Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/6/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Martin JUDr. Marián Rošak na hlavnom pojednávaní konanom 19.09.2014 t a k t o

rozhodol:

Podľa

sa obžalovaný C. K., nar.XX.XX.XXXX v G., trvale bytom G., Z.. F. Č.. XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Martin sp. zn. zo dňa 18.01.2013, na tunajší súd doručenú 22.01.2013, ktorou sa mal dopustiť prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 21.10.2011 okolo 18.55 hod. v Martine - časť Priekopa, po ceste III/018242 po ulici Priekopskej v smere od Vrútok do mesta Martin, v čase služby po tom, ako bol vyslaný operačným strediskom na služobný zákrok, viedol služobné motorové vozidlo zn. KIA CEED, ev. č. G.-XXXBO, v obci prekročil povolenú rýchlosť a vozidlo viedol rýchlosťou v rozsahu najmenej 70-80 km/h, čím porušil ustanovenie o cestnej premávke v platnom znení, počas jazdy použil svetelné výstražné znamenie, hoci na vedenie služobných cestných vozidiel s použitím výstražných zariadení nemal oprávnenie, na základe čoho pred ním a oproti nemu jazdiaci vodiči zastavili vozidlá a umožnili mu prejazd, pri následnom zaraďovaní sa do svojho jazdného pruhu pri dome č. XXXX/X prešiel po G. E., nar.XX.XX.XXXX, ležiacom na vozovke priečne cez jeho jazdný pruh, ktorý sa zakliesnil pod podvozok služobného motorového vozidla, následkom čoho vozidlo dostalo šmyk, dostalo sa do protismerného jazdného pruhu, kde zadnou časťou narazilo do ľavej prednej časti tam stojaceho osobného motorového vozidla zn. OPEL Corsa, ev. č. G.-XXXAS, ktoré viedla jeho vlastníčka E. G., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom G., Z.. B.. L. Č.. XXXX/XX a do prednej časti tam stojaceho vozidla zn. VW Caddy, ev. č. G.- XXXBT, vlastníkom ktorého je H. F. - H., trvale bytom, ul. Z. Č.. XXXX/XX, a ktoré v čase nehody viedol Š. A., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom L. U. F. Č.. XXX, okres G., pri dopravnej nehode utrpel G. E. poranenia nezlučiteľné so životom, najmä poranenia mozgu s trhlinami v oblasti medzimozgu, mozgového kmeňa a mozočku a zmliaždením pravého čelového laloka v kombinácii s ďalšími poraneniami hlavy a mozgu, bezprostrednou príčinou smrti bolo zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri zmliaždení mozgu s trhlinami mozgového tkaniva pri trieštivých zlomeninách klenby a spodiny lebečnej - zranenia, ktoré vznikli v dôsledku stretu so služobných motorových vozidlom, ostatní účastníci dopravnej nehody neutrpeli žiadne zranenia,

- na služobnom motorovom vozidle zn. KIA CEED, ev. č. G.-XXXBO, vznikla škoda vo výške 5.789,-EUR,

- na osobnom motorovom vozidle zn. OPEL Corsa, ev. č. G.-XXXAS, vznikla škoda v nezistenej výške,

- na osobnom motorovom vozidle zn. VW Caddy, ev. č. G.-XXXBT, vznikla škoda vo výške cca 1.600,- EUR,

- poškodeným G. E. a G. E. vznikla škoda vo výške najmenej 805,30,-EUR,

lebo skutok nie je trestným činom.

Podľa súd poškodených:

- G. E., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom U.Č. XXX, prechodne bytom F., V. XX,

- G. E., nar. XX.XX.XXXX v U., trvale bytom U.Č. XXX,

- Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava, IČO: 35 937 874,

- Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina, s nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. -25 podala dňa 22.01.2013 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému C. K., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.

Súd na nariadených hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka a znalca, oboznámením sa so znaleckým posudkom, prečítaním výpovedí svedkov z prípravného konania ako i listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Podľa súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle , , postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.

Obžalovaný C. K. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa vyhlásil, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, no je ľúto, čo sa stalo. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 21. 10. 2011 nastúpil do služby v čase od 07,30 hod. do 19,30 hod. V čase okolo 18,00 hod. bol spolu s kolegom G. E., pričom sa presunuli na OO PZ Vrútky a to z dôvodu, že im do skončenia služby zostávala hodina. Služba dovtedy bola bezproblémová. Kolega E. prijal oznámenie od operačného dôstojníka, na základe ktorého boli vyslaní do cudzieho obvodu, ktorý sa nazýva Matica 100 OO PZ Martin - východ Košúty I. Kolega to oznámenie prijal na stálej službe OO PZ Vrútky a oznámil obžalovanému, že sa majú dostaviť do cudzieho obvodu Martin - východ Košúty I, kde sa nachádza osoba, ktorá ohrozuje seba a iných ľudí na živote s tým, že ak sa do 5 minút nedostaví polícia, ublíži sebe alebo ostatným osobám. Preto nasadli do služobného vozidla, kde bol obvinený vodič a kolega E. bol spolujazdcom. Po odchode z obvodného oddelenia ako vodič nepoužíval svetelné ani zvukové upozornenia, pretože situácia si to nevyžadovala. Až na ulici Priekopskej došlo k zhusteniu premávky, nakoľko bol v tom čase hokejový zápas. Čo sa týka policajných pravidiel, každá hliadka zasahuje vo svojom obvode, len vo výnimočných situáciách ide hliadka do cudzieho obvodu, ktorý jej nepatrí. Iné hliadky nemohli byť podľa názoru obžalovaného vyslané kvôli tomu hokejovému zápasu. Keď bol na ulici Priekopskej použil svetelnú rampu, svetelné výstražné zariadenie, a to nie za tým účelom, aby si vynútil prednosť, ale za účelom upozornenia ostaných vodičov. Ostatní vodiči na toto zareagovali, dali sa na kraj vozovky a oni šli stredom vozovky. Obžalovaný uviedol, že vie o tom, že vozidlo s právom prednostnej jazdy je iba to služobné motorové vozidlo, ktoré má zapnuté súčasne svetelné aj zvukové výstražné znamenie. Keďže šiel po strede cesty a chcel sa zaradiť do svojho pruhu, nevidel prekážku, nebol čas aby to zaregistroval. Následne prešiel po tej prekážke, volant strhol doľava, dostal sa do šmyku, auto bolo neovládateľné a následne narazil do tých ďalších áut. Potom čo auto zastavilo, s kolegom a ďalšími ľuďmi sa im podarilo vyprostiť tú osobu

spod služobného motorového vozidla a následne kolega oznámil, čo sa stalo. Zrazenej osobe poskytli prvú pomoc, ale dotyčný nejavil známky života. Na otázky prokurátora obžalovaný odpovedal, že situáciu volajúceho muža obaja vyhodnotili ako rizikovú a mali za to, že včasné dostavenie sa na miesto zákroku si vyžaduje ochrana života a zdravia. Kolega v tom čase prijímal hovor od operačného dôstojníka, obžalovaný bol v inej miestnosti a vypisoval úradné záznamy. Na miesto zákroku išli s kolegom po sprostredkovaní informácie od neho. Tie informácie v služobnom motorovom vozidle prijíma spolujazdec, druhý člen hliadky, nie vodič. V tomto prípade informácie prijímal kolega E.. Nepočul reláciu od inej hliadky, že sa snaží dopraviť na to isté miesto zákroku. Čo sa týka podmienok poveternostných a svetelných, v ten večer padal opar z blízkeho potoka, nestáva sa to často, bola tma, viditeľnosť bola znížená a čo sa týka osvetlenia práve nad tým miestom stretu to pouličné osvetlenie nesvietilo, rozstupy pouličných lámp sú veľké a miesto stretu nebolo dostatočne osvetlené. Keď nabehol na tú prekážku, nevnímal ju ako osobu, len ako nejaký tmavý predmet, až následne po vystúpení z vozidla zistil, že sa jedná o človeka. Obžalovaný ďalej uviedol, že právo prednostnej jazdy majú tí vodiči služobného motorového vozidla, ktorí majú zapnuté súčasne svetelné a zvukové výstražné zariadenie. Služobné motorové vozidlo, ktoré má zapnuté len svetelné výstražné zariadenie nemá právo prednostnej jazdy, to znamenie slúži len na označenie nejakej prekážky alebo na upozornenie ostaných vodičov na zvýšenie pozornosti. Iba tí, ktorí sú preškolení policajti môžu používať súčasne svetelné a zvukové výstražné zariadenie na služobnom motorovom vozidlom a tak si vynucovať právo prednostnej jazdy. V tom období obžalovaný nebol preškolený a ani v súčasnosti nie je, preto nemôže používať služobné motorové vozidlá s právom prednostnej jazdy. Podľa názoru obžalovaného v prípadoch, keď je ohrozený život a zdravie je možné použiť tie výstražné zariadenia na služobnom motorovom vozidle pri zákroku. Na otázku samosudcu obžalovaný vypovedal, že si myslí, že kolega E. bol v tom období preškolený na možnosť práva prednostnej jazdy, avšak v ten deň hliadka bola stanovená tak, že on bol určený za vodiča a kolega E. za druhého člena hliadky. Aby sa mohli vymeniť musel by to schváliť nadriadený, musela by byť zmenená inštruktáž dňa. Obžalovaný uviedol, že jeho kolega hneď po tom čo sa stala tá nehoda ohlásil operačnému dôstojníkovi použitie tých svetelných výstražných zariadení. Na otázku poškodenej uviedol, že má za to, že predvídal všetky okolnosti, keď išiel na ten zákrok. Čo sa týka tých okolností tie okolnosti sú predvídateľné a nepredvídateľné, pričom za nepredvídateľnú okolnosť považuje, keď si človek ľahne na cestu v takomto stave.

Znalec B.. G. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vypracoval v danej veci v prípravnom konaní znalecký posudok č. 3/2012. Čo sa týka kolíznej situácie, danú kolíznu situáciu vytvoril chodec a to tým, že na vozovke ležal a to v dôsledku takého stavu, ktorý si privodil sám - opitosť a požitie omamných látok. Teoreticky ale aj prakticky môže nastať taká situácia, že v rovnakej polohe sa môže ocitnúť človek, ktorý nemá nič spoločné s alkoholom ani s drogami, ktorý spadol len preto, lebo dostal napr. srdcovú nevoľnosť a chcel si privolať pomoc. V danom prípade skutočnosti zistené pitvou nie sú naklonené chodcovi. V inkriminovanom čase na predmetnej ulici sa vytvorili dve kolóny vozidiel, ktoré zastali, a následne vytvorili koridor, cez ktorý sa pohyboval vodič služobného motorového vozidla a súčasne v tom koridore ležal aj ten človek. Je právnou otázkou, či si obžalovaný plnil služobné povinnosti a teda mohlo ísť hoci aj rýchlejšie a zapnúť výstražné znamenie, v tom prípade by chodec vodičovi policajného vozidla vytvoril prekážku technicky náhlu. K zapnutiu majáka došlo preto, že bola vytvorená kolóna vozidiel čo môže nasvedčovať aj tomu, že na ceste je iná prekážka alebo problém. Či tie vozidlá v kolóne stáli alebo sa pohybovali, je ťažké odpovedať na túto otázku. Je možné pripustiť aj tú okolnosť, že vozidlá poškodeného len obchádzali. V znaleckom posudku na obrázku na str. 49 znalec preukázal, že objekt bol viditeľný a nebol skrytý pre vodiča služobného motorového vozidla polície. V danej situácii bol vytvorený koridor vozidiel a následne cez ten koridor prechádzalo služobné motorové vozidlo, ktorého vodič reagujúc na kolónu zapol svetelné výstražné znamenie, pričom je na mieste otázka, či tá kolóna bola vytvorená v dôsledku zapnutia svetelného výstražného znamenia, resp. vodiči reagovali na inú prekážku na ceste. Odhliadnuc od tohto v prípade, že by sa iný vodič v danom mieste pohyboval predpísanou rýchlosťou 50 km/h a napríklad by obchádzal stojacie motorové vozidlo, podľa názoru znalca by ležiaceho chodca na ceste videl a dokázal by zabrzdiť a nedošlo by k stretu. Čo sa týka viditeľnosti chodca, ak si pozrieme fotodokumentáciu z miesta dopravnej nehody, chodec mal oblečené svetlé džínsy, hore mal tmavú bundu a tak čo sa týka viditeľnosti od pása dole mal tie svetlé džínsy a nohy sa nachádzali v smere k stredu vozovky, teda bol viditeľný. Znalec poukázal na výsledky výskumu Ústavu súdneho inžinierstva v Brne, ktorý skúmal rozoznateľnosť ležiacich osôb na vozovke, bez žiadneho zdroja okolitého svetla, pouličného osvetlenia, pričom ležiaci chodec v modrých džínsach bol rozpoznateľný vo vzdialenosti 30-35 metrov a ležiaci chodec celý v

čiernom bol viditeľný vo vzdialenosti 17 metrov. Podľa názoru znalca obžalovaný v rýchlosti, ktorú uviedol v znaleckom posudku, t.j. 70-80 km/h, ktorou sa pred nehodou pohyboval rozpoznal prekážku, označil to za nejaké vrece, ale v tej rýchlosti už nedokázal na to reagovať. Pri nižšej rýchlosti napr. pri povolenej 50 km/h vodič pri zaregistrovaní nejakej prekážky by mal viacej času na reagovanie a riešenie situácie napr. brzdenie. Ak všetky spomenuté okolnosti charakterizujúce situáciu na ceste v danom čase (kolóna zo smeru od Vrútok, na podnet ktorej obžalovaný zapol svetelné výstražné zanemie, neskôr spozorovaná kolóna v protismere, dvomi stojacími kolónami vytvorený esovitý prejazdný koridor) boli takými, ktoré by služobný zásah, na ktorý bol obžalovaný vyslaný vrátane použitia svetelného výstražného znamenia ako by prevyšovali, to znamená ak povaha služobného zákroku a použité výstražné znamenie oprávňovali alebo priam predurčovali k rýchlosti čo najvyššie technicky možnej, práve za účelom priority realizácie daného zásahu, tak v takom prípade by obžalovaný konal zjavne správne a po technickej stránke by nezodpovedal za vznik a následky dopravnej nehody, ku ktorej došlo. Ak však uvedené skutočnosti boli takými, na ktoré bolo treba brať ohľad a prihliadať okrem iného aj prispôsobeniu rýchlosti jazdy, tak v takom prípade obžalovaný si nepočínal v kritickej dobe správne, jazdil by v takom prípade rýchlosťou technicky neprimeranou, a ak by ho svetelné výstražné znamenie samo o sebe neoprávňovalo prekročiť dovolenú rýchlosť jazdy, tak aj rýchlosťou nedovolenou. Čo sa týka vozidla, ktoré predchádzal obžalovaný, to vozidlo mohlo byť natočené predkom na chodník, teda nemusel osvetľovať ležiaceho chodca, avšak stále platí, s prihliadnutím na výsledok skúmania Ústavu súdneho inžinierstva v Brne, vzhľadom na oblečenie chodca, obžalovaný ho mohol spozorovať vo vzdialenosti 30 metrov. Keď v znaleckom posudku uvádzal vzdialenosť 24 metrov, použil ešte prísnejšie kritéria oproti, ktorým použil Ústav súdneho inžinierstva v Brne.

Svedok G. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v daný deň (21.10.2011) mal stálu službu na OO PZ Vrútky, pričom bola taká prax, že keď odišiel jeden člen hliadky, zastupoval ho človek zo stálej služby. Na zákrok išiel spolu s obžalovaným. Svedok doslovne uviedol: „Telefonicky sme boli od operačného dôstojníka viackrát kontaktovaní. Bolo to aj urgované, aby sme utekali do Košút k nejakej Večierke, kde ten chlap mal zbraň, že ak neprídeme do 5 minút, tak si niečo urobí sebe, alebo niekomu inému. Počasie bolo, aké bolo, bola aj hmla.“ Keď s obžalovaný prechádzali okolo predajne Suzuki-Mikona na Ul. Priekopskej, s kolegom sa rozhodli, že zapnú aspoň majáky, nemali školenie na prevádzku zvukového výstražného zariadenia, preto sa rozhodli, že zapnú aspoň majáky, aby ich bolo vidieť. Všimli si, že sa vozidlá dávajú nabok cesty, a aj to, že vodiči uvoľňujú cestu, išli preto stredom cesty. Potom ako sa obžalovaný chcel zaradiť do svojho jazdného pruhu, bol to okamih, na zemi videli niečo čierne, konkrétne nebolo rozpoznateľné čo to je, či je to človek, či zviera. Prešli po tom a takto ťahali asi ešte 30 metrov. Následne po dopravnej nehode mu poskytli prvú pomoc. „Ja som to chápal ako krajnú núdzu, lebo sme išli na služobný zákrok. Ako som spomínal do tých Košút k tomu chlapovi, čo sa vyhrážal.“ Čo sa týka komunikácie s operačným, po dopravnej nehode dostali informáciu od operačného, že posiela ďalšiu hliadku 104. Nie je bežné, že by príslušníci z iného služobného obvodu chodili na zákrok do iného služobného, iba na základe pokynu operačného dôstojníka. Svedok zároveň doslovne uviedol: „My sme mali iba tú informáciu od operačného dôstojníka, keď sme prišli na služobný zákrok, že všetky policajné hliadky boli vyslané k zimnému štadiónu a operačný dôstojník nemal koho vyslať na ten zákrok. Spomínam si, že operačný dôstojník nám hovoril, aby sme sa ponáhľali, že ten dotyčný muž pôsobil divne, bol nervózny a vyhrážal sa, že ak tam neprídeme do 4-5 minút, že si ublíži sám alebo niekomu inému. Ten telefonát od operačného dôstojníka, aby sme rýchlo išli na ten zákrok, som počúval z telefónu, keď som sedel na stálej službe OO PZ. Keď sa kolega zaraďoval do svojho jazdného pruhu, zbadal ten predmet na ceste, zhruba 1-2 metre. Čo sa týka jazdy obžalovaného na ten služobný zákrok, ja som bol v pozícii jeho nadriadeného, keďže som bol na stálej službe. Nemám čo povedať k jeho technike. Určite nie, že by nesprávne alebo bezohľadne jazdil. My sme sa obaja pozerali, aby sme nikoho neohrozovali tou našou jazdou. Mne sa zdá, že sme išli rýchlosťou 60 km/hod.“ Na otázku samosudcu svedok vypovedal, že na zákrok išli na služobnom vozidle Kia Ceed, kde bol svedok spolujazdcom a vodičom bol obžalovaný. Po tej dopravnej nehode sa dozvedel od príslušníka mestskej polície, že toho zrazeného chlapca zhruba polhodinu pred dopravnou nehodou videli ako kľačí na ceste, akoby sa modlil, a že sa mu museli vozidlá vyhýbať. Čo sa týka tej relácie od operačného dôstojníka, tú prijímal svedok v služobnom aute, takže to počul aj obžalovaný a podľa toho, na čo si spomínal, dal im reláciu, že tam ide aj hliadka 104, s tým, že tam bol pokyn pokračovať ďalej v služobnom zákroku. Nevedelo sa, čo to je za chlapa, či tam netreba 2-3 hliadky.

Ďalej súd na hlavnom pojednávaní prečítal dôkazy pripojené do súdneho spisu, a to predovšetkým zápisnice z výsluchu svedkov, záznam dopravnej nehody, správu Krajského riaditeľstva Policajného

zboru Žilina, znalecký posudok č. 32/2012, znalecký posudok č. 120/2011, zápisnicu o obhliadke miesta dopravnej nehody, náčrtok z miesta dopravnej nehody, záznam z dychovej skúšky, správa o obhliadke mŕtveho, záznam zo služby, úradný záznam, knihu fonogramov a hlásení, vestník Ministerstva spravodlivosti SR, odpis z registra trestov a výpis z evidencie priestupkov na obžalovaného.

Skutočnosť, že operačný dôstojník naliehavo žiadal príslušníkov OO PZ Vrútky, aby sa rýchlo dostavili do Košút, kde sa nejaký chlap sa vyhrážal, že ak neprídu do 5 minút, tak ublíži sebe, potvrdzuje aj zvukový záznam hovorov zo záznamového zariadenia ReDat na OS VO KR PZ ZA, nachádzajúci sa na č. l. 318 spisu, ktorý súd oboznámil podľa na hlavnom pojednávaní konanom dňa 05.06.2014. Z uvedeného záznamu nebolo preukázané, že by obžalovanému a svedkovi E. bolo oznámené, že na uvedené miesto smeruje iná hliadka v čase pred vzniknutou dopravnou nehodou.

Na neštandardné správanie sa poškodeného v inkriminovaný deň poukázali i nasledovní svedkovia:

Svedok Š. A. vypovedal, že zrazu v tej tme po osvetlení tým policajným vozidlom videl na ceste nejakú prekážku, myslel si, že je to nejaké vrece, bolo to čierne. On tam, na mieste predtým nevidel žiaden pohyb, ten predmet tam videl len ležať, bol to nehybný predmet, teraz vie, že to bol človek.

Svedok G. H. uviedol, že smeroval z Martina do Priekopy a zbadal na ceste nejaký predmet, ale nevedel, čo to je. Následne zastal vedľa toho predmetu, pričom zastal na jeho úrovni asi meter od neho, vtedy vlastne zistil, že je to človek a bol priečne cez cestu, teda ležal, nohy mal približne na stredovej čiare smerom k nemu a hlavu mal smerom ku chodníku v druhom jazdnom pruhu. On na ceste vlastne ležal, nebol schúlený, ležal na bruchu. Oproti nemu nešli v tom čase autá. Keďže v tom čase bola vonku už tma, ale nepršalo, pouličné osvetlenie v tom mieste, kde ležal ten človek nesvietilo, vozidlá mali zapnuté svetlá, nebolo možné rozoznať na väčšiu vzdialenosť, že niečo je na ceste, on rozoznal tiež len vtedy, keď bol pri ňom, že je to človek. On tú osobu videl a zaregistroval len na zemi, nevidel ju chodiť, vchádzať na cestu, zbadal ho len ležiaceho. Bol oblečený v tmavom oblečení, bol teda zle viditeľný.

Svedok G. A. vypovedal, že vtedy večer boli na výjazde vo Vrútkach ako posádka rýchlej lekárskej pomoci. Išli so zapnutými výstražnými znameniami. Akonáhle sa dostali na Priekopskú ulicu, v tom čase bolo šero, skoro úplná tma, úsek nebol osvetlený, ako prešiel mostíkom a vychádzal zo zatáčky, tak na stredovej čiare sa mu zjavila osoba, on stál na tej stredovej čiare, šliapol na brzdu a začal trúbiť a na poslednú chvíľu táto osoba prebehla na chodník. V čase keď osobu zbadal, tak táto osoba stála, až potom, po trúbení prebehol na chodník, bol to muž. On potom vozidlo zastavil na okraji cesty, dotyčný muž bez akéhokoľvek pocitu viny alebo niečoho podobného odkráčal po chodníku preč, mal neistú chôdzu a nadobudol pocit, že je pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky. On v tej zákrute na mostíku išiel rýchlosťou maximálne 60 km/hod. a ten vyhýbací manéver, ktorý urobil bol viac menej o šťastí, boli to centimetre, čo sa stihol vyhnúť tomu mužovi, keby možno urobil iný pohyb, alebo pohyb neskôr, bolo by pravdepodobne došlo ku kolízii medzi vozidlom a chodcom. Obdobne vypovedali svedkovia K. N. a MUDr. D. L..

Svedok G. O. po zákonnom poučení uviedol, že v ten deň išiel s kamarátmi v aute, prechádzali časťou Priekopa, bolo to okolo 18,30 hod., vonku bola už tma. Pred nimi boli dve motorové vozidlá, ktoré prudko začali brzdiť, načo reagoval aj vodič ich vozidla a prudko zabrzdil a on videl, ako z okraja cesty skočil do jazdného pruhu nejaký muž, na ktorom bolo z jeho správania vidieť, že je pod vplyvom alkoholu.

Svedok G. G. uviedol, že išiel s bratom a kamarátom O. smerom na Martin z časti Priekopa. Išli predpísanou rýchlosťou, keď zaregistroval, ako z chodníka na cestu vbehol mladý muž, a následne zase vybehol na chodník. Vie, že brat dosť prudko spomalil auto, skoro až zastal, práve preto, aby nezrazil toho muža.

Svedok H. G. vypovedal, že s vozidlom prechádzal po ceste v časti Priekopa, pred ním išli dve vozidlá, ktoré odrazu prudko zabrzdili. Preto prudko zabrzdil aj on. Dovtedy nevedel dôvod, prečo brzdia, ale ako prudko zabrzdil, zbadal následne mladého muža v tmavom oblečení, mal nejakú tmavú bundu a skákal, resp. ho potácalo z chodníka na cestu. Jemu to skôr pripadalo ako potácanie, a nie úmyselné skákanie do cesty, bolo zrejmé, že je opitý. Podľa neho ale reagoval na autá, čo okolo neho prechádzali, mal dojem, že schválne ide do cesty, ako keby chcel nejaké vozidlo zastaviť, nemal dojem, že by sa pred vozidlami uhýbal. Ako ho vnímal, tak tento chodec sa takto pred tieto autá resp. do cesty hodil na

každé okolo idúce vozidlo, teda nešla o jednorazové vkročenie do cesty, ale takto to urobil viackrát, teda minimálne na tie dve autá, ktoré išli pred ním skočil.

Svedok D. U. vypovedal, že jazdil v smere do Martina od Vrútok, v časti Priekopa. V tom čase bola tma. Jazdil predpísanou rýchlosťou, pričom v jeho smere si všimol osobu, muža asi 180 cm vysokého, mladého, štíhleho, ktorý po chodníku bežal nekoordinovaným pohybom, mával rukami ako pri plávaní kraulom. On vzhľadom k tomu, pribrzdil asi na 20 km za hodinu, pretože chodník je pri ceste a odrazu mu tento muž skočil do cesty, až do stredu jazdného pruhu pred vozidlo, on stihol zabrzdiť a zastať aj vďaka tomu, že predvídal a zastal s vozidlom asi 0,5 m pred tým mužom.

Zo znaleckého posudku č. 120/2011 vypracovaného znalcami G.. C. L., D.. K. G.. K. T., znalcami z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) bolo zistené, že bezprostrednou príčinou smrti poškodeného G. E. bolo zlyhanie centrálnych riadiacich funkcií mozgu pri zmliaždení mozgu s trhlinami mozgového tkaniva pri trieštivých zlomeninách klenby a spodiny lebečnej, ktoré poranenia utrpel pri dopravnej nehode dňa 21.10.2011, keď bol prejdený motorovým vozidlom, ktoré viedol obvinený C. K.. Všetky zranenia poškodeného vznikli v súvislosti so stretom so služobným motorovým vozidlom. Rozborom krvi nebohého poškodeného G. E. bolo zistené, že v čase nehody bol pod vplyvom alkoholu a návykových látok, a to v krvi na alkohol: 2,84 g/kg (promile), v moči na alkohol: 3,57 g/kg, ktoré bolo znalcami vyhodnotené ako ťažký stupeň opilosti podľa orientačného delenia stupňov alkoholického ovplyvnenia. Toxikologické vyšetrenie poukázalo na akútnu intoxikáciu metamfetamínom.

Z rozsiahleho znaleckého posudku vypracovaného B.. G. W., znalcom z odboru a odvetvia: Doprava cestná, Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave, Odhad hodnoty cestných vozidiel vyplýva, že vykonaným znaleckým skúmaním bolo zistené, že bezprostredne po tom, čo vozidlo KIA Ceed kolidovalo s chodcom ležiacim na vozovke, sa toto dostalo do smerovej nestability spojenej s ľavotočivou rotáciou (proti smeru hodinových ručičiek), čím sa stalo pre jeho vodiča neovládateľným. V prípade chodca G. E. je zo skutočností zistených pri vykonanej pitve zrejmé, že bol pod vplyvom alkoholu (v značnej miere) a taktiež bola u neho zistená prítomnosť psychostimulačných drog, v dôsledku čoho sa nachádzal v stave akútnej intoxikácie a v tomto stave ležal na vozovke buď v spánku alebo v bezvedomí, čím nemohol vzniku kolíznej situácie zabrániť, avšak za predpokladu, že by sa v takto ovplyvnenom stave po vozovke a jej okolí nepohyboval, ku dopravnej nehode by pravdepodobne nedošlo. Je zrejmé, že chodec svojim konaním (zrejme pádom na vozovku) v bližšie nezistenej predchádzajúcej dobe vytvoril kolíznu situácia a vytváral ju za daných okolností ďalej v zásade konštantným spôsobom. Ak vodič vozidla KIA Cee´d ev. č. G.- XXXBO (C. K.) v kritickej dobe konal plne v súlade so svojimi povinnosťami, tak v takom prípade platí, že vozidlo KIA viedol spôsobom správnym, pričom uvedený stav by súčasne znamenal, že chodec by mu svojim konaním vytvoril prekážku technicky náhlu.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhnuté poškodenou spočívajúce vo výsluchov svedkov vyšetrovateľa C., E. (ktorý robil dokumentáciu z tej dopravnej nehody) a osoby doposiaľ neznámej totožnosti, ako prvého vodiča, ktorý išiel od Vrútok do Martina, nakoľko podľa názoru súdu tieto dôkazy sa týkajú okolností nepodstatných pre rozhodnutie súdu. Navrhovaní svedkovia - L.. B.. C. C., vyšetroval predmetnú dopravnú nehodu a npor. C. E., vyhotovil fotodokumentáciu z miesta činu, teda títo navrhovaní svedkovia neboli prítomní pritom ako sa odohrala predmetná dopravná nehoda. Poškodená napriek výzve súdu nezabezpečila a súdu nepredložila údaje o totožnosti a bydlisku navrhovaného svedka, ktorý išiel od Vrútok do Martina, a preto súd aj s poukazom na ust. 240 ods. 4 odmietol vykonať tento dôkaz. Z vyššie uvedených dôvodov súd odmietol návrhy poškodenej na doplnenie dokazovania.

Obžaloba obvinenému C. K. kladie za vinu, že vozidlo viedol rýchlosťou v rozsahu najmenej 70-80 km / hod. a počas jazdy použil svetelné výstražné znamenie, hoci na vedenie služobných cestných vozidiel s použitím výstražných zariadení nemal oprávnenie. V tejto súvislosti sa súdu žiada povedať, že zo spisového materiálu je zrejmé, že obvinený C. K. nemá oprávnenie na vedenie služobných cestných vozidiel s použitím výstražných zariadení a teda porušil tým Nariadenie Ministerstva vnútra SR o používaní služobných cestných vozidiel č. 68 uverejnenom vo vestníku Ministerstva vnútra SR v čiastke 24 zo dňa 25.05.2010. K uvedenému je nutné upozorniť, že čl. 17 ods. 1 citovaného Nariadenia MV SR z 25.05.2010 o používaní služobných cestných vozidiel, definuje zvláštne výstražné zariadenie. Musí ísť o typické zvukové znamenie, doplnené zvláštnym výstražným modrým alebo červeným svetlom,

prípadne kombináciou. Zo znenia tohto článku vyplýva, že samostatné použitie svetelného zariadenia nie je použitím zvláštneho výstražného zariadenia. Porušenie rýchlosti obvineným preukazuje i znalecký posudok B.. G. W.. V tejto súvislosti súd však poukazuje na jedno zo základných úloh policajného zboru ( o policajnom zbore v platnom znení), podľa ktorého policajný zbor spolupôsobí pri ochrane základných práv a slobôd najmä pri ochrane života, zdravia, osobnej slobody a bezpečnosti osôb a pri ochrane majetku.

Obvinený C. K. ako príslušník policajného zboru pri služobnom zákroku, pri ktorom bol ohrozený život inej osoby, v časovej tiesni síce porušil zákonom povolenú najvyššiu rýchlosť v obci a podzákonnú normu, ale podľa názoru súdu takto konal len z dôvodu núdze a nevyhnutnosti, nakoľko plniac si svoje služobné povinnosti príslušníka polície odvracal nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému aj (život a zdravie občanov).

Príslušníci polície, ktorých hlavnou úlohou je predovšetkým chrániť život a zdravie občanov, sú oprávnení pri plnení služobných povinností používať aj služobné vozidlá s namontovaným výstražným zariadením

- svetelným a zvukovým, a tie aj v nevyhnutných prípadoch zapínať a na miesto služobných zákrokov sa premiestňovať služobnými vozidlami aj vyššími rýchlosťami než dovoľuje zákon. Obžalovaný ako sám uviedol, nemá oprávnenie na vedenie služobných cestných vozidiel s použitím výstražných zariadení, avšak v tomto konkrétnom prípade plniac si svoje služobné povinnosti v núdzi a v nevyhnutnej miere zapol výstražné svetelné zariadenie a zvýšil rýchlosť nad hodnotu povolenú v obci, a to len za jedným účelom, aby sa včas dostavil na miesto zákroku ( kde bol spolu s kolegom vyslaný operačným dôstojníkom) a zamedzil dotyčnej osobe, aby si siahla na život. Súd podotýka, že takéto konanie obžalovaného nebolo svojvoľné, naviac ani druhý člen policajnej hliadky - svedok G. E.- v tom čase nebol preškolený na prevádzku zvukového výstražného zariadenia. V danom prípade obžalovaný porušil síce povinnosť vyplývajúcu zo zákona a podzákonnej právnej normy, no s cieľom zabrániť zjavne závažnejšiemu následku, t.j. strate ľudského života. Obžalovaný bol spolu s kolegom privolaný k večierke v Košútoch, kde sa mal muž vyhrážať samovraždou alebo ublížením inej osobe, ak hliadka nepríde do 5 minút. S týmto úmyslom smerovala hliadka spolu s obžalovaným na uvedené miesto, kde bola dôvodná obava o ľudský život. Obžalovaný preto porušil právne predpisy (zvýšenou rýchlosťou a použitím výstražného zariadenia ako menej závažné) s cieľom odvrátiť nebezpečenstvo priamo hroziace inému človeku, čo je v danom prípade zjavne závažnejší následok. O tejto skutočnosti svedčí úradný záznam a záznam zo služby stržm. O. E. na č.l. 350 -352 spisu. Zo záznamu zo služby stržm. O. E. zo dňa 21.10.2011 a z jeho úradného záznamu vyplýva, že dňa 21.10.2011 vykonával službu ako M-104. V čase okolo 18,50 hod. bol stálou službou Martin - východ kontaktovaný, aby telefonicky kontaktoval Mikrón (pozn. samosudcu - operačného dôstojníka), ktorý mu uviedol, že v Martine - v Košútoch I pri Večierke sa nachádza muž, ktorý má samovražedné sklony a vyhrážal sa samovraždou a nakoľko slúžil sám, Mikrón poslal aj hliadku z Vrútok. Po príchode na miesto sa spojil s osobou, ktorá sa k nemu prihlásila a tvrdila, že to on volal na políciu so slovami, že sa chce zabiť. Následne si od muža vyžiadal doklad totožnosti, osoba mu ho nechcela odovzdať, ale snažil sa s ním komunikovať. Neskôr po rozhovore mu predložil občiansky preukaz a zistil, že sa jedná o osobu G. T.., nar. XX.XX.XXXX. Na to tvrdil, že požil 50 tabliet antidepresív a zapil do vínom. Muž značne javil známky požitia alkoholu alebo inej návykovej látky. Niekoľko minút s ním komunikoval a rozoberal dôvody, pre ktoré sa chce zabiť. Menovaný bol čím ďalej, tým viac rozčúlený. Nato povedal: „Teraz sa pozeraj“ a odobral sa stranou a spoza svetra začal vyťahovať nôž z puzdra. Nato menovaného schmatol za ruku, ktorou chcel vytiahnuť nôž a za pomoci hmatu ho položil na zem, menovanému na zemi zaistil ruky a odobral mu nôž. Boli mu nasadené putá, nakoľko nedokázal predvídať jeho správanie. Po zákroku kontaktoval Mikrón telefonicky, ktorému uviedol, čo sa stalo a požiadal o pomoc ďalšej hliadky. Z vyššie uvedeného je nepochybne zjavné, že v danom prípade len zásahom polície došlo reálne k záchrane ľudského života - G. T.., a tak postup obžalovaného dostať sa na miesto činu v čo najkratšom čase bol oprávnený.

Prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa dopustí ten, kto inému z nedbanlivosti spôsobí smrť a ak spácha takýto čin závažnejším spôsobom konania. Žalovaný skutok musí byť nedbanlivostným trestným činom, pričom páchateľ tohto trestného činu nemal úmysel iného usmrtiť, ani mu spôsobiť akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, inému spôsobil smrť. Jednotlivé formy usmrtenia nie sú rovnako závažné, pričom mieru ich závažnosti môžu ovplyvniť mnohé konkrétne skutočnosti týkajúce sa činu, okolností a príčin jeho spáchania, následkov. Rozhodujúcou skutočnosťou tak pre naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu, z hľadiska jeho subjektívnej stránky je, že sa vyžaduje nedbanlivosť.

Podľa trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Zavinením sa rozumie vnútorný psychický vzťah páchateľa k skutočnostiam tvoriacim trestný čin. Tvorí obligatórnu zložku subjektívnej stránky trestného činu (ďalšou jej zložkou môže byť pohnútka). Zavinenie je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle a v akej forme, je právnym záverom. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania, rovnako ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná (intelektuálna zložka) zavinenia. Pri nedbanlivostnom zavinení na rozdiel od úmyselného zavinenia páchateľ nechce spôsobiť následok predpokladaný trestným činom, ani s jeho spôsobením nesúhlasí. Podľa stupňa, resp. prítomnosti vedomostnej zložky zavinenia rozlišujeme nedbanlivosť - vedomú a nevedomú. Vedomá nedbanlivosť zahŕňa vedomosť páchateľa o možnosti spôsobenia následku, ktorý páchateľ síce nechce spôsobiť, avšak bez primeraných dôvodov sa spolieha, že následok sa nestane. Nevedomá nedbanlivosť nezahŕňa vedomosť páchateľa, avšak páchateľ vedieť mal a mohol, že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený . Táto povinnosť, resp. možnosť vedomosti je súčasne podmienená okolnosťami prípadu a osobnými pomermi páchateľa. O zavinenie z nevedomej nedbanlivosti podľa Tr. zákona ide len vtedy, ak povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu chránenému sú slnené súčasne. Nedostatok jednej z týchto zložiek znamená, že čin je nezavinený.

Samosudca po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný sa síce dopustil konania, ktoré sa mu kládlo za vinu v podanej obžalobe prokurátora, avšak obžalovaný svojim vyššie uvedených konaním nenaplnil všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § l49 ods. l, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a to pre chýbajúce zavinenie na strane obžalovaného z nasledovných dôvodov:

Čo sa týka právnej kvalifikácie skutku obžalovaného, ktorý sa kládol obžalovanému za vinu - prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., tento trestný čin je nedbanlivostným trestným činom. Ak sa páchateľ dopustí toho skutku z nedbanlivosti, jeho konanie môže byť kvalifikované ako predmetný prečin, pretože páchateľ naplnil okrem iných aj jeden zo základným znakov tohto trestného činu - zavinenie, teda z nedbanlivosti spôsobil svojim konaním inému smrť.

Čo sa týka skutkových okolností obžalovaný uviedol priebeh udalostí tak, ako sa preukázalo listinnými, inými dôkazmi (fonogram, písomné záznamy, zvukový záznam zo systému REDAT), no najmä výpoveďami svedkov. Znalec v znaleckom posudku dospel k záveru, že obžalovaný viedol služobné motorové vozidlo rýchlosťou 70-80 km/hod., čím síce porušil predpisy, no v danom prípade ide o menej závažné porušenie právneho predpisu (rovnako ako použitie svetelnej časti výstražného zariadenia) za účelom dostavenia sa na miesto, kde sa iný muž vyhrážal ublížením na živote seba alebo ostatným, čím mohlo dôjsť k zjavne závažnejšiemu následku ako je porušenie predpisu o maximálnej povolenej rýchlosti či interného predpisu o používaní služobných motorových vozidiel. Okrem toho sa znalec zaoberal svetelnými podmienkami na danom úseku, no nezohľadnil skutočnosť, že v daný deň bola zhoršená viditeľnosť pre stúpajúci opar - hmlu z blízkeho potoka. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpovedí svedkov - poškodených. Svedkyňa - poškodená, E. G., vo svojej výpovedi dňa 27.9.2012 uviedla, že v danom čase viedla svoje motorové vozidlo a "v tom čase bola vonku úplná tma, nepršalo, boli už zapálené pouličné lampy a vonku bo taký opar" (č.l. 106 vyšetrovacieho spisu). Zhoršenú viditeľnosť na danom úseku a v danom čase konštatoval aj svedok Š. A. vo výpovedi zo dňa 7.8.2012 (č.l. 41 vyš. spisu). Svedkovia vo svojich výpovediach sa vyjadrili k viditeľnosti poškodeného, pričom svedok Š. A. vypovedal, že zrazu v tej tme po osvetlení tým policajným vozidlom videl na ceste nejakú prekážku, myslel si, že je to nejaké vrece a svedok G. H. uviedol, že v tom čase bola vonku už tma, ale nepršalo, pouličné osvetlenie v tom mieste, kde ležal ten človek nesvietilo, vozidlá mali zapnuté svetlá, nebolo možné rozoznať na väčšiu vzdialenosť, že niečo je na ceste, on rozoznal tiež len vtedy, keď bol pri

ňom, že je to človek. Uvedené skutočnosti potvrdzujú záver, že obžalovaný nemohol včas spozorovať na ceste náhlu prekážku v podobe ležiaceho muža - poškodeného G. E.. Zo svedeckých výpovedí posádky vozidla rýchlej lekárskej služby rovnako vyplýva, že na uvedenom mieste sa bezprostredne pred popisovanou dopravnou nehodou pohyboval chodec, ktorého bolo možné zbadať až v poslednej chvíli (výpoveď G. A. zo dňa 1.10.2012, ). Z uvedených výpovedí tiež vyplýva zhoršená viditeľnosť a nefunkčné pouličné osvetlenie v mieste zrážky s poškodeným. (č.l. 50 vyš. spisu). Z výpovede lekára záchrannej služby, G.. L., vyplýva, že uvedený muž vošiel do cesty prechádzajúcej sanitke, ktorej vodič ubrzdil v poslednej chvíli, aby sa vyhol zrážke, t.j. 2-3 metre pred poškodeným. Uvedené skutočnosti odôvodňujú záver, že poškodený vytvoril na zle osvetlenom mieste náhlu prekážku, ktorú ako uvádza znalecký posudok nebolo možné pri rýchlosti 70-80 km/hod. včas zbadať a odvrátiť tak možnosť zrážky. Poškodený, ktorý ležal na ceste bez pohnutia, bol podľa znaleckého posudku č. 120/2011 pod vplyvom alkoholu a omamných látok. V krvi bol zistený alkohol 2,84 g/kg (promile), v moči 3,57 g/kg (promile). Toxikologické vyšetrenie zistilo akútnu intoxikáciu metamfetamínom. (č.l. 228 vyš. spisu)

Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bol obžalovaný upovedomený o vyslaní ďalšej hliadky k osobe hroziacej samovraždou, ani o pochybnostiach nad relevanciou hrozby. K uvedenému samosudca dodáva, že nie je oprávnením policajta pri nahlásení podozrenia spochybňovať, resp. skúmať relevanciu hrozby, ale je jeho povinnosťou každý podnet vzbudzujúci obavu o život, zdravie alebo majetok, prešetriť a až následne konštatovať jeho opodstatnenosť. Spochybňovanie relevancie hrozby zo strany operačného dôstojníka či inej nadriadenej osoby, by tak v danom prípade nemalo za následok zmenu v prístupe obžalovaného, ktorý konal správne, keď spolu s kolegom na pokyn operačného dôstojníka išli bezodkladne na určené miesto, t.j. k mužovi vyhrážajúcemu sa samovraždou.

Podľa § 285 písm. b) Tr. zákona súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd má za to, že obvinený C. K. svojím správaním neporušil žiadnu dôležitú povinnosť vyplývajúcu z jeho povolania, pri plnení služobných povinností sa snažil urobiť maximum preto, aby nedošlo k strate ľudského života a za žiadnych okolností nemohol predpokladať a ani predvídať, že dospelý človek bude ležať v strede neosvetlenej vozovky, a tým mu vytvorí náhlu prekážku, ktorá v danom prípade znamenala tragický následok - smrť poškodeného.

Konanie obžalovaného v inkriminovanom čase - zapnutie výstražného svetelného zariadenie a zvýšenie rýchlosti nad hodnotu povolenú v obci, by nebolo možné vyhodnotiť ani ako služobné disciplinárne previnenie a ani ako priestupok, a to s poukazom na okolnosti za ktorých tak obžalovaný konal, t.j. len aby sa včas dostavil na miesto zákroku a zamedzil dotyčnej osobe, aby si siahla na život.

Súd sa stotožnil s názorom obhajoby prednesenej v záverečnej reči, t.j. na to, aby človek niesol zodpovednosť za svoje konanie, musí mať na výber a obžalovaný vo vzťahu k tragédii, ktorá sa stala, už nemal na výber. Ak by bol viedol motorové vozidlo tak, že by bol súčasťou kolóny, je zrejmé, že syn pani poškodenej by žil. Ale zrejme by stál pred súdom a dnes by tu nebola pani poškodená, ktorej syn zahynul na ceste, ale asi pani poškodená - matka G. T.., ktorej syn by zomrel po spáchaní samovraždy. Obžalovaný nešiel na zákrok k záchrane majetku, ani k záchrane zvierat, ale ponáhľal sa zachrániť život človeka, ktorý v každej civilizovanej spoločnosti má najvyššiu hodnotu, bez ohľadu na to, či trpí nejakou duševnou poruchou alebo nie. Aj súd je toho názoru, že obžalovaný nenesie zodpovednosť ani za to, že všetci vodiči, ktorí išli pred ním v inkriminovanom úseku, boli ľahostajní k osudu syna pani poškodenej a neoznámili neštandardné konanie poškodeného - skákanie do cesty idúcim motorovým vozidlám - polícii. Súd si kladie otázku, či by aj iné vozidlá (s právom prednostnej jazdy) - vozidlo rýchlej zdravotnej pomoci, či hasičské vozidlo nepostupovali v obdobnej situácií rovnako, t.j. podľa názoru súdu ani oni by nestáli v tej kolóne áut, ak by boli vyslaní k záchrane ľudského života a išli by tou istou rýchlosťou, tým istým smerom a napríklad zapli by len svetelné výstražné zariadenie, a ak by aj došlo ich konaním k rovnakej tragédii ako sa stala dňa 21.10.2011, ani vodiči týchto vozidiel podľa názoru súdu by neniesli zodpovednosť za spôsobený následok, nakoľko by nemohli predvídať, že dospelý človek bude ležať v strede neosvetlenej vozovky. Súdu sa javí potrebným poukázať na výpoveď svedka G. E., ktorý vo svojej výpovedi k jazde obžalovaného na ten služobný zákrok uviedol, že nemá čo povedať k jeho technike, určite nie, že by nesprávne alebo bezohľadne jazdil, obaja sa pozerali, aby nikoho ich jazdou neohrozovali.

Súd uzatvára, že obžalovaný v inkriminovaný čas konal v súlade so svojimi služobnými povinnosťami, pričom podľa záverov znalca je zrejmé, že chodec svojim konaním v bližšie nezistenej predchádzajúcej dobe vytvoril kolíznu situácia a vytváral ju za daných okolností ďalej v zásade konštantným spôsobom a zároveň vytvoril pre obžalovaného prekážku technicky náhlu, ktorý z týchto dôvodov - pre chýbajúce zavinenie, nakoľko nemohol predvídať, že dospelý človek bude ležať v strede neosvetlenej vozovky - nenesie trestnoprávnu zodpovednosť za spôsobený následok v duchu zásady, že bez zavinenia niet trestného činu ani trestu.

Súd po vyhodnotení všetkých doposiaľ vykonaných dôkazov dospel k záveru, že konaním obžalovaného nedošlo k naplneniu všetkých obligatórne vyžadovaných znakov, ktoré sú nevyhnutné, aby bolo možné hovoriť o trestnom čine, s poukazom na chýbajúce zavinenie, a tým aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, v tomto prejednávanom prípade - prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona.

Všetky dôkazy vyhodnotené samostatne ako aj vo vzájomnej súvislosti odôvodňujú záver, že sa skutok stal, ale obžalovaný svojím konaním nenaplnil všetky zákonné znaky trestného činu, a preto samosudca na základe uvedeného rozhodol tak, že v zmysle obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátorky, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Nakoľko súd oslobodil obžalovaného spod obžaloby prokurátorky, bolo jeho povinnosťou poškodených, ktorí si uplatnili nárok na náhradu škody v trestnom konaní ( G. E., nar. XX.XX.XXXX, G. E., nar. XX.XX.XXXX, Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamateyova č. 17, Bratislava a Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Kuzmányho 26, Žilina) podľa s ich nárokmi na náhradu škody odkázať na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Martine do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný učinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.