Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-148-2014.pdf
PDF · 82.8 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-42Ro/319/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Agátou Burkušovou v právnej veci žalobcu O. R. A., A..P..U.., T.: XX XXX XXX, A. A. O. XX, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti Ž. Z. X. P. Q. M., G.. X.X.XXXX, K. I. XXXX/XX, C., Z. X. P. L. M., G.. XX.X.XXXX, G. K. I. XXXX/XX, C., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom Z. I., zamestnancom Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 905,77 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalobu zamieta.
Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Žalovaným nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných k povinnosti zaplatiť mu sumu 905,77 eur s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným v 1.rade Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1.rade úver vo výške 597,49 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť spolu s úrokom z omeškania v 30 mesačných splátkach vo výške 36,51 eur v jednotlivých termínoch splatnosti. Žalovaná v 2.rade pristúpila k záväzkom žalovaného v 1.rade zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle úst. § 533 Občianskeho zákonníka. Ďalej uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, pričom do uplatnenia práva žalobcu podľa ust. § 565 OZ, t.j. do okamžitej splatnosti úveru napokon žalovaný zaplatil len sumu 189,53 eura. Ďalej uviedol, že nakoľko žalovaný bol v omeškaní s úhradou splátky č. 6 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. okamžitú splatnosť úveru. Žalovaný mal uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške XXX,XX N. V. XX.X.XXXX, avšak túto neuhradil ani čiastočne, preto si žalobca uplatnil svoje právo súdnou cestou.
Pobyt žalovanej v 2. rade nie je známy, preto podľa ust. § 29 ods. 2 O.s.p. jej bol ustanovený opatrovník pre zastupovanie v tomto konaní v osobe zamestnanca súdu, ktorý ponechal rozhodnutie na zváženie súdu.
Podľa ust. § 115a) ods. 1 O.s.p. na prejednanie vo veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.
Podľa ust. § 115a) ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podĺa ust. § 115a) ods. 3 O.s.p., súhlas účastníkov s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania alebo výslovné vzdanie sa práva na prejednanie veci sa vzťahuje aj na odvolacie konanie. O tejto skutočnosti musia byť účastníci konania poučení.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a cit. zák. ustanovenia, súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dokladmi a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca ako veriteľ uzatvoril dňa 24.7.2009 so žalovaným v 1. rade ako dlžníkom Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému v 1. rade úver vo výške 597,49 eur, ktorý sa žalovaný v 1. rade zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach vo výške 36,51 eur v jednotlivých termínoch splatnosti.
Z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo V. XX.X.XXXX vyplýva, že žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku žalovaného v 1. rade zo zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka.
Zo žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere zo dňa X.X.XXXX vyplýva, že žalovanému v 1. rade bol schválený uver vo výške a za podmienok uvedených v Zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, t.j. výška poskytnutého úveru 1493,73 eur, splatnosť úveru 6. deň v mesiaci, počet splátok 30 mesiacov, dátum prvej splátky úveru 6.X.XXXX, dátum poslednej splátky 6.2.2012, ročná úroková sadzba úveru 68,83%.
Z ,,karty klienta“ predloženej žalobcom vyplýva, že žalovaný v 1. rade uhradil len sumu 189,53 eur, avšak už pri 2. splátke sa dostal s jej úhradou do omeškania, pričom aj s úhradou splátky č. 6 bol v omeškaní viac ako 3 mesiace, preto si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania vo výške platnej v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z., žalovaný mal uhradiť sumu 905,77 eur dňa 30.5.2010, avšak túto neuhradil ani čiastočne.
S poukazom na skutočnosť, že obaja žalovaní si svoju povinnosť vyplývajúcu im zo Zmluvy ani v dodatočne poskytnutej lehote nesplnili, žalobcovi neostávalo iné, ako uplatniť si svoje právo súdnou cestou.
Podľa ust. § 497 cit. zákona, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 339 ods. 1, 2 cit. zákona, peňažný záväzok možno tiež platiť v banke veriteľa v prospech jeho účtu, ak to nie je v rozpore s platobnými podmienkami dojednanými medzi stranami. Peňažný záväzok platený prostredníctvom banky alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy peňažného záväzku na účet veriteľa v jeho banke alebo vyplatením sumy peňažného záväzku veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník nedohodnú inak.
Podľa ust. § 5b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa ust. §100 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa ust. §101 ods.1 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky. Platí to aj vtedy, keď ide o práva priznané právoplatným súdnym rozhodnutím alebo o práva, ktoré dlžník písomne uznal.
Vzhľadom na vyššie cit. zákonné ust., súd v ďalšom aj bez návrhu preskúmal, či sú splnené zákonné podmienky premlčania vo vzťahu k nároku uplatňovaného žalobcom zo spotrebiteľskej zmluvy.
V danom prípade premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobcu začala plynúť nasledujúcim dňom po zosplatnení úveru , t.j. V. XX.X.XXXX a uplynula dňa XX.X.XXXX.
Keďže žaloba bola podaná na súde až dňa 21.8.2013, súd prihliadol aj bez návrhu na premlčanie ako na zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, a to v rozsahu uplatneného nároku titulom neuhradenej sumy v celkovej výške 905,77 eur vrátane príslušenstva pohľadávky, pričom vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný. Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže v dôsledku skutočnosti, že došlo k premlčaniu žalobcovej pohľadávky došlo aj k zániku súdnej vymáhateľnosti tohto nároku žalobcu, ktoré mu nemožno priznať.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalovaní mali v konaní plný úspech, žalobca je povinný nahradiť im trovy konania. Žalovaným však žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobca ako neúspešný účastník sporu na ich náhradu právo nemá, preto súd účastníkom ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh a súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).