Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19C-592-2013.pdf
PDF · 125.22 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/592/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci navrhovateľov: X. C. D., U.. XX.X.XXXX, R. T. XX, F., X. G. R., U.. X.X.XXXX, R. T. XX, F., zastúpených: JUDr. Jozef Boris, advokát so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, proti odporcom: X. C. T.A., U.. XX.X.XXXX, R. T. O. XXX, zastúpený opatrovníčkou: Y. T., U.. XX.X.XXXX, R. T. O.Š. XXX, X. B. Č., A.. T., U.. XX.X.XXXX, R. M. Č.. XXX, X. G. T., U.. XX.X.XXXX, R. R. T. O. XXX, všetci zastúpení: HALADA, advokátska kancelária , s.r.o., so sídlom Kapitulská 21, Trnava, IČO: 36 669 661, o vrátenie daru, takto
rozhodol:
Návrh sa zamieta.
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne náhradu trov konania vo výške 363,09 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám splnomocneného zástupcu odporcov v 1. až 3. rade.
odôvodnenie:
Navrhovatelia v 1. a 2. rade sa svojim návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2013 domáhali vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží odporcom povinnosť vydať navrhovateľom nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Trnava, kat. územie T. O. ako parcela č. XXX/X o výmere 670 m2, záhrada, parcela č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X.
Z rozhodnutia 20Ps/12/2006-66 zo dňa 4.2.2009 súd zistil, že odporca v 1. rade bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v celom rozsahu, za opatrovníčku mu bola ustanovená matka - Y. T..
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to Notárskou zápisnicou N 38/2004, NZ 11893/2004 zo dňa 12.2.2004; Dodatkom č. 1 zo dňa 6.5.2011; Rozhodnutím Správy katastra Trnava č. V 2425/10-02 zo dňa 17.5.2011; Výpisom z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T. O., oboznámením sa s rozsudkom Okresného súd Trnava č. k. 36C/104/2005-299 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.10.2010 a zistil nasledovný skutkový stav:
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že na základe Notárskej zápisnice N 38/2004, NZ 11893/2004 Š. D. ako pôvodný darca dňa 12.2.2004 s Y. T. ako zákonnom zástupkyňou maloletých C. T., B. Č. K. G. T. ako obdarovanými uzavrel darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena, predmetom ktorej bolo darovanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T. O., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX ako parcela č. XXX/X o výmere 670 m2, záhrada, parcela č. XXX/X o výmere 136
m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X. Účastníci zobrali na vedomie, že k platnosti zmluvy je potrebné, aby právny úkon urobený v mene, v tom čase maloletých obdarovaných, bol schválený súdom. Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 26P 54/04-52 zo dňa 6.4.2005 právoplatného dňa 13.5.2005 schválil tento právny úkon.
V zmysle Notárskej zápisnice N 34/2005, NZ 10204/2005 Š. D. ako pôvodný darca dňa 9.3.2005 uzavrel ďalšiu darovaciu zmluvu so zriadením vecného bremena s L. T. K. Ľ. T. ako obdarovanými, predmetom ktorej boli tie isté nehnuteľnosti.
Okresný súd Trnava pod sp. zn. 36C/104/2005 v právnej veci odporcov v tomto konaní ako navrhovateľov proti odporcom L. T. K. Ľ. T.L., G. G., C. D. K. G. R. o určenie, že nehnuteľnosti patria do majetku poručiteľa Š. D. rozhodol tak, že návrhu vyhovel, keď dospel k názoru, že pôvodný darca Š. D. pri uzavretí zmluvy zo dňa 9.3.2005 konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným.
Pôvodný darca Š. D., ktorý zomrel dňa 28.7.2005 bol v čase svojho úmrtia ženatý s navrhovateľkou v 1. rade a z tohto manželstva mali jedno spoločné dieťa a to navrhovateľku v 2. rade.
Navrhovateľky sa týmto návrhom domáhajú vrátenia poskytnutého daru odporcom z toho dôvodu, že v čase, keď pôvodný darca Š. D.V. prejavil vôľu darovať nehnuteľnosti s ním navrhovateľky nežili v spoločnej domácnosti, túto boli nútené opustiť, manželstvo Š. D. a navrhovateľky v 1. rade nebolo rozvedené. Potom, čo opustili spoločnú domácnosť sa Š. D. zoznámil s matkou odporcov Y. T. a následne sa k nemu nasťahovali, nie je známe, čo viedlo darcu k zámeru obdarovať odporcov, je však nepochybne preukázané, že v čase, keď k tomu došlo bol zdravotný stav Š. D. veľmi vážny, trpel závažným ochorením, často bol hospitalizovaný a jeho zdravotný stav si vyžadoval neustálu opateru. Pravdepodobne mu odporcovia prejavili záujem, že ho budú opatrovať a on sa im chcel zavďačiť. Starostlivosti a opatery sa mu jednoznačne od odporcov nedostávalo v takej miere, ktorá by zodpovedala vďake za poskytnutý dar značnej hodnoty. V čase choroby bol odkázaný na pomoc cudzích ľudí v jeho okolí. Odporcovia ho fyzicky napadli a doslova vyhnali z domu. Dňa 5.3.2005 ho vo večerných hodinách plačúceho a prosiaceho o pomoc našli pred svojim domom manželia T., ktorí ho prichýlili, od tej doby obýval ich domácnosť, starali sa oňho. Následne sa Š. D. rozhodol, že predmet daru daruje manželom T., neinformoval ich však o tom, že už spísal jednu darovaciu zmluvu.
Navrhovateľky odporcov osobne nepoznajú, prvý kontakt mali až na súdnych pojednávaniach, až tam sa vlastne dozvedeli o tom, s kým ich otec a manžel žil a aký nevďak zo strany odporcov prejavili voči jeho osobne. Až po rozhodnutí súdu, že predmet daru patrí do dedičstva po Š. D. boli navrhovateľky uznané za účastníčky dedičského konania, následne boli vyzvané právnym zástupcom odporcov, aby sa dostavili do jeho advokátskej kancelárie za účelom podpisu údajného súdneho zmieru, ktorý bol podľa jeho tvrdenia dôležitý, aby im bol zachovaný dedičský nárok po ich nebohom otcovi a manželovi a ktorý mal byť doložený k žiadosti o dedičstvo. Takto uvedené do omylu navrhovateľky darovacou zmluvou so zriadením vecného bremena v znení Dodatku č. 1 zo dňa 5.5.2011 ako dedičky po Š. D. darovali odporcom predmetné nehnuteľnosti. Navrhovateľky zjavne podvodným konaním odporcov prišli o možnosť uplatniť si svoje zákonné dedičské právo na predmet daru. Dňa 14.4.2013 zaslali odporcom výzvu na vrátenie daru, ktorá zostala bezúspešná. Navrhovateľky sú presvedčené, že celý proces ohľadne podpísania dodatku darovacej zmluvy je podvodný, vopred naplánovaný v snahe obrať ich o majetok, na ktorý majú ako zákonné dedičky právo, tým, že odporcom nevedomky poskytli dar sa sami ocitli v stave hmotnej núdze, pretože nemajú ubytovanie. Platná občianskoprávna úprava umožňuje, aby sa darca domáhal vrátenia daru jedine v prípade, ak sa obdarovaný správa k nemu, alebo členom jeho rodiny tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Navrhovateľka v 2. rade sa niekoľkokrát pokúsila navštíviť odporcov za účelom vrátenia daru, všetky stretnutia sa uskutočnili s rovnakým priebehom bez nádeje, že dôjde k dohode, odporcovia resp. členovia ich rodiny sa správali hrubo, urážlivo, pričom takéto chovanie je hrubým porušením dobrých mravov, prejavom nevďaku a v rozpore so zásadami slušného správania.
Ďalej splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov uviedla, že vrátenia daru sa navrhovateľky domáhajú na základe darovacej zmluvy, ktorú uzavrel Š. D. dňa 12.2.2004 formou notárskej zápisnice v spojení s jej dodatkom č. 1, ktorý následne uzavreli navrhovateľky dňa 5.5.2011 ako právne nástupkyne po nebohom Š. D.. Naliehavý právny záujem navrhovateliek vidí v tom, že navrhovateľky sa dozvedeli o informáciách, ktoré potvrdzujú fakt, že ich nebohý otec a manžel Š. D. ešte počas svojho života vykonal úkony, smerujúce k tomu, aby mu odporcovia dar vrátili. Dôvodom vrátenia daru bolo ich nemorálne chovanie voči nemu ako darcovi, dôkazy o tom sú vo veľkom rozsahu, výpovede svedkov, listinné
dôkazy, stanovisko starostu obce, lekára, farára obce, ktorí sa vyjadrili o tom aké pomery vládli v ich vzťahu. Ešte počas života s navrhovateľkou v 1. rade, teda manželkou, sa darca vyjadril, že aj keď spolu nebudú žiť, o dieťa sa postará a v neposlednom rade navrhovateľky sa domnievali, a bolo im aj prisľúbené, že podpisom dodatku k darovacej zmluve prebehne riadne dedičské konanie, kde budú mať možnosť sa vyjadriť k tomu a takisto im bolo prisľúbené zo strany odporcov kompenzácia za poskytnutý dar od ich otca. Toho času navrhovateľky sú prakticky bezdomovkyne, bývajú v podnájmoch a podnikových ubytovniach a tieto menia vzhľadom na ich finančnú situáciu. Preto navrhovateľky žiadajú súd, aby dôkladne preskúmal skutočnosti, predovšetkým ohľadne úkonov, ktoré vykonal Š. D. počas života smerujúce k vráteniu daru, ako výsluchom svedkov a všetkých listinných dôkazov.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov navrhla predložiť listinný dôkaz a to list Š.F. D., ktorý adresuje svojej sestre F. D. z decembra 2004, z ktorého listu je zrejmé, že Š. D. sa chcel vrátiť do svojho domu.
Navrhovateľka v 1. rade uviedla, že v súčasnosti býva v predmetnej nehnuteľnosti G. G..
Na otázku súdu či má vedomosť o konkrétnom úkone jej nebohého manžela, ktorým by sa domáhal vrátenia daru? Navrhovateľka v 1. rade uviedla: ,,Ja si už nespomeniem.“
Navrhovateľka v 2. rade uviedla, že nevie, čo bolo predmetom dodatku č. 1, ktorý podpísala, s navrhovateľkou v 1. rade boli prizvané do kancelárie JUDr. Haladu, s tým, že mali za to, že ich bude zastupovať na súdnom pojednávaní ohľadom tejto nehnuteľnosti a dedičského konania, mysleli si, že podpisujú dokument o tom, že budú zastupované v dedičskom konaní. Od viacerých ľudí sa dozvedela, ako sa odporcovia správali k jej nebohému otcovi, ako ho vyhodili z domu, nestarali sa oňho. Snažila sa vyhľadať odporkyne, snažila sa o vrátenie daru, odporkyne sa chovali takým spôsobom, že boli hrubé.
Na otázku súdu, odkiaľ má vedomosť, že sa jej nebohý otec Š. D. sa domáha vrátenia daru od odporkýň a akým spôsobom sa toho domáhal? Navrhovateľka v 2. rade uviedla: ,,Mne potvrdil aj starosta obce, že otec chcel ešte počas svojho života, aby mu bol dom vrátený. Nemám vedomosť o tom, že by urobil nejaký úkon za účelom vrátenia daru, už to asi nestihol. Títo ľudia, ktorých navrhujeme vypočuť vedia potvrdiť to, že môj otec chcel, aby mu bol dar vrátený. Existujú tiež listy, kde otec opisuje, ako sa k nemu chovali a chcel by, aby mu dar vrátili.“
Splnomocnený zástupca odporcov uviedol, že skutkové tvrdenia navrhovateliek sú absolútne klamstvá. Ak navrhovateľky tvrdia o okolnostiach podpisu dodatku č. 1, že si mysleli, že budú zastupované v dedičskom konaní, to sú všetko klamstvá, navrhovateľky boli pozvané po skončení súdneho konania o určenie, že majetok patrí poručiteľovi, písomným listom do ich kancelárie, to je pravda. Navrhovateľky v konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí poručiteľovi nezastupovali, navrhovateľky v tom konaní ani nevystupovali na tej istej procesnej strane ako odporcovia, boli protistrana. V konaní o určenie, že nehnuteľnosť patrí poručiteľovi odporcovia viackrát uviedli prečo sa domáhajú takéhoto určenia, čo tým sledujú, aký bude ďalší postup, a že toto rozhodnutie potrebujú preto, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo titulom darovacej zmluvy z roku 2004. Po skončení konania boli pozvané do kancelárie preto, že kataster požadoval dodatkovať darovaciu zmluvu z roku 2004, bolo to pred Vianocami 2010, kedy prišla navrhovateľka v 2. rade do ich kancelárie, kde jej osobne objasnil ďalší postup, dal jej vytlačený návrh dodatku č. 1, ktorý si zobrala aby sa s ním mala možnosť oboznámiť, s tým, že sme si vymenili čísla, a že sa budú neskôr kontaktovať, v danom čase nemala ani platný občiansky preukaz, takže čakali na to kým si ho vybaví. Po určitom čase došlo k tomu, bolo to na viackrát, že sa dohodli na termíne, kde prišli podpísať dodatok, bolo to podpisované na notárskom úrade JUDr. Jašekovej a všetky skutkové okolnosti o tom, že to bolo v ich kancelárii pod nátlakom sú nezmysly.
Čo sa týka správania sa odporcov k Š. D. počas jeho života, k tomuto uvádza, že to sú nepodložené výmysly, účelovo sa snažia výpoveďami lekára, starostu nájsť nejaký dôkaz, pričom v samotnej žalobe ani netvrdili, že by sa odporcovia nejako zle správali voči poručiteľovi, je zrejmé, že sa snažia vyfabulovať nejaké dôkazy teraz, keď toto osobné právo vrátenia daru patrí darcovi a darca sa počas života nedomáhal vrátenia daru. Je to celé logický nezmysel, pretože za života darcu odporcovia ani neboli vlastníkmi nehnuteľnosti, keď darovacia zmluva z roku 2004 nebola ani zavkladovaná, bola zavkladovaná až následne po smrti darcu, bola zavkladovaná až v roku 2011. Tým chce poukázať na
to, že je absurdné, že o takomto úkone - výzve o vrátenie daru vedeli nejaké ďalšie osoby, keď logicky vyplýva, že to vtedy ani nebolo možné urobiť.
Čo sa týka správania sa odporcov k navrhovateľkám, k tomu uvádza, že odporcovia sa k navrhovateľkám správali vždy primerane ich vzťahu, neutrálne, ako účastníčky súdneho konania sa poznali, ale inak nemali nejaké kontakty.
Čo sa týka skutkového stavu, dňa 12.2.2004 bola uzavretá darovacia zmluva s vecným bremenom vo forme notárskej zápisnice medzi darcom Š. D. a obdarovanými - odporcami v tomto konaní, v tom čase všetci boli maloletí, následne bol podaný návrh na schválenie darovacej zmluvy na príslušný súd. Dňa 9.3.2005 bola uzavretá druhá darovacia zmluva medzi darcom Š. D. a obdarovaným manželmi T., na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva manželom T.. Až po tomto vklade súd schválil právny úkon - prvú darovaciu zmluvu z roku 2004, avšak z dôvodu, že nehnuteľnosť patrila manželom T., nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe prvej darovacej zmluvy z roku 2004. Z dôvodu, že odporcovia považovali druhú darovaciu zmluvu za absolútne neplatnú vzhľadom na zdravotný stav darcu v čase jej uzavretia, domáhali sa na súde určenia, že nehnuteľnosť patrí do majetku poručiteľa Š. D.. Počas tohto súdneho konania podali odporcovia dňa 18.5.2010 návrh na vklad vlastníckeho práva titulom prvej darovacej zmluvy z roku 2004 a súčasne požiadali o prerušenie katastrálneho konania, do skončenia súdneho konania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do majetku poručiteľa Š. D.. Súčasne uviedli katastru, že konanie o dedičstve po poručiteľovi Š. D. bolo vedené na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 20D 2303/05 a že dedičky sú aj účastníčky súdneho konania.
Rozsudkom Okresného súdu Trnava z 10.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu zo dňa 5.10.2010 bolo určené, že nehnuteľnosti patria do majetku po poručiteľovi Š. D.. Po odpadnutí prekážky, pokračovalo katastrálne konanie, ktoré bolo následne prerušené z dôvodu, že bolo potrebné uzavrieť dodatok k pôvodnej darovacej zmluve z roku 2004 z dôvodu prečíslovania parciel a iných dôvodov, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí. Teda najskôr bol predložený dodatok č. 1, potom boli vyzvaní na doloženie iných ďalších skutočností a následne bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech odporcov na základe uzavretej darovacej zmluvy z roku 2004 spolu s dodatkom č. 1. Čo sa týka dedičského konania po poručiteľovi Š. D. v čase jeho smrti boli nehnuteľnosti zapísané na manželov T., preto neboli predmetom dedičstva. Katastru oznámili, že dedičské konanie bolo vedené, oznámili okruh dedičov, kataster usúdil, že sú splnené podmienky pre vklad a rozhodol.
Ďalej splnomocnený zástupca odporcov uviedol, že je toho názoru, že tento návrh je nedôvodný a preto navrhuje, aby súd žalobu zamietol, keď právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré zaniká jeho smrťou, teda pokiaľ samotný darca Š. D. ešte počas svojho života neurobil voči obdarovaným úkon smerujúci k vráteniu daru, je pre toto konanie bezpredmetné skúmať, či sa žalovaní ešte počas života darcu správali voči nemu tak, že by porušili dobré mravy, zdôrazňuje, to čo už uviedol, že odporcovia dobré mravy ani neporušovali.
Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov k výpovedi splnomocneného zástupcu odporcov uviedla, že nemá námietky k priebehu skutkového stavu tak ako ho opísala protistrana do konania vedeného na tun. súde pod sp. zn. 36C/104/2005. Počas konania sa navrhovateľky pripojili na stranu odporcov. Odporkyne dovtedy vôbec nepoznali. Čo sa týka uzavretia dodatku č. 1, k tomuto uvádza, že navrhovateľky ani nevedeli, komu daroval ich otec a manžel predmetnú nehnuteľnosť, nemohli sa preto ani pripojiť k darovacej zmluve. Popiera, že dôkazy by boli umelo vykonštruované, dôkazy ktoré predložili sú originály dokumentov. Odporcovia tvrdia, že Štefan Púchly nevykonal žiadny úkon smerujúci k tomu, aby mu bol vrátený dar, nakoľko ani nemohol lebo neboli vlastníkmi, Š. D. sa chcel vrátiť do predmetného domu, čo zdokladovali listinnými dôkazmi, ktoré sú z tohto obdobia.
Na otázku súdu aký konkrétny úkon urobil Š. D. voči odporcom za účelom vrátenia daru? Splnomocnená zástupkyňa navrhovateľov uviedla: ,,Š. D. sa slovne vyjadril pred svedkami, ktorých navrhujeme, a ktorí sú to ochotní potvrdiť, vyjadril sa, že sa chce do domu vrátiť, on žil na ulici. Ďalším dôkazom sú listy Š. D. adresované jeho sestre F. D., v ktorom opisuje svoj stav, chce aby mu ona pomohla, aby sa odsťahovali. Sú tam poštové známky z toho obdobia.“
Opatrovníčka odporcu v 1. rade na otázku súdu, či neb. Š. D. žiadal od nej niekedy vrátiť dar a to predmetné nehnuteľnosti uviedla: ,,Nie. Nežiadal to ani odo mňa ani od môjho opatrovanca C. T., ani od ostatných mojich detí, ktoré boli obdarované.“
Odporkyňa v 2. rade na otázku súdu, či neb. Š. D. žiadal od nej niekedy vrátiť dar a to predmetné nehnuteľnosti uviedla: ,,Nie, nikdy ma nežiadal o vrátenie daru. My sme v tej nehnuteľnosti aj bývali až dovtedy kým nás manželia T. odtiaľ nevyhodili, ja neviem presne kedy to bolo.
Splnomocnený zástupca odporcov uviedol: ,,Bolo to presne 14.3.2005.“
Z Notárskej zápisnice N 38/2004, NZ 11893/2004 napísanej na Notárskom úrade v Trnave dňa 12.2.2004 súd zistil, že bola spísaná darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, na základe ktorej Š. D. daroval rovnakým dielom t. j. po tretine vzhľadom k celku nehnuteľnosti v kat. území T. O. zapísané na LV č. XXX, vedeného Správou katastra F., kat. územie T. O. ako parcela č. XXX/X zastavaná plocha, dvor o výmere 232 m2, na nej stojaci rodinný dom číslo súpisné XXX a parcelu č. XXX/X záhradu vo výmere 670 m2 obdarovaným maloletému C. T., maloletej B. T. a mal.oletej G. T.. Účastníci zmluvy zároveň uzavreli dohodu o zriadení vecného bremena v prospech darcu Š. D. spočívajúceho v jeho práve až do konca života bývať v rodinnom dome súp. č. XXX v T.V. O. a tento dom celý i vrátane priľahlých pozemkov aj užívať.
Z rozsudku Okresného súd Trnava č. k. 36C/104/2005-299 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 5.10.2010 súd zistil, že vo veci navrhovateľov: X. C. T., X. B. Č. K. X. G. T. proti odporcom: X. L. T., X. Ľ. T., X. G. G., X. C. D., X. G. R. o určenie, že nehnuteľnosti patria do majetku poručiteľa bolo rozhodnuté, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území T. O. zapísané na LV č. XXXX, vedeného Správou katastra Trnava, kat. územie T. O. ako parcela č. XXX/X o výmere 670 m2, záhrada, parcela č. XXX/X o výmere 136 m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXX/X o výmere 187 m2, zastavané plochy a nádvoria a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parcele č. XXX/X patria do majetku po poručiteľovi Š. D.. Voči odporcom v 1. a 2. rade bol návrh zamietnutý.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom doručeným 23.9.2005 domáhali určenia, že predmetné nehnuteľnosti patria do majetku po poručiteľovi Š. D. a to titulom, že v dobe vykonania úkonu - uzatvorenia darovacej zmluvy, ktorou previedol vyššie označené nehnuteľnosti na odporcov L. T., Ľ. T. trpel duševnou poruchou, ktorá ho robila na tento úkon nespôsobilou. Návrhom zo dňa 5.5.2006 navrhovatelia navrhli súdu pristúpenie ďalšej odporkyne G. G., nakoľko medzičasom od podania návrhu na súd, odporcovia v 1. a 2. rade previedli parcelu č. XXX/X K. Č.. XXX/X ako aj rodinný dom súpisné číslo XXX, kúpno-predajnou zmluvou, ktorej vklad do katastra nadobudol právoplatnosť 10.3.2006, na odporkyňu v 3. rade, ktorá sa stala ich výlučnou vlastníčkou. Parcela č. XXX/X vo výmere 136 m2 a č. XXX/X vo výmere 187m2 vznikli odčlenením, resp. rozdelením, pôvodnej parcely č. XXX/X vo výmere 323 m2. Zároveň žiadali zmeniť petit návrhu v tom smere, aby zohľadňoval reálne rozdelenie parcely č. XXX/X na dve parcely č. 348/7 a č. 348/8. Návrh bol voči odporcom v 1. a 2. rade zamietnutý, nakoľko v priebehu konania dvoma kúpnymi zmluvami previedli nehnuteľnosti na odporkyňu v 3. rade čím stratili pasívnu legitimáciu.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.1.2011.
Z rozhodnutia Správy katastra Trnava č. V 2425/10-02 zo dňa 17.5.2011 vyplýva, že vo veci účastníkov konania: dedičia: C. D., G. R. a obdarovaný: G.. C.U. T., G.. B. T., G.. G. T., Správa katastra Trnava rozhodla v konaní o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného bremena do katastra nehnuteľností o prerušení konania na dobu 30 dní. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predmetom návrhu na vklad vlastníckeho práva bola ako príloha darovacia zmluva so zriadením vecného bremena, spísaná notárkou JUDr. Danielou Jašekovou, v Trnave dňa 12.2.2004 do Notárskej zápisnice č. N 38/2004, NZ 11893/2004 týkajúca sa nehnuteľnosti v kat. úz. T. O., zapísaných na LV č. XXX.
Z Dodatku č. 1 k Darovacej zmluve so zriadením vecného bremena zo dňa 12.2.2004 napísanej do Notárskej zápisnica N 38/2004, NZ 11893/2004 uzavretého dňa 6.5.2011 medzi C. D. a G. R. ako
darcami a C. T., B. Č. K. G. T. ako obdarovanými súd zistil, že predmetom dodatku bola zmena darovacej zmluvy v článku 1 a to: 1. v označení darcu, kde namiesto darcu nastupujú jeho dedičia: C. D. K. G.A. R.; 2. v označení obdarovanej B. T. uvedením nového priezviska: B. Č., A.. T., U.. XX.X.XXXX, A..Č.. XXXXXX/XXXX, bytom M. XXX; 3. bolo doplnené rodné priezvisko u obdarovaných C. T. K. G. T.; 4. predmet daru sa z dôvodu zamerania pôvodnej parcely č. XXX/X Geometrickým plánom č. XXX/XXXX a zmeny čísla listu vlastníctva zmenil nasledovne: ,,Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území T. O., obec T. O., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Správy katastra Trnava ako: parcela registra C parcela číslo XXX/X záhrady o výmere 670 m2, parcela registra C parcela číslo XXX/ X zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parcela registra C parcela číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, stavba súpisné číslo XXX na parcele č. XXX/X rodinný dom.
Ostatné ustanovenia darovacej zmluvy zostali bez zmeny.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia T. O. súd zistil, že vlastníkmi parcely č. XXX/X
- záhrada o výmere 670 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 136 m2, parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 187 m2, rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parcele č. XXX/X sú C. T., B. Č., A.. T. K. G. T., titulom nadobudnutia je V 2425/10 Darovacia zmluva s vecným bremenom právoplatná dňa 7.7.2011.
Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.
Súd dospel k záveru, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu.
Navrhovateľky sa predmetným návrhom domáhali vrátenia daru na základe darovacej zmluvy, ktorú uzavrel Š. D. dňa 12.2.2004 formou notárskej zápisnice v spojení s jej dodatkom č. 1, keď poukazovali na to, že odporcovia pravdepodobne prejavili záujem, že budú nebohého Š. D. opatrovať a on sa im chcel zavďačiť, preto im daroval predmetné nehnuteľnosti, starostlivosti a opatery sa mu od odporcov nedostávalo v takej miere, ktorá by zodpovedala vďake za poskytnutý dar značnej hodnoty, v čase choroby bol odkázaný na pomoc cudzích ľudí v jeho okolí, odporcovia ho fyzicky napadli a doslova vyhnali z domu.
Ďalej navrhovateľky poukázali na to, že pri podpise Dodatku č. 1 k darovacej zmluve, boli uvedené do omylu, keď mali za to, že podpisujú súdny zmier, aby im bol zachovaný dedičský nárok po ich nebohom otcovi a manželovi a ktorý mal byť doložený k žiadosti o dedičstvo.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 12.2.2004 bola uzavretá darovacia zmluva s vecným bremenom vo forme notárskej zápisnice medzi darcom Š. D. a obdarovanými - odporcami v tomto konaní, v tom čase všetci boli maloletí, preto bol následne podaný návrh na schválenie darovacej zmluvy na príslušný súd. Dňa 9.3.2005 bola uzavretá druhá darovacia zmluva medzi darcom Š. D. a obdarovaným manželmi T. (predmetom zmluvy bolo darovanie tých istých nehnuteľností ako darovacou zmluvou zo dňa 12.2.2004) na základe ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva manželom T.. Až po povolení vkladu vlastníckeho práva manželom T., súd schválil právny úkon - prvú darovaciu zmluvu z roku 2004, avšak z dôvodu, že nehnuteľnosť patrila manželom T., nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo na základe prvej darovacej zmluvy z roku 2004 obdarovanými C. T., B. Č. K. G. T. (odporcami v predmetnom konaní). Z dôvodu, že obdarovaní C. T., B. Č. K. G. T. považovali druhú darovaciu zmluvu zo dňa 9.3.2005 za absolútne neplatnú vzhľadom na zdravotný stav darcu v čase jej uzavretia, domáhali sa na súde určenia, že nehnuteľnosť patrí do majetku poručiteľa Š. D. (konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp.zn. 36C/104/2005). V priebehu uvedeného súdneho konania podali odporcovia dňa 18.5.2010 návrh na vklad vlastníckeho práva titulom prvej darovacej zmluvy z roku 2004 a súčasne požiadali o prerušenie katastrálneho konania do skončenia súdneho konania o určenie, že nehnuteľnosť patrí do majetku poručiteľa Š. D.. Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.6.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu zo dňa 5.10.2010 bolo určené, že nehnuteľnosti patria do majetku po poručiteľovi Š. D., rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2011.
Správa katastra Trnava prerušila katastrálne konanie vo veci účastníkov konania: dedičia: C. D., G. R. a obdarovaný: G.. C. T.A., G.. B. T., G.. G. T., za účelom odstraňovania nedostatkov, bolo potrebné uzavrieť dodatok k darovacej zmluve zo dňa 12.2.2004, keď došlo k rozdeleniu parcely, ktorá bola predmetom daru, zmene listu vlastníctva, dodatok uzavreli dňa 6.5.2011 právne nástupkyne pôvodného darcu - dedičia - navrhovateľky v 1. a 2. rade.
Následne bol povolený vklad vlastníckeho práva C. T., B. Č., A.. T. K. G. T. na základe Darovacej zmluvy s vecným bremenom právoplatnej dňa 7.7.2011.
V zmysle citovaného ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka sa darca môže domáhať vrátenia daru v prípade, že obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy, a to chovaním voči darcovi alebo členom jeho rodiny. Ak darca uplatní toto právo, právny vzťah z darovania zanikne okamihom, keď dôjde jeho prejav vôle obdarovanému. Prejav vôle, ktorým darca požaduje vrátiť predmet daru za splnenia podmienok § 630, možno urobiť v akejkoľvek forme. Právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká (§ 579 ods. 2). Dedičia darcu sa preto nemôžu domáhať vrátenia daru a to ani vtedy, keď obdarovaný naplnil znaky ustanovenia § 630 ešte za darcovho života. Jedine v tom prípade, že darca za svojho života urobil voči obdarovanému prejav smerujúci k vráteniu daru, môžu sa jeho dedičia domáhať vydania predmetu daru, prípadne zaplatenia peňažnej náhrady. (J. Svoboda a kolektív, Občiansky zákonník, Komentár a súvisiace predpisy V. vydanie, Eurounion, str. 581)
Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľky ako právne nástupkyne - dedičia po nebohom Š. D. - darcovi, by sa mohli vrátenia daru domáhať len v prípade, ak by darca - Š. D. počas svojho života urobil prejav voči obdarovaným smerujúci k vráteniu daru. V danej veci uvedené nebolo preukázané, a navrhovateľky to ani netvrdili, tvrdili len, že darca Š. D. chcel nehnuteľnosti vrátiť, chcel v dome bývať, o čom vedeli viacerí ľudia. Odporcovia popreli, že by ich žiadal o vrátenie daru. Napokon darca po tom ako v roku 2004 darovacou zmluvou previedol predmetné nehnuteľnosti na odporcov, následne v roku 2005 opätovne daroval tie isté nehnuteľnosti manželom T., ktorí boli následne i zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci a to až do rozhodnutia súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 36/104/2005 v ktorom bolo až dňa 26.1.2011 právoplatne rozhodnuté o tom, že predmetné nehnuteľnosti patria do majetku poručiteľa Š. D.. To znamená, že do smrti darcu odporcovia neboli vlastníkmi nehnuteľností, keďže darovacia zmluva uzavretá s odporcami v roku 2004 nebola zavkladovaná na katastri nehnuteľností, vklad bol povolený až dňa 7.7.2011. Odporcovia napokon v predmetnej nehnuteľnosti ani nebývali, bývali tam len do 14.3.2005, kedy z nehnuteľnosti odišli, nakoľko vlastníckeho práva sa ,,chopili“ manželia T., preto je pochybným tvrdenie navrhovateliek, že Š. D. sa domáhal vrátenia daru od odporcov, ktorí neboli zapísaní ako vlastníci ani nebývali v predmetnom dome, neužívali predmetné nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedené súd návrh ako nedôvodný zamietol.
Súd považuje za potrebné uviesť, že Dodatok č. 1 uzavretý dňa 6.5.2011 k Darovacej zmluve so zriadením vecného bremena zo dňa 12.2.2014 nemal žiadny vplyv na právne následky pôvodného právneho úkonu - uzavretie darovacej zmluvy, v tom zmysle, že navrhovateľky ako právne nástupkyne pôvodného darcu uzavretím tohto dodatku k darovacej zmluve, nevstúpili do práv pôvodného darcu (nestali sa darcami), keď ako vyplýva zo zákonnej úpravy, právo domáhať sa vrátenia daru je osobným právom darcu, ktoré jeho smrťou zaniká.
Súd nepripustil dokazovanie navrhované splnomocnenou zástupkyňou navrhovateliek- listinný dôkaz a to list Š. D., adresovaný jeho sestre F. D. z decembra 2004, keď ako uviedla sama splnomocnená zástupkyňa navrhovateliek obsah listu mal preukázať, že Š. D. sa chcel vrátiť do svojho domu, ktorá skutočnosť nemá vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadny vplyv na rozhodnutie vo veci (list nebol adresovaný obdarovaným).
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že odporcom, ktorí boli v konaní úspešní priznal náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 363,09 eur za 3 úkony - prevzatie veci dňa 14.5.2014; vyjadrenie k návrhu zo dňa 19.5.2014; zastupovanie na pojednávaní dňa 22.9.2014 podľa § 11 ods. 1 s použitím § 13 ods. 2 Vyhlášky č.
655/2004 Z.z. 61,87 eur mínus 50% = 30,94 x 3 osoby = 92,82 eur krát 3 úkony = 278,46 eur + 3x režijný paušál podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v roku 2014 á 8,04 eur = 24,12 eur, t.j. spolu trovy právneho zastúpenia 302,58 eur + 20% DPH, t.j. 60,52 eur = 363,10 eur (splnomocnený zástupca odporcov si uplatnil trovy v priznanej výške).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti:
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.