Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-208-2013.pdf
PDF · 115.07 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/208/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Ivetou Sopkovou v právnej veci navrhovateľa TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO 35 717 769, zastúpeného JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Bratislava, Na vŕšku 12 proti odporkyni S. V., št. občianke SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom M. P. P., zastúpenej v konaní opatrovníčkou I.. X. D., o zaplatenie 380,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 210,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 210,- € od 27.10.2010 do zaplatenia.
II. Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom, opraveným na základe výzvy podľa § 172 ods. 7 z.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok dňa 29.07.2013, voči odporkyni domáha zaplatenia sumy 380,- € s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27.10.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 15.05.2010 bola medzi ním ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. 420101005/3 na sumu 500,- € s poplatkom za správu úveru vo výške 270,- €. Zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhradiť celkovú čiastku 770,- € v siedmych mesačných splátkach po 110,- € s tým, že prvá splátka bola splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia, bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Celkovo uhradila odporkyňa sumu 290,- €, keď naposledy bola uhradená splátka vo výške 50,- € dňa 31.10.2012. Vzhľadom na to, že odporkyňa neplnila riadne a včas splátky, navrhovateľ jej oznámil stratu výhody splátok oznámením zo dňa 10.02.2011 s tým, že dlh sa stal splatným ku dňu 26.10.2010. Po zosplatnení záväzku odporkyňa uhradila ešte sumu 50,- €.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 v spojení s § 372u a § 200ea ods. 1 O.s.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku spolu s poučením podľa § 120 ods. 4 O.s.p. bolo v zákonnej lehote oznámené na úradnej tabuli tunajšieho súdu. Poučenia boli účastníkom doručená aj poštou. Súd sa oboznámil s návrhom, zmluvou o úvere č. 420101005/3 zo dňa 15.05.2010 v spojení s Obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou zo dňa 13.10.2010, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 10.02.2011, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovné:
Dňa 15.05.2010 bola medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou ako dlžníčkou uzatvorená zmluva o úvere č. 420101005/3, na základe ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporkyni úver vo výške 500,- €. V zmluve sa uvádza, že úver je poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20 % z istiny
(ďalej len poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje tak odplatu ako aj dohodnutý úrok). Odporkyňa sa zaviazala uhradiť navrhovateľovi istinu vo výške 500,- € a celkový poplatok za správu úveru vo výške 270,- €, t.j. celkom 770,- € v 7 mesačných splátkach po 110,- € s tým, že prvá splátka je splatná 10. deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia, je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V zmluve sa ďalej uvádza, že priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 3 bod k) zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy 44,77 % pri splatnosti úveru na 7 mesiacov. V zmysle bodu 1 Obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, navrhovateľ má právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v plnej výške. Právo žiadať vrátenie dlžnej sumy v plnom rozsahu zo strany veriteľa nastáva aj vtedy, ak sa veriteľ dozvie, že úver bol poskytnutý na základe nepravdivých alebo hrubo skreslených údajov zo strany dlžníka, alebo že boli podstatné údaje zamlčané. V obidvoch prípadoch má veriteľ právo požadovať zaplatenie celej istiny, poplatku za správu úveru, zmluvných pokút a paušálne náhrady nákladov. Mesačná splátka zahrňuje splátku istiny, úroku a odplaty (poplatku za správu úveru). RPMN činí pri splatnosti úveru 7 mesiacov 458,92 %. Ročná úroková sadzba činí 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. Podľa bodu 2 Obchodných podmienok sa konečnou splatnosťou úveru rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo úhrada do pokladne spoločnosti.
Z predžalobnej upomienky zo dňa 13.10.2010 súd zistil, že navrhovateľ upozornil odporkyňu na možnosť predčasnej splatnosti úveru vzhľadom na neuhradené čiastky po splatnosti 310,- €.
V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 10.02.2011 adresovaného odporkyni sa uvádza, že záväzok zo zmluvy o úvere bol ku dňu 26.10.2010 zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním. Oznámenie bolo odporkyni odoslané dňa 11.02.2011.
Po právnej stránke posúdil súd zmluvný vzťah z predmetnej zmluvy o úvere v súlade s právnou úpravou platnou v deň uzavretia zmluvy, t.j. dňa 15.05.2010.
Podľa § 497 z.č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 ods. 1 z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti
alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín.
Podľa § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Podľa § 52 ods. 1 - 4 z.č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že žalobný návrh je dôvodný len sčasti.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.05.2010 navrhovateľ odporkyni ako dlžníčke poskytol na jej požiadanie peňažné prostriedky a menovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za správu úveru v pravidelných mesačných splátkach. Zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obch. zák. a záväzkový vzťah medzi účastníkmi je teda vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obch. zák., ktorý predstavuje tzv. absolútny obchod. Napriek uvedenému je nutné vec posúdiť i podľa ustanovení spotrebiteľského práva.
Základnou črtou typizovaných spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou túto charakteristiku spĺňa, pretože zmluva o úvere bola vyhotovená ako formulár a jej súčasťou boli bez akýchkoľvek pochybností Obchodné podmienky, ktoré dokumenty menovaná ovplyvniť nemohla, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Je pritom nepochybné, že navrhovateľ pri uzavieraní zmluvy vystupoval v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa v čase uzavretia zmluvy nekonala v súvislosti s výkonom svojej podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, zmluvu podpísala ako fyzické osoby za účelom priamej osobnej spotreby pre seba, resp. pre príslušníkov svojej domácnosti. Súd preto zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle z.č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu.
Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 písm. b/ zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi navrhovateľom a odporkyňou- spotrebiteľom. Posúdenie predmetného právneho vzťahu ako spotrebiteľského úveru nevylučuje ust. § 1 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde sú taxatívne vymenované zmluvy, na ktoré sa daný zákon nevzťahuje. Právny vzťah medzi účastníkmi možno podradiť pod ust. § 2 písm. b/ citovaného zákona a následne zmluva potom musí obsahovať náležitosti, stanovené § 4 zákona.
Po preskúmaní veci súd konštatoval, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 2 písm. j/ a k/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon je predpisom verejného práva, ktorý stanovuje práva a povinnosti veriteľa a zároveň následky ich porušenia. Vo vyššie citovanom § 4 ods. 2 zákon stanovuje povinné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, vrátane údaja o RPMN, celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, vypočítaných na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. j/) a priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenej podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok (§ 4 ods. 2 písm. k/). Ustanovenia čl. II zmluvy v spojení s bodom 1 Obchodných podmienok v tomto smere obchádzajú zákon, pretože zavádzajú spotrebiteľa a uvádzajú nepresné a skresľujúce údaje.
Účelom povinného uvedenia RPMN daného úveru a priemernej hodnoty RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnej k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v konkrétnej zmluve o spotrebiteľskom úvere je pritom poskytnúť spotrebiteľovi možnosť porovnať si tieto dva údaje, prípadne ich porovnať s údajmi od iných poskytovateľov úverov a slobodne sa rozhodnúť, či za daných podmienok úverovú zmluvu s veriteľom uzavrie alebo nie. V danom prípade však v texte čl. II zmluvy je písmom, rovnako veľkým ako zvyšok textu, uvedené, že „priemerná RPMN v zmysle § 4 ods. 2 bod k/ zákona č. 258/2001 Z.z. je ku dňu podpisu tejto zmluvy pri splatnosti úveru na 7 mesiacov 44,77 %, 13 mesiacov ...“ , ktorá formulácia zvádza spotrebiteľa k tomu, aby logicky predpokladal, že ide o RPMN, týkajúcu sa uzatváranej zmluvy o úvere, s poukazom na to, že z úradnej činnosti je súdu známe, že navrhovateľ poskytuje spotrebiteľské úvery výlučne na dobu splatnosti 7 alebo 13 mesiacov. Ust. § 4 ods. 2 písm. k/ z.č. 258/2001 Z.z. pritom ukladá poskytovateľom spotrebiteľských úverov povinnosť uvádzať
priemernú hodnotu RPMN tak, ako bola zverejnená podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, t.j. ako priemernú hodnotu RPMN za obdobie 12 mesiacov, nie 7 alebo 13 mesiacov. V texte samotnej zmluvy, kde sú konkrétne individuálne údaje predmetného úveru, sa pritom vôbec nenachádza RPMN daného úveru, táto je uvedená menším písmom v bode 1 Obchodných podmienok, nachádzajúcich sa na rube zmluvy, ktoré sú zo svojej podstaty stanovené všeobecne vo vzťahu k neurčitému počtu spotrebiteľov a nie individuálne pre daný prípad a v skutočnosti predstavuje hodnotu až 458,92 %. Údaj, uvedený v texte samotnej zmluvy potom nemá žiadnu výpovednú hodnotu, keďže jeho výška je úplne odlišná od reálnej výšky RPMN, ktorá je uvedená vo forme všeobecného údaja v Obchodných podmienkach. Takýmto spôsobom sa navrhovateľ podľa názoru súdu snaží obísť § 4 ods. 2 z.č. 258/2001 Z.z. tak, aby sa ním poskytovaný úver javil spotrebiteľovi ako výhodný a danú zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzavrel.
Ďalej podľa názoru súdu zmluva o úvere zo dňa 15.05.2010 neobsahuje ani údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g/ z.č. 258/2001 Z.z. - a to údaj o konečnej splatnosti úveru. Napriek tomu, že v zmluve je v bode 2 Obchodných podmienok uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo úhrada do pokladne spoločnosti, súd tento spôsob určenia konečnej splatnosti úveru nemal za dostačujúci. Zákonodarca požiadavku na uvádzanie konečnej splatnosti úveru zaviedol novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., pričom podľa dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo cieľom novely zákona najmä zvyšovanie informovanosti spotrebiteľov. Zákonodarca v ust. § 4 cit. zák. zaviedol obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedostatok v niektorých prípadoch (§ 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/) má za tak závažný nedostatok zmluvy, že takto postihnutú zmluvu sankcionuje následkom bezúročnosti a bezpoplatnosti úveru. Takto závažným údajom je v zmysle § 4 ods. 2, 3 cit. zák. okrem iného i údaj o konečnej splatnosti úveru (§ 4 ods. 2 písm. g/), pričom v § 4 ods. 2 písm. i/ zákona sa uvádza rovnako závažný údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Z uvedeného možno vyvodiť, že zákonodarca okrem údajov o výške, počte a termíne splátok, vyžaduje pre riadnu zmluvu o spotrebiteľskom úvere i uvedenie osobitného údaja o konečnej splatnosti úveru, pričom podľa názoru súdu nestačí len všeobecný odkaz na úhradu poslednej splátky v obchodných podmienkach.
Vzhľadom k tomu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.05.2010 neobsahuje povinné údaje podľa § 4 ods. 2 písm. g/, j/ a k/ z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - údaj o konečnej splatnosti úveru; údaj o RPMN, vypočítanej na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a údaj o priemernej hodnote RPMN na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok, považuje sa predmetný úver v zmysle § 4 ods. 3 cit. zák. za bezúročný a bez poplatkov. Navrhovateľ tak od odporkyne nemôže požadovať žiaden úrok a žiadne poplatky.
Odporkyňa je potom povinná vrátiť navrhovateľovi len rozdiel medzi reálne poskytnutými peňažnými prostriedkami vo výške 500,- € a sumou peňažných prostriedkov, ktoré odporkyňa navrhovateľovi v splátkach splatila, t.j. sumou 290,- €.
Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa má navrhovateľovi zaplatiť ešte sumu 210,- €, na ktorej zaplatenie ju zaviazal súd.
Odporkyňa svoj dlh navrhovateľovi nezaplatila včas, a je preto v omeškaní so zaplatením, a to odo dňa nasledujúceho po dni, ku ktorému bol dlh zosplatnený v celosti (26.10.2010), t.j. odo dňa 27.10.2010. Navrhovateľovi tak popri práve na zaplatenie zvyšku istiny 210,- € vzniklo podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. i právo na úrok z omeškania vo výške určenej podľa § 10c v spojení s § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Základná úroková sadzba ECB platná od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola 1 % a navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania 9 % zo sumy 210,- € od 27.10.2010 do zaplatenia.
Súčasťou rozsudku je i výrok o trovách konania.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Navrhovateľ i odporkyňa mali každý vo veci čiastočný úspech, pričom vo vzťahu k žalovanej sume 380,- € bol pomer ich úspechu a neúspechu v zásade rovnaký. Z tohto dôvodu súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu (dvojmo).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.