Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-344-2012.pdf
PDF · 85.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/344/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľky S. zast. JUDr. Jánom Čipkom, advokátom v Hnúšti, Partizánska č. 197 proti odporcom: 1./ L. a 2./ C. o zaplatenie 5.680,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporkyňa 2./ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 1.774,53 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia 1./, 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne 9 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 1.094,53 eur od 28. 09. 2010 až do zaplatenia a odporca 1./ 9 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 3.905,47 eur od 28. 09. 2010 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca 1./ j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke 9,25 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 980,- eur od 08. 11. 2011 až do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa 2./ j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľke 9,25 %-né úroky z omeškania ročne zo sumy 680,- eur od 08. 11. 2011 až do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky z a m i e t a .
Odporca 1./ j e p o v i n n ý zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za konanie vo výške 16,50 eur a odporkyňa 2./ j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok za konanie vo výške 123,50 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporcovia 1./, 2./ s ú p o v i n n í zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu trovy konania, každý po 23,88 eur, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka n i e j e p o v i n n á zaplatiť Slovenskej republike trovy konania.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka podala na súd návrh, v ktorom žiadala, aby súd zaviazal odporcov 1./, 2./ na vydanie bezdôvodného obohatenia spoločne a nerozdielne vo výške 6.660,- eur s príslušenstvom. Neskôr navrhovateľka zmenila svoj návrh s prihliadnutím na rozhodnutie tunajšieho súdu v konaní 2T/51/2013, ktorým bol odporca 1./ zaviazaný na náhradu škody vo výške 5.980,- eur. Navrhovateľka zmenila svoj
návrh v tom smere, že žiadala zaviazať odporkyňu 2./ na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5.680,- eur s úrokmi z omeškania a odporcu 1./ len na úroky z omeškania, to všetko na základe neplatne uzavretej kúpnej zmluvy. Odporca 1./ na pojednávaní uviedol, že nepopiera skutočnosť, že navrhovateľka vyplatila na Bytovom podniku v Tisovci nedoplatky na nájomnom na byte odporcov a zvyšok do sumy 5.000,- eur mu vyplatila priamo na mieste, kde však zo sumy, ktorá mu bola vyplatená navrhovateľkou, 3.905,47 eur polovičku nechal odporkyni 2./ v jej byte na poličke. Ďalej potvrdil, že navrhovateľka mu ešte osobitne vyplatila 980,- eur a odporkyni 2./ osobitne vyplatila 680,- eur. Odporkyňa 2./ sa na posledné pojednávanie vo veci nedostavila, hoci bola riadne predvolaná, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal a rozhodol v jej neprítomnosti. Na pojednávaní dňa 07. 04. 2014 odporkyňa 2./ uviedla, že uznáva skutočnosť, že navrhovateľka jej zaslala 680,- eur, túto sumu je ochotná vrátiť, nijaké iné finančné prostriedky nebola ochotná vrátiť, vie o tom, že navrhovateľka vyrovnala nejaké nedoplatky na nájomnom na spoločnom byte odporcov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, výsluchom svedkov S., A., V., oboznámením sa s kúpnou zmluvou zo dňa 08. 10. 2010, príjmovými dokladmi zo dňa 27. 10. 2010, poštovou poukážkou zo dňa 07. 11. 2011, potvrdením Služieb Mesta Tisovec zo dňa 15. 08. 2012, obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu 2T/51/2013 a zistil nasledovný skutkový stav. Navrhovateľka si uplatňovala voči odporcom 1./, 2./ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, že chcela odkúpiť byt v Tisovci, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - odporcov. Ešte pred podpisom kúpnej zmluvy dňa 27. 09. 2010 uhradila do pokladne spoločnosti Služby Mesta Tisovec nedoplatok na nájomnom, ktorý mali odporcovia voči tejto spoločnosti vo výške 1.094,53 eur a odporcovi 1./ v hotovosti uhradila toho istého dňa 3.905,47 eur. Neskôr odporcovi 1./ na 2-krát uhradila sumu 980,- eur a odporkyni 2./ zaslala poštovou poukážkou dňa 07. 11. 2011 sumu 680,- eur, všetko v súvislosti s plánovaným predajom a kúpou bytu. K podpisu kúpnej zmluvy nakoniec nedošlo, keďže kúpnu zmluvu odmietla podpísať odporkyňa 2./. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí bezdôvodné obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 145 ods. 2 Obč. zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Na základe tej skutočnosti, že navrhovateľka vyplatila finančné prostriedky odporcom 1./, 2./ v súvislosti s plánovanou kúpnou zmluvou, kde navrhovateľka mala záujem odkúpiť byt v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - odporcov 1./, 2./, kde k uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo, jednoznačne na strane odporcov v súvislosti s vyplatením finančných prostriedkov navrhovateľky pre odporcov došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane odporcov, ktoré bezdôvodné obohatenie sú povinní vydať, keďže ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, keďže kúpnu zmluvu podpísal len odporca 1./ a kúpna zmluva teda nebola podpísaná všetkými stranami, a to navrhovateľkou ako kupujúcou a odporkyňou 2./ ako predávajúcou. Navrhovateľka si v pôvodnom návrhu uplatňovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 6.660,- eur aj na odporcovi 1./, avšak v súvislosti s tým, že odporca 1./ bol trestným rozkazom tunajšieho súdu v konaní 2T/51/2013 zo dňa 22. 04. 2013 zaviazaný uhradiť navrhovateľke sumu 5.980,- eur, navrhovateľka voči odporcovi 1./ si uplatňovala len úroky z omeškania z poskytnutých finančných prostriedkov. Pokiaľ ide o jednotlivé nároky navrhovateľky podľa poslednej zmeny návrhu zo dňa 18. 06. 2014, navrhovateľka si uplatňovala voči odporkyni 2./ zaplatenie sumy 5.680,- eur. Jednoznačne nespornou otázkou bola suma 680,- eur, ktorú zaslala navrhovateľka odporkyni 2./ dňa 07. 11. 2011 a túto sumu odporkyňa 2./ bola ochotná navrhovateľke aj vrátiť. Pokiaľ ide o ďalšiu sumu, a to sumu 1.094,53 eur, ide o celkovú sumu nedoplatku na nájomnom za byt odporcov, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ktoré finančné prostriedky navrhovateľka vyrovnala správcovi bytu dňa 27. 09. 2010, kde na túto sumu súd zaviazal odporkyňu 2./, keďže finančné prostriedky vyrovnala navrhovateľka za byt odporcov, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, ide o spoločnú vec, kde z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí v zmysle § 145 ods. 2 Obč. zákonníka sú obaja manželia - odporcovia 1./, 2./ oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne, a preto v tejto časti nároku spoločne a nerozdielne s odporcom 1./, ktorý bol zaviazaný na túto sumu trestným rozkazom, zodpovedá aj odporkyňa 2./ ako spoluvlastníčka bytu, keďže navrhovateľka plnila za odporcov to, čo ako vlastníci bytu mali povinnosť
uhradiť odporcovia a na základe toho odporkyňa 2./ zodpovedá v tejto časti za bezdôvodné obohatenie, všetko v súvislosti s neplatnou kúpnou zmluvou. Čo sa týka ďalšej sumy, ktorú si navrhovateľka uplatňovala voči odporkyni 2./, a to sumu 3.905,47 eur, túto sumu prevzal len odporca 1./ dňa 27. 09. 2010 v kancelárii správcu bytu. Odporca 1./ tvrdil, že polovičku z finančných prostriedkov, ktoré takto obdržal od navrhovateľky, dal odporkyni 2./, keď ich odniesol do ich spoločného bytu, od ktorého mal kľúče len on a odporkyňa 2./, peniaze jej nechal na poličke v byte, nevidel, či ich skutočne fyzicky prevzala, ale keďže kľúče od bytu mala len ona, vychádzal z toho, že ich prevzala, čo podľa odporcu 1./ podporuje aj to, že odporkyňa 2./ prevzala sumu 680,- eur, ktoré jej zaslala navrhovateľka osobitne. V prvom rade je potrebné sa vysporiadať s otázkou, či v danom prípade ide o bezdôvodné obohatenie, za ktoré by mala zodpovedať aj odporkyňa 2./ spoločne a nerozdielne s odporcom 1./ v súvislosti s vybavovaním záležitostí týkajúcich sa spoločných vecí. V danom prípade prevzatie finančných prostriedkov od navrhovateľky len odporcom 1./, ktoré finančné prostriedky pochádzali mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odporcov 1./, 2./ nemožno hodnotiť ako spoločnú vec odporcov 1./, 2./, z ktorých právnych úkonov týkajúcich sa týchto finančných prostriedkov mali byť zaviazaní odporcovia 1./, 2./ spoločne a nerozdielne. Odporca 1./ a navrhovateľka nevedeli preukázať, že by odporkyňa 2./ aspoň odsúhlasila prevzatie týchto finančných prostriedkov odporcom 1./ od navrhovateľky, odporkyňa 2./ túto skutočnosť jednoznačne popierala. Keďže pri prevzatí finančných prostriedkov od navrhovateľky len odporcom 1./ išlo o právny úkon mimo sféry bezpodielového spoluvlastníctva manželov - odporcov 1./, 2./, keďže nešlo o spoločné finančné prostriedky odporcov 1./, 2./, je z tohto právneho úkonu a z jeho následkov s poukazom aj na prípadné bezdôvodné obohatenie v prípade neplatnosti právneho úkonu zaviazaný len odporca 1./, keďže nešlo o spoločnú vec odporcov 1./, 2./. Preto nebolo možné zaviazať na zaplatenie sumy 3.905,47 eur spolu s odporcom 1./ aj odporkyňu 2./, preto v tejto časti voči odporkyni 2./ súd návrh zamietol a odporkyňa 2./ bola zaviazaná na povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 1.774,53 eur, čo je suma 680,- eur, ktorá bola odporkyni 2./ zaslaná navrhovateľkou a suma 1.094,53 eur, ktorá predstavuje spoločný záväzok s odporcom 1./ titulom úhrady nedoplatku na nájomnom navrhovateľkou za spoločný byt odporcov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že navrhovateľka nepreukázala, že by zo sumy 3.905,47 eur, ktorú sumu prevzal odporca 1./ dňa 27. 09. 2010 od navrhovateľky, bola odporkyňa 2./ prevzala aspoň časť finančných prostriedkov, keďže jediným dôkazom bola výpoveď odporcu 1./, ktorý tvrdil, že peniaze nechal odporkyni 2./ v byte na poličke, nevedel však preukázať, že by tieto peniaze fyzicky odporkyňa 2./ aj prevzala, ktorú skutočnosť odporkyňa 2./ popierala, tvrdila, že obdržala od navrhovateľky len sumu 680,- eur a takto zostala spornou aj samotná okolnosť, či vôbec odporca 1./ nejaké finančné prostriedky v byte pre odporkyňu 2./ vôbec zanechal. Ďalším nárokom sa navrhovateľka domáhala zaviazať odporcov 1./, 2./ spoločne a nerozdielne na zaplatenie 9 %-ných úrokov z omeškania ročne zo sumy 5.000,- eur od 28. 09. 2010 do zaplatenia. Ako to bolo povedané už vyššie, odporcovia 1./, 2./ sú spoločne a nerozdielne zaviazaní len z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci, v danej súvislosti len v časti, pokiaľ navrhovateľka uhradila za odporcov nedoplatky na nájomnom v sume 1.094,53 eur a vo zvyšnej časti nároku 3.905,47 eur ide o samostatný záväzok odporcu 1./, ktorý je aj povinný zaplatiť úroky z omeškania. Povinnosť odporcov 1./, 2./ na zaplatenie úrokov z omeškania má právny základ v ustanovení § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže odporcovia 1./, 2./ nevydali bezdôvodné obohatenie po tom, ako ho získali vyplatením finančných prostriedkov navrhovateľky dňa 27. 09. 2010, a preto súd zaviazal odporcov 1./, 2./ na zaplatenie úrokov z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., kde povinnosť odporcov 1./, 2./ platiť úroky z omeškania je spoločná a nerozdielna v časti sumy 1.094,53 eur a výlučná povinnosť odporcu 1./ v časti sumy 3.905,47 eur. Vo zvyšnej časti voči odporkyni 2./ bolo potrebné návrh navrhovateľky zamietnuť. Ďalším nárokom navrhovateľky boli úroky z omeškania voči odporcovi 1./ zo sumy 980,- eur. Odporca 1./ nepopieral poskytnutie týchto finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky v súvislosti s neplatnou kúpnou zmluvou, a keďže odporca 1./ bezdôvodné obohatenie nevydal po tom, ako ho získal vyplatením finančných prostriedkov od navrhovateľky pred dňom 08. 11. 2011, je povinný uhradiť navrhovateľke úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, a preto súd zaviazal odporcu 1./ na zaplatenie úrokov z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Ďalším nárokom navrhovateľky boli úroky z omeškania voči odporkyni 2./ zo sumy 680,- eur. Odporkyňa 2./ nepopieral poskytnutie týchto finančných prostriedkov zo strany navrhovateľky v súvislosti s neplatnou kúpnou zmluvou, a keďže odporkyňa 2./ bezdôvodné obohatenie nevydala po tom, ako ho získala vyplatením finančných prostriedkov od navrhovateľky dňa 07. 11. 2011, je povinná uhradiť navrhovateľke úroky z omeškania s poukazom na ustanovenie § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, a
preto súd zaviazal odporkyňu 2./ na zaplatenie úrokov z omeškania, kde výška úrokov z omeškania je stanovená v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Keďže navrhovateľka bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, súd vyslovil, že odporcovia 1./, 2./ sú povinní s poukazom na ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1991 Zb. o súdnych poplatkov v znení noviel zaplatiť súdny poplatok za konanie, keďže odporcovia 1./, 2./ mali len pomerný úspech v konaní, voči odporkyni 2./ z požadovaného nároku 5.680,- eur súd priznal 1.774,53 eur, takto mala navrhovateľka neúspech vo veci 69 % a úspech vo veci 31 %, je povinná odporkyňa 2./ zaplatiť 31 % zo súdneho poplatku zo sumy 399,50 eur (6 % z pôvodne požadovanej sumy 6.660,- eur je súdny poplatok 123,50 eur). Čo sa týka odporcu 1./, predmetom konania voči odporcovi 1./ boli len úroky z omeškania, a preto súd odporcu 1./ zaviazal na najnižší súdny poplatok vo výške 16,50 eur, keďže nie je možné v čase vyhlásenia rozhodnutia zistiť presnú výšku základu pre výpočet súdneho poplatku. Zároveň súd v zmysle § 148 ods. 1 Obč. zákonníka uložil odporcom 1./, 2./ uhradiť pomernú časť trov štátu spočívajúce v trovách svedočného, ktoré boli uhradené svedkom z rozpočtu tunajšieho súdu v celkovej výške 95,52 eur, kde v pomernej časti 1-ici by mala hradiť tieto trovy navrhovateľka, ktorá je však oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku a nemá povinnosť hradiť tieto trovy, 1-icu trov svedočného sú povinní hradiť odporcovia 1./, 2./ (každý po 1-ine), keďže nie je možné presne zistiť rozsah úspechu a neúspechu v konaní vzhľadom na to, že predmetom konania bolo aj príslušenstvo pohľadávky, ktoré sa zvyšuje až do zaplatenia istiny. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p., keďže každý z účastníkov mal vo veci úspech len čiastočný, súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí obsahovať náležitosti v zmysle § 205 a 205a/ O.s.p. Z odvolania musí byť, v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p., zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní je potrebné, podľa § 205 ods. 1 O.s.p., popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.