Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/50/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Andreou Zolotovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: 1/ I. Ď., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. C. XXX 2/ I. Ď., T.. XX.XX.XXXX, H. Y. C. XXX o zaplatenie sumy 225,84 eur s príslušenstvom, t a k t o

rozhodol:

Žalobu voči žalovanej v 1.rade z a m i e t a.

Konanie voči žalovanému v 2.rade z a s t a v u j e.

Žalovanej v 1.rade a žalovanému v 2.rade náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 02.06.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy 225,84 spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 225,84 eur od 21.05.2011 do zaplatenia a v sume 9,23 eur za obdobie od 21.06.2010 do 20.05.2011. Podanie žaloby odôvodnil tým, že predmetom je pohľadávky, ktorá bola postúpená na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok o dňa 28.06.2011 Slovenskou sporiteľnou, a.s. Uviedol ďalej, že právny predchodca žalobcu, postupca a žalovaný uzavreli dňa 14.06.2006 zmluvu č. XXXXXXXXX na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej finančné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Zmluva obsahuje všetky znaky a náležitosti zmluvy o úvere. Uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný neplnil s stanovených termínoch splátky, porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zmluvy. Pohľadávka ku dňu postúpenia predstavuje sumu 1512,04 eur a pozostáva zo sumy istiny vo výške 1.282,25 eur, riadneho úroku vo výške 82,58 eur, úroku z omeškania vo výške 147,21 eur a ostatného príslušenstva. Uviedol, že v konaní si vlastne uplatňuje len splátky splatné do 20.62010 do 20.05.2011 v počte 12 vo výške 225,84 eur ako aj úroky z omeškania z nich.

Žalovaní sa k žalobe nevyjadrili.

Podaním zo dňa 17.09.2014, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.09.2014 vzal žalobca žalobu voči žalovanému v 2.rade späť a voči nemu žiadal konanie zastaviť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vrátane všeobecných obchodných podmienok, oznámením o postúpení pohľadávky, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.06.2011 a prílohou k tejto zmluve, pokusom o zmier zo dňa 09.05.2014, vyjadrením žalobcu zo dňa 08.09.2014 a zo dňa 17.09.2014 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Slovenská sporiteľňa, a.s. ako pôvodný veriteľ a žalovaná v 1.rade ako dlžník uzatvorili dňa 14.06.2006 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX podľa až 507 . Podľa článku. I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 20.000,-Sk, t.j. 663,88 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške 17,70 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 59 mesačných splátok vo výške 567,- Sk ( 18,82 eur ) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.07.2006 a poslednej dňa 20.05.2011. Dohodli si aj mesačný poplatok vo výške 50,- Sk.

Z listín a vyjadrení žalobcu po vykonanom dokazovaní bolo zistené, že od zmluvy pôvodný veriteľ neodstúpil a úver nebol zosplatnený.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. zo dňa 28.06.2011 Slovenská poisťovňa, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovaným, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok, postupca na žalobcu postúpil aj pohľadávku voči žalovanej v 1.rade, ktorá je premetom tohto konania.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 28.09.2011 pôvodný veriteľ žalovanej v 1.rade oznámil postúpenie pohľadávky evidovanej voči nemu na žalobcu.

Z pokusu o zmier zo dňa 09.05.2014 vyplýva, že nový veriteľ opätovne vyzval žalovanú v 1.rade a žalovaného v 2.rade na úhradu dlžnej sumy.

Z výpisu z úverového účtu vyplýva, že celkovo žalovaná v 1.rade čiastočne uhradila pôvodnému dlh z úveru. Sumu uhradenú žalovanou v 1.rade pôvodný veriteľ zaúčtoval na rôzne úroky, poplatky za správu úveru, poplatky za upomienky ako to vyplýva z platobnej histórie - výpisu z úverového účtu.

Podľa o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa , o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa o ochrane spotrebiteľa platného a účinného v rozhodnom období, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa . a . o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Podľa ( ďalej len ,, “) platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými

stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa a , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa a , zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa , platného a účinného v rozhodnom období ( ďalej len ,,“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa , ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa , dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa , ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa a nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa ( ďalej len ,,“), ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa , zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.09.2014 vzal žalobu voči žalovanému v 2.rade späť a to ešte pred začatím pojednávania súd konanie voči nemu s poukazom na ustanovenia od.1,3 zastavil. Predmetom konania tak ostal len nárok žalobcu voči žalovanej v 1.rade.

Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 zavedený do tohto orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.".

V konaní bolo preukázané, že úverová zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1.rade bola uzatvorená dňa 10.10.2005 na jej základe bol žalovanej v 1.rade poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk, t.j. 663,88 eur, úroková sadzba bola ku dňu podpisu zmluvy dohodnutá vo výške17,70 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou 59 mesačných splátok vo výške 567,- Sk ( 18,82 eur )splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.07.2006 a poslednej dňa 20.05.2011. Účastníci zmluvy si ďalej dohodli aj mesačný poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 50,-Sk v zmluve. Žalovaná v 1.rade svoje povinnosti v zmysle uzavretej zmluvy neplanila. Následne pôvodný veriteľ zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.06.2011 postúpil pohľadávku na žalobcu.

V konaní bolo preukázané, že nedošlo k odstúpeniu od úverovej zmluvy. Celý úver sa stal splatný dňom splatnosti poslednej splátky, t.j. 20.05.2011. Keďže úver nebol zosplatnený a nebolo od zmluvy odstúpené, je potrebné splatnosť a omeškanie každej splátky posudzovať samostatne.

Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v 1.rade bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákonné ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia , , podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa a nasl. v znení neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia .

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Ustanovenie sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle a nasl. , pretože ju uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení .

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, -19).

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Ďalej súd zistil, že podľa zmluvy sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými ustanoveniami . Ide však o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle zákona a a nasl. a preto je potrebné na ňu aplikovať príslušné ustanovenia .

V danej právnej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v1.rade bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby nebolo po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Žalovaní v priebehu súdneho konania síce nevzniesli námietku premlčania voči uplatnenej pohľadávke ale s účinnosťou od 01.05.2014 došlo k zmene právnej úpravy súvisiacej s premlčaním pri spotrebiteľských úveroch. Podľa ustanovenia o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, ktorý bol zavedený orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.". Ide o procesné ustanovenie.

V súvislosti s novým zavedeným zákonným ustanovením, ktoré je účinné v čase rozhodovania a ktoré má procesnú povahu je súd preto povinný zaoberať sa tým, či pohľadávka ktorá je premetom konania nie je premlčaná.

Súd zistil, že žaloba v danej veci bola podaná dňa 02.06.2014. K zosplatneniu úveru poskytnutého žalovanému a ani k vyhláseniu predčasnej splatnosti nedošlo. Žalobca si podľa jeho vyjadrenia v žalobe v konaní uplatnil splátky splatné od 20.6.2010 do 20.05.2011.

Nasledujúcim dňom po splatnosti poslednej splátky ( 21.05.2011) začala plynúť trojročná premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 21.05.2014, pričom žalobca bola podaná až dňa 02.06.2014, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z uvedeného teda vyplýva, že aj posledné splátky uplatnené žalobcom v tomto konaní od 20.6.2010 do 20.05.2011 sú nepochybne premlčané. V danom prípade poukazom na citované zákonné ustanovenia, keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu platí trojročná premĺčacia lehota ustanovená v a nie štvorročná ustanovená a to aj napriek tomu, že úverová zmluva sa riadi ustanoveniami , pretože štvorročná premĺčacia lehota je pre spotrebiteľa nevýhodná.

V zmysle zmeny právnej úpravy, ktorá je účinná od 01.05.2014 súd musel na uplynutie premlčacej lehoty prihliadnuť aj napriek tomu, že žalovaná v 1.rade nevniesla námietku premlčania.

Na základe uvedeného preto súdu neostávalo nič iné ako v zmysle citovaných právnych predpisov žalobu voči žalovanej v 1.rade pre uplynutie premlčacej lehoty s prihliadnutím na vyššie citované zákonné ustanovenia v zmysle ktorých musí súd na premlčanie prihliadnuť zamietnuť.

Podľa (,, ďalej len “), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. vetá prvá ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa , trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa , , o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa , vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci boli vo veci úspešní obaja žalovaní, ktorý by tak mali vzhľadom na citované zákonné ustanovenia právo na náhradu trov konania. Žalovaný v 2.rade ma nárok na náhradu trov konania vzhľadom na procesné zavinenie žalobcu na zastavení konania voči nemu. Keďže ani jeden zo žalovaných si náhradu trov konania neuplatnil, pričom im ani žiaden nevznikli súd im náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.