Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-122-2011.pdf
PDF · 155.34 KB
Case nature
Subarea
17C/122/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci žalobcov: 1/ Ľ. H., B.. X. XX. XXXX, X. J. H., B.. XX. X. XXXX, C. X. I. XX, obaja právne zastúpení JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20 proti žalovanému: EKO SVIP, s. r. o., Ovocinárska 48, Sabinov, IČO: 36 449 717, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Čolákom, advokátom v Košiciach, Floriánska 19, za účasti vedľajšieho účastníka Groupama Garancia poisťovňa, a. s., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 47 236 060, v konaní o náhradu škody 30.000,- EUR ako nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 1. rade 13.500,- EUR a žalobkyni v 2. rade 7.500,- EUR, obom do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 3.934,42 EUR a tieto zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku na účet právnemu zástupcovi žalobcov v rade 1, 2 JUDr. Mariánovi Gelenekimu, advokátovi v Starej Ľubovni, Garbiarska 20.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť štátu na účet Okresného súdu v Prešove súdny poplatok vo výške 1.260,- EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Krajský súd v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Co 156/2012 uznesením zo dňa 18. 4. 2013 zrušil rozsudok súdu I. stupňa okrem výroku o zamietnutí návrhu vo zvyšku a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie s tým, že v prejednávanej veci išlo o samostatné spoločenstvo účastníkov, kde každý má samostatný procesný nárok voči svojmu procesnému náprotivku a o každom nároku žalobcu v 1. a 2. rade možno rozhodnúť samostatne, avšak prvostupňový súd sa procesne nevysporiadal so zmenou žaloby, ktorá vyplynula zo záverečného prednesu zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2012, podľa ktorého žiadal zástupca žalobcov žalovaného náhradu 30.000,- EUR spoločne a nerozdielne a o takomto zmenenom procesnom nároku nerozhodol, čím sa dopustil vady konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Preto bude úlohou súdu sa vysporiadať s procesným úkonom právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 16. 7. 2012, kde upresnením, resp. doplnením zmenil petit žaloby tak, že žiadal priznať nemajetkovú ujmu žalobcom v rade 1, 2 spoločne a nerozdielne.
Súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie vo vzťahu k petitu žaloby, k zámene pôvodného vedľajšieho účastníka GSK NONLIFE, a. s. v likvidácii a nového vedľajšieho
účastníka GROUPAMA GARANCIA POISŤOVŇA, a. s., výsluchom vedľajšieho účastníka a po vyhodnotení z doposiaľ vykonaného dokazovania zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Žalobcovia dňa 27. 5. 2011 doručili návrh, ktorým sa domáhali priznania škody vo forme nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR spoločne a nerozdielne od žalovaného, keď svoj nárok odôvodňovali tým, že ich syn T. H., B.. XX. X. XXXX sa stal obeťou dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 21. 10. 2009 v čase o 16.05 hod. v obci Lúčka, keď vodič žalovaného Y. V. viedol nákladné motorové vozidlo zn. Š. XXX Q. U. po miestnej komunikácii v smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku COOP Jednota, kde chcel odstaviť vozidlo, pričom nevenoval pozornosť vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, prehliadol maloletého syna cyklistu, ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraju cesty v smere jazdy vozidla, s vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením predným pravým rohom vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle zmenil smer vľavo, spadol na cestu a bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 7. 2010, sp. zn. X O. XX/XXXX bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona, bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Na základe dokazovania, vrátane znaleckého posudku z odboru dopravy, bolo preukázané, že predmetnú dopravnú nehodu zapríčinil vodič Y. V., ktorý viedol nákladné motorové vozidlo pri plnení úloh žalovaného a na základe jeho súhlasu a v dôsledku porušenia dopravných predpisov tým, že nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke, prehliadol mal. cyklistu, neb. T. H., čím došlo k zraneniu a následne k jeho usmrteniu. Žalobcovia si uplatnili nárok v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka ako náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch spôsobenú usmrtením ich syna. Maloletý T. H. žil v usporiadanej rodine spolu s rodičmi, starými rodičmi a dvoma súrodencami, a to L. H. G.. Išlo o usporiadané a harmonické vzťahy medzi príbuznými a neb. mal. T.. Medzi nimi existovali silné sociálne, morálne a najmä citové putá v rámci ich súkromného a rodinného života. Žalobcovia s nebohým tvorili plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami a z nečakanej smrti nebohého prežívali žalobcovia, ale aj starí rodičia a súrodenci nielen pocity úzkosti, smútku, zúfalstva a šoku, ale stratili aj možnosť viesť s ním ďalší spoločný život a sú od jeho smrti ochudobnení o sféru prirodzených vzťahov s jedným z najbližších rodinných príslušníkov, o stratu lásky a radosti s ním prežívaných. Túto stratu žalobcovia a ich príbuzní prekonali iba s výraznými a pretrvávajúcimi ťažkosťami. Psychická trauma, ktorú utrpeli príbuzní je znásobená s tým, že mal. G. H. videl, ako došlo k dopravnej nehode a videl smrť svojho nebohého brata. Tak isto žalobkyňa videla svojho nebohého syna ležať na ceste, snažila sa mu poskytnúť prvú pomoc, pričom jej nebohý syn nejavil žiadne známky života a krvácal z hlavičky. Smrť ani nie päťročného dieťaťa zasiahla nečakane a tragicky zásadným spôsobom do života žalobcov, ako aj celej rodiny a nenávratne pretrhla doterajšie silné citové väzby a úplne ich ochudobnila o citový vzťah k dieťaťu. Protiprávnym konaním na strane vodiča nákladného motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, došlo k nenávratnej deštrukcii medziľudských väzieb, tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov, ako aj ostatných rodinných príslušníkov, a tým došlo k intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, a to práva na súkromie a rodinný život. Ich právo na ochranu osobnosti bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné úplne odstrániť len morálnou satisfakciou, pretože žiadna forma morálneho zadosťučinenia podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka by nepostačovala na to, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na ich osobnostiach. Vzniknutá trauma je z ich života prakticky neodstrániteľná. S prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy, ktorá je daná mierou intenzity zásahu a časom trvania nepriaznivého následku sa preto žalobcovia domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,- EUR.
Podaním doručeným dňa 24. 9. 2013 žalobcovia žiadali o zmenu petitu, a to tak, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi v 1. rade 15.000,- EUR a žalobkyni v 2. rade 15.000,- EUR ako aj trovy konania. Súd pripustil zmenu žaloby uznesením zo dňa 18. 11. 2013 v znení ako žiadali žalobcovia.
Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, keď neuznával svoju zodpovednosť s poukazom na § 13 Občianskeho zákonníka, keďže predmetom žaloby je ochrana osobnosti a z tohto nemožno vyvodiť zodpovednosť žalovaného. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, ide o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa, pričom podľa § 420 ods. 2 neprichádza do úvahy spoluzodpovednosť žalovaného z dôvodu, že pôvodcom zásahu nebol žalovaný, ale priamo vodič motorového vozidla a keďže žalovaný nie je pôvodcom zásahu nemôže ani zodpovedať podľa § 13 Občianskeho zákonníka, ani podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v rámci spoluzodpovednosti s vodičom. Zo
strany žalobcov ako rodičov došlo k zanedbaniu dohľadu nad maloletým dieťaťom, a to porušením § 55 ods. 2, 4, 9 zák. č. 8/2009 o cestnej premávke, ktorým sa stanovujú zásady pohybu osôb mladších ako 10 rokov na komunikácii a podľa týchto ustanovením, osoby mladšie ako 15 rokov sa môžu pohybovať na ceste len pod dohľadom staršej osoby ako 15 rokov, pričom cyklista musí mať ochrannú prilbu. V prípade osôb mladších ako 15 rokov, aj vtedy, keď sa pohybujú v obci, musia mať reflexné pásy na oblečení. K nehode došlo o 16.05 hod., teda v čase, keď dieťa bolo v plnom dohľade rodičov, išlo o 4 - ročné dieťa, ktoré sa nemalo bez dozoru dospelých osôb pohybovať na ceste. V prípade, že by súd dospel k záveru, že je daná pasívna legitimácia žalovaného, žiadal žalovanému určiť výšku škody podľa miery spoluzavinenia zo strany žalobcov. Zo znaleckého posudku v trestnom konaní vyplynulo v otázke možnosti zabránenia nehody, že ak by sa syn účastníkov nenachádzal na jazdnej dráhe motorového vozidla, k nehode by nedošlo. Dieťa zostalo bez spôsobilého dozoru a je tu zodpovednosť rodičov za deti. Bicykel nebohého syna účastníkov nebol spôsobilý na použitie na cestu, nebol označený reflexnými pásmi.
Vedľajší účastník na strane žalovaného poukazoval na to, že náhrada za nemajetkovú ujmu má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy, ak boli vyčerpané všetky predchádzajúce možnosti alebo prostriedky reparácie. S poukazom na rozhodovaciu účinnosť, žalobcovia nežalovali priamo pôvodcu tejto škody, neuplatnili si voči nemu takýto návrh a teda nevyčerpali všetky prostriedky, ktoré im umožnil zákon, preto je takýto návrh potrebné zamietnuť. Uplatnená nemajetková ujma nevyplýva z poistnej zmluvy, nie je krytá povinným zmluvným poistením. Zodpovednosť vedľajšieho účastníka by prichádzala do úvahy len v prípade, ak nemajetková ujma by bola krytá z povinného poistenia podľa vnútroštátnej úpravy, avšak toto nie je takýto prípad.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov Y. V., U. L., Š. Š., oboznámil sa s trestným spisom, sp. zn. X O. XX/XXXX a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. X O. XX/XXXX zo dňa 15. 7. 2010 bol obžalovaný Y. V. uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona preto, že dňa 21. 10. 2009 v obci Lúčka viedol nákladné motorové vozidlo zn. Š. XXX, Q. U. po miestnej komunikácii v smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku COOP Jednota, kde chcel odstaviť vozidlo, jeho vedeniu nevenoval plnú pozornosť, nesledoval situáciu v cestnej premávke, prehliadol maloletého cyklistu T. H., nar. XX. X. XXXX, ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidla, s vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením predným pravým rohom vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle zmenil smer jazdy vľavo, cyklista spadol na cestu a bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15. 7. 2010.
Žalobca v 1. rade pri svojom výsluchu uviedol, že v uvedený deň išiel k bratovi pomôcť mu a išiel s ním aj jeho syn T.. Keď syn uvidel manželku aj so starším bratom prechádzať okolo, súhlasil, aby išiel s nimi. Samotnú nehodu nevidel, na mieste nebol. Keď prišiel po nehode, chlapec už ležal na zemi. Bol z tejto situácie v šoku, veľmi mu pomáhal brat, ktorý sa o všetko postaral. Syna začali oživovať umelým dýchaním. Potom ho naložili do auta a išli s ním oproti sanitke, ktorú stretli až v Lipanoch, keď práve vychádzala z nemocnice. Lekár, keď prezrel syna povedal, že už mu nemôže pomôcť. Jemu i manželke dali injekcie, po ktorých po celý čas, aj počas pohrebu boli úplne apatickí. Boli prítomní pri rekonštrukcii prípadu a zúčastnili sa na trestných pojednávaniach. K tragédii došlo potom, keď manželka previedla chlapcov cez cestu, odišla do obchodu a chlapci ostali na parkovisku. Vodič nevenoval pozornosť riadeniu vozidla, chlapca vôbec nevidel. Sám vodič vypovedal, že videl dvoch chlapcov, ale potom odišli do nejakého dvora, lebo sa mu stratili z dohľadu. Vodič mal vystúpiť z auta a prezrieť si, kde sú. Syn stál pred obchodom na bicykli a keď išlo na neho auto, zľakol sa, chcel prebehnúť za manželkou. Keby toto auto na neho nešlo, on by stále čakal na mieste, kde ho nechala manželka. V čase nehody syn nemal ochrannú prilbu, pretože chlapec sa pohyboval na dvore, bol celý deň doma, nechodil sa bicyklovať po obci, bol to len práve ten moment, keď išiel s manželkou do obchodu. Celý deň syn z dvora nevyšiel, on mu ani nedovolil bicyklovať sa vonku. Syn bol absolútne zdravý, neboli s ním žiadne výchovné problémy, bol poslušný, neodvrával. Nenamietal, keď syn išiel na bicykli s manželkou. Pred obchodom, kde išli nakupovať, bolo parkovisko. Starší syn mal kolieskové korčule, práve staršiemu synovi išla manželka kupovať nejaké sladkosti a keď ich mladší syn zbadal, chcel ísť s nimi. Starší syn bol pri nehode, všetko videl, stál tam, hovoril, že chcel mladšieho brata vytiahnuť, ale už to nešlo, lebo mu prešlo vozidlo hrudník. Kričal na brata, T. stoj, ale T. sa zrejme zľakol a chcel sa pohnúť smerom na schody za
manželkou. Práve preto, že nechodil vonku, nemal skúsenosti, ako chodia autá, trúbia, ako sa pohybujú. Vodič nesledoval cestu, nevidel za sebou nič a keby tam aj stála nejaká žena s kočíkom, bol by ju prešiel. Chápal by, keby sa táto nehoda stala na hlavnej ceste, ale toto sa stalo na parkovisku, kde autá vôbec nechodia, sú tam už len dva domy, je to slepá ulica.
Žalobkyňa v 2. rade vypovedala, že v deň nehody manžel išiel pomáhať k svojmu bratovi, ktorý chystal svadbu. Starší syn ju pýtal o sladkosti na výlet, preto povedala, že pôjde do Jednoty na nákup. Syn na kolieskových korčuliach išiel pred ňou po chodníku a ešte sa jej syn pýtal, či zoberú do obchodu T., na čo mu povedala, že ak ich uvidí, tak áno. Cez hlavnú cestu prešla s oboma synmi, potom bol pred nimi priestor doľava, doprava a rovno, kde si nadbehla pár krokov, chlapci nechceli ísť s ňou do obchodu. Pred obchodom nestálo žiadne auto, ani ľudia, bolo tam ticho. Schodami vybehla do obchodu, kde nikto nebol, pýtala si 20 dkg šunky a v tom začula krik a piskot. Všetko nechala tak, vybehla z obchodu, pod kolesami videla pritlačeného syna. Kľakla si k nemu. L. L. vystúpil z iného vozidla I. a kričal vodičovi, cúvaj, chlapec je pod kolesom. Vodič cúvol, zdvihla syna, dobehol manžel, kričala, aby zavolali záchranku. Brat manžela poskytoval synovi prvú pomoc, ale nič nepomáhalo. Preto syna naložili do vozidla a išli oproti záchranke, tú míňali až v Lipanoch, pri nemocnici. Vo vozidle záchranky oživovali syna, ale bolo to márne. Manžel kričal, trhal si vlasy, ona sedela, doktor im povedal, že syna sa už nedalo zachrániť. Obom napichali injekcie a sanitkou sa vrátili bez chlapca domov, bola tam už polícia. Celú noc nezažmúrili oči. Nebyť švagra, neboli by schopní urobiť pohreb. S vodičom sa nerozprávala, ani ho nevidela, až potom, keď bola robená rekonštrukcia. Marek bol pokojné dieťa, neutekal z domu, mal nadanie na hudbu, tanec, chceli tieto jeho záľuby pestovať. Stále syna učila, že keď prechádza cez cestu, aby sa pozrel doprava a doľava, všetko si skontroloval, až potom prešiel cez cestu. Starší syn G. bol živší, ale dalo sa na neho spoľahnúť, súrodenci sa mali veľmi radi. Bývali spolu s rodičmi manžela v rodinnom dome v spoločnej domácnosti. Synovi G. povedala, keď nechceli deti s ňou vojsť do obchodu, aby dával pozor na syna. Bola pokojná, keď vchádzala do obchodu, lebo tam bolo ticho a prázdno, bolo obvyklé, že tam chodili mamičky aj s deťmi a deti behali v tomto priestore, pohybovali sa bez dozoru, keď ich matky čakali v rade v predajni. Syn G. povedal, že vodič nedával vôbec pozor, že pozeral do ulice a chlapi mu kričali zhora, kde je reštaurácia. Pri rekonštrukcii namietala polohu bicykla, ale jej námietky neboli vzaté do úvahy. Výpoveď syna G. bola urobená bez ich prítomnosti, tak isto bez prítomnosti psychológa. Preto o obsahu jeho výpovede nevedela, keby o tom vedela, namietala by ju. Dieťa nemalo prilbu na hlave, lebo to nepovažovala za potrebné, ale ani prilba by mu nepomohla. Keby vodič videl syna, nestalo by sa to.
Svedok Y.Á. V. vypovedal, že v obci Lúčka Potoky robili výkopové práce. Samotní občania obce boli starostkou upozornení, aby dávali pozor na deti. Tieto práce robili pri odpadovom potrubí, ktoré sa napája na čističku na Lipany. Pracovali aj v strede obce. Po výkone týchto prác išiel do obchodu Jednota. Prechádzal z hlavnej cesty po ľavej strane smerom k Jednote, kde je slepá ulica, tam už stál bager. Ako vchádzal k obchodu, kde je vyznačené miesto na parkovanie vozidiel, tam už stáli dve vozidlá pri Jednote a dve za ňou, poniže Jednoty, keď mu vbehol pod kolesá chlapec. Nemohol ho vidieť, lebo sedel na ľavej strane a keď zabočoval doprava cez nákladné vozidlo napravo nemal výhľad. To, že chlapec je tam, zistil až keď bol pod kolesami, keď na neho bagrista kričal, že má pod kolesami chlapca. Chlapec sa pravdepodobne zachytil o nárazník nákladného auta, bicykel stiahlo pod koleso a tak sa tam ocitol chlapec. Miesto, kde sa pohyboval dobre poznal, pretože v obci pracoval už asi dva mesiace. Pán Polák, bagrista, s ktorým pracoval, už bol pri Jednote, obaja sa dohodli, že sa zastavia v obchode, sám potreboval nákladné vozidlo zaparkovať doma, lebo na druhý deň mal už mal robiť inde. Miesto, kde pracovali bolo blízko obchodu Jednoty a okolo nich pobehávalo veľa detí, alebo sa bicyklovali, museli ich odháňať. To bolo ale pred nehodou. Pracoval ako živnostník, mal so žalovaným uzavretú dohodu na výkon prác, ktoré faktúroval, žalovaný mu ich vyplatil. Pre žalovaného takto pracoval asi 2 roky. Bager bol zaparkovaný v slepej ulici, on išiel so svojim vozidlom naľavo k obchodu, lebo tam bolo miesto na parkovanie. Stál asi 1,5 m pred bagrom po jeho pravej strane. Videl žalobkyňu ako vchádzala do obchodu, ale deti nevidel. Žalobkyňu zbadal, keď už bola na schodoch, vchádzala do predajne. Nenapadlo ho, že môžu deti vybehnúť za ňou do obchodu. Spod kolies vytiahol dieťa U. L. a dal ho pred auto, až potom prišla matka dieťaťa. On neporušil žiaden dopravný predpis, odmietal tvrdenie, že išiel ako šialený. Takto rýchlo ani nemohol prejsť ten úsek, pretože z križovatky odbočoval doľava, musel dať prednosť protiidúcim vozidlám, pretože je tam neprehľadná zákruta a keď odbočil, išiel rýchlosťou 9-12 km/h z križovatky, potom odbočoval doprava. Prácu skončil v obci o 16.00 hod., v obchode si chcel kúpiť malinovku, pretože na druhý deň už mal pracovať inde.
Svedok U. L. vypovedal, že spolu s Jánom Hrabčákom pracovali pre firmu EKO SVIP, on pracoval s bagrom a p. V. s nákladným autom. Je tiež živnostník, má živnosť na práce s bagrom a so žalovaným uzatvárali spolu každoročne zmluvu o vykonaní prác. Takú istú zmluvu mal p. V.. V uvedený deň obaja skončili prácu, on skôr došiel k predajni Jednota a cúvol v slepej uličke, na to prišiel p. V. s vozidlom a tiež tam pri ňom chcel zaparkovať. Spredu totiž boli autá, tam sa nedalo parkovať, preto parkovali vo vedľajšej ulici. V momente, keď vychádzal z bagra, prichádzal V. s vozidlom a chcel pred ním zastaviť. Dieťa zbadal až keď bolo zachytené kolesami nákladného vozidla. Už sa nič nedalo urobiť. Preto utekal k V., aby cúvol, ale dieťa už bolo zachytené kolesami. Keď on prišiel k Jednote a zaparkoval, chlapca nevidel, vtedy tam nikto nebol. Keby deti boli vpredu, bolo by možné na to brať ohľad, ale keďže boli vzadu a pribehli zo strany spolujazdca, teda z opačnej strany, ako sedel vodič, nebolo možné ich vidieť. Podľa neho vodič nemohol usudzovať, že niekto vzadu za kolesami bude, pretože tento priestor keď sem vchádzali bol prázdny. V. s vozidlom zaparkoval v časti doľava, kde on už stál s bagrom, ale nie o celú šírku vozidla, ako je to na záberoch z rekonštrukcie. V tomto mieste sa v tej dobe nepohybovali deti.
Svedkyňa Š. Š. vypovedala, že je starostkou obce Lúčka. Žalovaný EKO SVIP vyhral súťaž o vybudovanie vodovodu a kanalizácie v obci a v r. 2009 vykonával tieto práce. Pána V. nepozná, mal pracovať pre firmu EKO SVIP ako ich zamestnanec. S vedením EKO SVIP-u často komunikovala, aj so zamestnancami vykonávajúcimi tieto práce. Občania obce boli oboznámení s prácami na verejnom zhromaždení a tiež ich oboznamovali cez rozhlas kedy a kde sa budú tieto práce, na ktorých uliciach vykonávať, aby v tom čase nemali zaparkované vozidlá na ceste a ďalej s tým, že bude obmedzená plynulosť dopravy a obmedzená rýchlosť.
Podľa § 420 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzkovateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať. Podľa § 441 Občianskeho zákonníka, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám. Podľa § 422 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, maloletý alebo ten, kto je postihnutý duševnou poruchou, zodpovedá za škodu ním spôsobenú, ak je schopný ovládnuť svoje konanie a posúdiť jeho následky; spoločne a nerozdielne s ním zodpovedá, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Ak ten, kto spôsobí škodu, pre maloletosť alebo pre duševnú poruchu nie je schopný ovládnuť svoje konanie alebo posúdiť jeho následky, zodpovedá za škodu ten, kto je povinný vykonávať nad ním dohľad. Kto je povinný vykonávať dohľad, zbaví sa zodpovednosti, ak preukáže, že náležitý dohľad nezanedbal. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako i súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niekt. zák., v znení neskorších predpisov, poistenie
zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Predmetom žaloby je priznanie nemajetkovej ujmy ako škody, ktorá vznikla žalobcom usmrtením ich syna ako blízkej osoby, keď týmto došlo k zásahu do ich práva na súkromný život chráneného podľa § 11 Občianskeho zákonníka. Smrťou syna žalobcov došlo do zásahu práv žalobcov na súkromí a rodine. Maloletý syn žalobcov zomrel pri dopravnej nehode dňa 21. 10. 2009, pričom vodič nákladného motorového vozidla Š. XXX, Q. U. Y. V. bol v konaní sp. zn. X O. XX/XXXX Okresného súdu Prešov uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona.
Nebohý syn žalobcov žil so žalobcami ako svojimi rodičmi, starými rodičmi a súrodencami v usporiadanej rodine, kde existovali harmonické vzťahy medzi členmi rodiny a silné sociálne, morálne a citové putá. V rámci rodinného života tvorili fungujúcu rodinu s vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami. Stratou syna utrpeli žalobcovia neodčiniteľnú ujmu a priznanie takejto nemajetkovej ujmy v peniazoch je možno chápať ako primeraný prostriedok ochrany proti neoprávnenému zásahu do ich práva na súkromie a rodinný život. V dôsledku úmrtia syna žalobcov došlo nenávratne k pretrhnutiu silných citových väzieb a k ich ochudobneniu o citový vzťah k dieťaťu.
Za takúto škodu zodpovedá žalovaný ako prevádzateľ motorového vozidla, u ktorého Y. V. pracoval a vykonával práce na dohodu, pretože je tu daná zodpovednosť žalovaného podľa § 427 Občianskeho zákonníka. Z tohto dôvodu súd neuznal námietku žalovaného a vedľajšieho účastníka, že sa jedná o zodpovednosť vodiča Y. V., keďže bolo preukázané, že vodič vozidla vykonával práce pre žalovaného a ku škode došlo pri plnení jeho pracovných úloh. Týmto je založená aj zodpovednosť žalovaného voči tretím osobám. Žalovaný by za škodu nezodpovedal len v prípade, ak by išlo o vybočenie z plnenia úloh právnickej osoby a jej zamestnanca. Je preukázané, že neoprávnenému zásahu došlo vodičom žalovaného, ktorý si plnil pracovnú úlohu, preto navonok vo vzťahu k žalobcom za škodu zodpovedá žalovaný.
V trestnom konaní si žalobcovia uplatnili náhradu škody, súd ich odkázal ako poškodených podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku na občianskoprávne konanie.
Podľa § 135 ods. 1,2 O. s. p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania14); súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza. Rozsudkom Okresného súdu Prešov v konaní X O. XX/XXXX bolo rozhodnuté o vine Y. V., pretože dňa 21. 10. 2009 v čase o 16.05 hod. v obci Lúčka viedol nákladné motorové vozidlo zn. Š. XXX po miestnej komunikácii v smere od hlavnej cesty k nákupnému stredisku COOP Jednota, kde chcel odstaviť vozidlo, nevenoval vedeniu pozornosť, nesledoval situáciu na ceste, prehliadol maloletého cyklistu T. H., nar. 24. 9. 2005, ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraji cesty v smere jazdy vozidla, s vozidlom odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením predným pravým rohom vozidla narazil do cyklistu, ktorý náhle zmenil smer jazdy vľavo, cyklista spadol na cestu a bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla, pričom utrpel zranenia, ktorým
podľahol, teda jemu z nedbanlivosti spôsobil smrť, čím spáchal prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1 Trestného zákona. Podľa § 427 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu ako prevádzateľ motorového vozidla, lebo po celú dobu používal na základe dohody o vykonaní prác, motorové vozidlo Y. V., ktorý na ňom jazdil a ktorý spôsobil túto nehodu. Ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky v zmysle §§ 427 - 431. Tým je založená pasívna legitimácia žalovaného, a preto súd nevyhovel žalovanému, pokiaľ namietal svoju pasívnu legitimáciu. Zodpovednosť za škodu podľa § 427 je založená na objektívnom princípe bez zreteľa na zavinenie a tejto zodpovednosti sa môže prevádzateľ zbaviť len ak preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami pri prevádzke motorového vozidla a ak škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať. Túto okolnosť žalovaný nepreukázal. Len výlučné zavinenie poškodeného by mohlo viesť k úplnému zbaveniu sa zodpovednosti prevádzateľa motorového vozidla za škodu, avšak len v tom prípade, keď škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky a nebola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Vodič, ktorý pracoval u žalovaného pri úkonoch, kedy odstavoval nákladné motorové vozidlo na parkovisku, nevenoval náležitú pozornosť a nesledoval situáciu v cestnej premávke, pričom prehliadol maloletého T. H. ako cyklistu, ktorý sa v tomto priestore pohyboval na bicykli v smere jazdy nákladného motorového vozidla a keď s vozidlom odbočil vpravo, vedľa nákupného strediska, krátko pred zastavením predným pravým rohom zachytil cyklistu, ktorý spadol na cestu, bol prejdený a pritlačený pravým predným kolesom vozidla. Svedok Y. V. pri svojom výsluchu potvrdil, že pri tomto manévri, t. j. pri zaparkovaní, nevidel na situáciu po pravej strane svojho vozidla, sedel na ľavej strane, zabočoval doprava a cez nákladné vozidlo na pravú stranu nevidel. To, že je chlapec pod kolesom zistil až vtedy, keď na neho bagrista U. L. zakričal, aby cúvol, lebo pod kolesami je chlapec. U. U. L. potvrdil, že dieťa zbadal, keď už bolo zachytené pod kolesami nákladného motorového vozidla a nedalo sa nič robiť, preto utekal k V. a dával mu pokyn, aby cúval. Y. V. ako vodič nákladného vozidla si však mal situáciu sledovať pri tomto manévri a keď nevidel na pravú stranu, aká je situácia, mohol požiadať U. L. o asistenciu pri tomto manévri, keďže išli spolu a boli dohodnutí, že sa zastavia a nakúpia si v predajni Jednoty. Zo strany vodiča išlo o hrubé zanedbanie povinnosti vodiča pri prevádzke motorového vozidla, ktoré aj trestným senátom bolo posúdené ako trestný čin.
Právo na ochranu osobnosti bolo porušené protiprávnym zásahom, ktorého následky nie je možné odstrániť. Smrť maloletého syna žalobcov nečakane a tragicky zasiahla do života žalobcov, ako aj celej rodiny, nenávratne pretrhla doterajšie silné citové vzťahy a ochudobnila žalobcov o citový vzťah k dieťaťu. Spôsobila im stratu lásky a radosti z prežívania s ich nebohým synom.
Právo na súkromie je jedným zo základných osobnostných práv fyzickej osoby, ktorému každý právny štát poskytuje ochranu. Dňom účinnosti Listiny základných práv a slobôd bola poskytnutá ústavná ochrana súkromnému životu fyzickej osoby, čo je aj obsiahnuté v § 11 Občianskeho zákonníka. Ústava Slovenskej republiky upravuje právo na súkromie v čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2. Úprava ochrany súkromia vrátane rodinného práva vychádza zo zásady, že do súkromného života osoby sa nesmie neoprávnene zasahovať a nesmie sa súkromnému životu spôsobiť žiadna ujma. Funkciou práva na súkromie je zabezpečiť pre fyzickú osobu nerušenie súkromnej sféry, v ktorej by mohla všestranne rozvíjať svoju osobnosť. Ústava zároveň rodinný život priraďuje k súkromnému životu, pričom toto priradenie treba interpretovať tak, že rodinný život a právo na jeho ochranu sú súčasťou súkromia. Ústava chráni aj súkromie fyzickej osoby v jej rodinných vzťahoch voči iným fyzickým osobám, čo v sebe zahŕňa vzťahy sociálne, kultúrne, morálne, či materiálne. Zásahy do týchto vzťahov, ktoré sú neoprávnené, sú zásahmi do rodinného života, do rodinného súkromia. Deštrukciou týchto vzťahov môže dôjsť k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu súkromia ako čiastkového práva na ochranu súkromného života, ako aj práva na ochranu osobnosti za podmienky, že konanie pôvodcu zasahuje protiprávne, je objektívne spôsobilé do práva na ochranu osobnosti zasiahnuť a existuje príčinná súvislosť medzi protiprávnym zásahom do osobnosti fyzickej osoby objektívne spôsobilým vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby a vznikom tejto nemajetkovej ujmy. Právnym prostriedkom na ochranu proti takémuto zásahu je žaloba, ktorou sa fyzická osoba domáha podľa ustanovení o ochrane osobnosti primeraného zadosťučinenia a ktorá môže mať i podobu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Na tento typ zásahu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú ochranu osobnosti a tento typ je zásahom do
osobnostných práv fyzickej osoby. Subjektami zodpovednými za zásah, ktorý je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení alebo len v ohrození osobnosti fyzickej osoby, v jej fyzickej a morálnej integrite, môžu byť buď fyzické osoby alebo osoby právnické. V prípade, že za zásah zodpovedá právnická osoba vychádza sa všeobecne z toho, že ak bol zásah do osobnosti spôsobený niekým, kto bol použitý právnickou osobou k realizácii činnosti tejto právnickej osoby, postihujú občianskoprávne sankcie podľa § 13 Občianskeho zákonníka samotnú právnickú osobu, pričom zodpovednosť za zásah proti osobnosti fyzickej osoby nie je zodpovednosťou za zavinenie, ale je objektívnou zodpovednosťou. Zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla je zvláštny prípad zodpovednosti za škodu podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka vyvolaný zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Preto za nemajetkovú ujmu spôsobenú osobnosti fyzickej osoby touto prevádzkou analogicky zodpovedá prevádzkovateľ. Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je potrebné postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka.
Pri skúmaní predpokladov zodpovednosti za zásah do osobnostných práv je potrebné postupovať podľa § 13 Občianskeho zákonníka. Neoprávneným zásahom do súkromného života znamená úmrtie člena rodiny, ktoré predstavuje nezhojiteľný zásah do emocionálnej sféry života pozostalých blízkych osôb, iba morálne zadosťučinenie sa javí nepostačujúce vzhľadom na značnú mieru dotknutia pozostalých osôb. Výšku náhrady súd určil podľa kritérií v § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pred tragickou udalosťou tvorili žalobcovia so synom plne fungujúcu rodinu s dobre vyvinutými sociálnymi a citovými väzbami a nečakaná náhla smrť ich syna, znamenala pre nich, ako rodičov, veľkú stratu, keď stratili aj možnosť viesť so zosnulým synom súkromný život. V dôsledku tejto tragickej udalosti došlo k nezvratnej deštrukcii medziľudských väzieb tvoriacich základ a rámec súkromného života žalobcov a intenzívnemu zásahu do ich osobnostných práv, do práva na súkromie a rodinný život. Trauma je neodčiniteľná a k náprave už nemôže dôjsť. Preto morálna satisfakcia je nepostačujúca.
Pri stanovení výšky náhrady škody vzal súd do úvahy závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých došlo k usmrteniu a zohľadnil mieru zavinenia zodpovedného subjektu na vzniknutom zásahu do osobnostných práv a vzal zreteľ na všetky okolnosti prípadu, skutkové i právne, ako aj na poľahčujúce, či priťažujúce okolnosti na strane škodcu ako aj na strane postihnutého. Spôsob a výška primeraného zadosťučinenia musia byť určené tak, aby boli odčinené i okolnosti zvláštneho zreteľa hodné. Vodič nákladného motorového vozidla pri manévri odstaviť vozidlo, nevenoval plnú pozornosť vedeniu vozidla, nesledoval situáciu v cestnej premávke a prehliadol maloletého cyklistu T. H., ktorý jazdil na detskom bicykli pri pravom okraji cesty a pri manévri, kedy odbočil vpravo vedľa nákupného strediska a krátko pred zastavením pravým predným rohom vozidla zachytil maloletého cyklistu, ktorý spadol na cestu a bol prejdený a pritlačený motorovým vozidlom, pričom utrpel zranenia, ktorým podľahol. Rodičia nebohého syna nevybavili ho na jazdu po ceste bicyklom reflexnými pásmi na oblečení, nevybavili ho prilbou a bicykel, na ktorom jazdil ako účastník cestnej premávky, nebol spôsobilý riadnej premávky na cestnej komunikácii. Žalobkyňa v 2. rade nechala maloletého Mareka bez náležitého dohľadu a poverila staršieho syna, nespôsobilého náležitého dohľadu nad maloletým vo veku 11 rokov, ktorý sa pohyboval na kolieskových korčuliach, keď vchádzala do obchodu na nákup a rešpektovala, že deti s ňou nechceli ísť do obchodu. Žalobkyňa v 2. rade podcenila možné hrozby, keď svojho nebohého syna ponechala bez náležitého dohľadu na parkovisku a ona sama vošla do obchodu. Z hľadiska vyhodnotenia týchto zanedbaní povinností zo strany žalobcov, súd znížil nimi uplatnený nárok, a to u žalobkyne v 2. rade o polovicu pre nezabezpečenie náležitého dohľadu nad maloletým nebohým synom v čase tragickej udalosti pre porušenie § 55 ods. 3, 4 zákona o cestnej premávke č. 8/2009 Z. z., podľa ktorého len osoba staršia ako 15 rokov môže viesť osobu mladšiu ako 10 rokov pod dohľadom a zároveň zodpovedá za dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a ďalej obaja rodičia nezabezpečili syna pri vstupe na cestnú vozovku prilbou, ochrannými pásmi na odeve a umožnili mu takto jazdiť na cestnej vozovke na nespôsobilom bicykli. Z vyššie uplatnených dôvodov súd znížil priznaný nárok žalobcovi v 1. rade vo výške 1.500,- EUR, teda znížil o 10 % uplatnený nárok, t. j. na 13.500,- EUR a u žalobkyni v 2. rade o 50 %, t. j. 7.500,- EUR.
Priznané plnenie uhradí žalovaný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol.
Pokiaľ ide o postoj vedľajšieho účastníka, ktorý predniesol, že náhrada na nemajetkovú ujmu má subsidiárnu povahu a prichádza do úvahy len keď boli vyčerpané všetky predchádzajúce možnosti alebo prostriedky reparácie, sa súd s takýmto postojom nestotožnil, lebo predmetom žaloby je
náhrada nemajetkovej ujmy na zníženej ľudskej dôstojnosti v dôsledku straty blízkej osoby ako člena rodiny v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom rozhodnutím Európskeho súdneho dvora o prejudiciálnej otázke zo dňa 24. 10. 2013 C-22/12 bolo rozhodnuté, že jednotlivé ustanovenia smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má pokrývať aj náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej blízkym osobám obetí usmrtených pri dopravnej nehode, ak jej náhradu na základe zodpovednosti poisteného za škodu upravuje vnútroštátne právo uplatniteľné v spore vo veci samej. Zodpovednosť poisteného, ktorá podľa vnútroštátneho súdu vyplýva z § 11 - 13 Občianskeho zákonníka vznikla na základe nehody, má občianskoprávnu povahu, na túto zodpovednosť sa vzťahuje vnútroštátne hmotné právo zodpovednosti za škodu, na ktoré odkazujú smernice Európskeho súdneho dvora. V prípade uplatnenia nároku na nemajetkovú ujmu pozostalých obetiam dopravnej nehody je možné takýto nárok uplatňovať súdnou cestou, napriek doterajšej úprave v Občianskom zákonníku, lebo jej výšku môže schváliť len súd. Poisťovňa je povinná uhradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške uvedenej v rozsudku súdu z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci len čiastočný úspech, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak má neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia závisí od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takomto prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokátovi vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Žalobcovia si uplatnili náhradu trov právneho zastúpenia. Právny zástupca žalobcov si vyúčtoval odmenu podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a ku každému úkonu si uplatnil 20 % DPH. Hodnota sporu pri žalobcovi v 1. rade je 13.500,- EUR, hodnota jedného úkonu 303,74 EUR, z toho 50 % = 151,87 EUR. Žalobca v 1. rade si uplatnil náhradu trov konania nasledovne:
1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia Ľ. H. dňa 25.05.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ........................................................................... 303,74 eur 2. písomné podanie na súd - žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 25.05.2011 v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)....................................... 151,87 eur 3. písomné podanie na súd - vyjadrenie k stanovisku vedľajšieho účastníka zo dňa 4.8.2011 v mene Ľ.. H.Š. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 4. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 12.3.2012 od 13.45 hod. do 14.40 hod. v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 5. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 18.4.2012 od 14.40 hod. do 15.40 hod. v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 6. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 11.6.2012 od 14.00 hod. do 15.20 hod. v mene Ľ.. H. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 7. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 16.7.2012 od 11.45 hod. do 12.40 hod. v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 8. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.10.2012 v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur 9. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 22.9.2014 od 11.00 hod. v mene Ľ.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 151,87 eur úkony spolu ..................................................................................................... 1.518,70 eur
Hodnota sporu pri žalobkyni v 2. rade. 7.500,- Eur, hodnota 1 úkonu 237,34 EUR, z toho 50 % = 118,67 EUR, ku každému úkonu si právny zástupca uplatnil režijný paušál v roku 2011 = 7,41 a v roku 2012 = 7,63 EUR a v roku 2014 = 8,04 EUR, odmenu advokáta si uplatnil nasledovne:
1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia J. H. dňa 25.05.2011 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ........................................................................... 237,34 eur 2. písomné podanie na súd - žaloba o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 25.05.2011 v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)....................................... 118,67 eur 3. písomné podanie na súd-vyjadrenie k stanovisku vedľajšieho účastníka zo dňa 4.8.2011 v mene J.. H.W. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 4. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 12.3.2012 od 13.45 hod. do 14.40 hod. v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 5. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 18.4.2012 od 14.40 hod. do 15.40 hod. v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 6. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 11.6.2012 od 14.00 hod. do 15.20 hod. v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 7. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 16.7.2012 od 11.45 hod. do 12.40 hod. v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 8. písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 9.10.2012 v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,67 eur 9. účasť na pojednávaní na OS Prešov dňa 22.9.2014 od 11.00 hod. v mene J.. H. (§ 14 ods. 1 písm. c/ v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) ....................................... 118,37 eur úkony spolu ..................................................................................................... 1.186,70 eur
Žalobcovia v rade 1, 2 si uplatňujú režijný paušál nasledovne:
režijný paušál v roku 2011 = 7,41 Eur …................................................................................ 3 x 7,41 = 22,23 eur režijný paušál v roku 2012 = 7,63 Eur …................................................................................ 5 x 7,63 = 38,15 eur režijný paušál v roku 2014 = 8,04 Eur …................................................................................ 1 x 8,04 = 8,04 eur
režijný paušál spolu ............................................................................................................................... 68,42 eur
NÁHRADA ZA STRATU ČASU:
- náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.,
- 1/60-ina výpočtového základu v roku 2012 = 12,71 eur, v roku 2014 = 13,40 eur,
- náhradu za stratu času za cestu vykonanú zo Starej Ľubovne do Prešova a späť v dňoch: 12.03.2012, 18.4.2012, 11.6.2012 a 16.7.2012 a 22.9.2014
- cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť je 136 km a trvá minút 120, t.j. 4 polhodiny,
- podľa § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. k náhrade za stratu času patrí príslušné DPH 1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 12.3.2012 ....................................... 4 x 12,71 = 50,84 eur
2. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 18.4.2012 .......................................... 4 x 12,71 = 50,84 eur 3. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 11.6.2012 .......................................... 4 x 12,71 = 50,84 eur 4. cesta zo starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 16.7.2012 .......................................... 4 x 12,71 = 50,84 eur 5. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 22.9.2014 .......................................... 4 x 13,40 = 53,60 eur
NÁHRADA ZA STRATU ČASU SPOLU:.......................................................................................... 256,96 eur
NÁHRADA CESTOVNÉHO:
- na cestu bolo použité motorové vozidlo zn. X. E. E.
- spotreba motorového vozidla - kombinovaná podľa priloženého technického preukazu 5,6 litra/100 km,
- cestovné sa počítalo na základe vzorca (počet km x cena PHM x priemerná spotreba) : 100 + (zákl. náhrada za km x počet km),
- cesta vykonaná zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť v dňoch: 12.3.2012, 18.4.2012, 11.6.2012 a 16.7.2012
- cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť je 136 km,
- základná náhrada za km je určená na základe opatrenia MPSVR SR a základná náhrada za km roku 2012 = 0,183 eur,
- cena PHM určená na základe predložených pokladničných blokov,
- podľa § 18 ods. 3 vyhlášky patrí k náhrade cestovného príslušné DPH 1. cesta zo Starej Ľubovne do Prešova tam a späť dňa 12.3.2012 ((136 x 1,454 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,97 eur 2. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 18.4.2012 ((136 x 1,475 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 36,13 eur 3. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 11.6.2012 ((136 x 1,419 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,70 eur 4. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 16.7.2012 ((136 x 1,384 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 35,44 eur 5. cesta zo Starej Ľubovne do Prešov tam a späť dňa 22.9.2014 ((136 x 1,384 x 5,6) :100 + (0,183 x 136)) = 36,23 eur
______________________________________________________________________________________ NÁHRADA CESTOVNÉHO SPOLU: ............................................................................................... 179,47 eur Celkové trovy bez 20% DPH (spočívajúce z odmeny advokáta, straty času a cestovného) .......................................................... 3.278,68 eur
Celkové trovy s 20% DPH .......................................................... 3.278,68 + 655,74 (20%DPH) = 3.934,42 eur Žalobcovi v 1. rade súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.166,44 EUR spolu s DPH, žalobkyni v 2. rade vo výške 1.768,01 EUR s DPH, ktoré uhradí žalovaný priamo na účet právnemu zástupcovi žalobcovi JUDr. Mariánovi Gelenekymu, advokátska kancelária, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa, na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s., pobočka Stará Ľubovňa, č. ú.: XXXXXXXXXX/ XXXX, P.: XXXXXXXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobcovia v rade 1, 2 sú oslobodení od platenia súdnych poplatkov. V konaní boli úspešní, preto podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel, prešla poplatková povinnosť na žalovaného a súd mu uložil z priznaného plnenia podľa pol. 1a Sadzobníka súdnych poplatkov zaplatiť súdny poplatok vo výške 1.260,- EUR na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.