Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-291-2013.pdf
PDF · 104.57 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/291/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Gizely Majerčákovej v právnej veci žalobcu Dopravný podnik mesta Košice, a.s., so sídlom v Košiciach, Bardejovská 6, IČO: 31 701 914, zastúpeného JUDr. Petrom Frajtom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Garbiarska 5, proti žalovanej U. E., O. XX. R., V. X. M., N. X, zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, o zaplatenie 34,59 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresaného súdu Košice I zo dňa 16. mája 2013 č.k. 40C/83/2009-74 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 16. mája 2013 č.k. 40C/83/2009-74 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,76 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 14. februára 2008 do zaplatenia a sumu 0,83 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 89,25 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Frajta do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obrana žalovanej, že necestovala dňa 13. februára 2008 na linke č. 6 žalobcu, a že kontrolovanou osobou, ktorá sa nevedela preukázať cestovným lístkom nebola žalovaná, je účelová. Z výsluchu prepravných kontrolórok svedkyne X. a svedkyne F. vyplýva, že žalovanú nepoznajú z osobného života, ale poznajú ju ako cestujúcu v dopravnom prostriedku, ktorá sa nevedela opakovane preukázať pri kontrole (svedkyňami) platným cestovným lístkom. Uvedené svedkyne boli vypočuté ako svedkyne aj v iných obdobných konaniach. Obe svedkyne opísali štandardný priebeh výkonu kontroly v dopravnom prostriedku, a potvrdili, že ak bolo vypísané hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok svedkyňou X., kde je uvedený ako svedok druhý prepravný kontrolór svedkyňa F., k vypísaniu hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok došlo na základe zistenia počas prepravnej kontroly svedkyňou X., že žalovaná cestuje na linke č. 6 dňa 13. februára 2008 bez platného cestovného lístka. Žalovaná bola vyzvaná na predloženie občianskeho preukazu, a údaje z občianskeho preukazu boli zapísané na osobitný lístok. Platnosť občianskeho preukazu skontrolovali svedkyne prostredníctvom „čítačky“, v ktorej sa nachádza databáza Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o odcudzených a stratených občianskych preukazoch. Po ukončení kontroly a po príchode na pracovisko vypísala svedkyňa X. hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, a svedkyňa F. podpísala predmetné hlásenie ako svedok.
Obrana žalovanej, že jej bol odcudzený občiansky preukaz je (taktiež) účelová, pretože z oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach vyplýva, že žalovanej bol dňa 25. augusta 1998 vydaný občiansky preukaz č. F. XXX XXX, a tento nahlásila ako odcudzený dňa 6. júna 2000. Dňa 31. augusta 2001 požiadala o nový občiansky preukaz. Na základe tejto žiadosti bol jej vydaný občiansky preukaz č. F. XXX XXX, ktorý odovzdala až dňa 16. septembra 2011. V čase výkonu prepravnej kontroly dňa 13. februára 2008 žalovaná disponovala platným občianskym preukazom č. F. XXX XXX, (t.j. číslo občianskeho preukazu), ktoré je totožné s číslom občianskeho preukazu, ktorý je uvedený v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok. Uvedený občiansky preukaz bol platný do 16. septembra 2011. Z výpovedí svedkýň, prepravných kontrolórok vyplýva, že svedkyne nemali prístup k databáze a k osobným údajom obyvateľov. Iným spôsobom ako predložením občianskeho preukazu samotnou žalovanou pri kontrole dňa 13. februára 2008 nevedeli zistiť osobné údaje, ktoré sú (u)vedené v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok; a to meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, číslo občianskeho preukazu a bydlisko.
K námietke žalovanej, že hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok nie je dôkazom o tom, že žalovaná mala cestovať bez cestovného lístka, (keďže neexistuje spätná väzba, t.j. podpis žalovanej), súd poznamenal, že je síce pravdou, že samotné hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok podpísané prepravnými kontrolórkami, (v prípade námietky hodnovernosti takéhoto dôkazu) nie je samo o sebe hodnoverným dôkazom o tom, že cestujúci, konkrétne žalovaná mala cestovať bez platného cestovného lístka, avšak vo vzájomnej súvislosti s ďalšími dôkazmi, a to výsluchom prepravných kontrolórov, svedkyne X. a svedkyne F., a oznámenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach o čísle občianskeho preukazu, ktoré je totožné s číslom občianskeho preukazu uvedenom v hlásení, uvedená námietka žalovanej neobstojí.
Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd za to, že žalovaná dňa 13. februára 2008 cestovala v dopravnom prostriedku žalobcu č. 6 o 9.15 hod. bez platného cestovného lístka, a preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi cestovné vo výške 0,56 € (17,- Sk) a úhradu vo výške 33,19 € (1.000,- Sk) z dôvodu, že sa nevedela preukázať platným cestovným lístkom, spolu teda sumou 33,76 €. Žalobca sa domáhal zaplatenia aj sumy 0,83 € (25,- Sk) titulom poštovného za výzvu na zaplatenie dlhu. Pretože z výzvy na úhradu dlhu a poštového podacieho hárku mal súd preukázané, že žalobca doručil žalovanej výzvu zo dňa 20. februára 2008 v hodnote 25,- Sk (0,83 €), súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ako príslušenstvo pohľadávky. Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia § 760 OZ, § 772 OZ, § 29 ods. 1,3 zákona č. 164/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 13. februáru 2008 (ďalej len zákona č. 164/1996 Z.z.), § 28a ods. 1 písm. c/ zákona č. 164/1996 Z.z., § 46b ods. 2 písm. a/ zákona č. 164/1996 Z.z., § 46b ods. 2 písm. g/, písm. h/ zákona č. 164/1996 Z.z., § 46b ods. 7 zákona č. 164/1996 Z.z. a § 112 ods. 4 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach v platnom znení.
Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, lebo žalovaná sa dostala do omeškania s plnením peňažného záväzku podľa § 517 ods. 1,2 OZ. Pre určenie počiatku omeškania je rozhodujúca splatnosť dlhu, a táto je upravená v prepravnom poriadku, podľa ktorého cestovné a úhrada sa považuje za splatnú momentom zistenia porušenia tarifno-prepravných podmienok cestujúcim pri výkone prepravnej kontroly. Porušenie tarifno-prepravných podmienok v danom prípade bolo zistené pri prepravnej kontrole dňa 13. februára 2008, a nasledujúcim dňom 14. februára 2008 sa žalovaná dostala do omeškania. Preto súd žalobcovi priznal úroky z omeškania od 14. februára 2008. Výšku úrokov z omeškania súd určil podľa § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Z.z. dvojnásobkom základnej úrokovej sadzby stanovenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania s plnením dlhu a tá bola vo výške 8,5 % ročne.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, pretože v konaní mal plný úspech. Trovy žalobcu pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 16,60 € (500,- Sk) a taktiež z odmeny za 7 úkonov právnej služby právneho zástupcu žalobcu vo výške á 16,60 € za 1 úkon podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Právny zástupca žalobcu si uplatnil náhradu trov konania iba za 3 úkony právnej služby, a tak súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia vo výške 72,65 € (3 x 16,60 € + 1 x režijný paušál 7,41 € + 1 x režijný paušál 7,63 € + 1 x režijný paušál 7,81 €). Trovy konania žalobcu tak pozostávali zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 16,60 € a z trov právneho zastúpenia 72,65 €, spolu 89,25 €.
Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla zmeniť napadnutý rozsudok vo veci samej a žalobu zamietnuť a vo výroku o náhrade trov konania zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie podala z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p.. Výpoveď svedkyne T. F. je podľa žalovanej ako dôkaz nedostatočná, lebo podľa vlastných slov si nevie spomenúť na spornú udalosť napriek tomu, že žalovanú pozná. Svedkyňa U. X. uvádza, že si na udalosť konkrétne nepamätá aj napriek tomu, že žalovanú pozná. Zvyšok jej výpovede sa vzťahuje na procesný postup kontrolórov pri výkone svojej činnosti. Na základe uvedeného žalovaná má za to, že výpovede svedkýň sú pre predmetné konanie irelevantné, lebo ani jedná zo svedkýň si na predmetnú udalosť nepamätá. Keďže sa voči žalovanej v minulosti viedlo viacero konaní je možné, že číslo nového občianskeho preukazu F. XXX XXX sa už v databáze nachádzalo pred samotným vykonaním kontroly, a mohlo dôjsť k omylu pri prepise údajov, resp. k technickej chybe. Vyslovila názor, že zo žiadnych vykonaných „úkonov“ kontrolou v prostriedku MHD nepreukazuje dostatočným spôsobom skutočnosť, že kontrolovanou osobou bola naozaj bezpochyby žalovaná. Zo zápisnice o vykonanej kontrole v dopravnom prostriedku MHD, ktorú predložil žalobca nevyplýva, že kontrolovanou osobou bola žalovaná. Na žiadnom z dokumentov nie je žalovaná podpísaná, ani na jednom dokumente nie je žiadne vyjadrenie žalovanej, ani jej podpis. Fyzická prítomnosť žalovanej v dopravnom prostriedku nebola preukázaná žalobcom ani podpisom žalovanej na hlásení kontrolóra, o ktorom žalovaná tvrdí, že nie je jej. Vykonané dokazovanie poukazuje len na osobné údaje žalovanej, ktoré sú dlhodobo v evidencii žalobcu, a žalobca mal prístup k jej osobným údajom. Vyčítala súdu, že pri rozhodovaní vychádzal z výpovedí svedkýň, ktoré si na samotnú udalosť nepamätajú, a z dokumentov, ktoré žalovaná nepodpísala. Žalobcom nebolo dostatočne preukázané, že žalovaná sa nachádzala v uvedenom dopravnom prostriedku a dopustila sa priestupku. Žiadala priznať náhradu trov konania právnej zástupkyni žalovanej v sume 240 €.
Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas žalovaná (§ 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 23. septembra 2014 o 11.15 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach minimálne 5 dní vopred podľa § 156 ods. 3 O.s.p. za použitia § 211 ods. 2 O.s.p..
Výrok rozsudku súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto ho odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Žalovaná uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., t.j., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p..
K odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak požil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
Odvolací súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci uvedené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani žeby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, žeby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo žeby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, žeby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p., alebo žeby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použitie zákonného ustanovenia nesprávne vyložil.
Okresný súd vo veci náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých založil aj svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Mimoriadne podrobné, precízne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Žalovaná v odvolaní opakovane poukazuje na skutočnosti, ktoré boli už predmetom dokazovania pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí náležite a správne vyporiadal. Odvolacie námietky žalovanej preto nie sú spôsobilými spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.
Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o tom, že žalovaná dňa 13. februára 2008 cestovala dopravným prostriedkom MHD na trase č. 6 bez platného cestovného lístka, (čo bolo zistené pri kontrole dňa 13. februára 2008 o 9.15 hod.), predložil hlásenie o porušenie tarifných a prepravných podmienok z 13. februára 2008 vyhotovené kontrolórkou U. X.Á. a ďalšou svedkyňou spolukontrolórkou T. F.. Údaje o cestujúcom, teda o žalovanej, kontrolórka U. X. mala z občianskeho preukazu, ktorý žalovaná predložila kontrolórke na jej výzvu. Z občianskeho preukazu boli údaje zapísané na osobitný lístok. Fotografia na občianskom preukaze sa zhodovala so žalovanou a platnosť občianskeho preukazu skontrolovali svedkyne prostredníctvom „čítačky“, v ktorej sa nachádza databáza Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o odcudzených a stratených občianskych preukazoch.
Nepatričná je obrana žalovanej, že na jej identifikáciu mali byť prizvaní „policajti“, lebo ak výzor žalovanej sa zhodoval s fotografiou na občianskom preukaze, ktorý predložila, nebolo treba privolávať na jej identifikácii príslušníkov polície. Naviac žalovaná na preukázanie svojej totožnosti predložila platný občiansky preukaz č. F. XXX XXX, ktorý nebol vedený ako odcudzený ani stratený v čase vykonávania kontroly 13. februára 2008.
K odvolacej námietke odvolateľky, že výpovede svedkýň - kontrolóriek U. X. a T. F. sú pre toto konanie irelevantné, lebo si na predmetnú „udalosť“ nepamätajú, odvolací súd uvádza, že súd vypočul svedkyne - kontrolórky, ktoré vypisovali hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13. februára 2008, a tieto súdu podrobne opísali ako postupujú v prípadoch, ak cestujúci cestuje bez platného cestovného lístka. Takýto postup bol dodržaný aj pri žalovanej. Svedkyňa X. vypovedala, že po zistení, že žalovaná cestuje bez platného cestovného lístka vyzvala ju, aby predložila občiansky preukaz, ktorý žalovaná predložila, a ona si opísala z občianskeho preukazu údaje, meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, bydlisko žalovanej, ako aj číslo občianskeho preukazu F. XXX XXX. Overila si, či fotografia na občianskom preukaze súhlasí s výzorom žalovanej, čo potvrdila aj ďalšia svedkyňa T. F.. Ani odvolací súd nemal dôvod neveriť uvedeným svedkyniam, lebo ich výpovede sú v súlade aj s hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok zo dňa 13. februára 2008, ako aj s údajmi na občianskom preukaze žalovanej.
Odvolací súd len zdôrazňuje, že svedkyne X. R. F. nemajú prístup k databáze osobných údajov pasažierov vedených u žalobcu.
Argumentácia žalovanej, že jej nebola dokázaná fyzická prítomnosť v dopravnom prostriedku podpisom žalovanej na hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok neobstojí, lebo na uvedenom hlásení nie je (ani) priestor na podpis kontrolovaného pasažiera. Je tam iba priestor na podpis prepravného kontrolóra, a označenie mená a priezviska, č. odznaku ďalšieho prepravného kontrolóra
- svedka.
K tvrdeniu žalovanej, že žalobcom nebolo preukázané, žeby sa žalovaná nachádzala v dopravnom prostriedku žalobcu dňa 13. februára 2008, považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že toto jej tvrdenie je v rozpore s konštatovaním žalovanej v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 10. februára 2009, kde žalovaná uviedla, že „necestovala som bez cestovného lístka“. Naviac aj na pojednávaní dňa 16. júna 2010 právny zástupca žalovanej tvrdil, že žalovaná dňa 13. februára 2008 necestovala bez platného cestovného lístka, o čom svedčí zápis na č.l. 36 p.v. spisu.
Z týchto dôvodov, ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Za vecne správny považuje odvolací súd aj výrok o náhrade trov prvostupňového konania, lebo súd prvého stupňa priznal odmenu len za 3 úkony právnej služby, aj keď právny zástupca žalobcu poskytol minimálne 7 úkonov právnej služby.
K žiadosti právnej zástupkyne JUDr. Klaudie Azariovej o priznanie náhrady trov konania odvolací súd uvádza :
Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 2. novembra 2009 č.k. 40C/83/2009-26 ustanovil žalovanej zástupcu z radov advokátov JUDr. Klaudiu Azariovú, so sídlom v Košiciach, Kmeťová 26.
Rozsudkom Okresného súdu Košice I dňa 16. mája 2013 č.k. 40C/83/2009-74 uložil súd žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 33,76 € s 8,5 % úrokom z omeškania od 14. februára 2008 do zaplatenia a sumu 0,83 % do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uložil žalovanej nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 89,25 € na účet právneho zástupcu žalobcu JUDr. Petra Frajta do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zástupkyňa žalovanej JUDr. Klaudia Azariová žiadosťou zo dňa 17. júna 2013 požiadala okresný súd o priznanie odmeny pre ustanoveného právneho zástupcu v sume 240 €. Aj v odvolaní zo dňa 27. júna 2013 proti rozsudku zo dňa 16. mája 2013 č.k. 40C/83/2009-74 žiadala priznať odmenu za odvolacie konanie v sume 240 € (odmena 200 € + 40 € DPH).
„Oprávnenej“ osobe (žalovanej) nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia, lebo žalovaná bola v konaní neúspešná, a tak advokátovi (JUDr. Klaudie Azariovej) prizná centrum právnej pomoci odmenu za právne zastupovanie (§ 14a a § 14b vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov) podľa ustanovení osobitného predpisu (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní). Uvedený záver odvolací súd vyvodil z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní.
Z tohto dôvodu odvolací súd nemohol rozhodnúť o žiadosti právnej zástupkyne žalovanej, lebo v danom prípade má právomoc rozhodovať o odmene advokáta len centrum právnej pomoci.
Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.
V odvolacom konaní procesne úspešnému žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej, ktorá úspech nemala (§ 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd nepriznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, lebo v odvolacom konaní nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy odvolacieho konania (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.