Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-121-2014.pdf
PDF · 95.99 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/121/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., sídlo 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 zastúpený splnomocnenou advokátskou kanceláriou: Fridrich Paľko, s. r. o., 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti žalovanej: Slovenská republika za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu zo dňa 13. 12. 2013 proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 6C/170/2012-49 zo dňa 22. 10. 2013, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalobu odôvodnil tým, že postupom podľa ust. § 38 a nasl. EP navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od doručenia. Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Exekučný súd vykonaním postupu podľa § 44 ods. 2 EP spôsobom odporujúcim zákonu zrealizoval úplný judiciálny proces zahrňujúci zistenie skutkové stavu veci, meritórne vo veci rozhodol čím porušil zásadu legality. Svojim nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva oprávneného na zaplatenie dlhu a to bez splnenia zákonných podmienok na takýto postup. Formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku rozhodnutej veci. Na jednej strane existuje relevantný exekučný titul - rozsudok rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty a na druhej strane nie je možné iniciovať občianske súdne konanie pre prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Tento potup exekučného súdu hodnotí žalobca ako nesprávny a v rozpore s ust. § 44 ods. 2 EP. Exekučný súd k rozhodnutiu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť súdu nie je ničím ospravedlniteľná. Takto vznikla žalobcovi majetková škoda. Žalobca sa teda domáha náhrady majetkovej škody a tiež nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom okresného súdu.
Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že žaloba je neopodstatnená. Táto je zmätočná, chýbajú základné údaje o exekučnom konaní, nie je zrejmé či si žalobca uplatňuje právo z titulu nezákonného konania alebo z titulu nesprávneho úradného postupu. Nárok považuje za predčasne uplatnený. Postup súdu nemôže byť nesprávnym úradným postupom a nemôže ísť ani o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, lebo nezákonnosť rozhodnutia by musela byť konštatovaná príslušným orgánom, ktoré by toto rozhodnutie z dôvodu nezákonnosti zmenil alebo zrušil. Žalobca nepreukázal, že by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nepreukázal splnenie základných zákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
Okresný súd konštatoval, že na pojednávanie sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý mal doručenie predvolania vykázané, navrhol zrušenie nariadeného pojednávania a prerušenie konania, ale tento návrh bol zamietnutý osobitným rozhodnutím, uvádzané dôvody súd nepovažoval za dôležité pre odročenie pojednávania. Súd rozhodol v neprítomnosti žalobcu ako aj žalovaného.
Súd vo veci vykonal dokazovanie. Oboznámil sa najmä s exekučným spisom sp. zn. 2Er/1301/2009.
Vec právne posúdil podľa ust. § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a), § 9 ods. 1, § 9 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 44 ods. 2 a § 44 ods. 3 EP.
Z exekučného spisu mal nepochybne preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, pretože po preskúmaní exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku v zmysle § 44 ods. 2 EP zistil, že dojednanie rozhodcovskej doložky je neprijateľnou podmienkou a potom rozhodcovským rozsudkom bolo oprávnenému priznané aj plnenie v rozpore s dobrými mravmi.
Na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti bola síce stanovená lehota, tu ale súd poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, že nie každý zistený prieťah má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Okresný súd poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28. 12. 2009.
Žalobca nepreukázal, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu, teda nepreukázal, že boli splnené zákonné podmienky pre zodpovednosť štátu podľa zákona a tým ani splnenie predpokladov pre priznanie náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Odporca náhradu trov konania nevyčíslil, potom mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobca. Uviedol, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav veci, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101 ods. 2 OSP, pretože sa žalobca bez ospravedlnenia nedostavil. Žalobca riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody, predložil súdu listiny spojené s označenými dôkazmi.
Žalobca uskutočnil podanie obsiahnuté v texte žaloby, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach žalobcu a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Rozhodnutie súdu je v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou iných krajských súdov v skutkovo a právne totožných veciach.
Rozhodnutie súdu neprichádza do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu žalobcu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému legálne pripustil odvolanie.
Súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalobca sa nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalobca nebol oboznámený s obsahom dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto dôkazom a prednesom vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení.
Vo veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Súd tak porušil právo žalobcu na kontradiktórny súdny proces.
Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že majetková škoda nevznikla. Rovnako tak aj chýbajú dôvody pri nemajetkovej ujme.
Žalobca mal v úmysle pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške majetkovej škody a to prostredníctvom znaleckého posudku. Súd žalobcu nepoučil podľa ust. § 120 ods. 4 OSP. Neoznámil, kedy hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal žalobca priestor navrhnúť a predložiť ďalšie dôkazy.
Žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
V dôsledku podaného odvolania krajský súd prejednal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 1 OSP a rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 OSP potvrdil z týchto dôvodov.
Odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 212 ods. 1 OSP). Potom je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie jeho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že odvolacie dôvody žalobcu nie vždy korešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie.
Okresný súd o žalobe rozhodol na základe vykonaného dokazovania (§ 153 ods. 1 OSP),v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, tento správne právne posúdil. Odvolací súd nezistil, že žalobcovi bola prípadne postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, že vo veci rozhodol vylúčený sudca, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, prípadne že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani že by súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že vo veci nerozhodoval nestranný sudca. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že o námietkach zaujatosti vznesenej žalobcom v podanej žalobe rozhodol krajský súd ako súd nadriadený tak, že uznesením č.k. 41NcC/15/2012-8 zo dňa10. 10. 2012 vo veci Okresného súdu Rimavská Sobota vedenej pod sp. zn. 6C/170/2012 nebola vylúčená zákonná sudkyňa JUDr. Adriana Dulovičová. Potom otázka zákonného sudcu bola vyriešená uznesením krajského súdu ako súdu nadriadeného. V tejto súvislosti odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na dôvody uvedené v uznesení č.k. 41NcC/15/2012-8 zo dňa10. 10. 2012 a nepovažuje za potrebné opätovne v tomto rozsudku uviesť, to čo už bolo uvedené v uznesení. Od vydania uznesenia o nevylúčení zákonného sudcu, v ktorom krajský súd ako súd nadriadený podrobne uviedol dôvody, pre ktoré zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho hľadiska, nedošlo k žiadnym takým skutočnostiam, ktoré by mohli mať prípadne vplyv na nestrannosť zákonného sudcu.
Neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že meritórnemu rozhodnutiu vo veci súdom nepredchádzalo v čase jeho vydania rozhodovanie o prerušení konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ OSP, proti ktorému mal okresný súd pripustiť odvolanie; žalobca podáva proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odvolanie, pričom v čase podania odvolania a zamietnutí žaloby nebolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí návrhu na prerušenie konania. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že vo veci vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 6C/170/2012 okresný súd uznesením č. k.
6C/170/2012-47 zo dňa 22. 10. 2013 rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania tak, že tento zamietol. Potom pred rozhodnutím vo veci samej skúmal či sú splnené podmienky pre prerušenie konania na základe návrhu žalobcu.
Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že okresný súd porušil jeho právo na kontradiktórny súdny proces, pretože žalobca pred vynesením rozsudku nebol oboznámený s písomným vyjadrením žalovaného k žalobe a toto mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. V tomto smere odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie. Tvrdenie žalobcu, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného je nepravdivé. Žalovaný podal vo veci vyjadrenie na základe výzvy súdu a toto došlo okresnému súdu dňa 16. 05. 2013. Okresný súd doručil žalobcovi (splnomocnenému právnemu zástupcovi) vyjadrenie žalovaného, ktoré bolo právnym zástupcom žalobcu osobne prevzaté dňa 03. 10. 2013. Svedčí o tom doručenka nachádzajúca sa v spise (č. l. 35 spisu). Termín pojednávania, na ktorý bol žalobca riadne a včas predvolaný, bol vytýčený na termín 22. 10. 2013, je zrejmé, že žalobca mal dostatočný priestor na prípravu pojednávania, zároveň možnosť oboznámiť sa so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to vrátane aj exekučného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota, ktorý je súčasťou spisu.
Neobstojí ani ďalšie tvrdenie žalobcu uvedené v podanom odvolaní, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Tak ako je vyššie uvedené odvolací súd konštatoval, že okresný súd vo veci nariadil pojednávanie a na toto pojednávanie bol žalobca riadne a včas predvolaný. Na uvedené pojednávanie sa žalobca nedostavil. Neuviedol dôležitý dôvod, pre ktorý sa nemohol na pojednávanie dostaviť. Okresný súd vo veci pojednával, svedčí o tom zápisnica o pojednávaní zo dňa 22. 10. 2013 (č. l. 45 - 46 spisu). Okresný súd v zápisnici o pojednávaní konštatuje, že sa účastníci a ani právny zástupca žalobcu na pojednávanie nedostavili, hoci predvolania na termín pojednávania majú riadne vykázané. Žalobca žiadal zrušiť nariadené pojednávanie až do rozhodnutia o otázke nestrannosti zákonného sudcu.
Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Občiansky súdny poriadok upravujúci postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní ústavou zaručené právo osobnej prítomnosti na súdnom konaní zabezpečuje tak, že ukladá súdu, ak zákon neustanovuje inak, nariadiť na prejednania veci samej pojednávanie a predvolať naň účastníkov konania (§ 115 ods. 1 OSP) a to tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej 5 dní pred dňom, keď sa má pojednávanie konať. Ak súd nariadi pojednávanie, môže vec prejednať v neprítomnosti riadne predvolaného účastníka len vtedy, ak účastník nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 OSP). Keďže účastník môže v konaní vystupovať aj prostredníctvom zástupcu (napr. zástupcu na základe plnomocenstva; § 22 a nasl. OSP) má aj tento zástupca právo osobne sa zúčastniť občianskeho súdneho konania. O možnosti prejednať vec na pojednávanie v jeho neprítomnosti platí to isté, čo platí o samom účastníkovi konania. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené článkom 48 ods. 2 Ústavy SR, ale nemožno chápať tak, že súd by nemohol konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Možnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka (zástupcu) treba posudzovať vždy vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, pričom treba mať na zreteli, že zúčastniť sa pojednávania v právnej veci pred súdom je nezadateľným právom účastníka konania a to v každom štádiu postupného procesu, pokiaľ zákon neustanovuje inak a ak na tomto svojom práve účastník trvá. Zákon nešpecifikuje čo treba považovať za dôležitý dôvod, danosť ktorého bráni prejednať vec v neprítomnosti účastníka. Súd ale môže žiadosť o odročenie pojednávania posudzovať len z aspektu tých skutočností, ktoré sú prípadne uvedené v žiadosti o odročenie pojednávania. V súdenej veci riadne predvolaný žalobca (splnomocnený právny zástupca) svoju neúčasť na pojednávaní ničím neospravedlnil, neuviedol teda žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa nemohol pojednávania zúčastniť. Okresný súd potom dôvodne pokračoval v konaní aj keď bol žalobca nečinný. Riadne predvolaný účastník sa nedostavil na pojednávanie a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie. Súd potom môže prejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka vec, prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 OSP). Ust. § 101 ods. 2 OSP určuje dve podmienky, ktoré musia byť súčasne splnené, aby súd mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu a to: a) riadne predvolanie a b) absencia žiadosti o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu (o takú absenciu ide
vtedy, keď účastník konania buď vôbec nepožiada o odročenie pojednávania, alebo keď o odročenie pojednávania síce požiada, ale nepreukáže existenciu dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania).
V súdenej veci boli ale splnené súčasne obe tieto podmienky. Žalobca bol na pojednávanie riadne predvolaný a absentuje existencia akéhokoľvek dôvodu na odročenie pojednávania pretože žalobca nepodal žiadosť o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu.
Žalobca bol teda na pojednávanie riadne a včas predvolaný. Potom prejednanie veci na pojednávaní, na ktoré bol žalobca riadne a včas predvolaný, nie je možné považovať za postup súdu, ktorým by bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, vyjadriť sa k vykonaným listinným dôkazom, vrátane listinných dôkazov, ktoré boli súčasťou exekučných spisov, prípadne možnosť navrhnúť dôkazy na postup svojich tvrdení. Žalobcovi nebolo postupom okresného súdu odňaté právo zúčastniť sa pojednávania, prípadne sa oboznámiť s obsahom spisu, listinnými dôkazmi, vyjadreniami žalovaného a pod.
Žalobca v návrhu na začatie konania tvrdil, že exekučný súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 606/2012 zo dňa 14. 12. 2012, v ktorom ústavný súd poukázal na doterajšiu judikatúru, podľa ktorej nie každý prieťah zistený v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu. Okresný súd tiež poukázal na ust. § 41 ods. 2 písm. c) a d) EP.
Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom uviedol, prečo nepovažuje lehotu, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá za neprimerané a teda, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky pre zodpovednosť štátu v zmysle ust. § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.
Okresný súd teda v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci, keď vychádzal najmä z príslušného exekučného spisu. Vykonaným dokazovaním mal nepochybne preukázané v akej lehote rozhodol exekučný súd o zamietnutí návrhu súdneho exekútora na vykonanie exekúcie. S listinnými dôkazmi mal žalobca, prípadne jeho právny zástupca možnosť oboznámiť sa priamo na pojednávaní, prípadne spôsobom, ktorý upravuje Občiansky súdny poriadok a to napr. aj nahliadnutím do spisu a pod.. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v súdenej veci je vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody, príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Prvým aj zároveň jedným z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu je nesprávny úradný postup pri výkone verejnej moci, kedy štát zodpovedá za podmienok ustanovených zákonom č. 514/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Prvý a jeden z rozhodujúcich predpokladov zodpovednosti za škodu a to nesprávny úradný postup v konaní nebol zistený. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že okresný súd rozhodol vo veci so zbytočnými prieťahmi. Nedošlo teda k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá by prípadne mohla byť spôsobená orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Nebol teda zistený jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti. Potom okresný súd sa dôvodne nezaoberal ďalšími predpokladmi, teda existenciou škody, príčinnou súvislosťou medzi nesprávnym úradným postupom a touto škodou.
Okresný súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že v súdenej veci nedošlo k prieťahom a to s poukazom na ním zistený skutkový stav. Nemal za preukázaný nesprávny úradný postup ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Žalobca, ale podaným odvolaním nenamietal súdom zistený skutkový stav veci a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnym dôvodom na zamietnutie návrhu. Okresný súd spôsobom zodpovedajúcim ust. § 157 ods. 2 OSP svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil.
Okresný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 OSP, teda na základe zásady úspechu vo veci. Žalovaný, ktorý mal vo veci plný úspech nežiadal priznať náhradu trov konania. Tomuto trovy konania ani nevznikli.
V odvolacom konaní úspešný žalovaný nepodal návrh na náhradu trov odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 OSP). Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech. Nepatrí mu potom náhrada trov odvolacieho konania.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.