Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_10Er-881-2014.pdf
PDF · 73.5 KB
Case nature
Area
Subarea
10Er/881/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Námestovo v exekučnej veci oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti povinnému: L. Y., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom G. XXX, zomr. 16.08.2013, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Soňou Majkútovou, Exekútorský úrad Senica, so sídlom Štúrova 257/37A, Senica, pre vymoženie pohľadávky vo výške 439,81 eur s prísl., rov konania vo výške 26 eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n ú.
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi vo výške 3,84 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Dolný Kubín dňa 19.06.2004 poverením č. 5507 033112 vedenom pod č.k. 10Er/881/2014 poveril podľa ust. § 45 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“) súdneho exekútora vykonaním exekúcie (EX 639/2014-2) pre vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej mu voči povinnému exekučným titulom
- právoplatným a vykonateľným platobným rozkazom č. k. 6Ro/358/2011-31 zo dňa 06.10.2011 vo výške 439,81 eur s prísl., rov konania vo výške 26 eur a trov exekúcie. Exekučné konanie začalo dňa 03.06.2014 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
Dňa 08.08.2014 bol na okresný súd doručený od súdneho exekútora podnet na zastavenie exekúcie zo dňa 06.08.2014 z dôvodu úmrtia a nemajetnosti povinného. Ďalej súdny exekútor uviedol v tomto podaní, že si náhradu trov exekúcie uplatňuje vo výške 33,19 eur vrátane DPH ako náhradu hotových výdavkov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v účinnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 251 ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“), na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinností vzniká narodením a zaniká smrťou.
Nakoľko jednou z podmienok konania, ktorej nedostatok má za následok zastavenie konania je aj spôsobilosť byť účastníkom konania (právna subjektivita), súd v zmysle ust. § 103 O.s.p. a nasl. ex offo skúma splnenie tejto podmienky u každého účastníka konania.
V návrhu na začatie exekúcie uvedený povinný v zmysle ust. § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka dňom svojho úmrtia, t.j. XX.XX.XXXX stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda aj spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zomrel pred začatím exekučného konania.
Vzhľadom k tomu, že smrť povinného predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, pre ktorý súd nemôže ďalej konať vo veci, súd rozhodol tak, že vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne exekúciu zastavil v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“), súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Podľa ods. 2 náhrada podľa odseku 1 je 20 Sk za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd rozhodol o tom, kto má platiť trovy exekúcie podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že uložil povinnosť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Je nepochybné, že jednou z kumulatívnych podmienok pre uloženie povinnosti na náhradu trov exekúcie oprávnenému je zistenie, že oprávnený zavinil zastavenie exekúcie. V tejto veci vzhľadom na časové súvislosti (smrť povinného dňa 16.08.2013 a začatie exekučného konania doručením návrhu súdnemu exekútorovi dňa 03.06.2014) je prípustné pričítať
oprávnenému procesné zavinenie za zastavenie exekúcie. Nadväzne je dôvodné uloženie povinnosti oprávnenému nahradiť nevyhnutné trovy exekúcie súdnemu exekútorovi, nakoľko pri náležitej opatrnosti mohol oprávnený predvídať dôvod zastavenia exekúcie a to smrť povinného.
O výške trov exekúcie súd rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku tak, že súdnemu exekútorovi trovy exekúcie priznal v celkovej výške 3,84 eur, predstavované náhradou hotových výdavkov v zmysle ust. § 22 ods. 1 vyhlášky za poštovné vo výške 2 x 1,60 eur, spolu 3,20 eur pozostávajúcej z doručovania doporučene s doručenkou do vlastných rúk: 1x upovedomenie o začatí exekúcie povinnému, 1x žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zvýšenú o 20 % DPH vo výške 0,64 eur.
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za náklady ako poštovné, spoplatnená elektronická súčinnosť register obyvateľov a účty v bankách, ostatné ako obálky, spisový obal, kancelársky papier, odpisy listín a pod. vo výške 29,35 eur vrátane 20 % DPH, nakoľko súd nemal túto náhradu vôbec špecifikovanú ani účelne preukázanú v exekučnom spise doručenkami, poštovou knihou, prípadne inými relevantnými dôkazmi, keď súd poukazuje na to, že dôkazné bremeno je povinný uniesť samotný súdny exekútor.
Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie je súdny exekútor v zmysle ust. § 37 ods. 1 veta druhá Exekučného poriadku účastníkom konania, v takomto prípade súdny exekútor môže využívať len také procesné práva a povinnosti ako iný účastník konania. V konaní o trovách exekúcie je preto súdny exekútor povinný uniesť vo veci dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení obsiahnutých vo vyúčtovaní trov exekúcie. Súd preto mohol súdnemu exekútorovi priznať odmenu a náhradu hotových výdavkov, len za tie úkony a hotové výdavky, ktoré boli súdnym exekútorom riadne zadokumentované a preukázané či už v súdnom spise alebo v exekučnom spise a ktoré boli účelné.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka je odvolanie vždy prípustné (§ 374 ods. 4 O.s.p.). Odvolanie možno podať dvojmo na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).