Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-144-2013.pdf
PDF · 86.9 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/144/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého J. K., X.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky U. K., K.. XX.X.XXXX, O. S., S. Č.. X, zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca Q. K., K.. XX.X.XXXX, O. D. Y., XXX W. XXX, U., J., W. S. B. O.Á. U. W. Í., v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého J. požiadal dňa 27.9.2013 súd, aby znížil výživné pre jeho syna zo sumy 80,- Eur na sumu 40,- Eur mesačne, pretože pomery na jeho strane sa od predchádzajúcej úpravy výživného zmenili.
Vo svojom návrhu uviedol, že keď súd naposledy rozhodoval o výške výživného pre jeho syna, vychádzal z iných pomerov, než v akých žije v súčasnosti. Poukazoval na to, že dňa XX.X.XXXX uzavrel manželstvo s U. B., ktorá je zamestnaná len na polovičný úväzok. Má vysoké výdavky na bývanie a výživné vo výške 80,- Eur už nie je schopný platiť.
Kolízny opatrovník neodporučil výživné znížiť, poukázal na vek a potreby maloletého dieťaťa, ktoré sa tým, ako rastie pravidelne zvyšujú.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, pripojenými spismi Okresného súdu Košice I č. 11C 1091/99 a 22P/13/2011, listinnými dôkazmi a zistil, že maloletý bol rozsudkom Okresného súdu Košice I č. 11C 1091/99 - 103 zo dňa 27.10.2003 zverený do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené pre neho výživné vo výške 600,-Sk (19,91 Eur).
Z rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. 7CoP/348/2012 - 96 zo dňa 28.5.2013 súd zistil, že zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I č. 22P/13/2011 - 73 zo dňa 8.6.2012, ktorým mu bolo výživné zvýšené na sumu 130,- Eur mesačne od 1.1.2011 do budúcnosti tak, že výživné zo sumy 600,- Sk (19,91 Eur) zmenil na sumu 80,- Eur mesačne od 1.1.2011 do budúcnosti a určil dlžné výživné vo výške 1.020,- Eur a povolil ho otcovi splácať v 50,- eurových mesačných splátkach až do zaplatenia.
Otec maloletého žije v Anglicku, o syna sa nezaujíma, na jeho potreby prispieva, ale nie pravidelne. Na výživnom má dlh vo výške 1.400,- Eur.
Z výpovede otca maloletého súd zistil, že k návrhu na zníženie výživného pristúpil preto, že nevládze platiť výživné, ktoré má momentálne určené. Platí stále sumu 130,- Eur, je to 80,- Eur bežné výživné plus 50,- Eur dlžné výživné. Z dlžného výživného zatiaľ uhradil len 9x á 50,- Eur. Dlžné výživné má určené vo výške 1.500,- Eur. V Anglicku sa nežije lacno, za všetko sa veľa platí. Len za nájom platí 750,- Libier, za vodu sa platí 30,- Libier na mesiac, za elektriku platí 27,- Libier na mesiac, daň platí vo výške 360,- Libier na rok. Na cestovné do práce vynakladá 29,- Libier týždenne. Stravu zabezpečuje mesačne za 80,- Libier - 90,- Libier, stravujú sa spoločne s manželkou.
Je zamestnaný vo firme Bartley Brothers Roofing ako pokrývač a mesačne zarába okolo 380,- Libier
- 400,- Libier.
Jeho manželka pracuje ako kozmetička a mesačne si dokáže zarobiť okolo 1.000,- Libier. Deti zatiaľ nemajú.
Tvrdil, že nemá žiaden kontakt so synom, aj keby bol rád, keby sa občas stretli. Rád by ho aspoň videl.
Na otázku právnej zástupkyne matky, či v prípade, keby dieťa uvidel, by zobral návrh na zníženie výživného späť, otec uviedol, že áno, v tom prípade návrh na zníženie výživného by zobral späť.
Právna zástupkyňa matky uviedla, že maloletý J. bude o dva roky maturovať, zrejme ukončí štúdium a potom sa ukončí aj otcova vyživovacia povinnosť.
Z výpovede matky maloletého súd zistil, že keď sa rozvádzali, pojednávania boli opakované, pretože sa nevedeli spolu stretnúť na súde. Rozhodlo sa len o tom, že komu sa dieťa zverí a styk otca so synom upravený nebol. Dieťa bolo zverené do jej osobnej starostlivosti a styk sa neurčil, pretože boli rozvedení bez prítomnosti jej manžela a preto ani nebol určený jeho styk so synom.
Uviedla, že už 30 rokov býva so synom v byte na Krosnianskej ulici č. 3 v Košiciach, túto adresu jej bývalý manžel veľmi dobre pozná a nikdy nemal záujem prísť za synom. Nikdy neinicioval stretnutia so synom. Ich syn si preto ku nemu ani žiaden vzťah nevytvoril, spočiatku mu chýbalo, že sa otec o neho nijakým spôsobom nezaujímal, neobdaroval ho nikdy pri príležitosti jeho sviatkov, ani na Vianoce.
Matka uviedla, že nebude brániť synovi, aby sa s otcom stretol. V deň pojednávania, ktorého sa otec zúčastnil sa nemohli stretnúť, pretože dieťa nebolo doma, bolo na dovolenke v zahraničí a otec sa dohodol s jej právnou zástupkyňou JUDr. Katarínou Habiňákovou o tom, že ju bude kontaktovať ohľadom sprostredkovania stretnutia sa so synom. Ku kontaktu otca so synom nedošlo, otec sa s právnou zástupkyňou matky nesnažil spojiť.
Matka maloletého pracuje ako čašníčka, jej mesačný čistý príjem je 340 Eur a poberá daňový bonus. Na maloletého poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur. Za bývanie platí 220,- Eur mesačne.
Pravidelne jej finančne pomáhajú rodičia, ináč by nebola schopná zabezpečiť ani základné potreby ich syna.
Maloletý J. je od septembra 2014 študentom III. ročníka Strednej priemyselnej školy dopravnej v Košiciach. Začiatkom každého školského roka sa platia poplatky do ZRPŠ, triedneho fondu, kupujú sa bežné školské pomôcky, ale aj niektoré učebnice, odborná literatúra, slovníky cudzích jazykov. Na obedy chodí do školskej jedálne, za čo matka platí mesačne 30,- Eur. Každý rok sa zvyšujú výdavky matky na jeho stravovanie, obliekanie, zabezpečovanie voľnočasových aktivít a drogériu. Maloletý má mobil
s najnižším kreditom, do školy chodí mestskou hromadnou dopravou. J. je alergik, matka na jeho lieky dopláca 20,- Eur mesačne.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zák. č. 97/1963 Zb., vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa ust. § 24a Zák. č. 97/1963 Zb., vyživovacia povinnosť rodičov k deťom sa spravuje právom štátu, v ktorom má dieťa obvyklý pobyt. Iné vyživovacie povinnosti sa spravujú právom štátu, v ktorom má bydlisko oprávnený na výživné.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona súd návrh otca na zníženie výživného zamietol. J. je od septembra študentom III. ročníka strednej školy a jeho potreby sa oproti predchádzajúcemu obdobiu mnohonásobne zmenili, či už jeho fyzickým rastom, alebo psychickým vyspievaním. Suma, na ktorú bolo výživné zvýšené je vo výške, z ktorej matka dokáže pre syna zabezpečiť len jeho základné životné minimum ako je stravovanie v škole, cestovné do školy vo výške 10,- Eur mesačne, školské potreby a lieky.
Krajský súd v Košiciach konštatoval pri zmene rozsudku Okresného súdu Košice I v senáte 22P, že otec v tom čase pracoval v SWE Energy and Heating a zarábal 320,- Libier mesačne. V súčasnosti otec zarába od 380,- Libier do 400,- Libier, čiže jeho príjem sa zvýšil.
Súd pri svojom rozhodnutí prihliadol aj na vyhlásenie otca maloletého, že nebude trvať na znížení výživného, ak sa stretne so synom, z čoho je možné usudzovať, že v tom prípade by mal z čoho uhrádzať určenú sumu výživného pre svoje dieťa a že návrh podával aj z toho titulu, že nevidel syna dlhšiu dobu a kládol to za vinu jeho matke.
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ a ust. § 148 ods. 1 s prihliadnutím k ust. § 18 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.