Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-63-2013.pdf
PDF · 114.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-17C/63/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Monikou Géciovou, PhD. v právnej veci navrhovateľa: ARCOLA a.s., IČO: 35792442, Pri Prachárni 4, Košice zastúpený JUDr. Marekom Hroudom, advokátom, Krmanova 16, Košice proti odporcovi: Ing. X. H., nar. XX.XX.XXXX, B. XX/A, A. zastúpený advokátskou kanceláriou Vasiľ, Šimonovič & partners s.r.o., Kuzmányho 29, Košice v konaní o zaplatenie 7.563,47 Eur s prísl., takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 7.563,47 eur s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 794,24 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 1.060,67 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 1.512,13 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 1.612,12 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 35,16 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 92,58 eur od 1.7.2012 do zaplatenia, s 2,5 % úrokom z omeškania mesačne zo sumy 190 eur od 28.7.2012 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 453 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 1.764,98 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Košice II dňa 3.8.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu vo výške 7.563,47 eur s prísl., titulom nezaplatených faktúr za prenájom nebytových priestorov. Zároveň navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov konania.
Na základe vykonaného dokazovania a to oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a vypočutím účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, zistil súd nasledovný skutkový stav:
Dňa 30.6.2003 uzatvorili navrhovateľ a odporca Zmluvu o nájme nebytových priestorov (na priestor č. 37 v OC CASSOVIA), pričom táto zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to do 30.6.2013. K zmluve boli následne spísané a podpísané dva dodatky, Dodatok č. 1 zo dňa 8.12.2007 a Dodatok č. 2 zo dňa 5.3.2010 (ďalej „Nájomná zmluva“). Nájomný pomer bol ukončený k 30.6.2012, avšak ku dňu podania žaloby nebol predmet nájmu vyprataný. Z obsahu nájomnej zmluvy vyplýva, že odporca sa navrhovateľovi zaviazal platiť dohodnuté nájomné, ako aj zálohové platby na náklady a marketingové náklady a to na základe vystavených daňových dokladov. Za týmto účelom vystavil navrhovateľ odporcovi nasledovné daňové doklady:
- splátkový kalendár za účelom marketingových nákladov na obdobie od 1.4.2011 do 31.3.2012 (zo dňa 14.3.2011) a na obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013 (zo dňa 15.3.2012). Na základe týchto daňových dokladov a v súlade s nájomnou zmluvou mal odporca navrhovateľovi uhrádzať pravidelné sumy vo
výške 186,79 eur vrátane DPH (do 31.3.2012) a vo výške 192,58 eur vrátane DPH (od 1.4.2012 do budúcna). Každá splátka marketingových nákladov bola splatná 5. dňa v mesiaci.
- splátkový kalendár za účelom úhrady nájomného a spoločných nákladov na obdobie od 1.4.2011 do 31.3.2012 (zo dňa 14.3.2011) a na obdobie od 1.4.2012 do 31.3.2013 (zo dňa 15.3.2012). Na základe týchto daňových dokladov a v súlade s nájomnou zmluvou mal odporca navrhovateľovi uhrádzať pravidelné sumy vo výške 2.275,81 eur vrátane DPH (do 31.3.2012) a vo výške 2.385,90 eur vrátane DPH (od 1.4.2012 do budúcna). Každá splátka nájomného a spoločných nákladov bola splatná 5. dňa v mesiaci.
Navrhovateľ ku dňu podania žaloby evidoval voči odporcovi nasledovné pohľadávky (po zohľadnení čiastočných úhrad odporcu):
- nájomné a náklady za marec 2012 vo výške 794,24 eur
- nájomné a náklady za apríl 2012 vo výške 1.060,67 eur
- nájomné a náklady za máj 2012 vo výške 1.512,13 eur
- nájomné a náklady za jún 2012 vo výške 1.612,12 eur
- marketingové náklady za máj 2012 vo výške 35,16 eur
- marketingové náklady za jún 2012 vo výške 92,58 eur
V nájomnej zmluve si zmluvné strany pre prípad neuhradenia účtovanej sumy riadne a včas dohodli úrok z omeškania vo výške 2,5 % mesačne. Vzhľadom na skutočnosť, že ani napriek opakovaným požiadavkám zo strany navrhovateľa nedošlo k úhrade záväzkov odporcu, navrhovateľ odporcovi v súlade s nájomnou zmluvou vyúčtoval úroky z omeškania ku dňu 30.6.2012, a to faktúrami:
- č. 252000464 zo dňa 12.7.2012 splatná dňa 27.7.2012 znejúca na sumu 90,43 eur s DPH (omeškanie s uhradením marketingových nákladov)
- č. 253000582 zo dňa 12.7.2012 splatná dňa 27.7.2012 znejúca na sumu 2.176,14 eur s DPH (omeškanie s uhradením nájomného a nákladov)
Rovnako bola odporcovi vystavená faktúra č. 253000581 zo dňa 12.7.2012 splatná dňa 27.7.2012 na sumu 190 eur s DPH a to za účelom uhradenia zmluvnej pokuty za to, že dňa 30.6.2012 mal nájomca zavretý obchod bez zdôvodnenia a bez súhlasu prenajímateľa počas otváracích hodín.
Takto vyčíslená pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi predstavovala sumu 7.563,47 eur. Na základe predložených dokladov vydal súd vo veci dňa 31.10.2012 platobný rozkaz, č. k. 33Rob/190/2012-52, ktorý bol ale ex lege zrušený, nakoľko odporca podal voči tomuto platobnému rozkazu v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
V odpore odporca uviedol, že navrhovateľ po ukončení nájomnej zmluvy zabránil odporcovi v prevzatí si svojich vecí, napriek tomu, že dohoda pri ukončení zmluvného vzťahu jednoznačne upravovala čas vypratania a odovzdania prenajatého priestoru. Odporca taktiež v predmetnom odpore spochybnil výšku úrokov z omeškania, ktorú si uplatňoval navrhovateľ, pričom poukazoval na právnu úpravu chrániacu spotrebiteľov. Uviedol dokonca, že podľa jeho názoru sa jedná o trestný čin úžery, požadovať úroky z omeškania vo výške 30 % ročne.
Navrhovateľ sa vyjadril k tvrdeniam odporcu vo vyjadrení k odporu, ktoré bolo doručené súdu dňa 7.12.2012, v ktorom poprel, že by odporcovi čokoľvek zadržal, nakoľko odporca prenajatý priestor v rozpore s nájomnou zmluvou skoro celý vypratal, teda navrhovateľ prakticky nemal čo odporcovi zadržať. V súvislosti s odporcovým obvinením z úžery, navrhovateľ uviedol, že právny vzťah medzi účastníkmi
bol vzťahom obchodnoprávnym a teda v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka výška úrokov z omeškania závisí od dohody zmluvných strán a teda odporca podpisom nájomnej zmluvy súhlasil aj s predmetnou výškou úrokov z omeškania.
Po doručení procesných poučení sa odporca opäť vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 18.6.2013, pričom uviedol, že nájomný pomer nebol ukončený z dôvodu porušovania povinností odporcu, ale z dôvodu ukončenia živnosti odporcu, čo bolo navrhovateľovi oznámené 30 dní vopred. Odporca ďalej uviedol, že do prenajatého priestoru investoval 20.000 eur a to investíciami, ktoré špecifikovalo vedenie obchodného centra, t. j. elektrická mreža na vstupe do priestoru, kompletná vzduchotechnika vrátane klimatizácie, elektrické rozvody a osvetlenie priestoru, hygienický priestor a toaleta a súvisiace stavebné úpravy. Uvedené investície boli špecifické pre daný priestor a preto po ich demontáži sa stali bezcenné. Odporca zároveň uviedol, že po ukončení nájmu je obvyklé, že tieto investície odkupuje prenajímateľ, resp. ich započítava voči pohľadávkam. V tomto prípade sa tak nestalo, navyše navrhovateľ mal nútiť odporcu k odstráneniu predmetných investícii. Preto žiadal odporca žalobu zamietnuť ako neopodstatnenú a navrhovateľa zaviazať na úhradu trov konania.
Na uvedené vyjadrenie sa odporcu k žalobe reagoval navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 16.7.2013, v ktorom uviedol, že vo vzťahu s odporcom postupoval vždy v súlade s právnou úpravou a nájomnou zmluvou. Postup navrhovateľa v prípade odporcu ako nájomcu sa nelíšil od jeho postupu pri iných nájomcoch.
Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2014, právny zástupca odporcu uviedol, že nemá žiadne písomné podklady, ktoré by vyvrátili tvrdenia navrhovateľa. Odporca však namieta, že do priestorov navrhovateľa inštaloval zariadenie v cene 25.000 eur (vchodové mreže, elektroinštaláciu, vzduchotechniku, vybavenie sociálneho zariadenia). Po skončení nájmu dňa 30.6.2012 toto vybavenie ako investícia nájomcu a obohatenie prenajímateľa bol odporca nútený demontovať, čím sa znehodnotilo a nie je možné ho užívať. Právny zástupca odporcu po otázke súdu potvrdil, že v nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že každý nájomca si toto vybavenie prenajatého priestoru nainštaluje sám.
Na rovnakom pojednávaní právny zástupca navrhovateľa uviedol, že nájomné zmluvy navrhovateľa sú postavené tak, že pri ukončení nájmu má prenajímateľ právo sa rozhodnúť z troch možností v akom stave požaduje odovzdať prenajatý priestor:
a) nájomca odovzdá priestory v stave v akom sa nachádzajú s tým, že prenajímateľ uhradí nájomcovi zhodnotenie priestoru
b) nájomca uvedie priestor do pôvodného stavu na svoje náklady
c) prenajímateľ sa rozhodne, čo si zo zhodnotenia priestoru chce ponechať a tu parciálnu časť čo si ponechá, nájomcovi nahradí
s tým, že ak nájomca neodovzdá predmetné priestory v požadovanom stave v dohodnutej lehote, tak je prenajímateľ oprávnený si ponechať tie priestory v takom stave v akom sa nachádzajú s tým, že nájomca súhlasí s prevodom prác vykonaných na priestore na prenajímateľa za cenu vo výške 33,19 eur (1000 Sk).
Ďalej navrhovateľ uviedol, že aj keď formálne nájomná zmluva skončila ku dňu 30.6.2012, odporca sa v predmetnom priestore nachádzal aj v priebehu mesiaca júl (2012), nakoľko medzi účastníkmi prebiehalo rokovanie o ďalšom pokračovaní nájomnej zmluvy. V priebehu tohto obdobia odniesol odporca z prenajatého priestoru všetky hnuteľné veci, ktoré tam mal, čiže prenajímateľ nemohol ani teoreticky uplatniť voči odporcovi zádržné právo. V priestore mali zostať iba nejaké vešiaky, držiaky, skrine, ktoré podľa navrhovateľa nemali žiadnu majetkovú hodnotu. Následne navrhovateľ požiadal odporcu, aby mu odovzdal priestor v stave v akom mu bol odovzdaný na začiatku nájomného vzťahu, teda ako holopriestor s tým, že navrhovateľ nemá záujem na odkúpení vecí a prác vykonaných na priestore odporcom (vyššie uvádzaná možnosť b)). Dňa 31.7.2012 bol spísaný protokol o odovzdaní
priestoru, podľa ktorého mal odporca do 14 dní od spísania tohto protokolu vypratať predmetný priestor. Keďže tak neurobil, prenajímateľ bol podľa nájomnej zmluvy oprávnený ponechať si predmet nájmu v takom stave v akom sa nachádza a odporcovi vznikol podľa zmluvy nárok na zaplatenie sumy 33,19 eur (1000 Sk) za všetky investície, ktoré na predmetnom priestore odporca zanechal.
Podľa ust. § 663 Občianskeho zákonníka, nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa ust. § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Nájomca je povinný platiť nájomné od vzniku nájmu až do jeho skončenia.
Podľa ust. § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom bytových a nebytových priestorov upravuje osobitný zákon č. 116/1990 Zb. v znení neskorších zmien o nájme a podnájme nebytových priestorov.
Podľa ust. § 1 písm. a) zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, (ďalej len „zákon“). sa tento zákon vzťahuje na nebytové priestory, ktorými sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva").
Podľa § 5 ods. 3 zákona, nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.
Podľa § 7 zákona, ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Podľa bodu 4.1 článku 4 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, Nájomca sa zaväzuje platiť prenajímateľovi nájomné, ktoré bude pozostávať z mesačného základného pevne stanoveného nájomného a dodatočného pohyblivého nájomného, ktoré sa nájomca zaväzuje prenajímateľovi platiť spôsobom a vo výške špecifikovanej v zmysle bodu 4.3 tohto článku. Nájomca je povinný uhradiť nájomné na účet prenajímateľa v prípade základného nájomného za daný mesiac na základe splátkového kalendára prenajímateľa (najneskôr v lehote v ňom uvedenej), ktorý súčasne slúži ako daňový doklad. Prenajímateľ je povinný splátkový kalendár vystaviť a doručiť nájomcovi najskôr druhý deň a najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza prvému kalendárnemu mesiacu obdobia, na ktoré sa splátkový kalendár vystavuje. Ak sa strany výslovne nedohodli inak splátkový kalendár sa vždy bude vystavovať na obdobie od 1.4. kalendárneho roka do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka. V prípade dodatočného nájomného sa nájomca zaväzuje platiť na základe faktúry vystavenej prenajímateľom. V súvislosti s vystavením faktúry za dodatočné nájomné je prenajímateľ oprávnený sumu dodatočného nájomného na príslušný rok upraviť o akékoľvek sumy dlhované prenajímateľom, alebo nájomcom.
Podľa bodu 6.1 článku 6 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, Nájomca uhradí prenajímateľovi všetky dane (okrem dane z príjmov), či už existujúce, alebo budúce poplatky, výdavky a náklady súvisiace s prenajatými priestormi (súkromné náklady) a spoločnými priestormi (spoločné náklady), aby zabezpečil, že nájomné, ktoré obdrží prenajímateľ, bude v čistej výške bez akýchkoľvek nákladov.
Podľa bodu 6.4 článku 6 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, Nájomca sa zaväzuje uhradiť prenajímateľovi marketingové náklady vo výške rovnajúcej sa 2 eur/mesiac/m2 plochy prenajatých priestorov vynásobených hodnotiacim faktorom vypočítaným v súlade s článkom 6.3 nájomnej zmluvy. Marketingové náklady sú splatné za daný mesiac na základe splátkového kalendára vystaveného
prenajímateľom. Prenajímateľ je povinný splátkový kalendár vystaviť a doručiť nájomcovi najskôr druhý deň a najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza prvému kalendárnemu mesiacu obdobia, na ktoré sa splátkový kalendár vystavuje. Ak sa strany výslovne nedohodli inak splátkový kalendár sa vždy bude vystavovať na obdobie od 1.4. kalendárneho roka do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka. Marketingové náklady budú upravené podľa indexu uvedeného v čl. 4.2 nájomnej zmluvy a budú sa upravovať automaticky bez ďalšej žiadosti k 1.4. kalendárneho roka.
Podľa bodu 6.5 článku 6 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, súkromné náklady bude nájomca priamo znášať, alebo ich refundovať prenajímateľovi v plnej výške na základe faktúry vystavenej prenajímateľom najneskôr do 14 dní odo dňa obdržania takejto faktúry s výnimkou nákladov na spotrebu elektriny, vody a plynu za účelom úhrady ktorých nájomca uhradí prenajímateľovi odhadovanú sumu nákladov na spotrebu energií vo výške 113,19 eur/ mesiac spolu so sumou spoločných nákladov na základe splátkového kalendára vystaveného prenajímateľom. Prenajímateľ je povinný splátkový kalendár vystaviť a doručiť nájomcovi najskôr druhý deň a najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, ktorý predchádza prvému kalendárnemu mesiacu obdobia, na ktoré sa splátkový kalendár vystavuje. Ak sa strany výslovne nedohodli inak splátkový kalendár sa vždy bude vystavovať na obdobie od 1.4. kalendárneho roka do 31.3. nasledujúceho kalendárneho roka. Strany sa dohodli, že prenajímateľ je oprávnený vystaviť spoločný splátkový kalendár na nájomné a náklady.
Podľa bodu 13.2 (i) článku 13 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, bez ohľadu na právo výpovede tejto nájomnej zmluvy prenajímateľ bude mať nárok na zmluvnú pokutu v nasledovnej výške a z nasledujúcich dôvodov ... z dôvodu porušenia vnútorných predpisov nájomcom, najmä 2,5 eur/m2/deň z dôvodu porušenia záväzku otvoriť bez prerušenia prenajaté priestory počas otváracích hodín...
Podľa bodu 12.2 článku 12 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, Prenajímateľ je oprávnený stanoviť v akom rozsahu si ponecháva práce vykonané na prenajatých priestoroch nájomcom nasledovne:
b) nájomca odovzdá prenajímateľovi priestory v ich pôvodnom stave, v akom boli odovzdané nájomcovi prenajímateľom, pričom nájomca je povinný uviesť priestory do pôvodného stavu na vlastné náklady do 14 dní odo dňa ukončenia tejto nájomnej zmluvy.
V prípade, ak nájomca neodovzdá prenajímateľovi priestory v stave a v lehote ním určenej, prenajímateľ je oprávnený ponechať si priestory v takom stave v akom sa nachádzajú ku dňu uplynutia príslušnej lehoty, pričom nájomca súhlasí s prevodom prác vykonaných na priestoroch na prenajímateľa za cenu vo výške 1.000 Sk.
Podľa bodu 13.1 článku 13 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, akákoľvek suma, ktorú neuhradí nájomca, či už v plnej výške, alebo čiastočne, v čase splatnosti, vrátane neuhradenia takejto sumy z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v banke v prípade keď sa platba uhrádza priamo, bude podliehať automaticky bez formálnej žiadosti o úhradu platby penále vo výške 2,5 % mesačne z dlhovanej sumy.
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá nájomná zmluva na priestor č. 37 v OC CASSOVIA, na základe ktorej mal odporca platiť navrhovateľovi nájom, spoločné náklady a marketingové náklady vyčíslené v splátkovom kalendári. Predmetný nájomný vzťah medzi účastníkmi skončil ku dňu 30.6.2012 (čo taktiež žiadny z účastníkov nespochybňoval). K dátumu skončenia nájomného vzťahu predstavovala pohľadávka navrhovateľa voči odporcovi na nájomnom, nákladoch a marketingových nákladoch sumu 5.106,90 eur (predmetný dlh vznikol za obdobie marec až jún 2012, počas ktorého neplatil odporca predmetné platby v stanovenej výške). Ku dňu 30.6.2012 predstavovali vyčíslené dohodnuté úroky z omeškania za omeškanie s uhradením nájomného a nákladov za vyššie uvedené obdobie (marec - jún 2012) sumu 2.176,14 eur s DPH a dohodnuté úroky z omeškania za omeškanie s uhradením marketingových nákladov sumu 90,43 eur s DPH. Žalobou si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj zmluvnú pokutu za to, že počas dňa 30.6.2012 mal odporca bez zdôvodnenia a súhlasu prenajímateľa uzavretý obchod počas otváracích hodín, pričom túto skutočnosť odporca taktiež nepoprel. Zmluvná pokuta v súlade s bodom 13.2 (i)
článku 13 Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, predstavovala sumu 2,5 x 76 x 1 = 190 eur. Celková žalovaná suma predstavovala 7.563,47 eur (5.106,90 eur + 2.176,14 eur + 90,43 eur + 190 eur) s príslušenstvom. Odporca túto sumu ako svoj dlh voči navrhovateľovi nespochybňoval, bránil sa iba tým, že do prenajatého priestoru investoval prostriedky, ktoré prevyšovali jeho dlh voči navrhovateľovi, čím mala byť podľa neho žalovaná pohľadávka bezpredmetná. Navrhovateľ ale preukázal (predložením výzvy na odovzdanie priestoru a na úhradu dlhovanej sumy zo dňa 24.7.2012 a prehlásenia o stave priestoru č. 37 v OC CASSOVIA zo dňa 31.7.2012), že odporca v súlade s bodom 12.2 článku 12 písmenom b) Nájomnej zmluvy v znení dodatkov, mal odovzdať predmetný priestor v pôvodnom stave, lebo navrhovateľ neprejavil záujem odkúpiť investície vložené odporcom do predmetného priestoru a preto okrem kompenzácie dohodnutej v zmluve vo výške 33,19 eur odporcovi nemohol z uvedeného dôvodu vzniknúť voči navrhovateľovi iný nárok. Súd zároveň podotýka, že odporca v priebehu konania menil svoju argumentáciu, no na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadne doklady. Najprv v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľ mu neprávom zadržal v priestore jeho veci, potom vo vyjadrení sa k žalobe uviedol, že do priestoru investoval sumu 20.000 eur, ktorá sa stala pre postoj navrhovateľa bezcenná a na pojednávaní konanom dňa 22.9.2014 zvýšil sumu, ktorú mal investovať do prenajatého priestoru na 25.000 eur bez ďalšieho vysvetlenia. Na pojednávaní konanom dňa 22.9.2014 odporca deklaroval, že nedisponuje žiadnymi písomnými dokladmi, ktoré by podporovali jeho tvrdenia. Nakoľko teda existencia žalovanej pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi v predmetnom konaní nebola spochybnená, súd vo veci rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
V nájomnej zmluve v znení dodatkov (bod 13.1 článku 13) si účastníci dohodli penále z omeškania vo výške 2,5 % mesačne z dlžnej sumy. Odporca v konaní namietal výšku úrokov z omeškania a naznačoval úžeru, avšak v tomto prípade je nepochybné, že medzi navrhovateľom a odporcom neexistoval spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom ale vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi. Odporca totiž používal prenajatý priestor na podnikanie. Teda úroky z omeškania v takomto prípade sú dané iba dohodou účastníkov (v tomto prípade nájomnou zmluvou) a ich výška nie je upravovaná (obmedzovaná) žiadnym právnym predpisom. Súd preto priznal navrhovateľovi úroky z omeškania spôsobom ako si ich vyčíslil (t. j. v súlade s nájomnou zmluvou).
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura je 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura.
Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota záväzku.
Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Podľa § 18 ods. 3 vyhlášky, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu.
V tomto konaní bola základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v súlade s ust. § 10 ods. 2 vyhlášky, určená hodnotou záväzku pri začatí poskytovania právnej služby - 7.563,47 eur a teda základná sadzba tarifnej odmeny je 237,34 eur (220,74 eur + 1 x 16,60 eura = 237,34 eur).
V predmetnom konaní mal navrhovateľ plný úspech a uplatnil si náhradu trov konania, ktorú jeho právny zástupca vyčíslil v zákonnej lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku. Navrhovateľ si konkrétne uplatnil náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 453 eur a titulom trov právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby (pričom za jeden úkon 237,34 eur + režijný paušál + DPH vo výške 20 %) a to konkrétne za úkony: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby vo veci samej, vyjadrenie k odporu dňa 6.12.2012, vyjadrenie sa k veci dňa 16.7.2013 a účasť na pojednávaniach dňa 7.7.2014 a dňa 10.2.2014.
Súd považoval navrhovateľom vyčíslené trovy za účelne vynaložené a keďže právny zástupca navrhovateľa preukázal súdu, že je platiteľom DPH, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania tak ako si ju vyčíslil. Konkrétne išlo o zaplatený súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 453 eur a trovy právneho zastúpenia za 6 úkonov právnej služby a to konkrétne 6 x 237,34 eur + 3 x 7,63 eur (režijný paušál za úkony vykonané v roku 2012) + 1 x 7,81 eur (režijný paušál za úkon vykonaný v roku 2013) + 2 x 8,04 eur (režijný paušál za úkony vykonané v roku 2014) + 20 % DPH (294,16 eur). Teda spolu sumu 2.217,98 eur (súdny poplatok vo výške 453 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 1.764,98 eur), na ktorej náhradu súd zaviazal v konaní neúspešného odporcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle § 204 ods. 1 O.s.p. na Okresný súd Košice II v 2 písomných vyhotoveniach. Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
V zmysle § 251 ods.1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.