Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_6Co-15-2023.pdf
PDF · 104.61 KB
Case nature
Subarea
6Co/15/2023
Uznesenie
Krajský súd Košice v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: P.. F. A., A.. X.X.XXXX, W. Q. O.G., P. XX, zastúpený JUDr. Jaroslavou Paľovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Adlerova 22, proti žalovaným: 1/ B. A., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O., P. XX, 2/ O. A., A.. X.XX.XXXX, S. W. Q. O., P. XX, prechodne F., P. XXXX/X, Č. H., 3/ L. A., A.. X.X.XXXX, W.E. Q. O., M. XXXX/X, zastúpení Marják, Ferenci & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Tajovského 17, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Košice I sp. zn. 38C/29/2022 zo dňa 14. júla 2022 v spojení s opravným uznesením sp. zn. 38C/29/2022 zo dňa 25. októbra 2022
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 38C/29/2022-36 zo dňa 14. júla 2022 v spojení s opravným uznesením č. k. 38C/29/2022-93 zo dňa 25. októbra 2022, okrem výroku III. o priznaní žalobcovi nároku na náhradu trov konania voči žalovaným.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku III. o priznaní nároku na náhradu trov konania žalobcovi voči žalovaným.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným uznesením v spojení s opravným uznesením nariadil neodkladné opatrenie v nasledujúcom znení: I. Súd u k l a d á žalovaným 1/, 2/ a 3/ nenakladať s nehnuteľnosťou stavba - garáž bez súpisného čísla, neevidovaná na liste vlastníctva, postavená na parcele reg. „C“ Č.. XXX/X o výmere 440 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré mesto, kat. územie: Stredné mesto, nachádzajúcej sa v zadnej časti parcely, priamo oproti parcele reg. „C“ par. č. XXX/X o výmere 78m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXXX pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré mesto, kat. územie: Stredné mesto, a to najmä nehnuteľnosť predať, darovať, zameniť, dať do nájmu alebo bezplatného užívania, vložiť ako nepeňažný vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, zaťažiť záložným právom, zabezpečovacím prevodom práva, vecným bremenom a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
II. Žalobca P.. F. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX O. je povinný p o d a ť proti žalovaným 1/ B. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX O., X/ O. A., A.. XX.XX.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX O., F. P. XXXX/X, XXX XX F. XX, Č. H. a 3/ L. A., A.. X.X.XXXX, S. W. P. XX, XXX XX O. žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti stavba - garáž bez súpisného čísla, neevidovaná na liste vlastníctva, postavená na parcele reg. „C“ č. XXX/X o výmere 440 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXX pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré mesto, kat. územie: Stredné mesto, nachádzajúcej sa v zadnej časti parcely, priamo oproti parcele reg. „C“ par. č. XXX/X o výmere 78m2, druh zastavaná plocha a nádvorie, zapísanej na LV č. XXXXX pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré mesto, kat. územie: Stredné mesto, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žalobca má voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenia neodkladného opatrenia v znení, ako je uvedené vyššie, pred začatím konania vo veci samej o určenie vlastníckeho práva ku garáži, vo vzťahu ku ktorej sa domáhal nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že je vlastníkom garáže bez súpisného čísla a neevidovanej na príslušnom liste vlastníctve, ktorá je postavená na parcele registra „C“ č. XXX/X s výmerou 440 m2, zapísanej na LV č. XXXX. Na tomto LV ako vlastník uvedenej parcely je zapísaný právny predchodca žalovaných C. A., ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX a dedičské konanie po ňom doposiaľ nie je skončené. Na parcele č. XXX/X však okrem rodinného domu, zapísaného tiež v prospech C. A., sú postavené tri garáže bez prideleného súpisného čísla, slúžiace na státie motorových vozidiel, ktoré vybudoval otec žalobcu T.. B. A. niekedy v roku 1965, avšak nie sú zapísané na liste vlastníctva. Po smrti T.. B. A. (otca žalobcu) jeho motorové vozidlo, ktoré parkovalo v poslednej garáži, zdedil žalobca a žalobca mal za to, že predmetom dedenie bola aj táto garáž a motorové vozidlo zdedené po B. A. naďalej parkoval v uvedenej garáži, túto garáž využíval od roku 1980 až do dnes. Predmetná garáž bola vždy predmetom výrubu miestnej dane a po smrti B. A. daň z nehnuteľnosti uhrádzal (aj) žalobca. Žalobca má za to, že je vlastníkom tejto garáže, keďže ju nerušene užíva od roku 1980 a doposiaľ nebolo jeho vlastnícke právo nikým spochybňované. Dedičia C. A. napriek tomu, že dedičské konanie ešte neskončilo, rozhodli sa predať nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, teda pozemok - parcela C č. XXX/X a rodinný dom súp. č. XXX a na predaj ponúkajú aj garáž, ktorá však patrí žalobcovi. Je nesporné, že garáž nebola nikdy evidovaná na liste vlastníctva a žalobca preto nemá inú možnosť, ako domáhať sa ochrany svojho práva žalobou o určenie vlastníckeho práva k stavbe garáže, postavenej na parcele č. XXX/X. Naliehavú potrebu úpravy pomerov do rozhodnutia o vlastníckom práve ku garáži preukazoval inzerátmi o predaji nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX (parcela č. XXX/X, na ktorej stojí dotknutá garáž a rodinný dom súp. č. XXX), ktorými žalovaní ponúkajú na predaj spolu s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX aj tri garáže.
4. Súd aplikujúc ust. § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 329 ods. 2, § 336 CSP v spojení s ust. § 126 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel konštatujúc splnenie zákonných predpokladov, t. j. osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie bezprostredne hroziacej ujmy.
5. Súd konštatoval, že vo vzťahu k žalobe o určenie vlastníckeho práva je dôvodný predpoklad, že by žaloba pri preukázaní skutkových tvrdení uvádzaných žalobcom mohla byť dôvodná. Uzavrel, že je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami na základe existencie vzťahu (vlastníckeho práva žalovaných a tvrdeného práva vydržania u žalobcu) k rovnakej nehnuteľnosti a osvedčené bolo aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy scudzením spornej nehnuteľnosti žalovanými. Keďže uložením povinnosti nenakladať so spornou nehnuteľnosťou je objektívne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha, pričom táto ochrana má len dočasný charakter, súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a zároveň uložil žalobcovi podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej.
6. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalovaní a navrhli zmeniť napadnuté uznesenie tak, že súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Namietali, že konajúci súd im nedoručil spolu s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia s jednotlivými prílohami, čím im bola odňatá možnosť kvalifikovane sa vyjadriť k tvrdeniam žalobcu obsiahnutým v jeho návrhu a žalovaní boli nútení vychádzať len z odôvodnenia uznesenia. Došlo tak naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Namietali ďalej, že súd vo výroku II. rozšíril uloženú povinnosť o časť z I. výroku uznesenia, čo predstavuje vnútorný rozpor tohto výroku. Výrok II. uznesenia je tak nevykonateľný, a tým podľa nich došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP. Namietali aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ a g/ CSP, keď žalobca neosvedčil predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdili, že vlastnícke právo ku garáži patrí podľa aktuálneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností v prospech ich právneho predchodcu C.Š. A. im ako dedičom, ktorí sa stali vlastníkmi tejto nehnuteľnosti momentom smrti. Popreli tvrdenie žalobcu, že garáž nemá pridelené súpisné číslo, o čom pripojili aj dôkaz v podobe fotografie danej garáže. Namietali, že len samotné faktické užívanie garáže nezakladá nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a vlastnícke právo ku garáži nie je možné odvodiť ani od zdedenia motorového vozidla, ktoré bolo parkované v danej garáži. Žalobca teda nemá žiadny právny
titul pre vydržanie vlastníckeho práva ku garáži. Nakoniec namietali nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočné úvahy súdu ohľadne záveru o splnení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. K namietanej nesprávnosti II. výroku uviedol, že ide len o zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné opraviť vydaním opravného uznesenia. K tvrdeniu žalovaných, že vlastnícke právo svedčí podľa aktuálneho právneho stavu zapísaného v katastri nehnuteľností im ako dedičom C. A. uviedol, že garáž nie je zapísaná na žiadnom liste vlastníctva a nie je evidovaná v katastri nehnuteľností. Spornou teda naďalej ostáva skutočnosť, kto je vlastníkom uvedenej garáže. Práve táto skutočnosť bude riešená v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva, pričom žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísal skutočnosti, z ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo ku garáži. Faktom je, že vlastnícke právo ku garáži je spochybňované, či už zo strany žalobcu alebo žalovaných, čo preukazuje dôvodnosť a potrebnosť konania vo veci samej. Žalobca aj predložil listiny, z ktorých vyplýva opis danej nehnuteľnosti. Súpisné číslo uvedené na garáži XXX/X nie je uvedené v žiadnych úradných dokladoch, a preto žalobca nevie verifikovať správnosť tohto súpisného čísla, ani to, či skutočne patrí danej garáži. Žiadna z garáží nachádzajúcich sa na parc. č. XXX/X nie je evidovaná v katastri nehnuteľností a ani na katastrálnej mape. Z týchto dôvodov danú garáž označil inými popisnými údajmi. Žalobca uvedenú garáž nerušene užíva už 40 rokov a jeho vlastnícke právo nebolo nikdy spochybňované zo strany žalovaných a ani ich právneho predchodcu. Prvýkrát sa dozvedel o spochybňovaní vlastníckeho práva žalovanými až z inzerátu zo dňa 31.5.2022, ktorým žalovaní túto garáž ponúkali na predaj. Následne sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, keďže reálne hrozí scudzenie uvedenej nehnuteľnosti. V zhode so súdom prvej inštancie má za to, že osvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého dôvodu považuje rozhodnutie za vecne správne.
8. Odvolací súd pred prejednaním odvolania žalovaných vrátil vec súdu prvej inštancie za účelom opravy zrejmej nesprávnosti vo výroku II. napadnutého uznesenia a za účelom doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným a poskytnutia im lehoty na doplnenie odvolania ohľadom skutočností, ktoré im v čase podávania odvolania neboli známe, lebo vyplývali výlučne z podaného návrhu.
9. Po doručení opravného uznesenia č. k. 38C/29/2022-93 zo dňa 25. októbra 2022 a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaným, žalovaní doručili vyjadrenie, v zmysle ktorého dodatočné doručenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami zákon v ust. § 373 a nasledujúcich CSP (úkony súdu prvej inštancie) nepredpokladá. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mal byť doručený súdom prvej inštancie najneskôr s uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, k čomu nedošlo, a preto bol naplnený jeden z odvolacích dôvodov, ktoré pochybenie nie je možné zo strany súdu prvej inštancie dodatočne zhojiť resp. odstrániť. Uviedli, že k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa eventuálne vyjadria následne až po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým by namiesto zamietnutia návrhu bolo vydané uznesenie o zrušení a vrátení súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Žalobca vo vyjadrení k vyššie uvedenému podaniu žalovaných konštatoval, že ich procesné práva porušené neboli a ani princíp rovnosti strán sporu, pokiaľ im súd doručil návrh s prílohami až následne. Zotrval tiež na svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 2.9.2022.
11. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaných ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaných nie je možné vyhovieť.
13. Uznesenie v spojení s opravným uznesením je vo výroku I., ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie a vo výroku II., ktorým uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej, vecne správne, preto ho odvolací súd v týchto výrokoch v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
13. Správne, aj keď len veľmi stručné, sú dôvody napadnutého uznesenia, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje splnenie všetkých zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
14. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné:
15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
16. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.
17. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
18. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
19. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
20. V prejednávanej veci bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania vo veci samej.
21. Z citovaných zákonných ustanovení, ako aj zo samotnej podstaty neodkladného opatrenia vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladných opatrení pred konaním vo veci samej je: 1. osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, 2. osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčenie obavy, že exekúcia bude ohrozená, t. j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
22. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu ohrozené. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku neodkladného opatrenia sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu, a či zásah do práv dotknutej strany sporu je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov; t.j. či ide o zásah primeraný.
23. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne, ak hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu neoplatí uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu.
24. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto (dočasné) opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 91/2012). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. Postačuje, že osvedčené skutočnosti sa mu so zreteľom na všetky okolnosti javia ako nanajvýš pravdepodobné (viď Ústavný súd SR I. ÚS 102/2005, III. ÚS 298/2008, atď.).
25. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP), pričom súd je povinný s nimi postupovať v úzkej súčinnosti. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia.
26. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Postačuje pritom z hľadiska osvedčenia pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, že nejde o nárok očividne vylúčený.
27. V prejednávanej veci z obsahu spisu, predovšetkým z listinných dôkazov v ňom obsiahnutých je zrejmé, že žalobca osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Aj keď žalobca nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník garáže, vo vzťahu ku ktorej sa domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, z ním opísaných skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorých odvodzuje svoje vlastnícke právo, v spojení s listinnými dôkazmi, ktoré predložil, nie je očividne vylúčené, že je (mohol by byť) vlastníkom predmetnej garáže titulom vydržania či dedenia. S poukazom na skutočnosť, že garáž nie je zapísaná na liste vlastníctva ani v prospech právneho predchodcu žalovaných C.Š. A., súd prvej inštancie správne uzavrel, že možno dôvodne predpokladať, že by žalobca pri preukázaní ním uvádzaných skutkových tvrdení mohol byť úspešný v konaní vo veci samej o určenie vlastníckeho práva.
28. Vlastníctvo dotknutej garáže je za danej situácie sporné, pretože garáž nie je zapísaná na liste vlastníctva, v zmysle LV č. XXXX kat. úz. Stredné mesto (č.l. 10 spisu) je na parcele č. XXX/X evidovaná iba stavba rodinného domu čís. súp. XXX vo vlastníctve právneho predchodcu žalovaných C. A., pričom zo samotnej skutočnosti, že ako vlastník parcely č. XXX/X v kat. úz. Stredné mesto, vedenej na LV č. XXXX, je zapísaný právny predchodca žalovaných, nie je možné vyvodzovať jeho vlastnícke právo v čase smrti aj ku garáži ako samostatnej veci, ktorá nie je súčasťou pozemku.
29. Ako vyplýva z darovacej zmluvy uzavretej medzi rodičmi žalobcu a právnym predchodcom žalovaných C. A. zo dňa 14. februára 1969 (č.l. 14 spisu), predmetom daru nebola garáž, čomu zodpovedá aj zápis na LV č. XXXX - zapísané vlastníctvo C. A. titulom darovacej zmluvy iba k parcele č. XXX/X s výmerou 440 m2, zastavané plochy a nádvoria a rodinnému domu súp. č. XXX na tejto parcele.
30. Uvedená garáž nebola ani predmetom dedenia po T.. B. A. ani po jeho manželke B. A., ako to vyplýva z rozhodnutia Štátneho notárstva Košice - mesto zo dňa 29.10.1980 a z osvedčenia o dedičstve zo dňa 12.6.2017 (č.l. 15 - 18 spisu).
31. Z listinných dôkazov predložených v konaní pred súdom prvej inštancie vyplýva, že na parcele č. XXX/X sú postavené aj garáže a pokiaľ tieto patrili do vlastníctva T.. B. A. resp. do bezpodielového spoluvlastníctva T.. B. A. a jeho manželky B. A., nie je vylúčené vlastnícke právo ani žalobcu ani právneho predchodcu žalovaných a v nadväznosti na to ani žalovaných ako jeho dedičov, keďže žalobca a C. A. boli deťmi (a teda dedičmi) T.. B. A. Y. B. A.. Kým žalobca tvrdí dedenie a vydržanie, žalovaní tvrdia darovanie ich právnemu predchodcovi a za danej situácie, keď je sporné vlastnícke právo ku garáži a žalovaní preukázateľne mienia ňou napriek tomu disponovať, pričom žalobca je jedným z dedičov po B. A. a B. A., je osvedčená potreba bezodkladne upraviť pomery strán sporu až do konečného vyriešenia otázky, kto je vlastníkom garáže.
32. Pokiaľ žalobca tvrdí, že je vlastníkom garáže (či už v celosti alebo v určitom podiele, či už titulom dedenia alebo vydržania), tento nárok nie je očividne vylúčený a nie je vylúčené, resp. je pravdepodobné, že ohľadne tohto nároku (vlastníckeho práva ku garáži) môže byť hoci aj len čiastočne úspešný.
33. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov vyplýva z tej skutočnosti, že žalovaní mienia nakladať s touto garážou, keď inzerujú predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX spolu so stavbou troch garáží a
reálne teda hrozí scudzenie uvedenej nehnuteľnosti ešte pred vyriešením otázky, kto je jej vlastníkom. Nariadeným neodkladným opatrením reálne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha a predísť tak ďalším súdnym konaniam na ochranu vlastníckeho práva žalobcu.
34. Za situácie, že žalobca osvedčil svoje právo, ktorého ochrany sa domáha (právo domnelého vlastníka) a osvedčil aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy (potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej o určenie vlastníckeho práva), boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie, z ktorých dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. a II. ako vecne správne potvrdil.
35. Vzhľadom na skutočnosť, že na uvedené neodkladné opatrenie bude nadväzovať žaloba vo veci samej, rozhodne súd o trovách tohto neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).