Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_28C-22-2013.pdf
PDF · 74.88 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-28C/22/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Košice II, v právnej veci navrhovateľa: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti odporcom: 1/ K.. W. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Košice, 2/ X.. N. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Košice, 3/ D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Košice, 4/ T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, Košice, všetci odporcovia zastúpení JUDr. Irenou Sopkovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 25, Košice, v konaní o určenie neplatnosti právneho úkonu, rozhodol
rozhodol:
Konanie o návrhu na začatie konania navrhovateľa z a s t a v u j e.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcom v 1. až 4. rade trovy právneho zastúpenia v sume 167,78 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia na účet právnej zástupkyne odporcov JUDr. Ireny Sopkovej, advokátky.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 12.2.2013, domáhal 1/určenia neplatnosti Darovacej zmluvy a zmluvy o vecnom bremene, uzavretej dňa 30.5.2011 medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade ako darcami a odporkyňou v 3. rade a odporcom v 4. rade ako obdarovanými, 2/určenia neexistencie vecného bremena, ktorému zodpovedá právo odporcov v 1. a 2. rade doživotne užívať nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností na LV č. 3687 pre kat. úz. Skladná a 2/určenia neplatnosti Darovacej zmluvy, uzavretej dňa 30.9.2011 medzi odporkyňou v 1. rade a odporcom v 2. rade ako darcami a odporkyňou v 3. rade ako obdarovanou. Dôvodom neplatnosti právnych úkonov (a pre neplatnosť právneho úkonu tiež neexistencie vecného bremena) bola podľa tvrdenia navrhovateľa skutočnosť, že odporcovia v 1. a 2. rade previedli na odporcov v 3. a 4. rade nehnuteľné veci s úmyslom ukrátiť uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, judikovanej právoplatným zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Košice sp. zn. 29CbZm/3/2011 zo dňa 25.1.2011, pričom so zreteľom na okolnosti a čas, kedy právne úkony boli urobené a s ohľadom tiež na to, že všetci odporcovia postupovali v zhode, bolo podľa názoru navrhovateľa zrejmé, že odporcovia v 3. a 4. rade nie len mali vedomosť o úmysle odporcov v 1. a 2. rade ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa, ale i sami s týmto úmyslom právne úkony urobili. Takéto úkony, podľa argumentácie navrhovateľa, sledovali len poškodenie navrhovateľa a preto sú absolútne neplatné pre rozpor s dobrými mravmi.
Odporcovia v písomnom vyjadrení k návrhu uplatnené nároky navrhovateľa neuznali, brániac sa proti nim v podstatnom tvrdením, že sporné právne úkony neboli urobené odporcami v 1. a 2. rade s úmyslom ukrátiť uspokojenie pohľadávky navrhovateľa a že odporcovia v 3. a 4. rade o existencii záväzku odporcov v 1. a 2. rade voči navrhovateľovi nemali vedomosť.
Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 22.9.2014. Na tomto pojednávaní, po vykonanom dokazovaní, vzal navrhovateľ návrh na začatie konania v celom rozsahu späť.
Podľa ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu skôr než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
V súlade s citovanými ustanoveniami zákona súd pre späťvzatie návrhu v celom rozsahu, s ktorým odporcovia vyjadrili súhlas na pojednávaní dňa 22.9.2014, konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 146 ods. 2, veta prvá O.s.p., v zmysle ktorého, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade to bol procesný úkon navrhovateľa, ktorý bol dôvodom na zastavenie konania, pričom dôvod späťvzatia návrhu podľa vyjadrenia navrhovateľa nespočíval v správaní sa odporcov po začatí konania. Za tohto stavu vzniklo právo na náhradu trov konania odporcom. O náhrade trov konania, čo do odmeny a náhrady hotových výdavkov advokátky, ktorá odporcov v 1. až 4. rade v konaní zastupovala, súd rozhodol podľa ust. § 9 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, v zmysle ktorého sa základná sadzba tarifnej odmeny stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, v spojení s ust. § 11 ods. 1, písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, určujúcim základné sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jednou trinástinou výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami, v spojení s ust. 13a ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov, druhovo vymedzujúcim jednotlivé úkony právnej služby, za ktoré patrí advokátovi odmena, v spojení s ust § 16 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov upravujúcim náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné (režijný paušál) vo výške jednej stotiny výpočtového základu (výpočtový základ platný pre rok 2014 činí 804,-Eur) a v spojení s ust § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien a doplnkov upravujúcim zvýšenie odmeny a náhrady o daň z pridanej hodnoty, ak je advokát platiteľom dane. V rozhodnutí o náhrade trov konania súd vyšiel, čo do kvalitatívneho vymedzenia predmetu konania a rozsahu poskytnutých právnych služieb zo spôsobu vyčíslenia trov právneho zastúpenia advokátkou zastupujúcou odporcov v konaní. Toto vyčíslenie vychádzalo z toho, že predmetom konania bolo určenie neplatnosti len právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (pozemok s domom) v kat. úz. „Juh“ (v skutočnosti Skladná) a nijak nezohľadňovalo jednak skutočnosť, že právna zástupkyňa v konaní zastupovala všetkých štyroch odporcov a jednak i skutočnosť, že navrhovateľ sa v konaní domáhal tiež i určenie neplatnosti právneho úkonu, ktorým došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Jazero a rovnako i určenia neexistencie vecného bremena.
Pri vyčíslení odmeny za poskytnuté právne služby, pokiaľ ide o nárok na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zo dňa 30.05.2011, vyšla právna zástupkyňa odporcov z tarifnej odmeny za úkon právnej služby, odvodenej od hodnoty darovaných nehnuteľností 142.000,- Eur. Z takýmto spôsobom určenia hodnoty veci a z nej odvodenej tarifnej odmeny za úkon právnej služby sa súd nestotožnil. I keď vo všeobecnosti nemožno vylúčiť vyjadrenie hodnoty veci alebo práva v peniazoch i pri určovacích návrhoch, je potrebné sa, podľa názoru súdu, vždy zaoberať tým, k čomu z hľadiska hodnotového vyjadrenia určovací návrh v skutočnosti smeroval. Bezpochyby totiž iné z hľadiska ekonomických záujmov účastníkov je určenie vlastníckeho práva k veci alebo i určenie neplatnosti právneho úkonu za situácie, keď určenie neplatnosti predstavuje jedinú spornú skutočnosť v usporiadaní právneho vzťahu s určitým peniazmi oceniteľným objektom, zvlášť tiež pokiaľ je spôsobilým podkladom pre zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a iné určenie, ktoré (pokiaľ je na ňom naliehavý právny záujem) smeruje len k vyriešeniu spornej právnej či skutkovej otázky, ktorá má byť len podkladom pre uplatňovanie ďalších nárokov. I v danom prípade určením neplatnosti nesledoval navrhovateľ dosiahnuť konkrétnu peniazmi vyjadriteľnú hodnotu (napríklad vlastnícke právo k veci alebo k právu), ale len vytvoriť právny podklad pre uspokojenie vykonateľnej pohľadávky priamo z majetku odporcov v 1. a 2. rade v exekučnom konaní. Preto, podľa úvahy súdu, hodnotu práva, o ktoré v konaní šlo (právo veriteľa na ochranu pred právnymi úkonmi ukracujúcimi uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky) nemožno stotožniť s hodnotou predmetu darovania. Za týchto okolností, nakoľko hodnotu práva, o ktoré v konaní šlo, nemožno podľa názoru súdu objektivizovať (zistiť), v súlade s ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z., za úkony právnej služby patrí advokátovi, zastupujúcemu odporcov v konaní odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Riadiac sa týmito úvahami súd priznal odporcom náhradu
trov právneho zastúpenia za jednotlivé úkony právnej služby advokátom v konaní takto: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady dňa 15.1.2014 vo výške 61,87 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur, 2/ účasť na pojednávaní dňa 22.09.2014 vo výške 61,87 Eur + režijný paušál vo výške 8,04 Eur, 3/ 20 % DPH vo výške 27,96 Eur.
O povinnosti nahradiť odporcom v 1. až 4. rade trovy konania ich právnej zástupkyni vyplýva z ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V Košiciach 22. septembra 2014