Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_1T-74-2023.pdf
PDF · 125.64 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/74/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 10.07.2024 konajúc samosudcom JUDr. Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., takto
rozhodol:
Obžalovaný: A. B., nar. XX. XX. XXXX v Banskej Bystrici, trvale bytom Obec Slovenská Ľupča, sa podľa § 285 písm. b) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici č. 2 Pv 348/20/6601-100 zo dňa 15. 11. 2023 na tom skutkovom základe, že
ako štatutárny orgán Občianskeho združenia NÁDEJ Slovenská Ľupča, so sídlom Oslobodenia 344/25, Slovenská Ľupča, IČO: 42395925, ktoré prevádzkuje Domov pre seniorov NÁDEJ Slovenská Ľupča, s podvodným úmyslom získať finančné prostriedky, uviedol A. A., trvale bytom C. X, D. D. ako osobu vyššieho veku a klienta tohto Domova pre seniorov do omylu, že ak uzavrie darovaciu zmluvu s Občianskym združením NÁDEJ Slovenská Ľupča, IČO: 42 395 925, finančné prostriedky budú poukázané tomuto združeniu, čomu A. A. uveril a dňa 19.5.2020 v Banskej Bystrici uzavrel ako darca so štatutárnym orgánom Občianskeho združenia NÁDEJ Slovenská Ľupča, IČO: 42 395 925 darovaciu zmluvu Č. 6/2020, predmetom ktorej bolo darovanie finančných prostriedkov vo výške 15.000 € tomuto združeniu, pričom už v darovacej zmluve namiesto čísla účtu Občianskeho združenia NÁDEJ Slovenská Ľupča, IČO: 42395925 uviedol číslo bankového účtu IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého výlučným vlastníkom a disponentom je A. B. a potom, čo sa A. B. dňa 27. 05. 2020 stal disponentom bankového účtu A. A. IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, dňa 27.5.2020 previedol z tohto účtu sumu 15.000 € na účet IBAN: E. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého majiteľom a disponentom je A. B., čím poškodenému nebo A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. X, D. D. spôsobil škodu vo výške 15.000 €, pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. sa poškodený A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D. D. s jeho nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 16.11.2023 podal na súd obžalobu pod sp. zn. 2Pv 348/20/6601 na obv. A. B., nar. XX. XX. XXXX, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Súd po podaní obžaloby vytýčil termíny hlavných pojednávaní, na ktorých vykonal nasledujúce dokazovanie.
Obžalovaný A. B. vyhlásil nevinu a následne nevypovedal. Vypovedal až po vykonanom dokazovaní, a to tak, že namieta, že by nejakým podvodným úmyslom mal získať uvedené financie, tiež namieta, že by v tom čase mal byť štatutárnym orgánom v domove pre seniorov NÁDEJ. Neuviedol pán A. do omylu. Iniciátorom umiestnenia pána A. do nášho zariadenia bola pani G., ktorá oslovila pani D., s touto sa poznal, či by nemal voľné miesto pre pána A., tak im predostrel podmienky a aj sponzorský dar a platby s tým, že pán A. mal na to, aby to platil. Stretol sa so synom a povedal mu, že bude to stáť sponzorsky dar 5.500 Eur a mesačná platba 1350 Eur, tak ako štandardne pri iných klientov. Pán A. ml. to mal predostrieť p. A. st., ale potom pani G. volala, že sa so synom otec nechce stretnúť, tak či neprišiel priamo za ním. Vzhľadom na to, že ho poznal z tenisu, pretože niekoľko rokov chodil hrávať, v tom čase keď bol pán A. správcom kurtov v parku a tiež chodili spolu hrávať štvorhru na kurty v hoteli Dixon, toto mohlo byť naposledy niekedy v roku 2015. Odtiaľ ho pozná a aj si s ním tykal. Takže išiel A. pozrieť osobne, pričom bol veľmi zanedbaný, pošpinený a pod., tak mu povedal, či by nechcel ísť do domova pre seniorov, ktoré prevádzkuje OZ kde je podpredseda a budovu vlastní jeho mama, predostrel mu aj zmluvné podmienky. Dohodli sa, pričom pošk. inicioval, že ak mu presťahuje celý nábytok z toho jeho bytu na C. H., tak ako je to uvedené v tom písomnom súhrne, ktorý predložil, tak sám od seba navrhol, že bude dávať viacej ako 1.500 Eur mesačne a sponzorsky dar 15.000 Eur, pričom on mu vravel, že to netreba, že sú kamaráti, ale on na tom trval. Tak mu tie veci presťahoval a ešte mu dokúpil matrac, televízor, plus nejaké osobné veci. Boli sme dohodnutí na nástup 14.05.2020 s tým, že úhrady by mali byť vopred, pričom on mal zabezpečiť prevoz sanitku a podobne a syn ho mal obliecť a pripraviť. Bol za ním bol v deň pred nástupom 13.05.2020 s tým, že mu dal k nahliadnutiu zmluvu s tými podmienkami na čom sa dohodli, na čo povedal, že to je v poriadku, pričom túto priamo podpísal pri nástupe v zariadení. Keď po neho prišiel v deň nástupu do zariadenia, tak vôbec nebol pripravený, bol zanedbaný, holý, pošpinený, zašťatý. Následne ho previezli do zariadenia, kde ho museli obriadiť . Potom išli do banky za účelom prevodu tých dohodnutých peňazí. Keď prišli do I. D., tak im pracovníčka povedala, že tých 15.000 Eur je väčšia suma a že to musí vykonať vedúca. Medzitým spadol systém v banke a nedalo sa to urobiť. Imm však v banke povedali, že už nemusí chodiť s pánom A. a stačí keď podpíše pred notárom príslušné dokumenty, ktoré im dali. Potom o pár dní volal notárku JUDr. Šoltésovú, táto prišla ku nim do zariadenia a overila podpisy jednak na trvalom príkaze, na mesačnú úhradu, papiere, kde on bol disponentom účtu pána A. a tiež prevod sumy 15.000 Eur. S tým, že notárka sedela s pánom A. sama v jedálni, ale počul ako sa ho pýtala, či naozaj chce tieto veci darovať a podpísať. Na čo teda kladne odpovedal. On následne išiel s tými papiermi do banky, kde ich odovzdal pani J.. Táto ešte následne postúpila právnemu odd. na kontrolu. Za hodinu, dve volala, že či jej môže doniesť zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, tak jej ju doniesol, prefotila si ju a to bolo všetko. Ďalej obžalovaný vypovedal, že on dal do zmlúv české účty, pretože riaditeľka je K. a A. chcel, aby to išlo na jeho účet. On následne tieto peniaze vložil do pokladne OZ, čo by malo vyplývať z daňového priznania za rok 2020, ktoré robila ekonómka pani L., ktorá bola aj audítorka, ktorá robila aj audit. Mesačná úhrada chodila priamo na účet združenia. Od pani J. ako riaditeľky domova mal generálnu plnú moc na všetky úkony. Mal na starosti zháňanie klientov, zabezpečovanie chodu domova. Zmluvy či už o poskytovaní o starostlivosti alebo darovaciu zmluvu vypracovala pani J. a teda ona tam uviedla jeho číslo účtu. Pani J. o všetkom vedela, pričom ona bola pri podpisovaní zmluvy pánom A. pred notárkou v zariadení. Nadštandardné veci si platili klienti sami ako napr. fyzioterapeut, kaderníčka. Strava v domove bola platená najprv pánovi Štubňovi z Brezna a potom pánovi Zelenému zo Slovenskej Ľupče z účtu združenia vo VÚB koncové č. 385.. prípadne aj v hotovosti. Je pravda, že on prijal na svoj účet ako je uvedené v obžalobe sumu 15.000 Eur, pričom tam uviedol, že ide o sponzorský dar, tak ako sa dohodli s pánom A. bola to jeho vôľa. Stalo sa, že keď potrebovali robiť úhradu a neboli peniaze na účte združenia, tak vybral zo svojho súkromného účtu a vložil to do pokladne združenia. Ako už uviedol tento sponzorsky dar vložil do pokladne združenia, bolo to riadne zaúčtované v účtovníctve a teda aj tieto prostriedky využilo zariadenie.
Poškodený A. A. vypovedal, že otec bol v zlom stave posledné 2 roky, staral sa o neho, potom opatrovateľka, ale ani to sa nezvládalo. Potreboval 24 hod. opateru, potom ako vytopil susedu Iličovú, tak začal riešiť nejaké umiestnenie do nejakého domova, s tým, že G. mu dohodila Domov pre seniorov NÁDEJ, teda otec bol v tom čase apatický, nekomunikoval, chcel mať svoj kľud avšak bol pri zmysloch, vedel rozpoznávať okolnosti okolo seba, aj ľudí poznal. C. G. následne predstavila p. B. u nej doma, kde bol prítomný, otec už nechodil, ten bol u seba v byte. Následne obžalovaný otca presťahoval do domova, s tým, že presťahoval časť nábytku z jeho bytu, keďže na tento bol naviazaný, aby sa tam cítil ako doma. Vie, že časť nábytku, kreslo sa zložilo u neho v domove, časť z toho nábytku boli rozmiestnené v spoločných priestoroch domova, v jedálni a pod., čo bral pozitívne. Následne prišiel za ním obžalovaný,
že otec chce, že aby mu pred domovom stálo jeho auto Mercedes B. Tak mu dal kľúč a odvtedy auto už nevidel. Toto ani nebolo predmetom dedičského konania, ako aj byt. Toto zistili fakticky až na dedičskom konaní, že auto ani byt neboli v čase smrti otca jeho majetkom. Byt je predmetom súdneho sporu, kde ho žalujú aby podpísal ešte nejaké papiere, aby mohlo dôjsť k zavkladovaniu bytu. On platil z poskytovanej služby obžalovanému 1300 eur mesačne na ruku. Platil mu to v kaviarni na sídlisku, bez papiera, ale vždy mal svedkov. Byt, v ktorom býval otec na Petelenovej ulici dal do nájmu, aby mohol splácať výdavky v domove. Otec okrem tohto bytu previedol byt aj na Švermovej, ktorý previedol na naše deti A. a M. A., vybavovala to jeho bývalá žena. Keď navštevoval otca v domove, tak sa musel ohlásiť, s tým že ostal pri nich. On nevedel o týchto prevodoch, ktoré sú predmetom obžaloby. Tiež nevedel o prevode bytu na Petelenovej ulici, kde býval pred tým otec. S otcom nemal žiadny konflikt, on sa hádal s obžalovaným. Oni na seba zjapali v jedálenskej časti, otec bol na vozíku na terase. Nevie si vôbec vysvetliť, prečo mal podpísať nejaké čestné prehlásenie, že si neželá, aby ho navštevovali, ani deti, ani on. Hodnotil jeho pobyt v domove veľmi pozitívne, všetko bolo v poriadku. Otec sa nesťažoval, tak nevie ako to vnímal. Jeho vzťah s ním bol neutrálny, sa fakticky o neho staral posledné roky, vzťah sa nijako nezmenil počas pobytu v zariadení, bol tam pár krát, lebo bol kovid. Nevedel ani o pozemkoch ani o účtoch, ani o stave na účtoch, on sa s týmto nezdôveroval. Vedel len o tých dvoch bytoch a o aute. On mal taký prístup, že ho o týchto veciach nikdy neinformoval, ani nikoho iného. Je pravda, že mu ani nepovedal aký má dôchodok a koľko má na účte a ani mu nič nehradil, či už za opatrovateľku alebo za domov. Platil náklady za byt, inkaso. Nevie od koho sa dozvedel, možno od G., že bol vykonaný prevod 15.000 Eur. Podrobnosti o účte sa dozvedel až pri dedičskom konaní. Pár dní po jeho umiestnení do domova, možno druhý, tretí tam prišiel podpísať nejaké papiere čo mi kázal obžalovaný, tak to podpísal v kancelárii. Prezentoval mi to, že to sú nejaké vstupné papiere. Vôbec nevedel, že mu podpísal nejaké splnomocnenie. On mu veril, to vôbec nečítal. On to považoval, že podpísal nejaký formulár pre umiestnenie otca do toho zariadenia. Koľko má platiť to mu povedal, celé to bolo vybavené po známosti, takže to nepovažoval za potrebné to pozrieť.
Svedkyňa N. G. vypovedala, že pozná poškodeného ako suseda, mali veľmi dobré vzťahy. Pozná obžalovaného cez p. D., sa potom stretli v reštaurácii O.. Umiestnenie do domova p. G. A. začali riešiť potom keď ju tento vytopil, bola za ním, on bol v zlom stave, nechodil, resp. chodil po štyroch. Vtedy bola u nej p. D., ktorá jej vravela, že A. má domov dôchodcov, taký drahší, tak dohodla stretnutie u nej doma, prišiel obžalovaný aj A. ml. aj p. D.. A. st. dovtedy nepoznal obžalovaného. Zariadená nábytkom p. A. bola len kancelária obžalovaného. Aký bol vzťah medzi otcom a synom A., to nevie uviesť, ale syn sa o neho staral, keď bol chorý tak tam chodil aj viackrát za deň, keď chorý nebol chodil tiež, ale nevie ako často. A. st. sa sťažoval na syna, ale tak normálne ako rodič na syna. Počula hádky Murgaša st. so ženou, ale so synom nie. Keď sa dojednával obžalovaný s A. ml. ohľadne umiestnenia A. st. do domova, tak tam bola, vie, že sa dohodli na poplatku 1300 alebo 1500 eur za mesiac, lebo si to mohol dovoliť hradiť A. st. z dôchodku, ešte vie, že A. ho mal ísť prehovoriť aby do domova vôbec išiel, lebo synovi by sa nedal. Vie, len o zmluve darovacej na tie vnúčatá, na byt na Švermovej ulici, ktorú robila Natália, o iných zmluvách nevie.
Svedkyňa A. A. J. vypovedala, že ako zamestnankyňa Tatra banky vybavovala pána B., ktorý jej predložil splnomocnenie na disponovanie s účtom pána A.. Následne dala toto splnomocnenie overiť na právnom oddelení a keď jej prišla kladná odpoveď, tak pridala pána B. ako disponenta na daný účet. Následne jej predložil pán B. príkaz na prevod sumy 15.000 Eur, ktorú zrealizovala, pričom na toto už nepotrebovala súhlas právneho oddelenia, iný prevod nerobila. Ešte robila trvalý príkaz na 1.500 Eur, následne však bol účet pána A. zablokovaný. Suma 1.500 Eur mala odísť až neskôr, avšak medzitým bol ten účet zablokovaný. Prečo bol zablokovaný k tomu sa nevie vyjadriť, vo všeobecnosti z dôvodu ochrany klienta, ale to nevie. Pán B. chcel, aby tá suma 15.000 Eur odišla hneď, bol nedočkavý. Vysvetľovala mu, že to musí prejsť právnym oddelením, na čo sa jej vyhrážal nejakými právnymi krokmi. Pán A. st. ani ml. neboli prítomní v banke.
Svedkyňa A. B. vypovedala, že umiestnila dňa 15.01.2020 manžela ku pánovi B. do domova, pričom asi po roku, roku a pol ju pán B. požiadal, či môže dať k manželovi ďalšiu osobu, tak prišiel pán A., ale bol v zlom stave. Stále len spal, tak sa o neho opatrovateľky museli starať. Staral sa o neho aj pán B., chodil za ním, zabezpečil mu oblečenie, obuv. Vie, že raz ho chcel prísť pozrieť jeho syn, ale pán A. povedal, že ho nechce. Už potom nevie ako to dopadlo. Ona potom odišla s manželom na vozíku preč. Chodila aj nevesta za ním, aj v noci. Vtedy ich videla sedieť v jedálni. Postupom času sa pán A. prebral, ale málo komunikoval, Pán A. sa správal tak ako by bol dlho sám. Bol introvert, ale pán B. za ním chodil,
teda aj za jej mužom, debatovali spolu. Keď sa bavili o športe, tak sa pán A. viac zaujímal. Bavil sa aj s ich známym pánom G. o tenise, tento chodil za jej manželom. Myslí, že práve aj pán B. s pánom A. sa spoznali skrz toho tenisu, ale nevie presnejšie. Viem, že pán B. chodil s pánom A. aj za lekárom, lebo ich videla pár krát nastupovať do auta, ale nevie koľkokrát to bolo. Myslí si, že medzi pánom A. a jeho synom nebol dobrý vzťah, aspoň má taký dojem, ale bližšie nevie. Vie len, že ho nechcel, že ho odmietal. Ona mala taký dojem, že ten syn mu ani nijako nenosil nejaké veci, lebo keď doniesla krémešu alebo ovocie manželovi, tak ho ponúkli a on si vždy rád dal. Myslí, že často chodil pán B. za nimi, aj s nimi v izbe sedával po večeroch. Vie, že niečo daroval pán A. C. B., ale vie to od pána B.. Myslí si, že pán B. nezmanipuloval pána A. na to, aby daroval veci domovu. Vie, že sa riešilo nejaké auto a byt, o pôžičke nevie nič a sponzorský dar dávali všetci. Tiež si myslí, že pán A. bol plne pri zmysloch. Tým myslí, že bol plne pri vedomí. Je ale pravda, že keď sa vrátil z nemocnice, tak už nemal vôľu žiť. Vie, že mu krv mali meniť, ale nechcel. Hlava mu fungovala, aj keď sa z nemocnice vrátil. Ona podpisovala sponzorský dar ohľadne jej manžela na 5.500,- Eur a tiež podpisovala zmluvu, ktorá obsahovala akým spôsobom sa budú starať o manžela, ktorá bola dodržaná. Pán B. mal ku klientom taký rodinný prístup, čo treba vybavil, staral sa, ak mali klienti meniny, alebo narodeniny, tak prišiel s kyticou alebo bomboniérou. Keď sa sťažovali na opatrovateľky, tak ich vymenil. Vie, že teraz sú tam veľmi dobré opatrovateľky. Keď uvádzala v predchádzajúcej výpovedi na polícii, že nie je veľmi spokojná za tie peniaze, tak tým myslela prácu opatrovateliek. Potom pán B. zohnal mamu s dcérou a od vtedy sa to veľmi zlepšilo. Boli tam 4 opatrovateľky na všetkých klientov. Následne som už bola spokojná od jej výpovede. Opatrovateľky sa starali o klientov, aj boli úctivé k ich veku. Čo sa týka sponzorského daru, tak jej to pán B. vysvetlil tak, že je to vstupné do domova, sumu určil on. Čo sa týka mesačného poplatku, tak najprv platila 1.350,- Eur, potom pán B. niečo vybavil na Meste nejaký príspevok, tak som platila menej 1.100,- Eur. Najprv platila bankovým prevodom a posledné asi dva roky už v hotovosti, čo jej viac vyhovovalo. Dostala od pána B. potvrdenie. Myslím, že prijímateľ tam bol uvedený domov Nádej, bola tam aj pečiatka. Čo sa týka sponzorského daru, tak ja si zobrala pár dní na rozmyslenie, lebo to bola dosť vysoká suma, ale vtedy ešte pracovala a potrebovala manžela niekde umiestniť, tak súhlasila. Pán B. jej to vysvetlil tak, že to akoby vstupné, že domov vybudoval zo svojich peňazí a potrebuje, aby sa mu to vrátilo. Ona pred tým než manžela umiestnila k pánovi B. tak si obvolala viacero zariadení. V Ľubietovej, v Sliači, v Brusne, zariadenie Komuca v Sásovej, ale všade mali nejaké obmedzenia. Buď zdravotné, alebo miestne, časové. Ponúkali aj Banskú Štiavnicu a myslím Lučenec alebo Rimavská Sobota, ale to bolo ďaleko lebo chcela za manželom každý deň dochádzať. Pričom Ľubietová, Brusno chceli tzv. vstupné, aj Belveder. Tiež ho nechcel dať do zariadenia kde bolo 40-50 ľudí. Ešte si pamätá v minulosti keď som umiestňovala môjho otca do Ľubietovej, tak tam ešte v SK platila vstupné 1.500 Sk.
Svedok D. D. vypovedal, že pracuje u pána B. ako kurič a údržbár v domove Nádej. Vie, že keď prišiel ku nim pán A., tak im pán B. povedal, aby sa o neho starali ako o jeho otca, lebo je to jeho známy kamarát. Keď prišiel pán B. do zariadenia, tak prvé čo išiel, tak išiel za pánom A., či mu niečo nechýba. Kupoval mu tričká, papuče a čo potreboval. Keď ho prišiel navštíviť syn, tak ho museli takmer kriesiť, nechcel sa na neho ani veľmi pozrieť a keď odišiel tak mu stúpol tlak. On chodí medzi klientov. Všetkých ich poznal. Pracuje u pán B. od začiatku ako to zriadil. Pozná ho už asi 25 rokov cez pána K.. Tiež vie, že poznal aj pána A. cez tenis. Mali ho hrávať asi pred 10 rokmi ešte. Pán B. chodil pravidelne za pánom A. ako za otcom. Keď už bol v domove tykali si. K lekárom chodil s pánom A. pán B., raz bol on. Pán A. prišiel v zlom stave do domova, bol vychudnutý, všetky veci mal veľké, ale hlava mu fungovala, vedel všetko. Bol celkom kamarátsky, aj keď bol pred tým riaditeľom cementárne. Nové oblečenie mu zabezpečoval A.. Každé ráno sa ho chodil pýtať, či niečo nepotrebuje. On chodil denne po izbách, lebo tam zbieral smeti. Pán A. sa nesťažoval na pána B.. Nevie o tom, že by sa mali pohádať alebo niečo podobné. Keď prišiel syn, tak sa dívali na inú stranu. Buď sa hádali alebo čušali. Pri hádke priamo nebol, ale počul krik. Vie, že pán A. bol potom z toho rozrušený. Čestné prehlásenie z č. l. 216 podpisoval. Myslel, že niečo oslavujú keď ho tam zavolali. Bol pri tom A. a L. a pán A.. Vie, že sa hovorilo o darovaní nejakého bytu, ale nepamätá si podrobnosti. Čo sa týka auta o tom tiež vie, že ho mal pán A. darovať. Vie, že ho má teraz jeho syn pána B. N.. Keď tam prišiel pán A. už podpísal predmetné čestné prehlásenie. Bol tam a díval sa ako oni ostatní podpisujú. Keď išli naposledy z nemocnice, teda on, pán B. a pán A., tak pán A. povedal A., že tomu „kokotovi“ tým myslel syna nedá nič, radšej to dám jemu. Tým myslel A.. V domove je také rodinné zázemie. Pán B. sa aj ku nám aj ku klientom správa dobre ako k rodine. Poznájú sa všetci, poznájú klientov a ich rodiny.
Svedkyňa G. D. vypovedala, že vie, že vtedy zúril najväčší kovid a sa sťahovala, tak krátku chvíľu bývala u pani G. a táto ju oslovila, či nevie zavolať pánovi B., ktorý má domov seniorov a ktorého poznala,
keďže tam mala umiestnenú mamu, ktorá je tam doteraz, tak zavolala pána B., ktorý prišiel. Boli pozrieť toho pána, ktorý teda potreboval umiestniť do takéhoto zariadenia. Ona do toho bytu nešla, išiel tam pán B. s pani G. a potom keď sa vrátili, tak vraveli, že pán bol zakakaný, zacikaný. Potom vie, že prišla pre neho záchranka. Čo už bolo ďalej nevie, lebo na som asi na tretí, štvrtí deň odišla. Ona si myslí, že A. zachránil pánovi A. život, lebo bol v zlom stave, syn sa o neho nestaral. Diví sa, že teraz za neho lobuje, lebo pred tým na neho nemal dobrého slova, že je k, že droguje a podobne. Oni to riešili fakticky 3 týždne ten vstup do domova, lebo pán A. nemal žiadny posudok ohľadne odkázanosti, ani rozhodnutie čo vydáva Mesto, ktoré aj určuje stupeň odkázanosti teda, že potrebuje dotyčný 24 hodinovú opateru. Podľa toho Mesto prispieva následne do domova. Tá záchranka tam bola ešte pred tým ako navštívili pána A.. Nevie sa vyjadriť, či sa poznali pán B. s pánom A., ale pán B. bol tenista a vie, že aj pán A. mal s tenisom spoločné, tak sa odtiaľ možno poznali a vie, že so synom nechcel nikde ísť, ale s pánom B. išiel do toho zariadenia. Okolnosti odchodu pána A. do zariadenia som nesledovala, lebo tam už nebola. Povesť má pán B. dobrú a jeho zaradenie. Ona tam mám mamu a je tam spokojná. Mama sa jej nikdy nesťažovala na pána B., naopak čaká kedy príde do roboty, že ju príde pozrieť. On tam chodí za všetkými klientami. Tiež sa jej mama nesťažovala, že by mal od nej pán B. vymámiť nejaké majetky. Mama je svojská a len jej povedala, že je jej rozhodnutie ísť do toho domova. Vie, že platila nejaký sponzorský dar, ale nepovedala koľko, že to je jej vec.
Svedkyňa P. Q. vypovedala, že sa venuje predaju nehnuteľnosti. Pozná pána B. cez manžela, ktorý s nim hrával futbal, poznám ho asi 4,5 roka. A. A. nepozná, jeho manželku videla raz, lebo je priateľkou jej klienta, ktorému predávala nehnuteľnosť. Poznala obidvoch starých Murgašovcov, predávala im byty. Pani A. sme predávali jej byt na Kuzmányho ulici a táto následne kúpila náš byt kde sme bývali my, Petelenova 4. Pána A. poznala, bol z vedľajšej bytovky, zabezpečila vypracovanie zmluvy o kúpe bytu na Švermovej ulici s tým, že ale zmluvy vypracovala pani JUDr. Lenka Rovňanová s tým, že ju oslovil pán B. a pani G., že pán A. chce darovať byt na Petelenovej ulici občianskemu združeniu, asi Nádej, bolo to združenie, ktoré spravuje domov dôchodcov. Vedela od pána A., že má iný byt na Švermovej ulici kde býva nevesta so synmi a práve preto im navrhla pánovi B. a G., že nech sa ho spýtajú, či nechce darovať tento byt vnukom, pretože vie, že mal zlý vzťah so synom, lebo bol darebák. Tak jej povedali asi pán B., že môže túto zmluvu pripraviť a opäť ju dala vypracovať pani JUDr. Rovňanovej s tým, že tam bol zahrnutý aj pozemok v Sásovskej doline, ktorý sa mal deliť polovicou pre vnukov. Za zmluvy pán B. zaplatil asi 200 Eur za každú zmluvu aj s poplatkami. Zmluvy boli dve na dva byty. Skôr to riešila s pánom B., ale myslí si, že pani G. o všetkom vedela.
Svedkyňa L. R. vypovedala, že pracovala v domove NÁDEJ ako opatrovateľka, sanitárka, pričom mala na starosti aj pána A., ktorý ku nim vtedy prišiel v dosť zanedbanom stave. Ujal sa a staral sa o neho pán B.. Chodil s ním po lekároch, kupoval mu čo bolo treba a pod. Pán A. bol špinavý a taký bezvládny keď ku nim prišiel, ale potom u nás už bol spokojný, ale nechcel vidieť syna. Stalo sa, že bol syn na návšteve v spoločnej miestnosti v jedálni a pán A. starší si ju zavolal, že on ho vidieť nechce a musela ho odviesť do izby. Myslím si, že syn zdieral otca, asi potreboval peniaze, ale bližšie nevie. On bol pri rozume, dá sa povedať, že až do smrti. A. starší sa už dávno poznal s pánom B. z tenisu, oni si tykali, boli dobrí kamaráti. Ak bolo treba, tak išiel s ním k lekárovi, staral sa o neho. Pán A. dal na neho. Myslí si, že pán A. mal rád pána B., lebo ak aj niečo potreboval, tak im vravel, že len s ním chce. Vie o tom, že pán A. daroval 15.000 Eur ich združeniu, lebo jua si zavolal pán B. do kancelárie kde bol aj pán A. a tento predo ním povedal, že mu daruje peniaze, resp. združeniu. Bol tam bol aj D. D. na ktorého sme ešte čakali. Myslí si, že ho mal zdierať syn, tak to je jej pocit, lebo pán A. jej vravel, že on všetko preflákal a že pýtal od neho peniaze, ale ona toho svedkom nikdy nebola. Nejaké okolnosti prečo to daroval to nevie, vie, že mu daroval aj auto. C. B. resp. združeniu to daroval pán A. preto, lebo to nechcel darovať synovi a s pánom B. mal dobrý vzťah a poznali sa dlhšie. Nevie z akého dôvodu bola darovaná tá suma a konkrétne suma 15.000 Eur. Ona nebola svedkom, aby nejaký iný pacient niečo také daroval resp. ani iné podobné vyhlásenie nepodpisovala.
Podľa § 269 Trestného poriadku boli prečítané listinné dôkazy:
- č. l. 523-531 – zmluva o poskytovaní sociálnej služby (oboznámené aj overené kópie zmlúv predložené obžalovaným)
- č. l. 533-540 a 638-647 – zmluva o poskytovaní sociálnej služby (oboznámené aj overené kópie zmlúv predložené obžalovaným)
- č. l 631 - Hlásenie o prijatí do zariadenia sociálnej starostlivosti
- č. l. 632 - Prevzatie občianskeho preukazu
- č. l. 633 - Dohodu o disponovaní s finančnými prostriedkami na účte G. A.
- č. l. 634-635 - Osobnú kartu pána G. A. A.
- č. l. 636-637 - Žiadosť o uzatvorenie zmluvy o poskytovaní sociálnej služby zo dňa 13. 05. 2020
- č. l. 230 – zmluva o poskytovaní sociálnej služby
- č. l. 514-515 – darovacia zmluva
- č. l. 19-20 – plnomocenstvá
- Prepúšťacia správa zo dňa 29.06.2020
- Výpis OZ č. l. 394
- Úmrtný list č. l. 395
- Správa Českej sporiteľne č. l. 396-397
- Zmluva o bežnom účte G. A. A. č. l. 405
- Zoznam oprávnených osôb k účtu č. l. 402
- Zmluva o bežnom účte OZ Nádej č. l. 418-420
- Darovacia zmluva č. l. 514-515
- Zmluva o poskytovaní sociálnej služby č. l. 523-531
- Výpis z účtu č. l. 119-122
- Plnomocenstva č. l. 19-20
- Výpis z účtu č. l. 8-9
- Evidenčná karta vozidla č. l. 29
- Úradný záznam č. l. 172
- Sms komunikácia č. l. 173
- Správy a posudky na obžalovaného č. l. 556
- Odpis RT č. l. 557-558
Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bol prečítaný znalecký posudok č. 1/2021 na č. l. 251-392, 393.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli prečítané zápisnice o výsluchu :
- svedka D. S. na č. l. 129-131
- svedka JUDr. Ingrid Mazúrovej Šoltésovej na č. l. 194-198
- svedka A. T. J. na č. l. 208-211
- svedka O. A. č. l. 180-184
Obžalovaný bol 7 krát súdom trestaný naposledy v roku 2023 pre jazdu pod vplyvom alkoholu alebo omamných látok španielskym súdom, predtým rôzna trestná činnosť. Odsúdenia má zahladené.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že nebolo dokázané, že daný skutok je trestným činom.
Súd na základe rozsiahleho dokazovania ustálil skutkový stav a dospel k rozhodnutiu, pričom predmetom bol zločin podvodu, kde mal obž. B. uviesť do omylu poškodeného zomretého A. A. st. tým, že od neho „vylákal“ sponzorský dar vo výške 15.000 Eur a tento si nechal zaslať nie na „transparentný účet združenia“ ale na svoj vlastný súkromný účet. Z dokazovania však vplynulo, že poškodený mal darovať obžalovanému aj motorové vozilo aj byt ale týchto vecí sa obžaloba netýka. Súd sa teda zameral na to, či bol uvedený poškodený do omylu týmto darom alebo nie a teda či naplnil obž. skutkovú podstatu podvodu, pričom súd môže vychádzať len z vykonaných po väčšine nepriamych dôkazov, pretože poškodený zomrel a teda nie je možné nijako priamo zistiť, že obž. tohto skutočne uviedol do omylu, ako to tvrdí obžaloba. Obžaloba vyvodzuje vinu z listinných dôkazov alebo výpovedí svedkov, ale predovšetkým z toho, že účet na ktorý mala byť poukázaná predmetná suma, ktorý vyplýva aj zo zmluvy o poskytovaní starostlivosti, je účet súkromný. Obžalovaný na svoju obhajobu poukazuje na čl. 6 tejto zmluvy, že konal plne v rozsahu toho, čo je tam uvedené a teda čo bolo dohodnuté s poškodeným, pričom súd nezistil a nevyplýva to ani z konania poškodeného A. A. st., ktoré bolo preukazované svedeckými výpoveďami, ani z nejakých iných úkonov, že ho mal uviesť do omylu obžalovaný tým, čo je uvedené v zmluvách. Tu súd dodáva, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú v rámci súkromného práva, kde platí zmluvná voľnosť, resp. autonómia zmluvných strán. Súkromné právo sa vyznačuje slobodnou vôľou subjektov súkromného práva disponovať a nakladať s majetkom ako aj právami. Z vykonaného ddokazovania nevyplynulo to, že by poškodený vstúpil do takéhoto zmluvného vzťahu nedobrovoľne, naopak bol si vedomí svojich zmluvných práv a povinností, keďže ich požíval. Samozrejme môžeme
sa domnievať, že v danom prípade, je to veľmi vysoká suma, aby daroval poškodený dôchodca sumu 15.000 Eur plus platil 1.500 Eur mesačný poplatok za pobyt v domove, naviac mal darovať byt a auto, čo ale nie je predmetom konania, aj keď to súvisí. Naviac poškodený syn A. ml. vypovedal, že ešte obžalovanému dával ešte niečo viac bokom, čo ale obžalovaný poprel a iné dôkazy o tom nie sú. Z uvedeného sa na prvý dojem môže javiť, že mohol byť spáchaný trestný čin, resp. zločin podvodu. Súd to v zásade ani nevylučuje, avšak na to, aby súd uznal vinu obžalovaného nestačia len dojmy ale súd potrebuje priame dôkazy alebo významný súhrn nepriamych dôkazov, že obžalovaný uviedol nejakým spôsobom do omylu poškodeného a na jeho škodu sa obohatil, resp. že poškodený už nebol schopný alebo svojprávny na právne úkony a teda podpisovať, či už zmluvu o poskytovaní sociálnej služby alebo darovaciu zmluvu. Takéto skutočnosti neboli preukázané. Bolo preukázané svedeckými výpoveďami, lekárskymi správami, že pošk. bol v zlom fyzickom stave, že už bol nevládny, a to už v čase prevozu do domova ale nebolo preukázané, že by už nevedel čo podpisuje. Naopak množstvo svedkov vypovedalo, že komunikoval riadne ešte aj v domove, že mu „hlava fungovala“. Nie je žiadny lekársky doklad, že nevedel, čo podpisuje, že riadne nevnímal a neuvedomoval si čo podpisuje. Zbavený svojprávnosti nebol, zmluvy podpísal pred notárkou, ktorá za ním do domova prišla, a z toho súd môže jednoducho vyvodzovať, že v čase podpisu a v danej dobe bol pri plnom vedomí a teda možno dôvodne predpokladať, že čo tam bolo napísané a následne podpísané bola dohodnuté s poškodeným a s jeho súhlasom. Na druhej strane syn poškodeného jednoznačne tvrdí, že to bol podvod, ale keď mu súd dal k nahliadnutiu doklady, ktoré predložil obžalovaný, kde bol jeho podpis, tak si vôbec nevedel spomenúť, čo podpisoval ani prečo, čo hovorí aj o jeho prístupe k tejto veci, keď nečítal ani jednoduché jednostranové dokumenty. Svedecké výpovede potvrdzujú, že jeho vzťah s otcom nebol dobrý a aj jeho prejav pred súdom bol minimálne zvláštny, keď sa rozčuľoval a na ďalšie pojednávania sa už ani nedostavil, resp. z jedného odišiel keď sa začiatok posúval kvôli inému pojednávaniu. Súd teda má za to, že nebolo preukázané, že uviedol obžalovaný poškodeného A. A. st. do omylu a obohatil sa na jeho úkor. Súd tiež zistil zo svedeckých výpovedí, že podobné sponzorské alebo vstupné dary sú bežné aj v iných podobných zariadeniach pre seniorov, pričom v tomto prípade môžeme hovoriť o vyššej sume, než zrejme štandardnej ale to samo o sebe neznamená, že to nebola vôľa poškodeného, pričom obžalovaný predložil podobnú zmluvu aj s iným klientom, kde daná suma bola tiež vyššia ale podstatne menšia ako v tejto veci ale trestný súd tu nie je na to, aby povedal, že koľko je legálne darovať v podobnom prípade a koľko už nie. Súd uvádza, že daný prípad môže mať prienik do civilného odvetvia práva, kedy mohol poškodený A. ml. žalovať civilnou žalobou združenie alebo obžalovaného, či už na neplatnosť darovacej zmluvy alebo napadnúť neplatnosť právneho úkonu, s poukazom na rozpor s dobrými mravmi. Uvedené darovanie samé o sebe nepreukazuje podvod. Dokonca bolo pred súdom preukázané, že obžalovaný s poškodeným mali byť kamaráti, pretože kedysi spolu hrávali tenis a poznali sa z tohto prostredia. Bohužiaľ poškodeného zomretého súd vypočuť nemôže, avšak ešte počas života uvedené dary poškodený A. st. nespochybňoval, boli tam podpísané viaceré prehlásenia, kde boli aj svedkovia a nikto z tých svedkov nevypovedal, že by nevedel A. čo podpisuje, že by bol nejako zmanipulovaný obžalovaným. Bolo tiež preukázané, že poškodený dostával opateru v domove na vysokej úrovni, pričom obžalovaný sa mu osobitne venoval. Neposlednou ale nemenej dôležitou okolnosťou danej veci je skutočnosť, že v predmetných zmluvách sú iné účty než účty združenia, v darovacej zmluve je účet český, v zmluve o poskytovaní sociálnych služieb sú tri české účty, ktoré sú vo vlastníctve obžalovaného, ale to tiež samo o sebe neznamená, že mal uviesť do omylu poškodeného, ktorý si myslel alebo mohol myslieť, že to dáva na účet domova, aj keď zo zmlúv to vyplýva, že by to malo byť použité pre potreby domova. V zmluve je tiež uvedené, že je na podpredsedovi (teda na obžalovanom) ako to použije. Obžalovaný nevystupuje v tejto veci ako súkromná osoba mimo domova, ale naopak fakticky vystupuje ako majiteľ domova, pričom predsedníčka združenia pani J. žije v Čechách, takže celý chod zariadenia je na obžalovanom. Tento ďalej tvrdil, že peniaze, ktoré poslal poškodený na jeho účet, následne v prípade potreby domova tieto prevádzal do pokladne domova, z čoho následne platil výdavky domova. Toto nebolo úplne podložené inými dôkazmi, okrem toho čo znalec uviedol, že takéto vklady boli zle zaúčtované do účtovníctva združenia. Súd sa zamýšľal aj nad tým, že či uvedenie iných účtov v zmluvách, než sú tie patriace združeniu, by nemohol byť nejakým spôsobom podvod voči združeniu, ale voči tomu by sa malo vyhradiť združenie, že prečo tie peniaze nešli priamo na účet združenia, čo sa ale nestalo. Súd hodnotí skôr v prospech obžalovaného, že ak by šlo o podvod, tak by zrejme neoznačoval platbu ako „sponzorsky dar pán A.“ v účtovníctve. Súd môže len uvažovať, že takýto postup ako zvolil obžalovaný zrejme nebude úplne správny a zrejme to ani nemusí byť v súlade s účtovnými a daňovými zákonmi, avšak toto nie je predmetom tohto konania.
Záverom súd uvádza, že, či išli peniaze na účet obžalovaného alebo účet združenia nie je až také podstatné, lebo pánovi A. F., čo vyplýva z dokazovania, sa plnej starostlivosti dostalo počas jeho pobytu v domove. V podstate za to, čo si zaplatil, tak služby dostal, aj keď to netrvalo dlho, keďže poškodený dňa XX.XX.XXXX zomrel. Pokiaľ boli použité dary p. A. na iné účely než domova seniorov, tak to by malo riešiť združenie, ale zase je tu prepojenie, že obžalovaný je podpredseda združenia, kde vykonáva svoju podnikateľskú aktivitu, takže prečo by mal vykonať niečo v neprospech domova, z ktorého má príjmy a stále túto aktivitu už dlhé roky vykonáva. Zvonku sa to môže stať neprimerané, aj tá platba, aj tá výška, ale samé o sebe to nevraví o tom, že bol spáchaný trestný čin podvodu. Vzhľadom na uvedené za použitia zásady „in dubio pro reo“ súd obžalovaného spod obžaloby oslobodil, pretože nebolo preukázané, že daný skutok je trestným činom. Nebol preukázaný žiadny úmysel obžalovaného uviesť do omylu poškodeného a vylákať od neho pod nejakou zámienkou predmetnú platbu. S nárokom na náhradu škody, ktorý si uplatnil poškodený A. ml. bol tento odkázaný na civilné konanie. Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.