľa Občianskeho zákonníka platného a účinného od 1.4.2004, museli byť s touto právnou úpravou zosúladené. Citované znenie Občianskeho zákonníka nebolo do slovenského právneho poriadku transponované v súlade s účelom Smernice 93/13/EHS. Smernice ako právne akty sekundárneho práva Európskej únie nemajú priamy účinok, avšak v prípade, kedy si štát nesplní svoju povinnosť správne resp. vôbec, je možné priznať smerniciam priamy účinok. V tomto prípade bola Slovenská republika povinná transponovať smernicu ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie, k čomu síce došlo, ale práva spotrebiteľa boli upravené v užšom rozsahu, než ktorý predpokladala citovaná smernica.
Preto má súd za to, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, a keďže žalobca nepreukázal zánik zmluvy pred účinnosťou novej právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv, bol povinný upraviť zmluvu v súlade s novou právnou úpravou. Sankciou za nesplnenie tejto povinnosti je neplatnosť zmluvy po uplynutí troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti zákona. Zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré bolo potrebné uviesť do súladu s novou právnou úpravou, medzi inými aj ustanovenie, podľa ktorého spotrebiteľ predlžuje premlčaciu lehotu na 10 rokov odo dňa, kedy lehota začala
plynúť prvýkrát. Inštitút predĺženia premlčacej lehoty je inštitútom obchodného práva. Keďže však podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa nesmú odchýliť od ustanovení Občianskeho
zákonníka, ktorý inštitút predĺženia premlčacej lehoty neupravuje, preto je úprava premlčania podľa Občianskeho zákonníka kogentná. Keďže ale zmluva v tejto časti nebola uvedená do súladu s Občianskym zákonníkom platným a účinným od 1.4.2004, stratila v tejto časti platnosť. Preto súd pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej právnym zástupcom žalovanej uplatnil všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu.
Pokiaľ ide o istinu, podľa § 2 písm. a) Hlavy 9, k zosplatneniu celého úveru dôjde, ak sa klient oneskoril s plnením minimálne dvoch splátok, alebo s plnením jednej splátky po dobu troch mesiacov. Pri spotrebiteľských úveroch platí všeobecná trojročná premlčacia doba. Ak žalobca vo výzve zo dňa 24.10.2008 zosplatnil celý úver a žiadal jeho zaplatenie do 14 dní odo dňa spísania listu, žalovaný mal vrátiť poskytnutý úver 7.11.2008.5. Nasledujúcim dňom začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba. Táto uplynula dňa 8.11.2011. Návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 6.3.2012, teda právo žalobcu na zaplatenie istiny spolu s úrokmi z omeškania boli v čase konania premlčané.
Súd poukazuje na to, že podľa zmluvy žalovaný ako spotrebiteľ nesmie bez súhlasu veriteľa postúpiť práva na inú osobu. Naopak právny predchodca žalobcu ako veriteľ bol na takéto konanie výslovne oprávnený. Súd má za to, že táto podmienka už aj bez potreby ďalšieho skúmania na aký subjekt boli práva prevedené, spôsobuje hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán. Výrazným spôsobom obmedzuje oprávnenie spotrebiteľa nakladať s pohľadávkou, ktorá mu potenciálne môže vzniknúť proti veriteľovi, nestanovuje žiadne podmienky, za ktorých môže veriteľ súhlas s postúpením odoprieť a ponecháva tak rozhodovanie na svojvôľu veriteľa. Táto podmienka je spôsobilá obmedziť alebo neúmerne sťažiť možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojho práva. Tento názor súdu podporuje aj postup právneho predchodcu žalobcu, ktorý postúpil pohľadávku na spoločnosť so sídlom na Britských panenských ostrovoch. Uplatňovanie práv proti zahraničnému subjektu je pre spotrebiteľa neúmerne náročné; pritom spotrebiteľovi je poskytovaná zvláštna ochrana práve v dôsledku jeho nerovného postavenia proti dodávateľovi alebo predajcovi a jej účelom má byť vyvažovanie tejto nerovnováhy. Keďže táto zmluvná podmienka zakladá hrubý nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, ide o neprimeranú podmienku, ktorú spotrebiteľská, resp. typová zmluva nesmie obsahovať.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania žalovanej predstavujú trovy právneho zastúpenia v sume 369,59 €, t.j. štyri úkony právnej služby po 91,28 € (prevzatie zastúpenia vrátane 1. porady s klientom, konanie pred súdom dňa 5.3.2013, písomné podanie súdu zo dňa 12.3.2013, konanie pred súdom dňa 23.9.2014), 3 krát režijný paušál po 7,81 €, 1 krát režijný paušál 8,04 € .
Priznané trovy konania v sume 369,59 €, t.j. trovy právneho zastúpenia je žalobca povinný podľa § 149 ods. 1 OSP zaplatiť právnemu zástupcovi žalovanej.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.