Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/263/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci navrhovateľky: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpenej: ERASMUS LEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti odporkyni: V. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom U., U. XXX/XXA, o zaplatenie 526,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 28. februára 2013 č. k. -97, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

Odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie v časti o zaplatenie 119,49 eur zastavil, vo zvyšku návrh zamietol a odporkyni náhradu trov konania nepriznal.

Účastníci 8.12.2001 uzavreli písomnú úverovú zmluvu č. 5111248079, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru 30.000 Sk. Navrhovateľka uviedla, že odporkyňa čerpala celkovú sumu 4.285,68 eur a uhradila celkom 6.314,85 eur a to až do januára 2013 s tým, že po podaní návrhu uhradila spolu ešte 119,49 eur, preto navrhovateľka vzala návrh pred prvým pojednávaním späť vo výške 119,49 eur, preto súd v tejto časti konanie zastavil. Predmetom konania zostala suma 407,00 eur, ktorá pozostávala z istiny a poplatkov za výber z bankomatu a za výpis z úverového účtu. Súd dospel k záveru, že v konaní ide o spotrebiteľský právny vzťah, pretože navrhovateľka pri uzatváraní zmluvy konala v rámci predmetu podnikateľskej činnosti a odporkyňa konala ako fyzická osoba, teda je spotrebiteľom. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov, ktorá mala odporkyňa vrátiť aj s úrokmi, preto sa na danú vec vzťahujú ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že zo zmluvy nevyplýva, že by v písomnej podobe boli dohodnuté úroky zo spotrebiteľského úveru. V zmluve nie je uvedený ani údaj o RPMN, preto ide o spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov. Preto každé započítanie, ktoré navrhovateľka vykonala v prospech poplatkov, súd považoval za úhradu spotrebiteľského úveru. Súd ďalej dospel k záveru, že úverové zmluvné podmienky sú absolútne neplatné, pretože boli napísané veľmi drobným, voľným okom skoro nečitateľným písmom, a preto ide o právny úkon, ktorý nebol urobený jasne, určite a zrozumiteľne. Ďalším dôvodom ich absolútnej neplatnosti je, podľa záveru súdu prvého stupňa, aj ich rozpor s dobrými mravmi. Pri vyhotovení úverových zmluvných podmienok navrhovateľka ako dodávateľ postupovala z rozpore so zásadou dobromyseľnosti a v rozpore s dobrými mravmi, pretože dojednania v úverových podmienkach vyhotovila

tak drobným písmom, že tým využila omyl spotrebiteľa, ktorý takýmto drobným písmenám nevenoval dostatočnú pozornosť a ani nemohol, lebo boli skoro nečitateľné a teda netransparentné. Súd tiež neakceptoval dohodu účastníkov o zmluvnej pokute ako súčasť všeobecných úverových podmienok. Všeobecné podmienky sú len také, ktoré sú všeobecne známe, pričom sa predpokladá, že sú známe aj obom zmluvným stranám záväzkového vzťahu. Preto dojednanie zmluvnej pokuty v úverových zmluvných podmienkach (všeobecných) nemožno akceptovať ani z hľadiska jej vážnosti a dôležitosti. Preto každé započítanie, ktoré navrhovateľka vykonala v prospech zmluvnej pokuty, súd považoval za úhradu spotrebiteľského úveru. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že navrhovateľka mala voči odporkyni právo na zaplatenie len toho, čo jej reálne poskytla, teda sumu 4.285,68 eur. Pretože odporkyňa zaplatila navrhovateľke 6.314,85 eur (kde súd započítal aj úhrady úrokov, poplatkov a zmluvnej pokuty), teda viac ako jej navrhovateľka poskytla, bolo potrebné návrh ako nedôvodný zamietnuť.

Proti tomuto rozsudku, výroku o zamietnutí zvyšku návrhu, podala odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na skutočnosť, že úverové podmienky boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odporkyňa svojím podpisom na zmluve potvrdila, že bola s úverovými podmienkami oboznámená. Poukázala na § 9 Hlavy 6 úverových podmienok, v zmysle ktorého základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov, z čoho podľa názoru navrhovateľky vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bol aj sadzobník poplatkov, z ktorého vyplýva, že výška úroku z úveru bola 2,21 % mesačne. Pokiaľ ide o chýbajúci údaj o RPMN, namietla, že ide o výnimku v zmysle § 3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože pri revolvingovom úvere nie je možné určiť RPMN, pričom odporkyni boli poskytnuté všetky údaje podľa § 3 ods. 6 cit. zákona a to tak, že o úverovom limite bola informovaná na prednej strane zmluvy a tiež prostredníctvom výpisov z úverového účtu, o výške úrokovej sadzby a ostatných poplatkoch spojených s úverom, ako aj o spôsobe výpočtu RPMN bola informovaná prostredníctvom príručky pre držiteľa úverovej karty, ktorú odporkyňa obdržala spolu s úverovou kartou. O podmienkach zmeny a ukončenia zmluvy bola informovaná na základe úverových podmienok. Na základe uvedeného dospela navrhovateľka k záveru, že zmluva bola uzatvorená platne, spĺňa všetky náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a nárok navrhovateľky na vrátenie poskytnutého úveru spolu s úrokom a poplatkami je plne dôvodný. Zákon navyše pri neuvedení údajov podľa § 3 ods. 6 takýto nedostatok nesankcionuje neplatnosťou zmluvy, ale ani tým, že by bol úver bezúročný a bez poplatkov. K neplatnosti úverových podmienok z dôvodu nezrozumiteľnosti uviedla, že úverové podmienky sú dobre čitateľné a v právnom poriadku SR neexistuje osobitná úprava týkajúca sa veľkosti písma formulárových zmlúv. K záveru súdu o neplatnosti zmluvnej pokuty uviedla, že aj na daný spotrebiteľský právny vzťah je možné aplikovať ustanovenia , čo podľa jej názoru vyplýva z a zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle potom bolo možné časť zmluvy určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky, resp. na obchodné podmienky, ktoré boli k zmluve pripojené. Zmluvné podmienky mohli však byť do zmluvného vzťahu inkorporované aj podľa . Pretože zmluvná pokuta bola obsiahnutá v úverových podmienkach, podľa navrhovateľky bola súčasťou zmluvy a bola tiež dodržaná jaj písomná forma. Na základe uvedeného navrhla napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. ho zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je možné podať odvolanie ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi podaného odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu ( ), a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia považuje uviesť ešte nasledovné k odvolacím dôvodom:

V prejednávanej veci nebolo sporným, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, teda k 8.12.2001. V zmysle a cit. zákona potom zmluva musela mať obligatórne písomnú formu a musela obsahovať zákonom ustanovené náležitosti vrátane úrokov (). Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že zmluva neobsahuje údaj o úroku poskytovaného úveru. Námietka navrhovateľky, že tento údaj bol ustanovený v sadzobníku poplatkov, a preto je súčasťou zmluvy s ohľadom na znenie Hlavy 6 úverových podmienok neobstojí, pretože podľa výslovného znenia týchto podmienok sadzobník poplatkov nebol prehlásený za súčasť zmluvy a nebol k zmluve ani pripojený. V súlade s zákona o spotrebiteľských úveroch potom navrhovateľka nemala právo požadovať od odporkyne úroky alebo poplatky, ktoré neboli v zmluve uvedené. Pokiaľ ide o nemožnosť uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov (RPMN), odvolací súd akceptuje námietku navrhovateľky, že v takom prípade platí zákona o spotrebiteľských úveroch a spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom navrhovateľky, že tieto požiadavky boli splnené, keď už len z jej odvolania, podľa ktorého „o výške úrokovej sadzby a ostatných poplatkoch spojených s úverom ako aj o spôsobe výpočtu RPMN bola informovaná prostredníctvom príručky pre držiteľa úverovej karty, ktorú odporkyňa obdržala spolu s úverovou kartou“ vyplýva, že spotrebiteľ nebol informovaný pred uzavretím zmluvy, ale až následne, po doručení úverovej karty, ktorá bola odporkyni zaslaná až po uzavretí zmluvy (v zmysle hlavy 4 úverových podmienok). Ak navrhovateľka argumentuje, že porušenie zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo sankcionované bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru na rozdiel od absencie údaja o RPMN v zmysle cit. zákona, tento argument je v jej neprospech, pretože potom platí všeobecné ustanovenie , a ak je spotrebiteľská zmluva (ako právny úkon) v rozpore so zákonom ( zákona o spotrebiteľských úveroch), je absolútne neplatná a neuplatňuje sa výnimka v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý absenciu údajov podľa v zmluve nesankcionuje neplatnosťou zmluvy (ale len bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru). Nárok navrhovateľky by teda bolo možné posudzovať z titulu bezdôvodného obohatenia, čo však znamená, že by nemohla dostať viac, ako sama odporkyni poskytla, ako uviedol i súd prvého stupňa.

K posúdeniu neplatnosti úverových podmienok súdom prvého stupňa odvolací súd dodáva, že podľa a o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo ktoré môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

Podľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „“) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že navrhovateľka bola pri uzatváraní zmluvy povinná konať tak, aby nebolo možné z jej strany uviesť priemerného spotrebiteľa (ktorý nemá ekonomické vzdelanie) do omylu, ohľadom výšky a splatnosti záväzkov, ktoré na seba spotrebiteľ podpisom zmluvy preberá, teda využiť nerovnosť v postavení zmluvných strán a privodiť tak (finančnú) ujmu spotrebiteľovi ako účastníkovi obchodného vzťahu v podobe skrytých poplatkov, sankcií a pod. Použitie veľmi malého písma na zmluve a množstva číselných údajov, ktorých obsah nie je zrozumiteľne vysvetlený s použitím odkazu na zmluvné dojednania, ktorých text je prakticky bez použitia technických prostriedkov nečitateľný, robí aj podľa odvolacieho súdu tieto podmienky pre priemerného spotrebiteľa nezrozumiteľné. Právny úkon, ktorý nie je zrozumiteľný je potom absolútne neplatný. Bolo teda

povinnosťou navrhovateľky správať sa voči spotrebiteľovi tak, aby jej konanie nemohlo vzbudiť pochybnosti o možnosti uviesť odporkyňu ako spotrebiteľa do omylu. Neobstoja preto námietky navrhovateľky, že predložená zmluva je čitateľná a zrozumiteľná, keď s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých mala byť uzatvorená je zrejmé, že priemerný spotrebiteľ nenosí so sebou technické prostriedky na zväčšovanie písma, aby sa mohol oboznámiť s textom právneho úkonu, ktorý mu pripraví dodávateľ a priemerný spotrebiteľ sa s takým rozsahom textu ani v prípade štandardnej (resp. dobre čitateľnej) veľkosti písma neoboznamuje, pretože to pri množstve spotrebiteľských vzťahov, do ktorých bežne vstupuje, ani nie je reálne. Textácia časti zmluvy (úverových podmienok), je podľa názoru odvolacieho súdu, jednoznačne prejavom nedodržania čestnosti a využitím nerovnosti zmluvných strán v predmetnom právnom vzťahu zo strany navrhovateľky ako dodávateľa v neprospech odporkyne ako spotrebiteľa. Ide o využitie kombinácie malého písma, odkazov a rozsiahlosti textu, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu, smerujú jednoznačne k nezrozumiteľnosti pre bežného (priemerného) spotrebiteľa. Úlohou súdu je potom v takejto situácii zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred konaním dodávateľa, ktoré je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľke nič nebránilo v tom, aby predložila odporkyni na podpis aj časť zmluvy, ktorej (celý) text, vrátane úverových podmienok, by bol ľahko čitateľný a zrozumiteľný a obsahoval všetky podstatné náležitosti zmluvy uvedené na prvej strane napísané pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľným jazykom. Negatívne dôsledky v podobe neplatnosti časti zmluvy - úverových podmienok, si tak celkom jednoznačne spôsobila svojím (úmyselným) konaním samotná navrhovateľka.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným Ústavným súdom ČR v náleze sp. zn. z 11. novembra 2013 o tom, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel napríklad od obchodných zmlúv, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa pravdepodobne uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nekoná v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nie je možné priznať právnu ochranu. Z uvedeného vyplýva záver, že v rámci spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu zásadne nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy (listiny) samotnej. Ako neopodstatnené preto odvolací súd vyhodnotil aj námietky navrhovateľky voči záverom súdu prvého stupňa o neplatnosti zmluvnej pokuty uvedené v jej odvolaní.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd po vyčerpaní odvolacích dôvodov vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej v zamietajúcom výroku s použitím potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa v spojení s a keďže úspešnej odporkyni trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si ich neuplatnila, preto jej ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.