Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23To-104-2014.pdf
PDF · 78.46 KB
Case nature
Area
Subarea
23To/104/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr. Františka Kováča a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 22. septembra 2014 prejednal odvolanie obžalovaného
X. N.,
nar. XX.XX.XXXX v N. D., trvale bytom N. D., W. XXXX/XX,
ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp.zn. 2T/130/2013 zo dňa 29. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok v celom rozsahu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný X. N. podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Považská Bystrica č. Pv 80/2013 zo dňa 10.07.2013 pre skutok,že dňa 27. augusta 2012 asi o 16.30 hod. v Považskej Bystrici na sídlisku W., v obytnom dome číslo XXXX/XX, v vchodovej miestnosti pri poštových schránkach, sotil C. D., bytom N. D., do S. S., bytom N. D., W. XXXX/XX, ktorá po náraze spadla na zem, pričom utrpela natiahnutie ľavého kolenného kĺbu s čiastočným roztrhnutím píšťalového kolaterálneho (bočného) väzu kolena, čo si vyžiadalo dobu liečenia 8 týždňov, pričom počas celej doby liečenia bola obmedzená v bežnom spôsobe života dlhodobým používaním podpory pri chôdzi, výraznou bolestivosťou poraneného kolena, znemožnením vykonávania niektorých pohybov pravou dolnou končatinou počas naloženia sadrovej dlahy, zdĺhavou rehabilitáciou a pohybovými obmedzeniami kolena prípade nastúpenia do zamestnania, kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák.,
p r e t o ž e
tento skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodená S. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., W. XXXX/XX, s uplatneným nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný X. N. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák., pretože dňa 27. augusta 2012 asi o 16.30 hod. v Považskej Bystrici na sídlisku W.,
v obytnom dome číslo XXXX/XX, vo vchodovej miestnosti pri poštových schránkach, sotil C. D., bytom N. D., do S. S., bytom N. D., W. XXXX/XX, ktorá po náraze spadla na zem, pričom utrpela natiahnutie ľavého kolenného kĺbu s čiastočným roztrhnutím píšťalového kolaterálneho (bočného) väzu kolena, čo si vyžiadalo dobu liečenia 8 týždňov, pričom počas celej doby liečenia bola obmedzená v bežnom spôsobe života dlhodobým používaním podpory pri chôdzi, výraznou bolestivosťou poraneného kolena, znemožnením vykonávania niektorých pohybov pravou dolnou končatinou počas naloženia sadrovej dlahy, zdĺhavou rehabilitáciou a pohybovými obmedzeniami kolena prípade nastúpenia do zamestnania.
Bol za to odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr.zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr.zák. k trestu odňatia slobody na 6 mesiacov, výkon ktorého trestu mu bol podľa §§ 49 ods. 1 písm. a/, 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu jedného roka.
Podľa § 287 Tr.por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. S. škodu vo výške 1.375,50 €.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré zahlásil do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku. Následne obžalovaný odvolanie písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine. Obhajca okrem toho, že popísal pád svedka D. odlišne od skutkovej vety rozsudku, namietal tiež správnosť použitej právnej kvalifikácie. Uviedol, že konanie obžalovaného smerovalo k odvráteniu trestnej činnosti a k dochyteniu páchateľa, ktorým bol D.. Namietal, že medzi konaním obžalovaného a zranením poškodenej nie je príčinná súvislosť. Taktiež ani po stránke nevedomej nedbanlivosti sa nedopustil obžalovaný prečinu, pretože zavinenie sa skladá z dvoch zložiek - vedomostnej a vôľovej. Aj nevedomá nedbanlivosť zahrňuje vedomostnú zložku v podobe „vedieť mal a mohol“, pričom táto je založená nielen na povinnosti, ale tiež možnosti predvídania ohrozenia alebo poruchy zákonom chráneného záujmu. Povinnosť a možnosť musia byť dané súčasne a ak niektorá zložka chýba, nejde o zavinenie vôbec. Obvinený teda dôsledky svojho konania by musel skutočne predvídať, nepostačuje, že ich predvídať mal. Zavinenie musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu, nielen samotný následok. Obhajca uviedol, že konanie obžalovaného nebolo protiprávnym konaním, naopak bolo snahou zabrániť protiprávnemu konaniu iného a žiadnym spôsobom nesmerovalo proti poškodenej S., pričom obžalovaný nemohol predpokladať pád zo strany D. na ňu a vznik nejakej ujmy v dôsledku tohto pádu. V závere obhajca uviedol, že obžalovaný konal v súlade s predpokladaným občianskym postojom, pričom považuje za nespravodlivé, ak v konečnom dôsledku bol on odsúdený, vrátane povinnosti nahradiť škodu. Obhajca navrhol podľa § 321 ods. 1 písm. d/, f/ Tr.por. zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám rozhodol o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr.por, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom. Súčasne navrhol poškodenú s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázať na občiansko-právne konanie.
Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní, navrhol prokurátor krajskej prokuratúry odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť podľa § 319 Tr.por.
Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.
V zásade nemožno namietať ani skutkové zistenia súdu prvého stupňa. Z pohľadu správneho rozhodnutia o zavinení obžalovaného však bolo povinnosťou súdu prvého stupňa v skutkovej vete rozsudku uviesť zistený dôvod fyzického konfliktu medzi obžalovaným a svedkom C. D., kde dôvodom bol zásah obžalovaného proti „utekajúcemu“ páchateľovi prinajmenšom priestupku. Taktiež súd prvého stupňa sa mal dôslednejšie zaoberať okolnosťou, týkajúcou sa „sotenia“ obžalovaným svedka C. D. do poškodenej S. S.. Títo svedkovia síce „zhodne“ vypovedali o takomto sotení obžalovaným, na druhej strane však významne rozdielne vypovedali, či k takémuto soteniu došlo, keď poškodená vchádzala do vchodových dverí z vonku (výpoveď svedka D.) alebo, keď sa snažila opustiť vchodovú miestnosť
smerom von (výpoveď poškodenej). Svedok C. D. pritom výslovne vypovedal, že až keď otvoril vchodové dvere, oproti nemu vchádzala svedkyňa S..
Za takejto dôkaznej situácie, keď usvedčujúci svedkovia vypovedajú rozdielne, ohľadne dôležitej skutkovej okolnosti, je záver súdu prvého stupňa v tom, že obrana obžalovaného nebola potvrdená žiadnym dôkazom, nie celkom presvedčivý. Práve vyššie uvedené skutkové rozpory môžu v konečnom dôsledku oslabovať vieryhodnosť usvedčujúcich dôkazov.
Súčasne však bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že zranenie kolena, ktoré poškodená utrpela, bolo v príčinnej súvislosti aj s konaním obžalovaného, ktorý fyzicky „zasahoval“ podľa jeho názoru proti „zlodejovi“. Z hľadiska trestnej zodpovednosti obžalovaného za spôsobený následok - ťažká ujma na zdraví však nepostačuje len zistenie takejto príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom, ale aj to, či je dané zavinenie páchateľa k vzniknutému následku. Z veľmi stručného odôvodnenia právnej kvalifikácie v rozsudku súdu prvého stupňa sa možno domnievať, že súd prvého stupňa dospel k záveru o nevedomej nedbanlivosti obžalovaného. Súd prvého stupňa k tomu v rozsudku uviedol, že zavinenie obžalovaného spočíva v tom, že tento mohol predpokladať, že keď sotí do svedka D. a pred ním stojí ďalšia osoba, že môže spôsobiť týmto konaním inému ujmu na zdraví. K tomu obhajca v odvolaní správne uviedol, že pri nevedomej nedbanlivosti je vedomostná zložka formulovaná v podobe toho, že obžalovaný vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže v tomto prípade spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Pritom povinnosť a možnosť pri tejto forme zavinenia musia byť splnené súčasne.
K tomu uvádza senát odvolacieho súdu nasledovné. Trestný zákon zakladá zodpovednosť za trestné činy spáchané z nevedomej nedbanlivosti na povinnosti, ale súčasne i na možnosti predvídať spôsobenie poruchy alebo ohrozenia záujmu chráneného Trestným zákonom. Povinnosť predvídať vyjadruje požiadavku predvídavosti a opatrnosti, ktorá požiadavka je kladená na každého, najmä však (podľa počtu prejednávaných prípadov) na príslušníkov určitej kategórie alebo skupiny osôb, určenej napr. povolaním kvalifikáciou a podobne. Požiadavka predvídavosti a opatrnosti je určená vo všeobecnej forme alebo zvláštnymi predpismi (väčšina prejednávaných prípadov) upravujúcimi výkon povolania, cestnú dopravu, bezpečnosť pri práci.
Možnosť predvídať naproti tomu vychádza z toho, či páchateľ vzhľadom k okolnostiam prípadu a svojím osobným pomerom (napríklad aj okamžitá dispozícia) mohol predvídať, že svojím konaním môže v tomto prípade spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví. Z pohľadu naplnenia tejto druhej zložky, senát odvolacieho súdu poukazuje na okamžitú dispozíciu obžalovaného, ktorý bol oprávnene „príliš zaujatý“ tým, aby mu neušiel páchateľ, ktorého mal pristihnúť pri protiprávnom konaní. Ďalšou okolnosťou v prospech obžalovaného je to, že pri jeho občianskom „zásahu“ proti C. D. vzniklo ublíženie na zdraví tretej, do konfliktu nezainteresovanej, osoby.
Z takto rozvedených dôvodov odvolací súd vzhľadom k tomu, že nebol naplnený zákonný znak skutkovej podstaty trestného činu v podobe zavinenia, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Výrok o odkázaní poškodenej na občianske súdne konanie podľa § 288 ods. 3 Tr.por. je obligatórnym výrokom pri oslobodení obžalovaného spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.