Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Er-3866-2013.pdf
PDF · 67.44 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-39Er/3866/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávnenej U. R., nar. XX. XX. XXXX, K. XXX, XXX XX K. zast. JUDr. Michal Treščák,ml., advokát, so sídlom Slovenskej jednoty 8, 040 01 Košice proti povinnej Z. M., rod. I., nar. XX. XX. XXXX, U. XX/XX, XXX XX M. vedenej na Exekútorskom úrade v Košiciach u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára, Kupeckého 29, 040 01 Košice pod. spis. zn. Ex XXXX/XX o vymoženie pohľadávky vo výške 69,04 eur s prísl., takto
rozhodol:
námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnená sa podaným návrhom zo dňa 26. 11. 2013 domáhala u súdneho exekútora JUDr. Petra Molnára vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnej vo výške 69,04 eur s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Košice - okolie č. k. 8C XX/XX-XXX zo dňa 25. 04. 2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č. k. 11 Co/XXX/XX-XXX zo dňa 04. 09. 2013.
Dňa 27. 11. 2013 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej jej súd vydal poverenie č. XXXX/XXXXXX zo dňa 09. 12. 2013.
Dňa 17. 03. 2014 postúpil súdny exekútor súdu podanie povinnej označené ako „odvolanie proti EX XXXX-XX“, ktoré súd podľa obsahu posúdil v zmysle ust. § 41 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) ako námietky povinnej proti exekúcii, ktoré boli podané v zákonnej lehote. Z obsahu námietok vyplýva, že sa povinná domáha zastavenia exekúcie.
Vo vyjadrení oprávnenej k námietkam voči exekúcii, doručeným súdu dňa 12. 06. 2014 oprávnená uvádza, že z podaných námietok nevyplýva, že by povinná podala námietky, ktoré by odôvodnila zákonnými dôvodmi podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku, ktoré by svedčali o tom, že exekúcia vedená voči povinnej je nedôvodná a z toho dôvodu by mala byť zastavená.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustí od vykonania exekúcie /§46/, o námietkach netreba rozhodnúť.
Námietky v exekúcii sú obranou povinného proti neprávom vedenej exekúcii a ich cieľom je jej vyhlásenie za neprípustnú. Námietky však nemôžu smerovať proti rozhodnutiu, ktoré je už právoplatným
a vykonateľným exekučným titulom, nie sú opravným prostriedkom rozhodnutia, na základe ktorého sa vedie exekúcia a možno ním toto rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť. Ustanovenie § 50 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré môže súd námietkam povinného vyhovieť a exekúciu zastaviť. Musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého exekučného konania, avšak ešte pred začatím exekučného konania a navyše, musí ísť o také okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Súd konaním vo veci, po oboznámení sa s obsahom spisu, listinných dôkazov v ňom založených, ako aj námietok povinného proti exekúcii a vyjadrenia oprávneného k námietkam zistil, že povinná prevzala upovedomenie o začatí exekúcie dňa 26. 02. 2014 a námietky proti exekúcii boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 12. 03. 2014, teda v zákonom stanovenej 14-dňovej lehote.
Súd dospel k záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza povinná vo svojich námietkach sú skutočnosťami, ktoré mala povinná namietať v pôvodnom konaní, teda ide o dôvody pôvodného konania. Súd má za to, že povinná v námietkach neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spôsobovali zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti.
Rovnako súd poukazuje na to, že úlohou súdu nie je preskúmavať existenciu a obsah hmotno-právneho vzťahu pred vydaním exekučného titulu medzi oprávneným a povinným. Z uvedeného vyplýva, že návrh na začatie exekúcie bol oprávnenou podaný dôvodne.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, súd námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné zamietol, nakoľko súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. Podľa ust. § 374 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O. s. p.“) proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Podľa ust. § 205 ods. 1 O. s .p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ust. § 42 ods. 3 O. s. p., pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.