Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CbZm-101-2014.pdf
PDF · 86.52 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-1CbZm/101/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s.r.o., IČO: 264 29 705, so sídlom Nagano Office Center, K červenému dvoru 3269/25a, Praha 3, Česká republika, zastúpený advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., Grösslingova 4, Bratislava , proti odporcovi: H. H., bytom G. XX/XX, L., o zaplatenie úrokov 338,84 eur a odmeny 1,08 eur zo zmenky, takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú odmenu 1,08 eur. Vo zvyšku súd návrh zamieta. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len nariadenie), navrhovateľ žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie zmenkovej sumy 0,00 eur, zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 322,50 eur od 17.8.2009 do 8.4.2010 čo predstavuje sumu 189,47 eur a zo sumy 123,34 eur od 9.4.2010 do 28.6.2011 čo predstavuje sumu 137,52 eur, úroku 6 % ročne zo sumy 322,50 eur od 16.2.2010 do 8.4.2010 čo predstavuje sumu 2,81 eur a zo sumy 123,34 eur od 9.4.2010 do 28.6.2011 čo predstavuje sumu 9,04 eur, zmenkovej odmeny 1,08 eur a na náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca 24.11.2008 na zmenkovú sumu 322,50 eur, pričom sa zaviazal k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 17.8.2009. Zmenka bola vystavená na videnie s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie, vystaviteľ doposiaľ zaplatil zmenkovú sumu 322,50 eur ale úroky neuhradil. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky. Podľa článku 19 nariadenia, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie. Súd sa preto v prípadoch, v ktorých nariadenie neustanovuje inak, riadil zákonom č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP). Súd v zmysle článku 5 ods. 5 nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď (spolu s tlačivom návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky). Odporca právo odpovedať na návrh nevyužil. Podľa článku 7 ods. 3 nariadenia, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je podľa článku 5 ods. 1 nariadenia písomné, súd ústne pojednávanie nepovažoval za potrebné a o jeho nariadenie nepožiadala ani jedna zo strán. Keďže súd rozhodoval rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámil v lehote určenej v § 156 ods. 3 OSP miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu.
Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje nároky zo zmenky, ktorú vystavil odporca v Bratislave dňa 24.11.2008 a ktorou sa zaviazal na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení 14.365,88 Sk (476,86 eur) spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne od 17.8.2009. Zmenka bola vystavená s doložkou „bez protestu“ a s doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. (Obsah zmenky vo výške zmenkovej sumy nezodpovedá jej popisu v návrhu.) Zmenka, okrem údaju splatnosti, obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) pre vlastnú zmenku. O vlastnej zmenke, v ktorej nie je údaj splatnosti, platí podľa čl. I. § 76 ods. 2 zmenkového zákona, že je splatná na videnie. Zmenka na videnie je splatná pri predložení, na platenie musí byť predložená do jedného roku od dátumu vystavenia, ale vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu (čl. I. § 34 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona). V prípade žalovanej zmenky určil vystaviteľ pre predloženie zmenky na platenie lehotu 4 roky odo dňa vystavenia. Súd pri skúmaní podmienok konania, na ktoré je podľa § 103 OSP povinný prihliadať aj bez návrhu v každom štádiu konania, zistil, že nároky z tej istej zmenky (zmenky vystavenej na sumu 14.365,88 Sk) si prvý majiteľ ešte pred jej indosovaním uplatnil proti odporcovi na Stálom rozhodcovskom súde, zriadenom Slovenskou rozhodcovskou, a.s.. Rozsudkom č. k. SR 03327/10 z 29.4.2010 rozhodcovský súd odporcovi uložil povinnosť, aby spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatil 322,50 eur, zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 322,50 eur od 11.2.2010 do zaplatenia, úrok 6 % ročne zo sumy 322,50 eur od 16.2.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 7.6.2010 a dňa 10.6.2010 sa stal vykonateľným. Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na to aj rozhodcovský rozsudok zakladá prekážku právoplatne rozsúdenej veci, ktorá bráni súdu, aby tú istú vec opätovne prejednal (§ 159 ods. 3 OSP). Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 36Er/6009/2010 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., proti povinnému H. H., o udelenie poverenia pre 123,34 eur s príslušenstvom, súd zistil, že na základe rozhodcovského rozsudku č. k. SR XXXXX/XX z 29.4.2010 ako exekučného titulu navrhla spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vykonanie exekúcie (po vydaní rozhodcovského rozsudku bola zaplatená istina 199,16 eur). Exekučný súd uznesením č. k. XXEr/XXXX/XXXX-X zo 7.12.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30.12.2010, žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že exekučný titul zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené, keďže pre rozpor s dobrými mravmi je dohoda o zmenkovom úroku 0,25 % denne neplatná. Pri rozhodovaní o nárokoch zo zmenky nemá súd zákonné oprávnenie posudzovať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Vylučuje to osobitná úprava obsiahnutá v zákone č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (§ 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c). Táto možnosť je v zásade vylúčená aj v exekučnom konaní, ale súčasná rozhodovacia prax vychádza z odlišnej aplikácie ustanovenia § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) na prípady, v ktorých bol predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a podľa ktorej je exekučný súd ex offo povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy aj v prípade, ak si spotrebiteľ nároky podľa § 21 ods. 2, resp. § 40 ods. 1 písm. c/ zákona o rozhodcovskom konaní neuplatnil. Ak exekučný súd z konkrétnych okolností prípadu dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je z pohľadu ochrany práv spotrebiteľa neprijateľná a tým neplatná, nie je možné rozhodcovský rozsudok považovať za spôsobilý exekučný titul a nie je materiálne vykonateľný, následkom čoho je neúčinnosť, t.j. nezáväznosť exekučného titulu. V tomto prípade exekučný súd nedospel k záveru, že je rozhodcovský rozsudok nulitným aktom, ale skonštatoval jeho vecnú nesprávnosť. Súd v zmysle § 135 ods. 2 OSP v otázke účinkov rozhodcovského rozsudku z uznesenia exekučného súdu vychádzal. Vecná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku nemá žiaden vplyv na jeho účinnosť a záväznosť, čo znamená že mu ani neodníma účinky právoplatného súdneho rozhodnutia, vytvárajúceho prekážku rei iudicatae. Podľa § 159 ods. 3 OSP len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednať znova. Stály rozhodcovský súd rozsudkom č. k. SR 03327/10 z 29.4.2010 už odporcovi právoplatne uložil povinnosť, aby prvému majiteľovi zmenky zaplatil zmenkový úrok 0,25 % denne zo sumy 322,50 eur od 11.2.2010 do zaplatenia a úrok 6 % ročne zo sumy 322,50 eur od 16.2.2010 do zaplatenia. Ten istý nárok si navrhovateľ uplatnil aj v tomto konaní.
Navrhovateľ nebol účastníkom rozhodcovského konania. Zmenka bola naňho prevedená nedatovaným indosamentom. Podľa čl. I. § 20 ods. 2 zmenkového zákona, pokiaľ nie je dokázaný opak, má sa za to, že nedatovaný indosament bol na zmenku napísaný pred uplynutím lehoty k protestu. V tomto prípade nebolo potrebné preukazovať opak už preto, že samotný navrhovateľ priamo v návrhu uviedol, že zmenku odporcovi na platenie predložil indosant (t.j. POHOTOVOSŤ, s.r.o.), čím navrhovateľ potvrdil, že ku dňu splatnosti zmenky ešte majiteľom zmenky nebol. Indosament, ku ktorému došlo až po splatnosti zmenky, má podľa druhej vety čl. I. § 20 ods. 1 zmenkového zákona len účinky obyčajného postupu. Navrhovateľ nie je originálnym nadobúdateľom zmenkových práv, iba vstúpil do práv indosanta a je jeho právnym nástupcom. Právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok bráni súdu, aby o zaplatení zmenkového úroku 0,25 % denne zo sumy 322,50 eur od 11.2.2010 do zaplatenia a úroku 6 % ročne zo sumy 322,50 eur od 16.2.2010 do zaplatenia, znovu rozhodoval. Preto súd v tejto časti návrh ako neprípustný v zmysle článku 4 ods. 4 nariadenia zamietol. Rozhodcovský súd priznal prvému majiteľovi zmenky úrok 0,25% denne zo sumy 322,50 eur až od 11.2.2010. Navrhovateľ v tomto konaní žiadal zmenkový úrok priznať už od 17.8.2009. Rozhodnutiu o úroku za obdobie od 17.8.2009 do 10.2.2010 procesná prekážka v zmysle § 159 ods. 3 OSP nebránila, napriek tomu dospel súd k záveru, že aj v tejto časti je potrebné návrh ako neprípustný zamietnuť. V zmenkách splatných na videnie môže vystaviteľ v zmysle čl. I. § 5 v spojení s § 77 ods. 2 zmenkového zákona ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. Úroková miera bola v zmenke uvedená sadzbou 0,25 % denne, čo je 91,25 % ročne. Zmenkový zákon výšku úrokovej miery, ktorú je možné ustanoviť vo vistazmenke, neupravuje, jej určenie ponecháva na vystaviteľa. Rovnako zákon neupravuje koniec lehoty na úročenie, preto ak nie je v úrokovej doložke koniec úročenia stanovený, zmenková suma sa úročí až do splatnosti zmenky, keďže od splatnosti až do zaplatenia dlhu preberá uhradzovaciu funkciu postihový šesťpercentný úrok. Napriek tomu, že zmenkový zákon výšku úrokovej miery nelimituje, nie je jej stanovenie ponechané len na ľubovôli vystaviteľa. Aj platnosť právnych úkonov, t.j. jednotlivých zápisov na zmenke, sa v prípade, ak zmenkový zákon ako osobitný predpis neobsahuje inú úpravu, spravuje všeobecnými ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) o právnych úkonoch. Pri posudzovaní úrokovej miery v úrokovej doložke na zmenke treba vychádzať z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. Zmenkový úrok, rovnako ako úrok z pôžičky alebo úveru, plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Za primeranú odplatu za poskytnutie peňažných prostriedkov však nie je možné považovať ročný úrok, ktorý sa v podstate rovná dlžnej istine, ide skôr o „úžeru“. Pri tomto závere súd vychádzal aj zo skutočnosti, že v čase vystavenia zmenky boli úrokové sadzby, uplatňované bankami pri spotrebiteľských a ostatných úveroch pre domácnosti, nižšie než 15 % ročne (údaj získaný z internetovej stránky NBS), ktorú sadzbu zmenkový úrok viacnásobne prevyšuje. Úrokovú doložku na zmenke preto súd ako priečiacu sa dobrým mravom považuje v zmysle § 39 OZ za neplatnú. Na absolútnu neplatnosť úrokovej doložky na zmenke je súd povinný prihliadať ex offo. Keďže práva a povinnosti zo zmenky nie sú obchodnoprávnymi záväzkovými vzťahmi, nie sú pre ne použiteľné ustanovenia tretej časti zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník, a neprichádza ani do úvahy, aby súd v zmysle poslednej vety § 502 ods. 1 dohodnutú výšku zmenkového úroku moderoval. Návrh preto v úroku 0,25 % denne zo sumy 322,50 eur od 17.8.2009 do 10.2.2010, čo predstavuje sumu 143,51 eur, zamietol. Predmetom rozhodcovského konania nebolo zaplatenie zmenkovej odmeny 1,08 eur. Navrhovateľ ako majiteľ zmenky má podľa čl. I. § 48 ods. 1 v spojení s § 77 ods. 1 zmenkového zákona právo postihom žiadať od odporcu aj zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy. Súd preto odporcu na zaplatenie odmeny zaviazal. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa článku 16 nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Navrhovateľ mal 1CbZm 101/2014-27
v konaní len nepatrený úspech a je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Odporca náhradu trov prisúdiť nežiadal, súd preto rozhodol tak, že sa mu ich náhrada nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne. Rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na podané odvolanie (článok 15 ods. 1 nariadenia). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Bratislava 23.9.2014 JUDr. Viera Ulacká samosudkyňa Za správnosť: v zast. J.Lužová