Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_12P-38-2014.pdf
PDF · 84.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/38/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého U. L., U.. XX.XX.XXXX a maloletú Y. L.K., U.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, deti v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, odbor sociálnych vecí a rodiny, deti rodičov: matka - Y. Z., U.. XX.XX.XXXX, bytom N. E., E. T. XXX/XX a otec
- U. L., U.. XX.XX.XXXX, bytom N. E., L. V. XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného takto
rozhodol:
Súd otcovi z n i ž u j e výživné k mal. U. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení a k mal. Y. L., U.. XX.XX.XXXX zo sumy 50 eur na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa určené v ustanovení § 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, počnúc dňom 02.06.2014.
Týmto sa mení v časti určenia výživného rozsudok tunajšieho súdu č. k. 10P/151/2012-22 zo dňa 04.02.2013.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 02.06.2014 sa otec domáhal zníženia výživného voči maloletým deťom. Návrh odôvodnil tým, že nemá prácu, ani pracovnú príležitosť, prihlásil sa na úrad práce.
Matka ani kolízny opatrovník s návrhom otca nesúhlasili. Matka navrhla ponechať výživné v pôvodnej výške.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, rozhodnutím súdu k predchádzajúcej úprave výživného a zistil nasledovný skutkový stav veci:
Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 10P/151/2012-22 zo dňa 04.02.2013 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matke a otec bol zaviazaný k plateniu výživného v sume po 50 eur mesačne na každé dieťa. Podľa obsahu spisu bol otec maloletých detí vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na úrade práce do 12.08.2012, následne bol zamestnaný s príjmom 450 eur mesačne (SAS Automotive, s. r. o., Bratislava), býval u svojej matky. Matka s deťmi bývala u svojej tety, mal. U. mal 10 rokov, chodil do 5. triedy ZŠ, mal predpísané okuliare a mal. Y. mala 4 roky, chodila do materskej školy.
Matka vypovedala, že naďalej pracuje u toho zamestnávateľa, ako v čase poslednej úpravy výživného (od 13.08.2012 vo firme Biometrix, s. r. o., Šamorín), zamestnávateľ jej za obdobie od júla 2013 do júna 2014 vykázal príjem v priemere 382,57 eur mesačne, iný príjem okrem vykázaného nemá. Naďalej s deťmi býva u tety, nájomné neplatí. Otec si riadne určenú vyživovaciu povinnosť neplní, na starostlivosti o deti sa inak nepodieľa, len v septembri t. r. kúpil synovi oblečenie a topánky. Mal. U. je zdravý, naďalej používa okuliare, matka mu ich kupuje dvojročne (naposledy v júli 2014 v sume 45,50 eur). Výdavky spojené so začiatkom školského roka odhadla na 100 eur, nastúpil do 7. triedy ZŠ. Mal. Y. nastúpila do 1. triedy ZŠ, je zdravá.
Otec vo svojej výpovedi uviedol, že už rok nepracuje, je evidovaný na úrade práce ( od 23.09.2013), od júna 2013 poberá sociálnu dávku 61,60 eur mesačne. Podľa oznámenia posledného zamestnávateľa bol uňho otec zamestnaný od 13.08.2012 do 31.08.2013, pracovný pomer bol dohodnutý na určitú dobu, skončil uplynutím doby. Za obdobie od augusta 2012 do februára 2013 má vykázaný príjem v priemere 648,81 eur mesačne (za 6,5 mesiaca). Podľa výkazu bol otec od 28.02.2013 do 31.08.2013 práceneschopný. Prácu mu úrad práce zatiaľ neponúkol žiadnu, hľadá si ju aj sám, cez kamarátov, osobnými návštevami firiem, posiela životopisy.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (§ 62 ods. 1 až 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine)
Rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. (§ 63 ods. 1 zák. o rodine)
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (§ 75 ods.1 zák. o rodine)
Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. (§ 78 zák. o rodine)
Podľa § 2 písm. c/ zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení (od 01.07.2013) sa za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých sa posudzujú podľa § 3 spoločne, považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eur mesačne, ak ide o nezaopatrené dieťa.
Minimálna výška výživného predstavuje v súčasnosti 27,13 eur mesačne.
Podľa § 5 ods. 1 zák. o životnom minime sumy uvedené v § 2 sa upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (§ 76 ods. 1 zák. o rodine)
Odôvodnené potreby dieťaťa sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých
potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú však reálne možnosti a schopnosti rodičov väčšie, odôvodnenými sú aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré síce nie sú nevyhnutné, ale so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sú prospešné pre všestranný vývoj dieťaťa. Teda pri určení výživného treba vychádzať zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má byť úmerná životnej úrovni rodičov. Je potrebné, aby rodičia poskytovali podľa svojich schopností a možností toľko prostriedkov na výživu detí, aby z nich boli uspokojené osobné potreby dieťaťa, pokiaľ ide o výživu, ako i potreby na prehlbovanie vzdelania, rozvoj záujmov a záľub, na prípravu na povolanie. Súd sa pri určovaní výšky výživného riadi základnými pravidlami, a to odôvodnenými potrebami oprávnenej osoby a schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi povinnej osoby. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby závisia od veku, zdravotného stavu, schopnosti živiť sa sám a postarať sa o seba. Na strane povinného súd skúma faktické príjmy, ale prihliada tiež na to, čo je objektívne možné, aby zarobil (podľa veku, zdravotného stavu, kvalifikácie, odbornosti, situácie na trhu práce, pracovných skúseností), majetkové pomery, tiež počet, druh a výšku ďalších vyživovacích povinností.
Na opakované rozhodovanie o veci musí byť splnená hmotno-právna podmienka, ktorou je zmena pomerov. Táto sa môže prejaviť subjektívne, teda okolnosťami na strane povinnej alebo oprávnenej osoby, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Zmenou pomerov v zmysle § 78 sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pre určenie okamihu zmeny skoršieho súdneho rozhodnutia o výživnom pre dieťa nie je rozhodujúca doba začatia súdneho konania o novú úpravu výživného, ale doba, keď došlo k výraznej zmene pomerov. Pre posúdenie predpokladov na zmenu právoplatného rozsudku o výživnom musí byť preukázaný záver, že došlo k zmene pomerov a že v dôsledku toho teba zmeniť aj výšku výživného. Nepostačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané. Účelom výživného je uhradzovanie nielen priebežne sa vyskytujúcich (bežných) potrieb maloletého dieťaťa, ale aj všetkých potrieb prospešných pre jeho všestranný vývoj. Pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada aj na potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie, prípadne potreby celkom náhodné.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výživného došlo k zásadnej zmene pomerov, a to na strane otca, ktorému sa uplynutím času skončil pracovný pomer a odvtedy si nenašiel ďalšiu prácu. V súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi, z ktorej má platiť výživné a sám si zabezpečiť živobytie. S prihliadnutím na uvedené súd uzavrel, že je tu daný dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti otca, ktorú súd upravil na sumu vo výške minimálnej požadovanej zákonom.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.).
Rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného sú predbežne vykonateľné. (§ 162 ods. 2 O. s. p.) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)