Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-58-2014.pdf
PDF · 141.6 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/58/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu: P. S., W. Q. S. XXX, zastúpený JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou, so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Starosaská 3, proti žalovanému : U. S., W. Q. X. Q., X. XX, v konaní o 1.253,72 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 2C/130/2011-261 zo dňa 16.12.2013
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.253,72 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2011 do zaplatenia, ako aj vo výroku o trovách konania štátu.
V prevyšujúcom vyhovujúcom výroku m e n í rozsudok tak, že žalobu z a m i e t a .
Mení rozsudok vo výroku o lehote na plnenie tak, že povoľuje žalovanému zaplatiť sumu 1253,72 € s príslušenstvom v mesačných splátkach po 100,- € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok stáva sa zročným celý dlh.
P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov konania vo výške 772,18 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Dáši Bajanovej v mesačných splátkach po 100 € splatných vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok stáva sa zročným celý dlh.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 253,72 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 6.6.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 €, počnúc mesiacom január 2013, vždy do 15. dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok k rukám žalobcu. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 26,44 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 662,40 € na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Dáši Bajanovej v mesačných splátkach po 100 €, počnúc mesiacom január 2013 vždy do 15. dňa príslušného mesiaca pod stratou výhody splátok. Vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.253,72 € titulom náhrady škody na zdraví, ktorá mu bola spôsobená protiprávnym konaním žalovaného dňa 20.9.2008, za ktoré bol právoplatne odsúdený. Uplatnená náhrada škody pozostáva z bolestného vo výške 1.069,96 € za 80
bodov, z nevyhnutných výdavkov spojených s ošetrením vo výške 98,82 € a z cestovných nákladov spojených s liečením, ako aj s trestným konaním vo výške 84,94 €.
Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/42/2009-167 zo dňa 1.6.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.12.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6To/76/2010-193, bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona v spolupáchateľstve s T. D. a aj z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pretože dňa 20.9.2008 v čase okolo 00.45 hod. v obci Granč-Petrovce pred kultúrnym domom potom, čo došlo medzi obžalovanými (U. S. Y. T. D.) a poškodenými P. S. (v tomto konaní žalobcom) a F. Š. k vzájomnému slovnému a fyzickému incidentu, obžalovaní odišli do priestorov kultúrneho domu hľadať kamarátov ako posilu a následne, keď vyšli von a poškodených videli odchádzať od kultúrneho domu preč, obžalovaní sa rozbehli za odchádzajúcimi poškodenými, ktorých napadli tak, že obžalovaný U. S. (v tomto konaní žalovaný) kopol poškodeného P. S. odzadu do chrbta, v dôsledku čoho poškodený spadol tvárou na zem a na zemi ho obžalovaný kopol ešte do hlavy a bezprostredne po tomto napadnutí obžalovaný T. D. kopol odzadu do chrbta poškodeného F. Š., ktorý spadol na zem, kde ho obžalovaný bil päsťami, pričom poškodený P. S. utrpel zranenia, a to otras mozgu I. stupňa, pomliaždenie v oblasti jarmovej kosti vľavo, tržné rany v oblasti hornej a dolnej pery a zlomeninu horných rezákov, ktoré zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti 21 dní a poškodený F. Š. utrpel drobné poranenia, ktoré si nevyžiadali práceneschopnosť. Z tohto rozsudku ďalej vyplýva, že súd v trestnom konaní mal za preukázané, že žalovaný spolu s T. D. spoločným konaním dopustili sa na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadli niekoho iného a žalovaný aj úmyselne inému ublížil na zdraví. Žalobca ako poškodený bol podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Znaleckým posudkom zo dňa 21.12.2008, vypracovaným v trestnom konaní znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia P.. H. X., bolo bolestné žalobcu stanovené vo výške 80 bodov, a to za otras mozgu I. stupňa 30 bodov, za ranu (tržná, rezná, tržne zmliaždená) vrátane operačnej revízie a sutury - 2x, spolu 20 bodov, za pomliaždenie tváre 5 bodov, odierky väčšieho rozsahu s väčším pomliaždením a krvnými výronmi 15 bodov a vyrazenie zubov alebo extrakcia následkom úrazu 10 bodov. Hodnota 1 bodu platná v roku 2008 bola v sume 402,92- Sk, čo za 80 bodov predstavuje náhradu 32 233,60- Sk a po prepočte na kurz euro 1 069,96 €. Z príjmových pokladničných dokladov predložených žalobcom vzal súd za preukázané nevyhnutné výdavky žalobcu spojené s lekárskym ošetrením v celkovej výške 98,82 €, a to za röntgen zubov dňa 23.9.2008 v sume 10,62 € (320,- Sk), za lieky zakúpené po úraze dňa 23.9.2008 v sume 15 € (452,-Sk), za vypracovanie lekárskej správy dňa 25.9.2008 v sume 10,62 € (320,-Sk), za vyberanie stehov - chirurgické ošetrenie dňa 26.9.2008 v sume 2,66 € (80,-Sk), za ošetrenie u zubného lekára dňa 7.11.2008 v sume 19,92 € (600,-Sk) a dňa 12.11.2010 v sume 40 €. Žalobca si uplatnil aj cestovné náklady, ktoré mu vznikli jednak v súvislosti s absolvovaním lekárskych ošetrení, ale aj v súvislosti s trestným konaním v celkovej výške 84,94 €, pričom na prepravu bolo použité motorové vozidlo VAZ 2103, B.: X.-XXXAB vo vlastníctve otca žalobcu a nákup pohonných hmôt žalobca preukázal pokladničnými dokladmi za rozhodujúce obdobie. Cestovné náklady vyčíslil nasledovne :
- dňa 25.9.2008 za cestu Teplička - Spišské Podhradie a späť za účelom odnesenia lekárskej správy pre políciu pri počte km 31 x 2 = 62 km, pri priemernej spotrebe pohonných hmôt 9,9 l/100 km, t.j. na 1 km 0,099 l predstavovala spotreba pohonných hmôt na 62 km 6,14 l (0,099 litrov x 62 km), čo pri cene pohonných hmôt 39,60 Sk/l predstavuje náhradu 243,14 Sk (6,14 litra x 39,90 Sk), t.j. 8,07 €,
- dňa 29.9.2008 za cestu z Tepličky do Košíc a späť za účelom lekárskeho ošetrenia za počet km 93 x 2 = 186 km, pri priemernej spotrebe 9,9 l/100 km, spotreba pohonných hmôt predstavovala 18,41 litrov (186 km x 0,099 litra), čo pri cene pohonných hmôt 38,90 Sk na 1 liter predstavuje náhradu 23,77 € (18,41 l x 38,90 Sk, t.j. 716,15 Sk),
- dňa 11.12.2008 za cestu z Tepličky do Spišského Podhradia a späť za účelom výsluchu na polícií pri počte km 62, priemernej spotrebe 0,099 l a cene pohonných hmôt 30,30 Sk/l predstavuje náhrada 6,18 € (62 km x 0,099 l x 30,30 Sk =186,04 Sk),
- dňa 22.10.2010 za cestu z Tepličky do Košíc a späť za účelom účasti na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach pri počte 186 km, priemernej spotrebe 0,099 l a cene pohonných hmôt 1,25 € za liter predstavuje náhrada 23,01 € (0,099 l x 186 km x 1,25 €),
- dňa 16.12.2010 za cestu z Tepličky do Košíc a späť, za účasť na pojednávaní na Krajskom súde v Košiciach pri počet 186 km a priemernej spotrebe 0,099 l a cene pohonných hmôt 1,29 € predstavuje náhrada 23,91 € (186 km x 0,099 l x 1,29 €).
Vzhľadom na obranu žalovaného, že žalobcovi neublížil na zdraví, teda nespôsobil mu žiadnu ujmu a túto si preukázateľne žalobca privodil sám svojou ťažkou opitosťou (čím spochybňoval skutkový stav zistený v trestnom konaní), pričom zároveň namietal aj viacero porušení predpisov v súvislosti s prevzatím žalobcu do ústavnej starostlivosti, súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) P.. F. D., ktorý vypracoval znalecký posudok č. 15/2013. Zo znaleckého posudku vzal za preukázané, že žalobca bol dňa 20.9.2008 oprávnene hospitalizovaný z dôvodu úrazu hlavy a otrasu mozgu a stav jeho opitosti v čase úrazu sám osebe nebol príčinou poruchy vedomia ani jeho hospitalizácie, pričom stav opitosti v čase úrazu iba zvýraznil prejavy otrasu mozgu. Konštatoval, že k hospitalizácii by v danom prípade došlo aj v prípade, že by žalobca alkoholické nápoje pred úrazom nepožíval. Hospitalizácia bola opodstatnená vzhľadom na okolnosti úrazu, pre zistené a predpokladané poranenia bolo potrebné sledovať stav pacienta a vykonať viaceré odborné vyšetrenia (neurologické, RTG, CT, ORL), pričom boli postupne vylúčené iné závažné poúrazové zmeny, ktoré môžu aj po určitom čase po úraze náhle ohroziť zdravotný stav, či dokonca život pacienta s úrazom hlavy. Počas hospitalizácie mu boli podávané lieky na tíšenie bolesti, na liečbu opuchov a krvných podliatin, na prevenciu vzniku opuchu mozgu, ako aj na zlepšenie látkovej výmeny a prekrvenia v mozgu. Na otázku, či žalobca bol hospitalizovaný po ošetrení pre opitosť alebo otras mozgu I. stupňa znalec uviedol, že u žalobcu došlo po páde na zem k otrasu mozgu ľahkého stupňa, čo bolo aj dôvodom jeho hospitalizácie. Stav opitosti sám o sebe nebol príčinou poruchy vedomia žalobcu a ani jeho hospitalizácie. Pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, či už týkajúce sa skutočností z medicínskeho hľadiska alebo týkajúce sa postupu zdravotníckeho zariadenia v súvislosti s hospitalizáciou žalovaného, znalec v tomto znaleckom posudku uviedol, že koncentrácia etylalkoholu v krvi žalobcu sa mohla pohybovať v čase úrazu v hodnotách okolo 2 g/kg (promile), avšak presnejšiu koncentráciu nebolo možné stanoviť. Pokiaľ žalovaný namietal, že zdravotnícke zariadenie nezabezpečilo vyšetrenie krvi na prítomnosť alkoholu, znalec uviedol, že zdravotnícke zariadenie nie je podľa súčasne platnej legislatívy povinné vyšetrovať koncentráciu etylalkoholu v krvi a uvedené vyšetrenie indikuje podľa vlastného uváženia ošetrujúci lekár. K argumentácii žalovaného, že v lekárskej prepúšťacej správe je vplyv intoxikácie alkoholom na žalobcu úplne potlačený až zmazaný a preklasifikovaný na otras mozgu I. stupňa a opuch mozgu znalec uviedol, že v prepúšťacej správe sa údaj o opitosti uvádza opakovane, bez spochybňovania a nie je ani preklasifikovaný na otras mozgu I. stupňa a opuch mozgu. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nebol v bezvedomí, ale opitý, znalec uviedol, že otras mozgu je podľa závažnosti (ľahký-stredný-ťažký) sprevádzaný rôzne dlhým bezvedomím. U ľahkého otrasu mozgu môže trvať bezvedomie len niekoľko sekúnd, alebo niekedy ani nedochádza k bezvedomiu a je pozorovaný len tzv. mrákotný stav, ktorý trvá minúty až hodiny. Či po páde žalobcu došlo aj k bezvedomiu nie je možné určiť, pretože mohlo trvať veľmi krátko (napr. len pár sekúnd), čo svedkovia nemuseli ani postrehnúť, pretože v tej dobe prebiehali medzi nimi fyzické útoky. Žalobca bol v čase vzniku úrazu pod vplyvom alkoholických nápojov, avšak k výraznej poruche jeho vedomia došlo až po jeho páde na zem a otrase mozgu, po ktorom už ostal ležať. K ďalšej argumentácii, že opuch mozgu vznikol v dôsledku opitosti znalec uviedol, že u žalobcu nebol jednoznačne diagnostikovaný opuch mozgu. Bol zistený len ľahký, menej špecifický nález bez klinických príznakov. CT vyšetrenie však bolo potrebné, aby sa vylúčili aj iné nálezy, ktoré by sa mohli prejaviť komplikáciami aj neskôr po úraze (zlomeniny kostí, pomliaždenie mozgu, vnútrolebežné krvácanie). K tvrdeniu žalovaného, že v čase úrazu koncentrácia alkoholu v krvi bola 3,5 promile, teda jednalo sa u neho o otravu alkoholom, pri ktorej dochádza k opuchu mozgu, znalec uviedol, že nebol jednoznačne diagnostikovaný opuch mozgu a v čase úrazu nedosahovala koncentrácia etylalkoholu v jeho krvi koncentráciu 3,5 promile. Pokiaľ žalovaný vytýkal, že záchranná služba neuviedla miesto, kde bol žalobca nájdený, znalec konštatoval, že v zázname o zhodnotení zdravotného stavu sú riadne a dostatočne vyplnené všetky potrebné údaje, vrátane miesta nálezu pacienta („po príchode RZP pacient leží na zemi pred kultúrnym domom“). K námietke nevyznačenia požitia alkoholu pri vystavení potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti znalec uviedol, že zodpovedanie tejto otázky nepatrí do jeho kompetencie, keďže potvrdenie vystavila praktická
lekárka pre dospelých P.. O. E.. K ďalšiemu tvrdeniu žalovaného, že vyšetrenie na CT otras mozgu nepotvrdilo, znalec uviedol, že otras mozgu je funkčná porucha činnosti mozgu, je výlučne klinickou diagnózou, nie je sprevádzaný žiadnymi nálezmi, ktoré by mohli byť zistené za použitia vyšetrovacích metód ako RTG, CT, NMR, teda CT vyšetrením nemohol byť otras mozgu u žalobcu ani potvrdený. Pokiaľ ide o mechanizmus vzniku jednotlivých poranení hlavy, znalec konštatoval, že nie je možné určiť ich presný mechanizmus, avšak niektoré z nich mohli byť spôsobené rôznymi spôsobmi. Kopnutie do hlavy žalobcu teda nie je možné jednoznačne vylúčiť ani potvrdiť. Znalec ďalej konštatoval, že v zdravotnej dokumentácii žalobcu nie sú záznamy o úraze hlavy, či otrase mozgu v minulosti. Zároveň však uviedol, že otras mozgu nezanecháva následky, teda ak by aj žalobca niekedy otras mozgu utrpel, nebolo by to pre posúdenie daného prípadu dôležité. Pokiaľ bola vznesená námietka o nevykonaní odborného psychologického vyšetrenia, znalec uviedol, že ošetrujúci lekár nežiadal o psychologické vyšetrenie a ani nežiadal o vypracovanie posudku z odvetvia psychológie, nakoľko to nebolo podľa názoru znalca potrebné. Nakoniec uviedol, že v prípade poranení, ktoré utrpel žalobca, zdravotnícke zariadenie nemá oznamovaciu povinnosť (oznámiť trestný čin), pretože tak môže urobiť sám poškodený, očitý svedok alebo osoba, ktorá sa o skutku dozvedela, aj keď nebola prítomná na mieste činu. Povinnosť oznámenia trestného činu sa vzťahuje iba na zločin, za ktorý sa trestá najmenej 10 ročným väzením, alebo niektorý z trestných činov korupcie, ak sa o nich hodnoverným spôsobom niekto dozvedel, čo sa vzťahuje aj na zdravotnícke zariadenie.
Právne súd posudzoval vec podľa ust. §§ 420 ods. 1,3, 442 ods. 3, 444 a 449 ods. 1 Obč. zák., ako aj podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia. S poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. konštatoval, že je viazaný rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, teda v danom prípade rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach o uznaní žalovaného vinným z prečinu výtržníctva a z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi konaním, ako je toto popísané v rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/42/2009 a s následkami, ako sú tieto rovnako popísané v tomto rozsudku a ako tieto vyplynuli zo znaleckého posudku P.. H. X., vypracovaného v trestnom konaní. Aj keď viazanosť sa vzťahuje iba na výrok, a nie na odôvodnenie, z výroku o vine je potom nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy tak jeho právnu, ako aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Konanie žalovaného, ktorým sa dopustil ublíženia na zdraví a spôsobil škodu žalobcovi, vzal teda súd jednoznačne za preukázané z rozsudkov o vine žalovaného a za nesporné preto považoval, že škoda na zdraví žalobcu vznikla následkom (trestného) konania žalovaného dňa 20.9.2008. Za preukázanú vzal aj skutočnosť, že k hospitalizácii žalobcu došlo z dôvodu úrazu hlavy a otrasu mozgu, pričom tieto boli následkom trestného konania žalovaného. V konaní neboli preukázané žiadne predpoklady zbavenia sa zodpovednosti žalovaného za poškodenie zdravia žalobcu, preto zaviazal žalobcu na náhradu škody tak, ako bola žalobou uplatnená. Pri určovaní náhrady za bolesť vychádzal z lekárskeho posudku P.. H. X., ktorý stanovil bolestné počtom bodov 80, pričom výška náhrady za bolesť sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu. V prejednávanej veci náhrada za 1 bod predstavovala 402,92 Sk, a teda za 80 bodov 32.233,60 Sk, t.j. 1.069,96 €. Žalobca listinnými dôkazmi preukázal aj nevyhnutné náklady spojené s ošetrením, ako aj cestovné náklady spojené jednak s lekárskym ošetrením, ako aj s trestným konaním, preto súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie tejto ďalšej škody. Keďže žalovaný bol vyzvaný na náhradu škody dňom 6.6.2011, súd priznal žalobcovi úroky z omeškania od tohto dňa vo výške 9,25 % ročne s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Obč. zák..
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich plnú náhradu žalobcovi. Tieto trovy pozostávali z cestovného žalobcu vo výške 26,44 € za cestu vlakom dňa 24.11.2013 na pojednávanie a z trov právneho zastúpenia vo výške 662,40 € za 8 úkonov právnej služby, vychádzajúc z odmeny za 1 úkon právnej služby vo výške 61,41 € (z hodnoty veci 1.253,72 €).
O trovách štátu súd rozhodol v zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu štátu voči neúspešnému žalovanému nepriznal, pretože žalovaný spĺňa predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré mu v konaní bolo aj priznané. Z tých istých dôvodov žalovaného nezaviazal ani k náhrade súdneho poplatku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. a navrhol rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu. Trval na posúdení veci vzhľadom na preukázanú ťažkú opitosť žalobcu v čase úrazu. Namietal postup súdu, ktorý sa v rozhodujúcej miere opieral o znalecký posudok P.. F. D., a to z dôvodu, že ľahký otras mozgu žalobcu v dôsledku pádu na zem a poranenia v tvárovej časti diagnosticky patria do oblasti odboru chirurgie a traumatológie, a teda sú mimo rámca odborného odvetvia znalca P.. F. D. (odvetvie alkohológia). Opakovane namietal porušenie zákonných predpisov v súvislosti s hospitalizáciou žalobcu, ako tieto prezentoval aj v konaní pred súdom prvého stupňa. V odvolaní poukazoval na závery znaleckého posudku P.. F. O., vypracovaného v inom súdnom konaní (sp. zn. 2C/25/2012 žalobcu Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. proti žalovaným T. D. a U. S. o zaplatenie liečebných nákladov z ublíženia na zdraví žalobcu), keďže ide o znalca z odvetvia chirurgie a traumatológie. V tomto znaleckom posudku znalec konštatoval opitosť žalobcu v čase úrazu ako opitosť ťažkého stupňa, ktorá dosahovala hodnotu približne 2,7 promile alkoholu v krvi. Pokiaľ ide o znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní znalcom P.. H. X. z odvetvia chirurgie a traumatológie, v odvolaní žalovaný namietal jeho zaujatosť, keďže v čase hospitalizácie žalobcu bol chirurgom Všeobecnej nemocnice s poliklinikou v Levoči, a.s. a jeho podriadeným bol chirurg F. Š., ktorý prevzal žalobcu do ústavnej starostlivosti od RZP Beharovce. Podľa názoru žalovaného práve porušenie stanovených záväzných postupov malo rozhodujúci vplyv na medicínske zhodnotenie a stanovenie diagnózy žalobcu.
Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania za 1 úkon právnej služby, t.j. za vyjadrenie k odvolaniu v celkovej výške 83,34 € (odmena 61,41 €, režijný paušál 8,04 € a 20 % DPH v sume 13,89 €). Poukázal na to, že v trestnom konaní právoplatným rozsudkom bolo jednoznačne preukázané ako - akým konaním žalovaného došlo k ublíženiu na jeho zdraví a rovnako boli preukázané aj následky na jeho zdraví v dôsledku tohto trestného konania žalovaného. Vzhľadom na právoplatne ukončené trestné konanie je spochybňovanie týchto záverov neprípustné. Poukázal na to, že útok žalovaného na neho bol tak intenzívny, že pre spôsobené rozsiahle zranenia bola nevyhnutná jeho hospitalizácia. Pokiaľ žalovaný sa snažil preukazovať, že žalobca si sám spôsobil svojim stavom opitosti také poranenia, ktoré mali za následok jeho hospitalizáciu, žalobca uviedol, že tak v rámci trestného konania, ako aj v tomto konaní bolo znaleckými posudkami preukázané, čo bolo príčinou ublíženia na zdraví a aké následky z titulu fyzického útoku žalovaného na žalobcu vznikli. Znalec P.. F. D. pritom zodpovedal na všetky argumenty žalovaného ohľadne posúdenia opitosti žalobcu a jednoznačne sa vyjadril, že tento stav nebol príčinou poruchy vedomia žalobcu a ani jeho hospitalizácie. Vyporiadal sa aj s ďalšími námietkami žalovaného tak, ako sú tieto uvedené v znaleckom posudku. Znalecký posudok vypracovaný v konaní sp.zn. 2C/130/2011 je v tejto veci bez právneho významu, lebo v tomto prebiehajúcom konaní bol vypracovaný znalecký posudok ohľadne sporných skutočností. Tá skutočnosť, ako došlo k určitým skutkovým dejom, ktoré mali za následok vzniknutú ujmu na zdraví žalobcu, bola riadne zistená v rámci trestného konania, právoplatne ukončeného dňa 16.12.2010. Zo všetkých týchto dôvodov považoval odvolacie námietky žalovaného za zavádzajúce a navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 212 ods. 1,3 O.s.p. a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je iba čiastočne dôvodné.
Rozsudok je vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.253,72 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2011 do zaplatenia vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto výroku v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
V prevyšujúcej vyhovujúcej časti, t.j. pokiaľ bol žalobca zaviazaný na zaplatenie 9,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 1.253,72 € od 6.6.2011 do 17.6.2011 neboli splnené podmienky ani pre potvrdenie rozsudku, ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti v zmysle ust. § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobu v tejto časti zamietol.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. septembra 2014 o 9.50 hod v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 16.septembra 2014 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 156 ods. 1,3 O.s.p..
Žalovaný v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Tento odvolací dôvod v potvrdenej časti rozsudku nie je naplnený.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, pokiaľ ide o potvrdenú časť rozsudku, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, preto odvolací súd rozsudok v tejto časti ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré boli predmetom dokazovania a s ktorými sa súd prvého stupňa náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní v danej veci, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku v potvrdenej časti.
Žalovaný aj v odvolacom konaní popiera základ nároku, t.j. svoju zodpovednosť za škodu na zdraví žalobcu s odôvodnením, že túto škodu si privodil žalobca sám svojou ťažkou opitosťou, ktorá bola podľa jeho názoru tak príčinou stavu jeho bezvedomia, ako aj príčinou jeho hospitalizácie. Vylučuje teda, že svojim konaním spôsobil žalobcovi ujmu na jeho zdraví.
Odvolací súd s poukazom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. konštatuje, že otázka základu nároku bola vyriešená rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5T/42/2009 zo dňa 1.6.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/76/2010 zo dňa 16.12.2010, ktoré nadobudli právoplatnosť dňa 16.12.2010 a ktoré boli výsledkom trestného konania vedeného proti žalovanému. Týmto rozsudkom bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi, pričom vo výroku rozsudku je popísané aj konanie, ktorým došlo k ublíženiu na zdraví žalobcovi a sú popísané aj konkrétne zranenia, ktoré žalobca ako poškodený týmto trestným konaním žalobcu utrpel. V právoplatne skončenom trestnom konaní teda bola vyriešená otázka porušenia právnej povinnosti žalovaným, jeho zavinenie na vzniku škody, príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou žalobcu, nepochybne boli preukázané aj zranenia žalobcu, teda preukázaná bola aj škoda na jeho zdraví, pričom vyššie uvedeným rozsudkom v právoplatne skončenom trestnom konaní je súd v občianskoprávnom konaní viazaný a posudzuje už len otázku rozsahu vzniknutej škody. V občianskom súdnom konaní nie je preto možné opätovne sa zaoberať otázkou základu nároku a tento spochybňovať.
V zmysle ust. § 135 ods. 1 druhej vety O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku skutočnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.
Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd je viazaný výrokom trestného rozsudku, nie však jeho odôvodnením, avšak z výroku o vine treba vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal je daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný trestný čin teda neznamená len konštatovanie zavinenia protiprávneho konania určitého páchateľa, ale aj záver o vzniku určitej ujmy, ako aj záver o existencii príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou ujmou. Nemožno
teda stotožňovať rozhodnutie o spáchaní trestného činu vždy len so záverom o protiprávnom konaní (viď R 22/1979).
Ak bol žalovaný v trestnom konaní právoplatne uznaný vinným a odsúdený za skutok, ktorý je opísaný vo výrokovej časti rozhodnutia o konkrétnom konaní páchateľa vrátane opisu zranení, ktoré svojim konaním spôsobil poškodenému, majú súdy v občianskoprávnom konaní vychádzať z celého výroku o vine, teda nielen z jeho právnej, ale aj zo skutkovej časti s tým, že v rozsahu tohto výroku, v akom sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň významnými okolnosťami pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, je súd v občianskoprávnom konaní v zmysle § 135 ods. 1 O.s.p. právoplatným trestným rozhodnutím viazaný.
Konkrétne zranenia, ktoré poškodený utrpel v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného sú podrobne opísané vo výrokovej časti odsudzujúceho trestného rozhodnutia a v občianskoprávnom konaní je súd viazaný aj výrokom o vzniku konkrétnej ujmy na zdraví poškodeného spôsobenej v dôsledku protiprávneho konania žalovaného. Rozhodnutím v trestnom konaní je tak pre následné občianskoprávne konanie záväzne rozhodnuté, aký skutok sa stal, kto ho spáchal, ako aj to, aká ujma na zdraví bola týmto skutkom poškodenému spôsobená, teda aj príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a ujmou spočívajúcou v ublížení na zdraví.
V prejednávanej veci výrokom trestného rozsudku žalovaný bol uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví v zmysle ust. § 156 ods. 1 Tr. zákona. Pre naplnenie skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods. 1 Tr. zákona sa vyžaduje úmyselné ublíženie na zdraví, ktoré je v § 123 ods. 2 Tr. zákona charakterizované ako také poškodenie zdravia iného, ktoré si objektívne vyžiadalo lekárske vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie, počas ktorého bol nie iba na krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že ak by konaním žalovaného nedošlo k ublíženiu na zdraví žalobcu, nebola by naplnená skutková podstata trestného prečinu ublíženia na zdraví a nemohlo by dôjsť k jeho odsúdeniu.
Za týchto okolností preto spochybňovanie protiprávneho konania žalovaného (ktoré naplnilo znaky trestného konania), v príčinnej súvislosti s ktorým žalobcovi vznikla ujma (škoda) na jeho zdraví, je neprípustné. Zranenia, ktoré boli konaním žalovaného spôsobené, ako aj mechanizmus ich vzniku boli nepochybne preukázané v trestnom konaní znaleckým posudkom P.. H. X. zo dňa 21.12.2008 a týmto posudkom bolo zároveň ohodnotené aj bolestné za uvedené zranenie. Z tohto znaleckého posudku nepochybne vyplynulo, že mechanizmus vzniku jednotlivých poranení žalobcu je v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.
V trestnom konaní žalovaný nenamietal zaujatosť tohto znalca a spochybňovanie záverov tohto znaleckého posudku v tomto prebiehajúcom súdnom konaní je bez právneho významu. Pokiaľ žalovaný mal výhrady voči tomuto znalcovi a vypracovanému znaleckému posudku, mohol ich uplatniť v trestnom konaní.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, že otázka základu nároku bola vyriešená právoplatným rozsudkom súdu v trestnom konaní a odvolacie námietky žalovaného v tomto smere sú preto bez právneho významu.
Pokiaľ žalovaný v odvolaní namieta odbornosť znalca P.. F. D., ktorý nie je znalcom z odvetvia chirurgie a traumatológie, ale znalcom z odvetvia súdneho lekárstva (toxikológia, alkohológia, sérohematológia), táto námietka žalovaného nie je dôvodná. Predmetom znaleckého posúdenia nebola diagnostika poranení žalobcu (otras mozgu a poranenie tváre), ale znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia súdneho lekárstva bolo nariadené za účelom preukázania, resp. vyvrátenia tvrdenia žalovaného, že práve stav opitosti žalobcu mal byť príčinou jeho hospitalizácie, ako aj na zodpovedanie otázky, akou mierou sa opitosť žalobcu pričinila na vzniku následkov, t.j. poruchy jeho vedomia. Okrem toho sa znalec
vyjadroval aj k namietaným porušeniam povinností zdravotníckeho zariadenia, v ktorom bol žalobca hospitalizovaný, súvisiacich so zisťovaním stavu opitosti žalobcu a jeho zaznamenaním v zdravotnej dokumentácii, i k plneniu oznamovacej povinnosti. Na zodpovedanie týchto otázok súd správne ustanovil znalca z odvetvia súdneho lekárstva a po podaní znaleckého posudku až do rozhodnutia súdu prvého stupňa žalovaným neodbornosť znalca namietaná nebola a námietky voči jeho znaleckému posudku sú totožné s námietkami v odvolacom konaní.
Znalec P.. F. D. sa vo svojom znaleckom posudku vyjadril aj k otázke koncentrácie etylalkoholu v krvi žalobcu v čase úrazu, z ktorého dôvodu iné závery ohľadne tejto otázke v znaleckom posudku U.. F. O. z iného odvetvia, než odvetvie alkohológie (U.. F. O. je znalcom z odvetvia chirurgie a traumatológie) nebolo možné zohľadniť.
Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané spoluzavinenie žalobcu za vzniku škody, pretože opitosť žalobcu nebola jedinou a ani jednou z príčin vzniku škody na jeho zdraví. V trestnom konaní bolo nepochybne preukázané, že škoda na zdraví žalobcu vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, keď fyzicky napadol žalobcu ( kopnutie do chrbta a hlavy, úder do tváre ), čím mu spôsobil otras mozgu a poranenia tváre. Mechanizmus vzniku poranení jednoznačne popísal znalec P.. H. X. v znaleckom posudku zo dňa 21.12.2008, ako aj vo svojej výpovedi pred súdom v trestnom konaní, a rovnako aj znalec MUDr. Anton Fedorko, pokiaľ išlo o zlomeniny zubov.
Žalovaný počas celého konania spochybňoval hospitalizáciu žalobcu v súvislosti s poraneniami, ktoré utrpel dňa 20.9.2008. Tvrdil, že tieto zranenia mohli byť ošetrené ambulantne a k hospitalizácii došlo v dôsledku opitosti žalobcu. Príčinou hospitalizácie podľa žalovaného bola teda výlučne opitosť žalovaného.
Táto obrana žalovaného bola vyvrátená znaleckým posudkom P.. F. D., ktorý jednoznačne vylúčil opitosť žalovaného ako príčinu jeho hospitalizácie. Príčinou hospitalizácie žalobcu bol podľa znaleckého posudku úraz hlavy a otras mozgu a k hospitalizácii by bolo došlo aj v prípade, ak by alkoholické nápoje pred úrazom nepožíval. Opitosť nebola ani príčinou poruchy vedomia žalobcu a iba zvýraznila prejavy otrasu mozgu.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, otázka (ne)dôvodnosti hospitalizácie je pre rozhodnutie vo veci bez právneho významu, keďže v rámci náhrady škody nie sú uplatňované žiadne nároky vzniknuté s hospitalizáciou a bolestné je určené podľa druhu poranení.
Správne bola súdom ustálená aj výška škody, ktorá žalobcovi vznikla protiprávnym konaním žalovaného, preto odvolací súd rozsudok súdu vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 1.253,72 € ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Pri škode na zdraví sa jednorázovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia (§ 444 Obč. zák.) a uhradzujú sa aj účelné náklady spojené s liečením (§ 449 Obč. zák.).
Rovnako skutočnou škodou v zmysle dlhodobo ustálenej súdnej praxe sú aj náklady vzniknuté pri uplatnení nárokov v trestnom konaní (viď Rc 4 Cz 1/71).
Pokiaľ teda súd priznal bolestné, účelné náklady spojené s liečením, spočívajúce v úhradách za lieky, poskytnutú zdravotnú starostlivosť a cestovné v súvislosti s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, ako aj náhradu cestovných nákladov spojených s účasťou žalobcu v trestnom konaní proti žalovanému, v ktorom si uplatňoval náhradu škody voči žalovanému, je jeho rozhodnutie vecne správne.
Vecne nesprávne však rozhodol súd prvého stupňa o úrokoch z omeškania, pokiaľ tieto priznal aj za obdobie od 6.6.2011 do 17.6.2011, v dôsledku čoho je jeho rozsudok v tejto časti nesprávny.
Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.253,72 € titulom náhrady škody listom zo dňa 6.6.2011, v ktorom ho vyzval na plnenie do 15.6.2011. Tento list však bol žalovanému preukázateľne doručený až dňa 16.6.2011, čo vyplýva z listu žalovaného zo dňa 17.6.2011 (č.l. 55 spisu).
V zmysle ust. § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, stanovený právnym predpisom, alebo určený rozhodnutím, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Vychádzajúc z vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalovaný bol povinný plniť žalobcovi nasledujúci deň po doručení výzvy, t.j. 17.6.2011 a keďže sa tak nestalo, dostal sa do omeškania s plnením nasledujúcim dňom, t.j. 18.6.2011, ktoré omeškanie trvá doposiaľ.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 Obč. zák. v spojení s ust. § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania až od 18.6.2011, kedy úroky z omeškania v zmysle citovaného nariadenia vlády predstavovali 9,25 % ročne.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zaplatení ročného úroku z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 1.253,72 € od 18.6.2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, t.j. od 6.6.2011 do 17.6.2011 zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.
Vecne správne rozhodol súd aj o trovách konania štátu, a preto aj v tejto časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
K zmene rozsudku došlo aj pokiaľ ide o lehotu na plnenie tak, že povinnosť žalovaného plniť vznikne až počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.
Sumarizujúc vyššie uvedené závery žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.253,72 € s 9,25 % ročným úrokom z omeškania od 18.6.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 100 € počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok k rukám žalobcu.
V zmysle ust. § 224 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodol o trovách celého konania.
Keďže žalobca bol v konaní neúspešný iba v nepatrnom rozsahu, patrí mu náhrada trov celého konania (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Trovy konania žalobcu pozostávajú :
1/ z trov prvostupňového konania, a to cestovné žalobcu vo výške 26,44 € a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 662,40€ tak, ako sú tieto podrobne špecifikované v odôvodnení napadnutého rozsudku,
2/ z trov právneho zastúpenia žalobcu v odvolacom konaní za 1 úkon právnej služby, t.j. vyjadrenie k odvolaniu, a to z odmeny za tento úkon vo výške 61,41 €, vychádzajúc z tarifnej hodnoty 1.253,72 €, z režijného paušálu za tento úkon 8,04 € a 20 % DPH zo sumy odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 13,89 €, spolu 83,34 €.
V zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný tieto trovy v celkovej výške 772,18 € (26,44 € + 662,40 € + 83,34 €) uhradiť na účet právnej zástupkyne žalobcu JUDr. Dáši Bajanovej, vedený vo VÚB, a.s., pobočka Spišská Nová Ves, č.ú.: 1225067753/0200.
V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. odvolací súd povolil žalovanému splácať trovy celého konania na účet právnej zástupkyne žalobcu v mesačných splátkach po 100 € splatných vždy do 15. dňa mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo i len jednej zo splátok, stáva sa zročným celý dlh, a to vzhľadom na zistené, osobné a majetkové pomery žalovaného v konaní pred súdom prvého stupňa.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.