Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25C/101/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľky J. J., bývajúcej vo T. X.Z., Q. X, zastúpenej JUDr. Jozefom Veselým, advokátom, so sídlom vo Veľkom Krtíši, Mierová 1, proti odporcovi Centru právnej pomoci, IČO: 307 988 41, so sídlom v Bratislave, Námestie slobody 12, o zaplatenie 871,35 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajší súd domáhala voči odporcovi zaplatenia sumy 871,35 eur titulom náhrady škody. Dôvodila, že Okresný súd Veľký Krtíš jej uznesením zo dňa 08.11.2011 ustanovil odporcu za zástupcu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom sa otec navrhovateľky A. J. (v procesnej pozícii navrhovateľa) domáhal voči navrhovateľke (v procesnej pozícii odporkyne) vydania bezdôvodného obohatenia v sume 871,35 eur s prísl. z dôvodu zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k navrhovateľke. Hoci navrhovateľka považoval nárok uplatnený v konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš za nedôvodný, predmetný súd ju zaviazal k povinnosti zaplatiť sumu 871,35 eur v mesačných splátkach po á 20 eur, splatných do 15- teho dňa v mesiaci, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok a vo zvyšnej časti návrh jej otca zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Matka navrhovateľky sa viackrát dopytovala v kancelárii odporcu v Banskej Bystrici na stav konania, či odporca obdržal rozsudok vo veci, ktorého vyhlásenia sa navrhovateľka osobne nezúčastnila, pričom žiadala o jeho osobné doručenie, keďže mienila voči nemu podať opravný prostriedok. Odporca však navrhovateľke nedoručil rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš bezodkladne a navrhovateľka ho prevzala až dňa 21.03.2012. Keďže predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným dňa 19.03.2012, navrhovateľka v dôsledku pochybenia odporcu stratila možnosť podať voči nemu odvolanie, o ktorej možnosti ju odporca ani neinformoval, čo malo za následok povinnosť navrhovateľky zaplatiť svojmu otcovi sumu 871,35 eur.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť. Potvrdil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš bol ustanovený za právneho zástupcu navrhovateľky. Poverený právnik odporcu spor s navrhovateľkou osobne prekonzultoval a po preštudovaní predložených dokladov konštatoval, že návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol podaný dôvodne a otec navrhovateľky bude v spore úspešný, keďže predmetom sporu bolo vydanie výživného pre plnoleté dieťa za obdobie zrušenia vyživovacej povinnosti na základe právoplatného rozsudku súdu. Odporca navrhovateľku teda informoval o pravdepodobnom výsledku sporu pri osobnej konzultácii, ako aj pred pojednávaním vo veci samej dňa 09.02.2013, ktorého sa navrhovateľka osobne zúčastnila. Poverený právnik odporcu na pojednávaní požiadal súd o umožnenie odporkyne splácať žalovanú istinu v splátkach, mesačne v sume 10 eur, nakoľko samotného vyhlásenia rozsudku sa z dôvodu plnenia si pracovných povinností poverený

zamestnanec odporcu nezúčastnil. Odporca po doručení rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš nezistil žiadne právne, ani skutkové okolnosti odôvodňujúce jeho napadnutie opravným prostriedkom, preto odvolanie voči nemu nepodal a následne zaslal navrhovateľke originál rozsudku. Navrhovateľka tak podľa odporcu žiadnym spôsobom nepreukázala protiprávne konanie odporcu, vznik údajnej škody, ani zavinenie odporcu, z dôvodu ktorého považoval odporca jej návrh za nedôvodný.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na termín 22. septembra 2014 a po vykonaní dokazovania vyhlásil rozsudok vo veci samej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie, keď sa oboznámil s návrhom navrhovateľky na začatie konania, s ústnymi prednesmi právneho zástupcu navrhovateľky a splnomocneného zástupcu odporcu, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , ako aj s ostatným obsahom spisu. Súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom svedka H.. J. Z., keď vykonanie dokazovania v tomto smere považoval za nadbytočné a nehospodárne, najmä vzhľadom na to, že posúdenie opodstatnenosti nároku navrhovateľky uplatneného v konaní záviselo od právneho posúdenia veci, pričom súd mal k dispozícii i listinný materiál v rozsahu potrebnom na zistenie skutkového stavu veci.

Súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. súd zistil, že jeho účastníkmi boli na strane navrhovateľa A. J., na strane odporcu J. J. a jeho predmetom bol návrh doručený súdu dňa 22.03.2011 na zaplatenie sumy 871,35 eur s prísl. Navrhovateľ v návrhu dôvodil, že bol rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 12.08.2008, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.11.2008, sp. zn. , zaviazaný prispievať na výchovu a výživu odporkyne sumou 116,18 eur mesačne. Jeho vyživovacia povinnosť k odporkyni bola následne zrušená s účinnosťou od 14.09.2010 rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 19.11.2010, sp. zn. , v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 22.02.2011, sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.03.2011. Vzhľadom na to, že navrhovateľ zaplatil výživné odporkyni v sume á 116,18 eur v mesiacoch september 2010 až marec 2011 a v mesiaci máj 2010 dokonca duplicitne, žiadal ju o vydanie bezdôvodného obohatenia v sume žalovanej istiny. Súd vydal vo veci dňa 23.03.2011, č.k. -15, platobný rozkaz, ktorým uložil odporkyni povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 871,35 eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 871,35 eur od 15.03.2011 do zaplatenia a nahradila mu trovy konania, voči ktorému platobnému rozkazu podal odporkyňa v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením a súčasne požiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov alebo z Centra právnej pomoci. Po vykonaní šetrenia osobných, majetkových a sociálnych pomerov odporkyne okresný súd uznesením zo dňa 11.07.2011, č.k. -32, priznal odporkyni oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, pričom uznesením zo dňa 09.08.2011, č.k. -36, súd zamietol žiadosť odporkyne o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov. Na odvolanie navrhovateľky Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 28.09.2011, sp. zn. , zrušil uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie majúc za to, že súd nesprávne vyložil pojmové znaky podmienok pre ustanovenie zástupcu z radov advokátov, resp. Centra právnej pomoci v zmysle v spojení s Následne Okresný súd Veľký Krtíš uznesením zo dňa 08.11.2011, č.k. -49, ustanovil odporkyni Centrum právnej pomoci, kanceláriu Banská Bystrica na zastupovanie v konaní vedenom pod sp. zn. a výzvou zo dňa 28.12.2011 ho vyzval, aby sa vyjadril k návrhu na začatie konania. Centrum právnej pomoci v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 06.02.2012 navrhlo návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť, keďže podľa vyjadrenia odporkyne navrhovateľ nepreukázal zaplatenie výživného v sume 116,18 eur v mesiaci máj 2010, preto by vymáhaná suma mala byť znížená o túto peňažnú čiastku. Zároveň poukázal na skutočnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo možné návrhu navrhovateľa nevyhovieť, spočívajúce v tom, že odporkyňa bola od skončenia strednej školy evidovaná na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nakoľko sa jej nepodarilo začať štúdium na vysokej škole, pričom jediným zdrojom jej príjmu bol príspevok na bývanie v sume 60 eur mesačne. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 09.02.2012, ktorého sa zúčastnila i

odporkyňa a poverený zástupca z Centra právnej pomoci H.. J. Z.. Ten v rámci ústnych prednesov zotrval na písomnom vyjadrení k návrhu majúc za to, že "z právneho hľadiska je vec jasná", apeloval však na navrhovateľa, aby situáciu zvážil, s prihliadnutím na morálne hľadisko, nakoľko sa jednalo o vrátenie výživného voči dcére. Zároveň požiadal o privolenie súdu, aby odporkyňa mohla splácať žalovanú istinu v primeraných mesačných splátkach v sume 10 eur, s prihliadnutím na jej majetkové pomery a o trovách konania navrhol rozhodnúť podľa Odporkyňa sa s prednesom svojho splnomocneného zástupcu v plnom rozsahu stotožnila, pričom vo svojej výpovedi ako účastníčka konania potvrdila zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči nej, avšak trvala na tom, že jediným zdrojom jej príjmu v predmetom období bola odmena z absolventskej praxe vyplácaná úradom práce a príspevok na bývanie v sume 62,50 eur. Odporkyňa deklarovala, že nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, nemá žiadne úspory, ani finančné prostriedky na zaplatenie dlžnej sumy naraz. Predmetné pojednávanie súdu bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na 28.02.2012 o 15.00 hod., ktorý termín zobrala na vedomie tak odporkyňa, ako i poverený zástupca z Centra právnej pomoci. Na pojednávaní súdu dňa 28.02.2012 okresný súd v prítomnosti navrhovateľa pristúpil k vyhláseniu rozsudku, ktorým zaviazal odporkyňu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 871,35 eur, v mesačných splátkach po 20 eur, splatných k rukám navrhovateľa vždy do každého 15. teho dňa v mesiaci vopred, počínajúc dňom právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok, vo zvyšnej časti návrh navrhovateľa zamietol a nepriznal mu náhradu trov konania. Súd považoval za nesporné, že na strane odporkyne došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, nakoľko navrhovateľ preukázal, že jej zaplatil výživné v mesiacoch september 2010 až marec 2011, hoci v predmetnom období bola súdmi zrušená jeho vyživovacia povinnosť voči odporkyni, a to s účinnosťou odo dňa 14.09.2010. Odporkyňa sa tak na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila, keďže navrhovateľ plnil z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol. Zároveň navrhovateľ v konaní preukázal, že počas trvania vyživovacej povinnosti poskytol duplicitne výživné v mesiaci máj 2010 v sume 116,18 eur. Priznaná suma 871,35 eur tak zodpovedala alikvótnej časti výživného za mesiac september 2010, výživnému poskytnutému navrhovateľom v období od októbra 2010 do marca 2011 a duplicitne zaplatenému výživnému v mesiaci máj 2010. Súd považoval za v rozpore s dobrými mravmi návrh navrhovateľa v časti príslušenstva, keďže ním ako otec žiadal od vlastnej dcéry úrok z omeškania z predmetu konania, ktorým bolo vrátenie výživného. Rozsudok súd prvého stupňa doručoval Centru právnej pomoci, ktoré ho prevzalo dňa 02.03.2012. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012.

Právny zástupca navrhovateľky v rámci ústnych prednesov zotrval na dôvodnosti návrhu navrhovateľky. Porušenie právnej povinnosti odporcu odvodzoval analogicky z ustanovení zákona o advokácii majúc za to, že postavenie odporcu je na úrovni kvalifikovaného zástupcu z radov advokátov, a preto bolo povinnosťou odporcu informovať navrhovateľku o stave veci, doručiť je rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš a konzultovať s ňou ďalší postup. Navrhovateľka pritom žiadala, aby súd návrh zamietol v celom rozsahu, nakoľko nebola v tom čase schopná sama sa živiť, aj keď súdy rozhodli o zrušení vyživovacej povinnosti jej otca k nej. Navrhovateľka chcela využiť možnosť podať proti rozsudku okresného súdu odvolanie keďže, i napriek tomu, že v rámci vyživovacej povinnosti rodičov k deťom neplatí pri plnoletých deťoch zásada, že spotrebované výživné sa nevracia, odvolací súd mohol prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa a návrh jej otca na vrátenie výživného z tohto dôvodu zamietnuť. Matka navrhovateľky sa pritom, bez relevantného splnomocnenia, telefonicky informovala u odporcu ohľadne doručovania rozhodnutia okresného súdu, ktorý jej oznámil, že s navrhovateľkou sa skontaktuje splnomocnený zástupca a bude ju ďalej o veci informovať. Navrhovateľka sa neinformovala priamo na Okresnom súde Veľký Krtíš ohľadne doručovania súdneho rozhodnutia, hoci bola o termíne jeho verejného vyhlásenia súdom oboznámená a tohto vyhlásenia sa osobne ani nezúčastnila. Až po obdržaní rozhodnutia súdu zo strany odporcu navrhovateľka na Okresnom súde Veľký Krtíš zistila, že rozsudok nadobudol medzičasom právoplatnosť. Navrhovateľke tak postupom odporcu bola odňatá možnosť domáhať sa preskúmania správnosti rozhodnutia súdu a v príčinnej súvislosti s tým jej vznikla škoda, nakoľko bola povinná zaplatiť dlžnú sumu svojmu otcovi. Navrhovateľka uhradila celý dlh v sume 871,35 eur, ktorá skutočnosť mala vyplývať z čestného prehlásenia zo dňa 01.09.2014. Z jeho obsahu súd zistil, že A. J. (otec navrhovateľky - pozn. súdu) potvrdil úhradu dlhu v celkovej sume 871,35 eur zo strany navrhovateľky, na ktorého zaplatenie bola navrhovateľka zaviazaná rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš, č.k. -73, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.03.2012.

Splnomocnený zástupca odporcu v rámci ústnych vyjadrení žiadal návrh navrhovateľky ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť, keď popieral akékoľvek porušenie právnej povinnosti odporcu, v

príčinnej súvislosti s ktorým mala navrhovateľke vzniknúť škoda. Poverený zamestnanec odporcu s navrhovateľkou predmet sporu prekonzultoval a informoval ju, že s najväčšou pravdepodobnosťou bude v spore neúspešná a zaviazaná na zaplatenie žalovanej istiny. Poverený zamestnanec odporcu i napriek tejto skutočnosti však hájil záujmy navrhovateľky v konaní, na jej výslovný pokyn žiadal, aby súd návrh jej otca zamietol, avšak z reálnych dôvodov súčasne požiadal súd o povolenie pre odporkyňu splatiť istinu v splátkach. Splnomocnený zástupca odporcu považoval za irelevantnú argumentáciu právneho zástupcu navrhovateľky o analogickej aplikácii stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory na zamestnancov Centra právnej moci, keďže Centrum právnej pomoci je štátnou rozpočtovou organizáciou, spadajúcou pod Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, a preto na neho predpisy dobrovoľnej organizácie založenej na slobodnom výkone povolania nedopadajú.

Podľa (ďalej len "") každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Všeobecná zodpovednosť za škodu ( ) a prípady osobitnej zodpovednosti ( a nasl. ) upravené a inými zákonmi vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť netreba aplikovať ustanovenia iného zákona o zodpovednosti za škodu. V ustanovení je pritom zakotvená všeobecná zodpovednosť fyzických a právnických osôb, ktorá prichádza do úvahy vždy vtedy, ak nejde o niektorý z prípadov osobitnej zodpovednosti za škodu. Na vyvodenie tejto zodpovednosti je potrebné súčasné, t.j. kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti, a to 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a 4. zavinenie.

Navrhovateľka sa v konaní domáhala náhrady škody v sume 871,35 eur, ktorá jej mala byť spôsobená porušením právnej povinnosti odporcu pri jej zastupovaní v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš, vo veci vedenej pod sp. zn. , tým, že ju odporca včas neinformoval o doručení rozsudku okresného súdu a o práve podať voči nemu opravný prostriedok, ktorý navrhovateľka mienila podať, v dôsledku čoho navrhovateľke vznikla škoda spočívajúca v úhrade sumy 871,35 eur jej otcovi.

Súd sa v prvom rade zaoberal skúmaním splnenia predpokladov zodpovednosti odporcu za vznik škody tvrdenej navrhovateľkou, pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov podľa dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. Navrhovateľka totiž v konaní nepreukázala také porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu, ktoré by bolo v príčinnej súvislosti so vznikom škody v sume 871,35 eur, ktorú sumu musela vydať svojmu otcovi ako bezdôvodné obohatenie podľa výroku rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 28.02.2012, č.k. -73.

Z vykonaného dokazovania pritom vyplynulo, že poverený zamestnanec odporcu, ako Centra právnej pomoci, ktoré bolo navrhovateľke súdom ustanovené za zástupcu podľa v konaní Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , navrhovateľke ozrejmil, že po právnej stránke je nárok jej otca voči nej s najväčšou pravdepodobnosťou uplatnený dôvodne, pričom nemajúc inú argumentáciu, poukazoval skôr na morálnu stránku veci. Táto okolnosť vyplýva z obsahu zápisnice z pojednávania Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 09.02.2012, v ktorej sa poverený zamestnanec odporcu v rámci ústneho prednesu po otvorení pojednávania jasne vyjadril, že "z právneho hľadiska je celá vec jasná" a poukazoval na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane navrhovateľky, pre existenciu ktorých navrhoval návrh zamietnuť. S uvedeným prednesom povereného zamestnanca odporcu sa v plnom rozsahu stotožnila i odporkyňa, pričom sama potvrdila vedomosť o zrušení vyživovacej povinnosti otca voči nej, so súčasným opísaním svojej nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie, ktorá jej nedovoľovala vyplatené a už spotrebované výživné vrátiť. Je teda zrejmé, že Centrum právnej pomoci postupovalo v konaní na Okresnom súde Veľký Krtíš, sp. zn. , primeraným spôsobom, riadiac sa pritom záujmami navrhovateľky (v procesnej pozícii odporkyne - pozn. súdu), pričom zo správania sa povereného zamestnanca odporcu bolo zrejmé, že po právnej stránke považoval vec pre navrhovateľku za zrejme neúspešnú a apeloval, aby tak súd, ako aj otec navrhovateľky, prihliadali na morálne hľadisko veci, keďže išlo o vyživovaciu povinnosť medzi príbuznými. Pokiaľ navrhovateľka videla pochybenie odporcu v nedoručení rozsudku navrhovateľke a v tom, že voči nemu nepodal opravný prostriedok, tu súdu udáva, že navrhovateľka v konaní nepreukázala existenciu dohody, resp. pokynu z jej strany na doručenie rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, ktorý mal odporca následne napadnúť odvolaním. V tomto smere neobstojí jej tvrdenie, že telefonicky sa na okolnosti doručovania rozsudku informovala matka navrhovateľky a súčasne žiadala o jeho doručenie navrhovateľke, keďže nedisponovala splnomocnením zastupovať navrhovateľku v konaní, ktorú okolnosť potvrdil i právny zástupca navrhovateľky.

Na tomto mieste súd považuje za potrebné zároveň uviesť, že pokiaľ navrhovateľka namietala, že odporca nepožiadal o preskúmanie rozsudku súdu prvého stupňa, resp. že v dôsledku zanedbania povinnosti odporcu ona sama nemohla taký návrh podať, tu ako predbežnú otázku súd musel posudzovať, aký by bol výsledok odvolacieho konania v prípade podania opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu. Súd sa pritom riadil ustálenou súdnou judikatúrou, v zmysle ktorej je pre vec rozhodujúce, či nebyť označenej škodnej udalosti (protiprávneho konania odporcu - pozn. súdu) by ku škode navrhovateľky nedošlo alebo že by škodlivý následok nastal i bez tejto skutočnosti. Súd preto zisťoval príčinnú súvislosti medzi vytýkaným pochybením Centra právnej pomoci spočívajúcom v nepodaní odvolania proti prvostupňovému rozsudku a vznikom škody na strane navrhovateľky a ako predbežnú otázku skúmal, či pri opačnom postupe by navrhovateľka zvrátila nepriaznivé rozhodnutie Okresného súdu Veľký Krtíš (k tomu rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR vo veci sp. zn. ).

Po preskúmaní obsahu spisu Okresného súdu Veľký Krtíš, sp. zn. , súd dospel k záveru, že i prípadným podaním odvolania proti rozsudku súdu zo dňa 28.02.2012, č.k. -73, by navrhovateľka nezvrátila rozhodnutie súdu, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť svojmu otcovi sumu 871,35 eur. Okresný súd totiž zaviazal navrhovateľku k uvedenej povinnosti vychádzajúc primárne zo skutočnosti, že súdy prvého a druhého stupňa rozhodli o zrušení vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky voči nej, a to s účinnosťou odo dňa 14.09.2010, pričom otec navrhovateľky v období od 14.09.2010 do konca mesiaca marec 2011 navrhovateľke riadne zaplatil výživné v sume á 116,18 eur mesačne, pričom v mesiaci máj 2010 výživné zaplatil duplicitne, ktorú okolnosť nepopierala ani samotná navrhovateľka v konaní pred Okresným súdom Veľký Krtíš. Za situácie, keď otec navrhovateľky poskytol navrhovateľke peňažné plnenie, hoci mu taká povinnosť podľa neskoršieho právoplatného rozhodnutia súdu zanikla, mal súd za to, že sa oprávnene voči navrhovateľke domáhal vrátenia takého plnenia podľa zásad o bezdôvodnom obohatení. Navrhovateľka teda podľa rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 28.02.2012, č.k. -73, bola povinná zaplatiť len tú sumu peňažných prostriedkov, na ktorú jej síce v čase výplaty nárok vznikol, avšak tento dodatočne odpadol. Na tejto povinnosti navrhovateľky uloženej v rozsudku súdu by podľa mienky súdu nezmenilo nič ani prípadné podanie odvolania, či už zo strany Centra právnej pomoci, príp. navrhovateľky. Navrhovateľke de facto ani nevznikla žiadna škoda, keďže jej majetok sa nezmenšil v príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti odporcu, ale v súvislosti s právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 28.02.2012, č.k. -73, založeným na riadne zistenom skutkovom stave a jeho správnom právnom posúdení.

Podľa každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Vychádzajúc zo skutočností uvedených samotnou navrhovateľkou, navrhovateľka si podľa mienky súdu nepočínala tak, aby zabránila prípadnému vzniku škody ( ), keď hoci evidentne oboznámená s dátum verejného vyhlásenia rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš, tohto vyhlásenia sa osobne nezúčastnila a ani sa sama neobrátila na predmetný súd s požiadavkou doručenia rozhodnutia. Navrhovateľka tak v rozpore so zásadou "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. zásadou "právo patrí bdelím" zanedbala svoju prevenčnú povinnosť tým, že sa nezúčastnila pojednávania, na ktorom súd verejne vyhlásil meritórne rozhodnutie a toto následne v zmysle doručoval prítomným účastníkom konania (v danom prípade len otcovi navrhovateľky - pozn. súdu).

Vychádzajúc z vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že navrhovateľka v konaní nepreukázala splnenie predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu, ktorej náhrady sa navrhovateľka v konaní domáhala, a preto súd jej návrh ako nedôvodný zamietol.

Pre úplnosť súd udáva, že sa stotožnil s námietkou splnomocneného zástupcu odporcu ohľadne nemožnosti aplikácie stavovských predpisov Slovenskej advokátskej komory na postup Centra právnej pomoci a jeho zamestnancov. Centrum právnej pomoci bolo zriadené ako štátna rozpočtová organizácia na poskytovanie právnej pomoci v zmysle o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len ""), ktorá zahŕňa najmä právne poradenstvo, pomoci pri mimosúdnych konaniach, vrátane sprostredkovania riešenia sporov formou mediácie, spisovanie podaní na súdy, zastupovanie v konaní pred súdmi a vykonávanie úkonov s tým súvisiacich. Na konanie a postup Centra právnej pomoci sa teda vzťahuje osobitná právna úprava , a nie o advokácii.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, nepriznal právo na ich náhradu voči navrhovateľke, ktorá vo veci úspech nemala, nakoľko odporca nežiadal o ich priznanie a v konaní mu ani žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno

odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V Bratislave, 22. septembra 2014 Mgr. Patricia Skotnická

sudkyňa

Za správnosť: