Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_1P-79-2013.pdf
PDF · 104.32 KB
Case nature
Area
Subarea
1P/79/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave v právnej veci starostlivosti o maloletú Q. I., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo D. republiky a D. E., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom, K. XXXX, XXX XX, J., toho času M. XX, XXX XX J., štátne občianstvo D. republiky, zastúpenej V. iuris s.r.o., advokátskou kanceláriou, so sídlom T. 2,4, 831 04 Bratislava a otca I. Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX E. Q. St., Q., W. XXXXX, D. E., štátne občianstvo D. E., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
D. zveruje maloletú Q. I., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke a otcovi určuje vyživovaciu povinnosť vo výške 156,30,- Eura od 15.06.2012 a vo výške 300,- Eur mesačne od 01.12.2012, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.
Zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok je oprávnená matka.
Zročné výživné za obdobie od 15.06.2012 do 30.09.2014 vo výške 4 029,65,- Eura je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 31.12.2014.
Otcovi sa zakazuje bez prítomnosti matky alebo jej písomného súhlasu alebo bez súhlasu súdu vycestovať s maloletou Q. I., nar. XX.XX.XXXX mimo územia D. republiky.
Súd návrh otca zamieta .
Súd štátu náhradu trov konania nepriznáva .
Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletej sa návrhom doručeným súdu dňa 28.05.2013 domáhal úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, ktorým žiadal dieťa zveriť do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jednotýždňových intervaloch s tým, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti bude otec povinný platiť na maloletú výživné vo výške 150,- Eur mesačne k rukám súdom osobitným uznesením ustanoveného majetkového opatrovníka.
Svoj návrh odôvodnil tým, že aj napriek tomu, že matka dieťa odlúčila od otca jeho premiestnením na Slovensko, má záujem o výchovu a starostlivosť o maloletú a je v plnej miere spôsobilý ju vykonávať. Otec je presvedčený, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o maloletú je v jej záujme, čím otec sleduje aj konečné vyriešenie starostlivosti o dieťa. Poukázal na to, že maloletá mala s otcom, pred jej premiestnením na Slovensko, veľmi intenzívny vzťah, otec sa o ňu riadne staral, bol k nej pozorný a láskavý. Otec uviedol, že na Slovensku bude osobnú starostlivosť o dieťa vykonávať v byte na J. ulici č. X v J.. Otec vo svojom návrhu tvrdil, že sa nikdy nedopustil konania, ktoré matka označuje ako domáce násilie, naopak matka sa dopustila viacero konaní voči nemu, pre ktoré musel v V. republike podať voči matke trestné oznámenia.
Na návrh matky doručený súdu 15.6.2012 prebiehalo pred Obvodním soudem pro Prahu 1, so sídlom Ovocný trh 14, Praha 1, Česká republika konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedenom pod sp. zn. 33Nc 28/2012. Návrhom sa matka domáhala zverenia maloletej do svojej osobnej starostlivosti a určenia vyživovacej povinnosti otcovi vo výške 4 000,- KČ.
Vzhľadom na preukázanú skutočnosť, že matka sa s maloletou od júna 2012 zdržiavala na Slovensku, od decembra 2012 na adrese M. XX, J., požiadal tunajší súd dňa 24.07.2013 Obvodní soud pro Prahu 1 o postúpenie právomoci podľa čl. 15 ods. 3 písm. c) a d) Nariadenia č. 2201/2003.
Pred Obvodním soudem pro Prahu 1 prebiehalo konanie pod sp. zn. 33 Nc 28/2012 vo veci starostlivosti súdu o maloletú, ktoré bolo prerušené na čas do právoplatného skončenia konania o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, vedeného pred Okresným súdom Košice 1 pod sp. zn. 22P 140/2012. Súd mal za preukázané, že Okresný súd Košice 1 uznesením č.k. 22P 140/2012 - 133 zo dňa 07.06.2013 konanie o návrat zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie konania zo strany otca. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.07.2013. Z potvrdenia o šetrení pobytu matky prostredníctvom Okresného riaditeľstva policajného zboru Bratislava I zo dňa 24.06.2013 bolo na dopyt súdu zistené, že matka spolu s maloletou Q. býva a zdržiava sa už dlhšiu dobu v podnájme na adrese M. XX, J. v apartmáne č. 5, teda v obvode Okresného súdu Bratislava I. Okresný súd Bratislava I po posúdení veci na základe zistení ním vykonaných, dospel k záveru, že v danom prípade je v najlepšom záujme dieťaťa, aby vec prejednal Okresný súd Bratislava I ako súd vhodnejšie umiestnený na prejednanie veci a ako súd členského štátu, vo vzťahu ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu. Tým, že sa maloletá spolu s matkou nepretržite zdržiava na území Slovenskej republiky od 10.06.2012 a otec maloletej vzal späť svoj návrh na začatie konania o nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu, čím sa zmieril s pobytom maloletej na území SR, žiadajúci súd je toho názoru, že došlo k zmene obvyklého pobytu maloletej Q..
Obvodní soud pro Prahu 1 sa uznesením 33Nc 28/2012 - 233 zo dňa 9. októbra 2013 prehlásil za nepríslušný a postúpil vec Okresnému súdu Bratislava I v Bratislave.
Okresný súd Bratislava I uznesením 1P 79/2013 - 206 zo dňa 13.12.2013, právoplatným 17.01.2014 prijal právomoc na konanie vo veci návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej.
Matka maloletej trvala na podanom návrhu zo dňa 15.06.2012 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude oprávnená maloleté dieťa zastupovať a spravovať jej majetok. Výživné žiadala určiť od podania návrhu vo výške 156,30,- Eura a od 01.12.2012 vo výške 300,- Eur mesačne z dôvodu, že ide o obdobie zmeny pomerov na strane maloletej, ktorá nastúpila do predškolského zariadenia, zročné výživné žiadala zaplatiť spolu s bežným výživným v nasledujúcom splatnom mesiaci. Súčasne žiadala, aby súd v záujme zabezpečenia ochrany dieťaťa vyslovil, že sa otcovi zakazuje vycestovať s maloletou mimo územia Slovenskej republiky, bez prechádzajúceho písomného súhlasu matky alebo písomného súhlasu súdu. Matka preukazuje dôvodnosť takéhoto zákazu tým, že otec je pre matku nečitateľný, mnohokrát sa vyhrážal, že jej dieťa vezme, v V. republike bol uznaným za vinného z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, zdržiava sa mimo Slovenskej a V. republiky i napriek tomu, že v ČR má podnikateľské aktivity, matku neinformuje o svojich plánoch, ich
vzťahy nie sú dobré. Bez vedomia matky prostredníctvom svojich právnych zástupcov sa snažil dieťaťu doručiť dary k narodeninám priamo v predškolskom zariadení. Návrh otca na úpravu rodičovských práv a povinností nebol dôvodný ani v čase jeho podania, otec nemal na Slovensku vytvorené podmienky na starostlivosť o dieťa, o dieťa sa nikdy nestaral, na Slovensku sa nikdy nezdržiaval, skutočnosti v jeho návrhu neboli pravdivé a preukázané, preto návrh otca ako nedôvodný žiadala zamietnuť.
Dňa 08.04.2014 Advokátska kancelária Futej & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, 811 07 Bratislava súdu doručila oznámenie o vypovedaní plnomocenstva otcovi maloletej, s tým, aby súd otcovi doručoval do miesta jeho pobytu do Q., A., keďže otec sa na Slovensku dlhodobo nezdržiava.
Súd konal a rozhodol podľa § 101 ods. 2, O.s.p. v neprítomnosti otca z dôvodu, že otec sa na pojednávanie konané dňa 25.06.2014 a dňa 22.09.2014 nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil. Písomnosti súdu spolu s predvolaním na termín pojednávania si prevzal dňa 02.06.2014 na adrese XXX E. Q., Q., W. XXXXX, D. E.. Otec súdu nedoručil písomné vyjadrenie k veci vzhľadom na zmenu pomerov na jeho strane po podaní návrhu (jeho odchod do A.), taktiež nepreukázal svoje majetkové a zárobkové pomery.
Kolízny opatrovník žiadal návrh otca, ktorý považoval za nedôvodný, zamietnuť v celom rozsahu. Odporučil dieťa zveriť do osobnej starostlivosti matke, ktorá riadne zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, pričom táto skutočnosť bola zistená šetrením v domácnosti, škôlke a šetrením u lekára dieťaťa. Vyživovaciu povinnosť otca navrhol určiť vo výške 300,- Eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Žiadal, v záujme maloletého dieťa, vyhovieť návrhu matky, aj v časti zákazu otcovi vycestovať s dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky bez písomného súhlasu matky alebo súdu.
Súd vykonal dokazovanie rodným listom maloletej, výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, príjmom matky a potrebami dieťaťa a jeho zdravotným stavom, zisťoval zárobkové a majetkové pomery otca, ako aj ostatným spisovým materiálom, na základe ktorých zistil nasledovný skutkový stav:
Maloletá Q. sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí žili v spoločnej domácnosti do júna 2012 na adrese K. XX v G.. Matka v júni 2012 spolu s maloletou odišla na Slovensko, odkiaľ pochádza. Obaja rodičia udávajú, že ich vzťah bol postihnutý vzájomnými vážnymi nezhodami, obaja udávajú domáce násilie. Od uvedeného obdobia matka sama zabezpečuje osobnú starostlivosť o dieťa, uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves 2P 76/2012 - 13 z 12.06.2012 bola maloletá predbežným opatrením zverená do osobnej starostlivosti matke. Matka sa s maloletou od decembra 2012 zdržiava v J. na M. ulici v prenajatom byte.
Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd rozhodol o zverení maloletej do jej osobnej starostlivosti a určil výživné v zmysle jej návrhu. Osobnú starostlivosť o maloletú dlhodobo vykonáva sama, otec sa o dieťa prestal zaujímať, naposledy matku a maloletú kontaktoval v januári 2013, kedy mal posledný kontakt s dieťaťom prostredníctvom služby skype a jediný za celú dobu konania od júna 2012. V januári 2014 poslal maloletej narodeninový dar prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý sa ho pokúsil doručiť dieťaťu v škôlke. O otcovi matka nemá žiadne informácie. Vyživovaciu povinnosť na maloletú si otec plnil za obdobie jún 2012 až február 2013 jednorázovo 1 280,- Eur, následne od marca 2013 do októbra 2013 platil po 160,- Eur mesačne, od novembra 2013 do apríla 2014 po 145,- Eur mesačne a od mája 2014 doposiaľ matka neeviduje žiadnu platbu na výživnom.
Matka podniká na základe živnostenského oprávnenia, je spoločníkom a konateľom spoločnosti R. s.r.o. a R. s.r.o., v oblasti realít. Matka nevlastní nehnuteľný, či hnuteľný majetok väčšej hodnoty. Poberá prídavok na dieťa vo výške 23,- Eur mesačne, býva v prenajatom byte za úhradu 550,- Eur mesačne. Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 mala matka čiastkový základ dane 13.100,71,- Eura, daň na úhradu 2 234,49,- Eura.
Maloletá Q. I. má X . roky, je zdravá, od decembra 2012 navštevovala materskú školu S., I. X v J. so školným 430,- Eur mesačne, v školskom roku 2014/2015 nastúpila do materskej školy s mesačnými nákladmi 140,- Eur mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloletú predstavujú výdavky za obdobie od 12/2012 do 8/2014 výdavky na škôlku 430,- Eur, od 1.9.2014 140,- Eur mesačne, v čom sú zahrnuté náklady na stravu a krúžky, ktoré dieťa navštevuje. Ostatné výdavky na maloletú predstavujú náklady na stravu 80,- Eur, oblečenie, obuv 50,- Eur, hračky 20,- Eur, výživové doplnky 5,- Eur, bývanie 100,- Eur, ihriská, aktivity, výlety 50,- Eur.
Rozsudkom Obvodního soudu pro Prahu 1 1T 134/2013 zo dňa 12.05.2014 bol obžalovaný otec maloletej I. Q. I. uznaný za vinného zo zločinu týrania osoby žijúcej v spoločnej domácnosti podľa § 199 odst. 1, odst. 2 písm. b) trestného zákonníka a odsúdený k TOS v trvaní 2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu otca, doručenom súdu dňa 07.04.2014 vyplýva, že otec je kontrolujúcim spoločníkom resp. výlučným spoločníkom 3 obchodných spoločností v V. republike. Obchodné aktivity dvoch z týchto spoločností boli pozastavené a nevykázali finančný zisk od marca 2013, kedy sa otec vrátil do Q. za účelom starania sa o svojho vážne chorého otca. Obchodný majetok tretej spoločnosti vlastnenej navrhovateľom bol zmluvne prenajatý tretiemu subjektu za mesačnú odplatu 40.000,- CZK od júla 2013, čo produkuje otcovi čistý mesačný zisk približne 30.000,- CZK . Otec nedisponuje žiadnymi ďalšími zdrojmi príjmu, z dôvodu jeho 24-hodinovej opatery o otca, ktorá bola zdokumentovaná listinnými dôkazmi v podaní zo dňa 03.03.2014. Hodnotu majetku obchodných podielov otca v jeho troch českých obchodných spoločnostiach nie je možné vyčísliť, pretože nie je možné zistiť trhovú hodnotu obchodných podielov v týchto spoločnostiach, z ktorých dve sú obchodne nefunkčné kvôli absencii navrhovateľa v G. z titulu ťažkej choroby otca navrhovateľa. Okrem vyššie uvedených obchodný podielov a príjmov z nich získaných nevlastní otec žiadne ďalšie aktíva (nehnuteľný majetok, autá, atď.) s výnimkou zostatkov na bankových účtoch vo výške približne 35.000,- USD. Do času návratu otca do Q. v marci 2013 za účelom starania sa o otca, predstavovali jeho mesačné výdavky na živobytie (nájom, jedlo, iné bežné výdavky, výživné pre dcérku Q.) približne 75.000,- CZK. Počas posledného roka, odkedy žije otec v Q. v dome svojho otca predstavovali mesačné výdavky navrhovateľa približne 2 200,- USD.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne preukázané, že úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu je dôvodná, pretože dieťa sa narodilo z mimomanželského vzťahu rodičov a rodičia maloletej nežijú v spoločnej domácnosti.
Súd po vykonanom dokazovaní zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktorá osobnú starostlivosť o maloleté dieťa aj fakticky zabezpečuje, pričom neboli zistené nedostatky v starostlivosti matky o maloletú. Zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti matky odporučil aj kolízny opatrovník, pretože výlučná starostlivosť matky o dieťa vykonávaná na jeho prospech bola zistená šetrením v domácnosti, škôlke a šetrením u detskej lekárky.
Vzhľadom na vyššieuvedené preukázané skutočnosti a dlhodobý nezáujem o dieťa zo strany otca, súd návrh otca o zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov ako nedôvodný zamietol.
S poukazom na skutočnosť, že otec o dieťa neprejavuje záujem, nepodieľa sa na jeho starostlivosti a výchove, zdržiava sa v A. súd rozhodol, že zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok bude matka.
Otec súdu svoje zárobkové možnosti a schopnosti a majetkové pomery a to ani na základe výzvy súdu nepreukázal.
Povinnosť otca platiť výživné súd stanovil od podania návrhu matky, ktorým sa začalo konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej od 15.06.2012. Súd zaviazal otca platiť výživné na maloleté dieťa od podania návrhu a v súlade s návrhom vo výške vo výške 156,30,- Eura a od nástupu dieťaťa do predškolského zariadenia od 01.12.2013 vo výške 300,- Eur mesačne. Súd ustálil, že takto určené výživné zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, ktoré matka v konaní vyčíslila a preukázala. Takto určené výživné zabezpečí základné potreby maloletej s ohľadom na jej vek, návštevu predškolského zariadenia a jej ďalšieho vzdelávania. Súd pri určení výšky výživného prihliadol na osobnú a výlučnú starostlivosť matky o maloletú ako aj na fakt, že otec o potreby a výchovu maloletej neprejavuje záujem o čom svedčí aj fakt, že sa na jej výžive nepodieľa primeraným peňažným a ani vecným plnením, od mája 2014 k rukám matky neplatí výživné vôbec. Otec je podnikateľ, toho času sa zdržiava v A., pričom súdu nepreukázal, že nie je v jeho možnostiach zabezpečiť výživu maloletej aspoň v nevyhnutnej miere, ktorú súd premietol do výšky jeho vyživovacej povinnosti.
Súd zaviazal otca maloletého na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 15.06.2012 do 30.09.2014 v celkovej výške 4 029,65,- Eura / za jún 2012 78,10,- Eura + 5 mesiacov x 156,30,- Eura + 22 mesiacov x 300,- Eur, od ktorej súd odpočítal sumu 3 430,-Eur, vyplatenú otcom ako výživné na maloletú k rukám matky za uvedené obdobie. Zročné výživné súd uložil otcovi zaplatiť do 31.01.2014.
Vzhľadom na skutočnosť, že dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matke a zo zistených skutočností, najmä skutočností, že dieťa má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, že rodičia v súčasnosti spolu nežijú, že otec maloletej sa zdržiava v A., súd na návrh matky rozhodol aj o zákaze otcovi vycestovať bez súhlasu alebo prítomnosti matky alebo bez súhlasu súdu s maloletým deťom mimo územia Slovenskej republiky. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje potrebou zamedzenia následku prípadného premiestnenia dieťaťa bez súhlasu matky, ktorý môže byť nahradený len rozhodnutím súdu a zabezpečiť tak stabilitu a istotu prostredia, v ktorom dieťa žije tak, aby nebol ohrozený jeho telesný a duševný vývoj.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O trovách štátu súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci