Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Csp-182-2022.pdf
PDF · 85.97 KB
Case nature
Subarea
19Csp/182/2022
Uznesenie
Okresný súd Nitra v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, proti žalovanému: Vadym Y., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXX, 893 35 Bereznyky, Ukrajina, v konaní o zaplatenie 237,47 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Vyhlasuje sa, že Okresný súd Nitra nemá právomoc vo veci konať.
II. Konanie sa zastavuje.
III. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
IV. Žalobcovi sa vracia súdny poplatok vo výške 16,50 eur, po právoplatnosti tohto uznesenia, prostredníctvom prevádzkovateľa systému Slovenská pošta, a.s., IČO: 36 631 124, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.5.2022 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť mu sumu 237,47 eur spolu s príslušenstvom, ako aj náhradu trov konania.
2. Súd vykonaným šetrením zistil, že žalovaný je štátnym príslušníkom Ukrajiny. Na Slovensku má vydané povolenie na pobyt do 28.3.2023 a ako prechodný pobyt má nahlásenú adresu Považská 15/7, 949 11 Nitra - Diely. Zásielka zaslaná žalovanému na uvedenú adresu sa súdu vrátila z dôvodu, že adresát si ju neprevzal v odbernej lehote. Následne sa zásielku na uvedenú adresu nepodarilo doručiť žalovanému ani prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru Nitra - západ, pričom zistili, že žalovaný nemá na zvončeku svoje meno a obyvatelia bytového domu ho nepoznajú. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra oznámil súdu, že žalovaný je vedený v evidencii ako zamestnanec s jednotným povolením od 3/2022 do 3/2023 vo Fakultnej nemocnici Nitra. Fakultná nemocnica Nitra oznámila tunajšiemu súdu, že žalovaný má na základe jeho žiadosti a predloženia povolávacieho rozkazu z dôvodu všeobecnej mobilizácie na Ukrajine schválenú neprítomnosť v práci posúdenú podľa Zákonníka práce ako osobnú prekážku v práci na strane zamestnanca bez náhrady mzdy, a to odo dňa 13.4.2022. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizík a koordinácie, Oddelenie koordinácie spracovania údajov oznámilo súdu, že žalovaný má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt s platnosťou od 19.4.2022 do 28.3.2023 na adrese Považská 15/7, Nitra - Diely. Adresa žalovaného v cudzine je Bereznyky 362, Ukrajina.
3. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány
4. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví.
5. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
6. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len „zákon o MPS“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
8. Podľa § 37a písm. c) zákona o MPS právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej republiky.
9. Podľa § 37e ods. 1 zákona o MPS účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.
10. Podľa § 37e ods. 5 zákona o MPS vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.
11. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
12. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaného a zistil, že žalovaný má na území Slovenskej republiky udelený prechodný pobyt s platnosťou od 19.4.2022 do 28.3.2023 na adrese Považská 15/7, Nitra - Diely. Adresa žalovaného v cudzine je Bereznyky 362, Ukrajina. Z dôvodu všeobecnej mobilizácie na Ukrajine a povolávaciemu rozkazu sa dňa 13.4.2022 vrátil na Ukrajinu. Žalovaný sa teda v čase podania žaloby už nezdržiaval na území Slovenskej republiky.
13. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že strany konania dňa 21.12.2021 uzavreli Zmluvu o účte č. 8297571002, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a viedol účet žalovaného. Na účte žalovaného došlo k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Žalovaný napriek výzve svoju pohľadávku žalobcovi neuhradil. Z uvedeného dôvodu žalobca dňa 20.5.2022 podal žalobu na súd. Súd nemal preukázané, že žalovaný mal v čase podania žaloby bydlisko, a teda by sa skutočne zdržiaval na území Slovenskej republiky. Naopak, vykonaným šetrením bolo zistené, že žalovaný sa dňa 13.4.2022 vrátil na Ukrajinu z dôvodu všeobecnej mobilizácie na Ukrajine. Predmetná zmluva má podľa názoru súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t. j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne štátnym príslušníkom Ukrajiny, čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného.
14. Z citovaných ustanovení zákona o MPS vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
15. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci (resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije subsidiárne, t. j. len vtedy, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa § 37d zákona o MPS alebo ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel určených v ustanoveniach § 37e zákona o MPS platná, resp. prípustná.
16. Popri všeobecnej právomoci môže v konkrétnom prípade prichádzať do úvahy ešte právomoc podľa § 37a až § 37c zákona o MPS. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských súdov mohli prichádzať do úvahy okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona o MPS, nakoľko žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona o MPS však v danom prípade aplikovať nemožno, aj keď ide o vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.
17. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nemá právomoc v spore, pretože žalovaný ako spotrebiteľ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Právomoc súdu nie je možné založiť na žiadnom ustanovení zákona o MPS ani žiadnej medzinárodnej zmluvy. Právnu úpravu právnych vzťahov s cudzím prvkom obsahuje zákon o MPS, ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných orgánov. V ustanovení § 37 zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé, že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc slovenského súdu na konanie. Procesné podmienky, aj keď ich Civilný sporový poriadok výslovne a taxatívne nevypočítava, možno považovať za predpoklady na strane súdu ako aj na strane strán sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak Civilný sporový poriadok neustanovuje inak, súd skúma (prihliada na) splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo. Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania súd konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných, aj nedostatok právomoci súdu prejednať a rozhodnúť spor podľa § 9 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví a to kedykoľvek počas konania, a to aj v čase keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).
18. Súd tiež skúmal, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci. Žalobca nepredložil súdu žiadny dokument, z ktorého by takáto dohoda vyplývala. Na tomto mieste však súd uvádza, že aj keby si strany sporu dohodli, že pre právne vzťahy vyplývajúce zo zmluvy platí právo Slovenskej republiky, a to v prípade, že účastník je cudzinec alebo služby boli poskytnuté na území iného štátu, takúto dohodu o právomoci súd nemôže s poukazom na ustanovenie § 37 o MPS považovať za platnú, nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) je cudzincom, ktorý nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z § 37 zákona o MPS, podľa ktorého je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V danej veci je žalovaný cudzí štátny príslušník, ktorý sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, z čoho vyplýva, že právomoc slovenského súdu v danej veci nie je daná.
19. Vzhľadom na skutočnosť že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie v súlade s § 9 ods. 1 CSP zastavil.
20. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
21. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného zavinenia zastavenia konania uvedeného v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pretože však žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.
22. V súvislosti s podaním žaloby v danej veci vznikla žalobcovi poplatková povinnosť vo výške 16,50 eur, a to v zmysle položky č. 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov. Žalobca si svoju povinnosť riadne splnil a súdny poplatok v uvedenej výške zaplatil.
23. Podľa § 11 ods. 1 druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“), poplatok sa taktiež vráti, ak súd konanie zastaví pre nedostatok právomoci.
24. Podľa § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatkoch, okrem poplatku v konaní o rozvod manželstva a poplatku, ktorý sa vracia podľa odseku 1, sa poplatok alebo jeho časť (preplatok) vracia krátený o 1 %, najmenej však 6,70 eura. Ak sa návrh vzal späť pred zaplatením poplatku, poplatok sa nevyrubuje.
25. Podľa § 11 ods. 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch, orgány uvedené v § 3, ktoré sú zapojené do centrálneho systému evidencie poplatkov, zašlú bez zbytočného odkladu odpis právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku prevádzkovateľovi systému, ktorý poplatok alebo preplatok vráti najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia o vrátení poplatku alebo preplatku; ak orgán štátnej správy súdov alebo orgán prokuratúry nevydal rozhodnutie, zašle písomné upovedomenie o spôsobe vybavenia sťažnosti podľa osobitného zákona a prevádzkovateľ systému vráti poplatok najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia písomného upovedomenia.
26. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol s poukazom na § 11 ods. 1, 4 a 6 písm. b) zákona o súdnych poplatkoch a z dôvodu zastavenia konania pre nedostatok právomoci vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 16,50 eur, nakoľko v tomto prípade sa súdny poplatok vracia nekrátený.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.