Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/66/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Bajzovej a členov senátu JUDr. Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti O. a to mal. P., nar. XX.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX, bytom u P., zastúpené Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica , pracovisko F., deti rodičov P. O., bytom T. XXX, D. F. P., okres F. a P. O., bytom T.. XXX, okres F., o návrhu matky o zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti a určenie výživného zo strany otca, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 23. júna 2014 č.k. - 71 v senáte jednohlasne, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e s tým, že v časti splatnosti zameškaného výživného v prospech maloletých detí tento m e n í tak, že zameškané výživné v prospech mal. P. za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 v sume 1.800,- Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám matky mal. dieťaťa a to až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom prvá splátka zameškaného výživného je zročná do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a zameškané výživné v prospech mal. A. za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 v sume 1.400,- Eur povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach, po 50,- Eur spolu s bežným výživným, k rukám matky mal. dieťaťa a to až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, pričom prvá splátka zameškaného výživného je zročná do 15. dňa v mesiaci nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým v záhlaví identifikovaným rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že určil otcovi výživné na mal. P., nar. XX.XX.XXXX, po 180,-Eur a na mal. A., nar. XX.XX.XXXX po 140,-eur mesačne, u oboch od 01.09.2013, ktoré výživné bude otec zasielať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých.

Zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 u mal. P. vo výške 1.800,-eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom po 150,- Eur mesačne až do vyrovnania, keď prvá splátka je zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

Zameškané výživné za obdobie od 1.9.2013 do 30.6.2014 u mal. A. vo výške 1.400,-eur súd povoľuje otcovi splácať popri bežnom výživnom po 150,- Eur mesačne až do vyrovnania, keď prvá splátka je

zročná spolu s bežným výživným za nasledujúci mesiac po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že matka sa svojim návrhom domáhala zmeny úpravy práv a povinností k obom mal. deťom a to tak, že tieto žiadala zveriť do svojej osobnej starostlivosti a zo strany otca, žiadala určiť vyživovaciu povinnosť a to vo výške u každého dieťaťa po 200,- Eur mesačne.

Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia ďalej vyplýva, že Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom pod č. -51 zo dňa 18.12.2013 zmenil úpravu práv a povinností k mal. deťom a to tak, že tieto zveril do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil vyživovaciu povinnosť v prospech mal. P. 200,- Eur mesačne a v prospech mal. A. 150,- Eur mesačne a súčasne zaviazal otca na zaplatenie zameškaného výživného. V dôsledku odvolania podaného otcom, Krajský súd v Trenčíne zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v časti určenia vyživovacej povinnosti a potvrdil napadnuté rozhodnutie v časti, ktorou boli obe mal. deti zverené o osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletých detí nie sú manželia. Rozsudkom Okresného súdu v Považskej Bystrici sp.zn. -35 , zo dňa 28.júna 2012 bolo ich manželstvo rozvedené a na čas po rozvode na základe dohody rodičov boli deti zverené do osobnej starostlivosti otcovi s tým, že matka sa zaviazala prispievať na ich výživu po 35,- Eur mesačne na každé dieťa. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 31.júla 2012. Deti boli zverené do osobnej starostlivosti otca z dôvodu toho, že matka v čase rozhodovania sama potvrdila, že nemá vytvorené vhodné bytové podmienky. V dobe tejto úpravy výživného pracoval otec ako robotník vo firme I. F., kde dosahoval príjem v rozpätí 800,- až 900,- Eur mesačne. Matka dosahovala príjem 368,- Eur mesačne. Ani jeden z rodičov okrem týchto detí inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka je v súčasnosti nezamestnaná, riadne evidovaná na Úrade práce v F.. Naposledy pracovala vo firme L. Y. F., kde mala uzavretý pracovný pomer na dobu určitú od 1.7.2013 do 31.12.2013 s príjmom cca 400,-Eur. Následne bola riadne zaevidovaná na ÚP a od 01.01.2014 do 30.06.2014 poberala dávku v nezamestnanosti vo výške cca 250,-Eur mesačne. Má dohodnutú prácu v M. W. F. ako čašníčka a to za minimálnu mzdu. Žije so X. N., ktorý montuje detské ihriská, robí pre niekoho ako pracovník vo firme s príjmom okolo 700,- Eur. Mal. P. je žiakom 8. ZŠ v F., začal hrať aktívne futbal, kúpil si kopačky, chrániče, hráva futbal za T.. Učí sa slabo, lebo ho to nebaví. Okrem futbalu nič iné nerobí, iba chodí do posilňovne, kde platí 3,30 Eur, chodí tam každý druhý deň. Otec sa s chlapcom stretáva, kúpil mu veci na oblečenie, tričká, mikinu, topánky. A. pôjde do 4.ročníka po prázdninách, bola vyznamenaná, učí sa dobre. Začne navštevovať od septembra jazykovú školu, chce chodiť na plaváreň. Žijú v dvojizbovom byte, majú ho v prenajme na neobmedzený čas, platby za byt sú cca 330,- eur mesačne. Je nemajetná. BSM zatiaľ nemajú vyriešené.

Otec pracuje vo firme I. s priemerným netto príjmom vo výške 715,-eur mesačne. Poberá aj čiastočný invalidný dôchodok vo výške 669,80 Eur. Podľa jeho vyjadrenia mal. P. veci kupoval, keď to potreboval, dal mu aj peniaze a keď bolo treba, tak aj A. poslal po ňom 50,- alebo 100,- Eur. Okrem toho mu dal aj na lyžiarsky. Žije teraz spolu s bratom v malom rodinnom dome, / kuchyňa, izba, obývačka/. Mesačne platí za bývanie a elektrinu okolo 54,-Eur, a to na polovicu s bratom, tiež palivo na kúrenie. Platí tiež pôžičky a to v F. W. má k u dňu 13.01.2014 zostatok nesplatenej pôžičky 12.198,- eur, ktorú spláca po 100,- Eur mesačne, ďalšiu pôžičku spláca po 100,- Eur mesačne tiež F. W.. Matka k pôžičkám uviedla, že za celý čas, čo boli spolu si zobrali jednu pôžičku z F. W. dňa 31.5.2008 a splátka je tam po 176,- eur mesačne, pričom ona túto neplatí, zrážalo sa to z jej účtu, ktorý zrušila, lebo otec si všetko nechal. Ďalšiu pôžičku mali z F. X. X., ktorú si zobrali na vyplatenie dedičstva jeho súrodencom, táto sa má platiť 98,- Eur mesačne. Spoločnú hypotéku si zobrali vo Q., kde sa platí 200,-Eur mesačne. Otec však za tieto peniaze, namiesto prerobenia domu a vybudovania detských izieb pre deti, kúpil auto. Iné pôžičky nemali. Otec uviedol, že ostatné pôžičky boli jeho. V súvislosti s úrazom, berie vitamíny a vápnik na posilnenie, náklady uviesť nevedel. Celkovo platí pôžičky mesačne 520,-eur. Opatrovník doporučil, aby bolo výživné určené podľa potrieb detí a možností otca.

Okresný súd aplikujúc na danú vec ustanovenia § 26, § 62 ods. 1, 2, 4, § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vyhodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel k záveru, že určená výška výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám mal. detí, ako aj osobným majetkovým a finančným pomerom oboch rodičov, pričom upravil výživné od 01.09.2013, teda od doby,

kedy sú deti fakticky u matky na základe predbežného opatrenia, zameškané výživné za obdobie od 01.09.2013 do 30.06.2014 u mal. P. vo výške 1.800,-eur a u mal. A. vo výške 1.400,-eur povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom po 150,- Eur mesačne na každé dieťa spolu s bežným výživným, pretože zameškané výživné si zapríčinil otec sám, keď výživné napriek tomu, že deti boli u matky, dobrovoľne neplatil.

Rozsudok okresného súdu v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol otec mal. detí, ktorý žiadal o jeho zrušenie a to z dôvodu, že vo veci rozhodoval zaujatý sudca, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ustanovení , a že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím uplatnil dôvod odvolania uvedený v ustanovení Poukázal na to, že v nedostatočnej miere pri rozhodovaní bola zohľadnená skutočnosť, že spláca pôžičky, pričom ide o pôžičky spoločné s jeho bývalou manželkou, kedy sa pri rozhodovaní nevzala do úvahy skutočnosť, že za túto spláca aj exekúciu, ktorá je vedená výlučne na jej meno a to z dôvodu, že ona je nezodpovedná, nechce sa jej pracovať a keďže nemá príjem a je lenivá, nezostávalo nič iné ako túto pôžičku splácať z jeho príjmu. Podľa jeho názoru súd pri rozhodovaní, kedy mu určil tak povediac kráľovské výživné, videl len jeho príjem, nie však aj jeho výdavky. Poukázal aj na skutočnosť, že tento príjem vzhľadom na svoje zdravotné postihnutie dosahuje veľmi ťažko, nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty ani osobné motorové vozidlá, pretože z tých ktoré spoločne mali, jedno daroval otcovi bývalej manželky a druhé má bývalá manželka. Súd však vychádzal výlučne pri rozhodovaní len zo skutočností tvrdených matkou detí. Poukázal tiež na to, že matke nejde prioritne o mal. deti, ale len o finančné prostriedky. Namietal, že mu nebolo umožnené predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa jeho názoru rozhodujúci sudca bol vo vzťahu k nemu zaujatý a podľa toho sa aj správal.

Matka mal. detí nevyužila svoju zákonnú možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že doporučuje napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť a v celom rozsahu sa pridržiava svojich vyjadrení prednesených v priebehu prvostupňového konania.

Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia a za použitia dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné ako vecne správne za použitia potvrdiť s tým, že v časti splatnosti zameškaného výživného je potrebné toto za použitia zmeniť, pretože čo do tejto časti neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani na jeho zrušenie ( ) a to z nasledovných dôvodov:

V zmysle SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné, je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné. Do celého tohto procesu, vstupujú za určitých okolností, nielen povinné a oprávnené osoby, ale aj štátne orgány a to predovšetkým súdy, ktorých jednou zo základných úloh je dbať o zabezpečenie práv a právom chránených záujmov detí.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia, prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa sa má právo podieľať na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť, pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Pri určení výživného, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný, vzdá bez

dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

V preskúmavanej veci z obsahu spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 18. decembra 2013 č.k. -51 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29. apríla 2014 č.k. -60, došlo k zmene úpravy práv a povinností vo vzťahu k mal. deťom a to tak, že tieto boli zverené do osobnej starostlivosti matky, s tým, že ich bude vychovávať zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach. V priebehu konania nebolo sporné, že otec si vyživovaciu povinnosť k mal. deťom od 01.09.2013 neplní ani v minimálnom rozsahu. Mal. A. navštevuje 1. stupeň základnej školy, mal. P. navštevuje 2. stupeň základnej školy. Matka má v súvislosti so zabezpečením ich odôvodnených potrieb náklady primerané ich veku, mal. P. naviac aktívne začal športovať, hráva futbal, v súvislosti s čím má matka zvýšené náklady na zakúpenie potrebného športového oblečenia. Poľa jej vyjadrenia aktuálne pracuje za minimálnu mzdu, inú vyživovaciu povinnosť nemá, je nemajetná, spolu so svojim druhom žijú v dvojizbovom byte, za ktorý platia poplatky spojené s užívaním bytu a nájom vo výške 330,- Eur mesačne. Otec mal. detí pracuje s priemerným mesačným netto príjmom 715,- Eur, okrem ktorého je aj poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 669,80 Eur. Spolu so svojim bratom obývajú rodinný dom, za ktorý platia mesačné náklady za energie 54,- Eur a majú ďalšie náklady na zabezpečenie paliva na vykurovanie rodinného domu. Na nákladoch sa podieľajú každý v jednej polovici. Vychádzajúc z tvrdení účastníkov, počas trvania ich manželstva im vzniklo niekoľko dlhov, a to pôžička v F. W. a.s. so splátkou 176,- Eur, z F. X. X. a.s. vo výške 98,- Eur a hypotéka vo Q. a.s. 200,- Eur mesačne, ktoré spláca výlučne otec mal. detí, pretože ako vyplýva z výpovede samotnej matky pred súdom prvého stupňa, na splácaní ani jednej z týchto pôžičiek, ktoré vznikli počas trvania ich manželstva sa táto ani v minimálnej miere nepodieľa. Tieto dlhy predmetom vyporiadania BSM medzi účastníkmi doposiaľ neboli. Otec naviac tvrdil, že má ďalšiu pôžičku v F. W., o čom predložil v priebehu prvostupňového konania aj príslušné doklady, z ktorých vyplýva, že túto spláca po 100,- Eur mesačne. Vychádzajúc teda z týchto tvrdení, výška nákladov otca z titulu splácania vzniknutých dlhov je 574,- Eur.

Odvolací súd preskúmaním takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že súdom prvého stupňa určené výživné v prospech mal. detí, zodpovedá tak odôvodneným potrebám mal. detí s prihliadnutím na ich vek, ako aj osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom oboch rodičov, je v súlade s právom detí podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča a zohľadňuje aj skutočnosť, že otec svoj príjem dosahuje zvýšeným úsilím spočívajúcom v tom, že po ťažkom úraze, následkom ktorého mu bola priznaná invalidita, pracuje aj s existujúcim zdravotným handicapom, aby si tak mohol plniť svoje záväzky, v prevažnej miere okrem vyživovacích povinností, vzniknuté počas trvania manželstva s matkou mal. detí, z titulu úverov, na splácanie ktorých sa spoločne zaviazali, na ktorých ako však vyplynulo z vykonaného dokazovania sa matka mal. detí ani v najmenšej miere nepodieľa. Vyriešenie existujúceho stavu v tomto smere však bude predmetom rozhodovania vo veci vyporiadania BSM medzi účastníkmi konania. Príjem otca mal. detí s pripočítaním poberaného čiastočného invalidného dôchodku je 1.384,80 Eur mesačne a pokiaľ by súd odpočítal sumu 574,- Eur, ktorú tento podľa výsledkov vykonaného dokazovania spláca na pôžičkách, stále mu zostáva príjem 810,80 Eur výška ktorého je nepochybne postačujúca na súdom prvého stupňa určené výživné v prospech mal. detí, rešpektujúc zákonné práva detí podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Naviac nemožno opomenúť ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine, vychádzajúc z ktorého, pri určovaní vyživovacej povinnosti povinného rodiča v prospech mal. detí je potrebné vziať do úvahy, že finančné zaťaženie, predstavujúce splátky úverov, predstavuje z hľadiska zákona neprimerané majetkové riziká, na ktoré nemožno prednostne prihliadať pri kolízii s právom mal. dieťaťa na zodpovedajúcu výšku výživného, ktoré je z hľadiska zákona prednostnou pohľadávkou. Tiež je však pravdou, že toto z hľadiska zistených skutočností nemožno pripisovať v plnej miere na ťarchu otca, ktorý tieto záväzky plní a to aj za matku napriek tomu, že z hľadiska dlhov vzniknutých za trvania manželstva je táto spoluzodpovednou osobou. Nedôvodne teda otec detí namieta, že pri rozhodovaní súd prvého stupňa nezohľadnil osobné majetkové a zárobkové pomery existujúce na jeho strane v plnom rozsahu, a že neprihliadol na výšku dlhov ktoré spláca. Rovnako ako nedôvodné vyhodnotil odvolací súd jeho odvolacie námietky spočívajúce v tom, že v priebehu konania nemal možnosť predložiť na preukázanie svojich tvrdení potrebné dôkazy. V nesporových konaniach totiž účastník nenesie žiadne dôkazné bremeno. Nemá ani žiadnu dôkaznú povinnosť, pretože v nesporovom konaní sa uplatňuje vyšetrovacia procesná zásada, ktorej obsah realizuje súd. Účastníci nesporového konania majú len také procesné povinnosti, ktoré vo všeobecnosti prispievajú k dosiahnutiu jeho účelu, najmä povinnosť

súčinnosti a povinnosť nespôsobovať zbytočné prieťahy v konaní. Vychádzajúc z uvedenej zásady aj súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie určujúcich skutočností, potrebných na rozhodnutie v danej veci. Naviac, z obsahu spisového materiálu, ani z výpovedí otca mal. detí v priebehu pojednávaní nevyplýva, že by na skutočnosti rozhodujúce pre určenie výšky vyživovacej povinnosti v prospech mal. detí navrhoval vykonať akékoľvek dôkazy nad rámec dokazovania, ktoré za potrebné považoval vykonať súd prvého stupňa. Žiaden takýto konkrétny dôkaz nenavrhol otec vykonať ani v priebehu odvolacieho konania a ani z obsahu odvolania nie je zrejmé, aké skutočnosti v tomto smere mali byť predmetom ďalšieho dokazovania, pretože ich otec nekonkretizoval.

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností , preto odvolací súd nemohol považovať odvolanie otca vo vzťahu k výške určenej vyživovacej povinnosti v prospech mal. detí za spôsobilé na iné, ako potvrdzujúce rozhodnutie okresného súdu.

Rovnako ako nedôvodný bol vyhodnotený aj otcom uplatnený ďalší odvolací dôvod, spočívajúci v ním tvrdenej opakovanej zaujatosti zákonného sudcu, ktorý videl v procesnom postupe sudcu a v spôsobe, akým tento rozhodol.

Podľa , sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, účastníkom, alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Rozhodnutie o vylúčení sudcu, podľa , predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nesmie byť nikto odňatý svojmu zákonnému sudcovi. Vzhľadom k tomu, že sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov vtedy, keď je evidentné, že vzťah sudcu k veci, účastníkom, alebo k ich právnym zástupcom dosahuje takú intenzitu, že i napriek zákonom stanoveným povinnostiam, nebude schopný nezávisle a nestranne rozhodovať.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zákonné ustanovenia, krajský súd dospel k záveru, že otcom uplatnený odvolací dôvod, spočívajúci v zaujatosti sudcu okresného súdu, sa nezakladá na konkrétnej okolnosti, podľa ktorej by mal konajúci sudca nejaký pomer k veci, účastníkom, alebo k ich zástupcom. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, nie je daný zákonný dôvod na vylúčenie konajúceho sudcu okresného súdu, z prejednávania a rozhodovania veci. Keďže otcom uplatnený dôvod zaujatosti sudcu, je založený výlučne na okolnostiach spočívajúcich v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci, ust. vylučuje vyvodiť z týchto dôvodov záver, o vylúčení konajúceho sudcu z prejednávania a rozhodovania veci. Preto s poukazom na uvedené, krajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku otca uplatnenú v odvolaní, podľa ktorej vo veci konal a rozhodol zaujatý sudca.

Za čiastočne dôvodné však považoval odvolací súd námietky otca spočívajúce v výške splátok zameškaného výživného v prospech mal. detí, ktoré súd prvého stupňa vo vzťahu ku každému dieťaťu určil na 150,- Eur mesačne, a preto čo do tejto časti, teda splatnosti zameškaného výživného odvolací súd za použitia napadnuté rozhodnutie zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

Cit. zákonné ustanovenie, v prvej vete upravuje lehotu na plnenie povinností, ktorú súd v rozsudku uložil. V zásade platí, že ak je v rozsudku uložená povinnosť plniť, je účastník, ktorému bola táto povinnosť

uložená, povinný ju splniť ju do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Len v odôvodnených prípadoch, môže súd určiť lehotu dlhšiu, ktorú stanoví podľa okolnosti daného prípadu, napr. podľa sociálnej a rodinnej situácie, zdravotného stavu osoby, ktorej sa ukladá povinnosť a podobne. Druhá veta cit. zákonného ustanovenia, umožňuje súdu rozhodnúť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach. Táto veta pokrýva všetky tie prípady, kedy je plnenie už splatné, avšak vo výnimočných prípadoch, môže súd rozhodnúť, že sa bude plniť v splátkach. Odôvodnenosť týchto prípadov sa posudzuje podobne, ako pri prvej vete, tohto ustanovenia.

V preskúmavanej veci odvolací súd zastáva názor, zhodne so súdom prvého stupňa, že v tomto prípade prichádza do úvahy výnimočné využitie zákonnej možnosti, spočívajúcej v umožnení otcovi vykonať peňažné plnenie, na ktoré bol zaviazaný titulom nedoplatku na zameškanom výživnom, vo vzťahu k mal. P. v celkovej výške 1.800,- Eur a vo vzťahu k mal. A. vo výške 1.400,- Eur v splátkach, avšak na rozdiel od súdu prvého stupňa odvolací súd zastáva názor, že prvostupňovým súdom určená splátka vo vzťahu ku každému dieťaťu vo výške 150,- Eur mesačne, teda spolu 300,- Eur mesačne s pripočítaním bežného výživného na obe deti, spolu 320,- Eur mesačne pri zohľadnení osobných majetkových a zárobkových pomeroch otca, nie je v jeho možnosti platiť bez ohrozenia zabezpečenia jeho základných životných potrieb, pričom podľa názoru odvolacieho súdu je v jeho možnostiach zameškané výživné splácať v vzťahu ku každému dieťaťu po 50,- Eur mesačne spolu s bežným výživným. Na jednej strane možno len súhlasiť s okresným súdom, že tento stav si do určitej miery zapríčinil otec sám a to tak, že napriek existujúcemu predbežnému opatreniu, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky, si vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k nim riadne a včas neplnil, čím samozrejme došlo k tomu, že vzrástla výška zameškaného výživného, ktoré neplatil. Na druhej strane však, to bol práve otec, ktorý v čase, keď mu deti do osobnej starostlivosti boli zverené dlhodobo výlučne sám a to komplexne všetky potreby mal. detí zabezpečoval, pretože matka sa na plnení vyživovacej povinnosti podieľala v minimálnej miere, alebo nepodieľala vôbec. Popri existujúcich určených splátkach zameškaného výživného s prihliadnutím na finančné zaťaženie otca, pričom tiež nemožno opomenúť skutočnosť, že spláca aj dlhy, z ktorých je zodpovedná matka mal. detí, ktorá sa na nich nepodieľa ani v najmenšej miere, by otcovi napriek tomu, že pracuje s výrazným zdravotným obmedzením, nezostala ani minimálna čiastka na zabezpečenie jeho vlastných odôvodnených potrieb, čo je neprípustné. Odvolacím súdom určené splátky zameškaného výživného, podľa jeho názoru nepredstavujú so zreteľom na výšku určeného mesačného výživného, výraznejší zásah do sféry oprávnených osôb, za súčasného zachovania finančných prostriedkov na strane otca na zabezpečenie základných životných potrieb.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, preto odvolací súd, rozsudok okresného súdu v časti splatnosti zameškaného výživného v prospech oboch mal. detí za použitia zmenil.

V konečnom dôsledku, i keď predmetom preskúmania nebolo rozhodnutie o výkone osobnej starostlivosti mal. detí, odvolací súd považuje s ohľadom na obsah výpovede matky mal. detí na pojednávaní dňa 23.06.2014, kedy táto uvádza, že mal. P. sa učí slabo, lebo ho to nebaví, okrem futbalu nič nerobí, chodí iba do posilňovne a na tréningy dať do pozornosti, že s výkonom rodičovských práv je neoddeliteľne spätý aj výkon rodičovských povinností, sledovanie plnenia ktorých prináleží príslušným orgánom, medzi iným aj kolíznemu opatrovníkovi. Prístup mal. P. k povinnostiam vyplývajúcim zo štúdia na základnej škole je nepochybne závažnou skutočnosťou vyžadujúcou si vykonanie šetrenia za účelom zamedzenia možným negatívnym následkom na jeho študijné výsledky, ktoré boli problematické už v minulosti, ktoré sa otec v čase, keď mal dieťa v osobnej starostlivosti snažil v spolupráci so školou riešiť a ku ktorým, ako sa javí matka pristupuje výrazne benevolentnejšie, čo nie je súladné so záujmom dieťaťa a javí sa potrebné situáciu v tomto smere riešiť prostredníctvom možností daných zákonom. Tak mal. P., ako aj matka si musia byť vedomí možných následkov pre prípad, že takýto stav bude pretrvávať.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia v spojitosti s , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .