Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-8Er/493/1996

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: CEBO HOLDING SLOVAKIA, a.s. v konkurze, IČO: 34 126 660, Nitrianska cesta 60, Partizánske 958 01 proti povinnému: P. P., nar. X.X.XXXX, bytom G. č. XX/XX, X. V. o vymoženie sumy 18.654,05 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Milanom Somíkom, so sídlom exekútorského úradu Martin, Jilemnického 12, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 93,44 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodnutia Okresného súdu Topoľčany č. zo dňa 03.02.1993.

Súdny exekútor na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 15.10.1996.

Súdny exekútor podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.10.2013 navrhol zastavenie exekúcie z dôvodu, že bol oprávnený vymazaný z obchodného registra.

Súd preštudovaním exekučného spisu a výpisom z obchodného registra zistil, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané v prospech CEBO HOLDING SLOVAKIA, a.s., IČO: 34 126 660. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.8.1998 bola pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania postúpená na Partizánske strojárne, a.s. IČO: 34 128 247.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 19.10.1998 č.k. -288 bol vyhlásený k o n k u r z na majetok dlžníka CEBO HOLDING Slovakia, a.s., 958 01 Partizánske, Nitrianska cesta 60, IČO : 34 126 660. Za správcu konkurznej podstaty bola ustanovená JUDr. Mária Ďurajdová, advokátka so sídlom v Bratislave, Račianska 109/a, PSČ: 831 02.

Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č.k. -48 zo dňa 08.03.2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2005, bol návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti zamietnutý pre nemajetnosť dlžníka - spoločnosti Partizánske strojárne, a.s. v likvidácii. Z Obchodného registra Okresného súdu v Nitre, odd. Sa, vložka číslo 10255/N bola vymazaná dňom 12.05.2005 obchodná

spoločnosť Partizánske strojárne, a.s. v likvidácii, so sídlom Nitrianska cesta 60, 958 01 Partizánske, IČO: 34 128 247 v súlade s ustanovením § 68 ods.4 Obchodného zákonníka.

Podľa § 37 ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 1.9.2005 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Podľa § 238 ods. 1 prechodných a záverečných ustanovení zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) účinných od 1. septembra 2005, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.

Podľa § 92 ods. 2 OSP Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

Podľa § 92 ods. 3 OSP Súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

V súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v uznesení sp. zn. zo dňa 28.11.2013 je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenie § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo v roku 1996 a podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku do účinnosti novely vykonanej zákonom č. 341/2005 Zb., t.j. do 31. augusta 2005, proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu (§ 41). Podľa odseku 4 tohto ustanovenia prechod povinnosti alebo práva možno preukázať len listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom, ak nevyplýva priamo z právneho predpisu.

Exekučné konanie v predmetnej veci sa začalo v roku 1996 a podľa prechodného ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenie § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. augusta 2005 otázku procesného nástupníctva v exekučnom konaní riešilo len čiastočne. Ustanovovalo, že exekúciu možno vykonať aj proti inému, než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného, než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, ak sa preukázalo, že na takú osobu prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu. Prevod alebo prechod práv alebo povinností, pokiaľ nevyplýval priamo z právneho predpisu, bolo potrebné preukázať listinou vydanou alebo overenou oprávneným orgánom. Citované ustanovenie však neupravovalo konkrétny postup účastníkov exekučného konania, súdneho exekútora a exekučného

súdu pre prípad, že k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu po začatí exekučného konania aj došlo. Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. vyplýva, že na exekučné konanie sa použijú ustanovenia v prvej až piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak.

V praxi to znamená, že pokiaľ Exekučný poriadok určitú procesnú situáciu nerieši, tak sa na jej riešenie použijú príslušné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku. V danom prípade to znamenalo potrebu aplikovať ustanovenia § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. o zmene účastníka konania. S účinnosťou od 1. septembra 2005 bolo zavedené nové znenie § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, ktorým sa účastníkom exekučného konania uložila oznamovacia povinnosť ohľadom existencie právnych skutočností zakladajúcich prevod alebo prechod práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a exekútorovi povinnosť na základe takéhoto oznámenia podať na súd návrh na pripustenie zmeny účastníctva. V zmysle prechodných ustanovení § 238 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku však toto ustanovenie nie je možné aplikovať na exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005, čo je aj tento exekučný prípad.

Podľa § 103 O.s.p. súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

Podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu súd zastaví ak, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd z exekučného spisu zistil, že dňa 14.8.1998 došlo zmluvou o postúpení pohľadávky k prevodu pohľadávky, ktorá je predmetom tohto exekučného konania, o čom bol exekútor postupcom prípisom zo dňa 17.11.1998 oboznámený. Návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného však nebol do dnešného dňa podaný.

Nakoľko návrh na zmenu účastníka na strane oprávneného doložený potrebnými skutočnosťami v zmysle predmetných ustanovení Exekučného poriadku nebol exekučnému súdu podaný a nakoľko o zmene účastníka už nemožno t.č. rozhodnúť - postupník zanikol a preto nemožno doložiť jeho súhlas so vstupom do konaní podľa § 92 ods. 3 OSP, a keďže oprávnený už nie je hmotnoprávnym nositeľom nároku, je potrebné podľa názoru súdu postupovať podľa § 57 ods. 1 písm g/ a exekúciu vyhlásiť za neprípustnú a zastaviť, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 197 zákona č. 233/1995 Z. z. náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

O náhrade trov exekúcie rozhodol súd podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v platnom znení a súdnemu exekútorovi priznal odmenu podľa § 14 ods. l písm. b) a podľa §15 ods. l vyhlášky za nasledovné úkony: 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, 1x doručenie upovedomenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur, 1x doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 eur, 1x doručenie exekučného príkazu 3,32 eur, 1 x každé zisťovanie platiteľa mzdy 3,32 eur, 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 eur, spolu 19,92 eur.

Súd priznal časovú odmenu podľa § 14 ods. l písm. a) Vyhlášky súdnemu exekútorovi za nasledujúce úkony: oznámenie povinnému 6.11.1996 10 min., výzva na posk. preddavku 4.8.1998 10 min., výzva postupník 18.3.2003 10 min., výzva na posk. preddavku 1.4.2003 10 min., spolu 40 minút, t.j. 1 začaté hodiny á 6,64 eur za každú aj začatú hodinu = 6,64,- eur.

Súd nepriznal exekútorovi v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky 6,64 eur za úkon prijatie návrhu, nakoľko podľa názoru súdu súdny exekútor pri tomto úkone neuskutočňuje výkon rozhodnutia a ani nevymáha pohľadávku oprávneného, čo je účelom exekučného konania.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky priznal súd súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 44,67,- eur vynaložených na poštovné a sumu 6,64 eur (2x 3,32 eur) vynaložených kolky.

Súd nepriznal exekútorovi cestovné náhrady vo výške 88,56 eur, nakoľko súd má za to, že ich výška je nepreskúmateľná a ich vynaloženie neúčelné. O výjazdoch neexistuje v exekučnom spise doklad - okrem nedostatočného opisu vo výkaze nákladov. Absentuje doba cesty, miesto výjazdu, miesto určenia, počet kilometrov uvedený vo výkaze je rôzny (240km, 80 km, 165 km - ?), neexistuje doklad o kúpe pohonných hmôt a ich cene v danom čase. Zo záznamu z ciest (výkaz nákladov) súd zistil, že dôvod cesty za povinným mohol byť splnený s nepomerne nižšími nákladmi cestou pošty (doručenie upovedomenia, zistenie zamestnávateľa pov., danie súhlasu s predajom nehnuteľnosti), a teda vykonanie ciest bolo neúčelné.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za archivovanie spisu v sume 6,64 eur, nakoľko podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce spojené s exekučnou činnosťou.

Súd priznal súdnemu exekútorovi 20% DPH vypočítanú z odmeny a náhrady hotových výdavkov v sume 77,87 eur vo výške 15,57 eur.

Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnenému by súd mohol uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.

V tejto veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená. Súd dospel k záveru, že , že k zastaveniu exekúcie došlo zavinením oprávneného, ktorý v zmysle § 92 ods. 2, 3 OSP mal podať návrh na zmenu účastníka konaniam nakoľko po postúpení pohľadávky prestal byť z hmotnoprávneho hľadiska veriteľom. Preto o trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 202 EP tak, že na náhradu trov exekúcie vo výške 93,44 eur zaviazal oprávneného.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.