Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Saz-2-2022.pdf
PDF · 136.66 KB
Case nature
Area
Subarea
3Saz/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v právnom spore žalobcu: H. Q., nar.: XX.XX.XXXX v meste R., Turecká republika, štátna príslušnosť Turecká republika, turecká národnosť, moslimského vierovyznania sunnitskej vetvy, cestovný doklad Turecka č. U. s platnosťou do 14.07.2027, adresa posledného trvalého pobytu v Turecku XX/XX M.. I. XX, N.:X, X.:X, N., naposledy s povolením na prechodný pobyt na Ukrajine, toho času v Ústave na výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Prešove, právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Čurillom, AK Prešov, ul. Hlavná č. 11, proti žalovanému: Migračný úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ul. Pivonková č. 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-154-47/2022-Ž zo dňa 07. októbra 2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Účastníkom konanie n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca dňa 20.04.2022 požiadal na území SR o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany na území SR z dôvodu obavy o svoj život z politických dôvodov. Žiadosť podal pred pracovníkmi Mobilnej jednotky PZ Prešov po svojom vzatí do vydávacej väzby a umiestnení v ÚVV a ÚVTOS Prešov. Na územie Slovenskej republiky vstúpil cez hraničný priechod Ubľa dňa 03.02.2022, kde bol kontrolovaný policajnou hliadkou, ktorá na základe zistenia o tom, že žalobca je v pátraní cez Interpol, žalobcu zaistila.
2. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 2Ntc/4/2022 v spojení s uznesením NS SR sp. zn.: 4TOdt/6/2022 zo dňa 04.04.2022 bol žalobca vzatý do predbežnej väzby podľa § 505 ods. 1 Trestného poriadku.
3. Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.: 2Ntc/11/202 zo dňa 11.04.2022 bol žalobca vzatý do vydávacej väzby na základe zatýkacieho rozkazu vydaného Úradom hlavného prokurátora Mersin sp. zn.: 2017/1-256 zo dňa 20.12.2019 za účelom vydania vyžiadanej osoby na výkon zlúčeného trestu odňatia slobody vo výmere 6 rokov 26 mesiacov a 15 dní, ďalej zatýkacieho rozkazu vydaného Vyšším trestným súdom Budur sp. zn.: 2017/485 zo dňa 07.10.2021 za účelom vyžiadania na účel trestného stíhania pre trestný čin získania prospechu prostredníctvom neoprávneného použitia bankovej alebo kreditnej karty podľa §254 ods. 1 tureckého trestného zákona a zatýkacieho rozkazu vydaného Vyšší súdom Izmír, sp. zn.: 2018/1088 zo dňa 17.05.2019 za účelom vydania vyžiadanej osoby na účel trestného stíhania pre trestný čin spáchaný ľsťou prostredníctvom využitia informačného systému,
bankovej alebo úverovej inštitúcie ako nástroja podľa § 158 ods. 1 písmeno f) tureckého trestného zákona.
4. Pri svojom výsluchu do zápisnice o vstupnom pohovore v súvislosti s podanou žiadosťou o azyl uviedol, že Turecko opustil 31.07.2017, kedy legálne na svoj pas vstúpil peši na územie Gruzínska, kde zotrval do roku 2018 v meste Batumi. Nemal žiadne zamestnanie a býval na ubytovni. V roku 2018 vycestoval letecky na Ukrajinu. Tam si založil spoločnosť za tým účelom, aby tam získal povolenie na prechodný pobyt. Potom požiadal o trvalý pobyt na cudzineckej polícii v Ľvove, lehota na vybavenie žiadosti o trvalý pobyt je 1 rok. Odpoveď na žiadosť mal dostať 04.04.2021, avšak nevie či mu bola odoslaná, nakoľko z Ukrajiny odišiel kvôli bezpečnostnej situácii, resp. vojne. Na územie SR vstúpil 02.03.2022 cez hraničný priechod Ubľa, kde bol kontrolovaný slovenskou policajnou hliadkou a na základe zistenia, že je v pátraní cez Interpol, bol zaistený a neskôr umiestnený do ÚVV a ÚVTOS Prešov. Uviedol, že krajinu opustil najmä z dôvodu, aby utiekol pred vojnou a jeho zámerom bolo dostať sa do Poľska, kde má známych. Keďže na hraničných priechodoch sa tvorili niekoľkokilometrové rady, rozhodol sa ísť do Poľska cez Slovensko. Pokiaľ ide o odsúdenie na úhrnný trest k tomuto uviedol, že nič z toho, čo mu je kladené za vinu nespáchal. V Turecku strávil vo výkone trestu odňatia slobody 90 dní v čase od januára do mája 2017, bol podmienečne prepustený na slobodu, avšak ďalej s ním prebiehali súdne konania, ktoré považoval za nespravodlivé, a preto sa rozhodol opustiť Turecko. Vo výpovedi ešte uviedol, že v roku 2016 prebehol v Turecku pokus o prevrat, pričom začali väzniť ľudí, ktorých považovali za podporovateľov Gulenovho hnutia. Po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody zotrval na území Turecka ešte 2 mesiace a potom sa dopravil do Gruzínska. Ďalej ešte uviedol, že počas vysokoškolského štúdia bol sympatizantom hnutia Fetullah a Gulena a od roku 2012 sa spolu s ďalšími sympatizantmi Gulena stretávali v jednom dome v meste Izmir. Od roku 1995 Gulenovo hnutie, ktoré oficiálne nie je politickou stranou alebo skôr humanitárnym hnutím podporovalo a pomáhalo každému víťazovi tureckých volieb vrátane prezidenta Erdogana, ktorý sa však od hnutia odvrátil v roku 2013 kvôli ekonomickým a iným záujmom. Keďže vojaci a hodnostári, ktorí v roku 2016 plánovali štátny prevrat navštevovali Gulenove školy, Erdogan bol presvedčený, že za prevratom je Gulen a jeho hnutie. Preto v roku 2016 a neskôr dochádzalo k hromadnému zatýkaniu ľudí sympatizujúcich s týmto hnutím.
5. Ako dôvod žiadosti o azyl uviedol to, že v rokoch 2008 až 2017 bol vždy nespravodlivo a nezákonne súdený, čo vníma ako psychický nátlak zo strany štátu, a preto nemohol slobodne žiť. V roku 2008 bol na prvomájovom pochode, kde bol zbitý policajtmi a na policajnej stanici strávil 3 dni, po ktorých ho prepustili. Prvému trestnému konaniu čelil v roku 2012. V tom čase sa zúčastnil so svojou kurdskou priateľkou protestu za kurdskú slobodu. Bol zadržaný asi tri dni, po ktorých ho prepustili, pričom voči nemu prebehlo trestné konanie, keďže bol obvinený z členstva v kurdskej teroristickej strane. Trestné konanie bolo voči nemu ukončené, keďže mu neboli dokázané skutočnosti, ktoré mu boli kladené za vinu. Všetky súdne konania voči svojej osobe považuje za vykonštruované, pričom voči nemu prebieha 35 konaní s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov a to len z dôvodu toho, že ho policajti nedokázali spojiť s Gulenovým hnutím. Vedeli iba o tom, že pracoval ako súkromný šofér pre sudcu Z. Z., ktorý bol gulenovec a ktorý obvinil 120 tureckých generálov lojálnych vláde. Jeho ako šoféra sudcu nemohli zatknúť, a preto je toho názoru, že policajti donútili ľudí, aby ho zažalovali. Zažalovali ho klienti, ktorým poskytoval zdravotné poistenie v čase, keď v tejto oblasti podnikal (2015 - 2017). Mal problémy so svojimi klientmi, mal asi 35 problémových klientov, ale podľa svojich tvrdení si s nimi vysporiadal podlžnosti, napriek tomu ho zažalovali a súd ho odsúdil. Po prevrate bol v roku 2016 ešte trikrát vypovedať na policajnej stanici v Izmire, pričom vždy si ho tam nechali na 3 dni. Zisťovali, či má kontakty na sympatizantov hnutia, pričom sa ho dopytovali na sudcu Z., ktorému robil šoféra, po vypočutí ho však vždy prepustili. Žalobca pri svojej výpovedi uviedol, že z podpory alebo sympatii k hnutiu Fetulla Gulena nebol nikdy obvinený alebo trestne stíhaný. Obáva sa toho, že v prípade návratu bude v base do konca života, má obavu o svoju bezpečnosť a život, keďže nevie, ako sa tam budú voči nemu správať. Uviedol tiež že v mieste jeho bydliska ho stále navštevujú policajti a od svojho otca má informáciu, že voči nemu prebiehajú ďalšie súdne konania za nejaké obchodné transakcie, ktoré však podľa jeho vedomia nevykonal. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.
6. V administratívnom konaní zastupovali žalobcu dvaja právny zástupcovia, ktorí do konania predkladali dôkazy, stanoviská či už jednotlivo alebo v súčinnosti. Žalovaný ustálil, že v administratívnom konaní o udelenie azylu je jediným zástupcom JUDr. Čurilla, ktorý je oprávnený zastupovať žalobcu ako žiadateľa o azyl v celom konaní o udelenie azylu. Tento do konania predložil: - preklad vyhlásenia od K. F. alias Z. Z., v ktorom tento potvrdil svoj vzťah k osobe žiadateľa v rokoch 2015 - 2016, kedy mu počas jeho
účasti na stretnutiach komunity Gulen robil vodiča a sprevádzal ho, tiež potvrdil, že osobám a na miesta, ktoré určil doručil určité spisy; - dva články z internetu v tureckom jazyku k osobe Z. Z.; kópiu osobného identifikačného dokladu osoby K. F. a potvrdenie o registrácii pobytu, ktoré preukazujú povolenie osoby K. F. (Z. Z.) na pobyt v Nemeckej spolkovej republike; zároveň sa odvolal na návrh JUDr. Stankovičovej zo dňa 04.09.2022, v ktorom navrhla výsluch svedka v osobe K. F..
7. Žalovaný rozhodnutím číslo ČAS: MU-PO-154-47/2022-Ž zo dňa 07.10.2022 o žiadosti žalobcu ako žiadateľa rozhodol tak, že mu neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písmeno a) zákona o azyle (1.); neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1 písmeno a) a §20 ods. 4 zákona o azyle (2.); neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (3.) a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
8. K neudeleniu azylu podľa § 13 ods. 1 písmeno a) zákona o azyle uviedol, že na základe výpovede žalobcu ako aj všetkých dostupných informácií je zrejmé, že nesplnil zákonom stanovené podmienky pre udelenie azylu. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, ani z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie politických práv a slobôd ako to vyplýva z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a zákona o azyle.
9. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany podľa § 13c ods. 4 písmeno d) a § 20 ods. 4 zákona o azyle žalovaný uviedol, že na základe individuálneho posúdenia dôvodov menovaného nebolo preukázané, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu resp. do miesta svojho bydliska bol vystavený trvalej hrozbe vážneho bezprávia v zmysle ust. § 13a zákona o azyle.
10. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 13 ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle žalovaný uviedol, že u menovaného neboli splnené podmienky pre udelenie azylu na tento účel a to z objektívnych dôvodov, nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť.
11. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle uviedol, že nakoľko menovaný nesplnil podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany v zmysle § 13b zákona o azyle, t. j. na účel zlúčenia rodiny a to z objektívnych dôvodov nakoľko nemá na území SR žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, s ktorými by sa mohol po splnení zákonných podmienok zlúčiť, preto je posúdenie jeho žiadosti z hľadiska § 13b zákona o azyle v jeho prípade irelevantné.
II.
Správna žaloba
12. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovaného a domáha sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, pretože má za to, že týmto rozhodnutím boli porušené jeho právo na ochranu pred závažným bezprávím, v krajine pôvodu a prenasledovaním , či už vo forme fyzického a psychického násilia, zákonných policajných a súdnych opatreniach, ktoré sú vo vzťahu k žalobcovi diskriminačné a sú v konečnom dôsledku vykonávané diskriminačným spôsobom, resp. odmietnutím súdnej ochrany, ktorá môže viesť k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu.
13. Namieta, že bol v konaní nedostatočne zistený skutkový stav, pričom túto svoju námietku opiera o to, že žalovaný za účelom legislatívnych pomerov nekontaktoval žiaden turecký orgán napr.: Veľvyslanectvo Turecka a poukazuje len na informácie, ktoré získal z dostupných zdrojov ako aj na materiál - Polytematická správa o krajine, nevykonal žiadne dokazovanie vo vzťahu k tomu, že žalobca bol v rokoch 2008 - 2018 nespravodlivo a nezákonne súdený a na neho bol vyvíjaný psychický nátlak zo strany štátu, keď tento bol napadnutý a držaný policajtmi a to v podstate len pre nesúhlas s vládou a z dôvodu jeho účasti na protestoch, keďže v tom čase žil so svojou kurdskou priateľkou, bolo trestné stíhanie zastavené s poukazom na vykonštruovanosť obvinení ako aj dôkazov v tomto stíhaní pertraktovaných. Podľa vedomosti žalobcu voči nemu prebieha 35 konaní s trestnou sadzbou od 3 do 10 rokov, podľa jeho tvrdenia len z toho dôvodu, že mu nebolo možné preukázať jeho aktívnu účasť v Gullenovom hnutí. Práve v tomto smere podľa žalobcu žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie a v rozpore s logikou výkladu a hodnotenia nekriticky poukazuje príručku UNHCR, kritéria a postupy pri udeľovaní statusu
utečenca podľa Konvencie z roku 1951 a podľa Protokolu z roku 1967 o postavení utečencov kapitola II.. V ďalšom žalobca poukázal na právnu úpravu konania o azyle a cituje aj rozhodnutia NS SR.
14. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na to, že už od počiatku svojej žiadosti o azyl konzistentne poukazoval na tú skutočnosť, že v minulosti v svojej krajine pôvodu bol niekoľkokrát ako sympatizant kurdského hnutia a osoba spolupracujúca s členmi hnutia niekoľkokrát zadržaný tureckou políciou a taktiež zdôrazňoval, že dôvodom jeho trestného stíhania pre ekonomickú činnosť sú práve dôvody politické a že pre prípad návratu do krajiny pôvodu by bol vystavený hrozbe vážneho bezprávia, resp. porušovania jeho základných práv a slobôd. Poukázal na to, že v súčasnosti keďže je vo väzbe má obmedzené možnosti jeho aktívnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Túto skutočnosť nezohľadnil žalovaný v rámci vyhodnocovania výsledkov doterajšieho dokazovania, pričom práve žalovaný vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za zistenie reálií o krajine pôvodu. V tomto poukázal na rozsah doposiaľ vykonaného dokazovania ako aj na stanovisko Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR zo dňa 17.10.2022, ktoré si vyžiadal konajúci súd v rámci rozhodovania o vydávacej väzbe. Správny orgán v uvedenom nevykonal žiadne dokazovanie a neuskutočnil žiadne úkony smerujúce k zisteniu aktuálneho stavu dodržiavania zákonnosti a ľudských práv v Tureckej republike, pričom už samotná - komisia E vo svojej hodnotiacej správe zo dňa 19.10.2021 upozornila na nevyhnutnosť potreby „ realizovať kroky na zistenie nezávislosti súdnictva v Turecku“ ako aj na tú skutočnosť, že práve Turecko po vylúčení Ruskej federácie z Rady Európy medzi najpočetnejšou krajinou z hľadiska podaných sťažností na Európsky súd pre ľudské práva s tým, že v roku 2021 bolo zaznamenaných 78 podaní, pričom až v 76 boli zistené porušenia Európskeho dohovoru pre ľudské práva. Žiadateľ už v roku 2012 čelil prvému trestnému stíhaniu v súvislosti s jeho účasťou na prokurdskom proteste, kde bol zadržaný a následne trestne stíhaný pre členstvo v kurdskej teroristickej strane. Podľa žalobcu je pozoruhodné, že až následne v roku 2015 boli začaté proti nemu trestné stíhania pre ekonomickú trestnú činnosť, pričom táto svojím údajným rozsahom (vychádzajúc z rozhodnutí tureckých orgánov) je postihovaná neúmerne vysokými trestami, ktoré sa v podstate rovnajú perzekúcií a práve žiadateľ tieto trestné stíhania (niektoré z nich sú už premlčané) vníma ako sankcie za jeho prokurdské názory a aktívnu účasť v organizáciách prokurdského zamerania. V tejto rovine je preto právne irelevantné tvrdenie o tom, že sa jedná o majetkovú trestnú činnosť a nie politickú. Má za to, že žalovaný správny orgán sa nezaoberal ani len formálnou správou a reportom Úradu OSN pre ľudské práva z februára 2017 týkajúce sa prenasledovania menšín najmä kurdského pôvodu v Turecku, resp. k sympatizantom tohto hnutia. Žalobca má opodstatnenú obavu z hrozby z prenasledovania z dôvodu jeho príslušnosti k hnutiu, ktoré je oficiálne prenasledované tureckou vládou a príslušnými štátnymi orgánmi. Má za to, že v konaní nebolo postupované v súvislosti so zásadou, že v prípade pochybnosti v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu a taktiež žalovaný nepostupoval v súlade so svojou povinnosťou niesť zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu žiadateľa.
III.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 09.12.2022 zotrval na všetkých dôvodoch svojho rozhodnutia tak ako sú uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že v tomto prípade bolo potrebné skúmať, či dôvody žiadosti žalobcu o udelenie azylu boli takého charakteru, že by spĺňali kritéria prenasledovania v zmysle ust. § 8 zákona o azyle, resp. kritéria na poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ust. § 13a zákona o azyle.
16. V súvislosti s námietkou žalobcu o tom, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal len z výpovede žalobcu a z informácií z verejne dostupných zdrojov a nezisťoval legislatívne pomery v Turecku a za týmto účelom nekontaktoval žiaden úrad v Turecku, poukázal na to, že ustanovenie § 49 ods. 3 zákona o azyle nedovoľuje poskytnúť do štátu pôvodu informáciu o tom, že niekto požiadal o azyl , nakoľko ide o citlivú informáciu a dotknutej osobe by v budúcnosti mohla byť spôsobená ujma na právach v súvislosti s uplatnením tohto práva, a preto navrhol aby súd na námietku žalobcu, že vo vzťahu k zisteniu skutkového stavu - ohľadom šetrenia legislatívnych pomerov nekontaktoval krajinu pôvodu. Ide okrem iného aj o dobrú prax orgánov verejnej moci, ktorá bola zaužívaná a dôsledne rešpektovaná už pred prijatím novely č. 198/2018, ktorá tento zákaz explicitne zaviedla. Poukázal na to, že v podmienkach špecifických pre azylové konania je potrebné vychádzať predovšetkým z výpovede žiadateľa, ktorá je objektivizovaná prostredníctvom informácií získaných z verejných zdrojov. Preto navrhol, aby súd na
túto námietku neprihliadol. Poukázal na to, že pri zisťovaní skutkového stavu vychádzal z výpovede žalobcu, z informácii získanej z polytematickej správy.
17. Má za to, že sa dostatočne vysporiadal s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že dôvodom ekonomických trestných činov pre ktoré je stíhaný a žiadaný na výkon sú politické dôvody . Poukázal na to, že žalobca mal podľa jeho tvrdenia v roku 2012 čeliť prvému trestnému stíhaniu za účasť na demonštráciách, trestné stíhanie však bolo zastavené, nakoľko žalobcovi nič nebolo nepreukázané avšak Erdogan podporoval hnutie Gulena do roku 2013 a k pokusu o prevrat došlo v roku 2016, tieto skutočnosti podľa žalovaného vylučujú trestné stíhanie ekonomickej kriminality, pre ktorú je vyžiadaný do krajiny pôvodu spájať s politickými motívmi. Z dôvodu podpory s hnutím Gulen nebolo voči žalobcovi vznesené žiadne obvinenie. Podľa žalovaného súvislosť medzi ekonomickou kriminalitou a politickými motívmi sa nejaví z objektívneho hľadiska ako pravdepodobná.
18. Pokiaľ ide o námietku, že žalobca je vo vydávacej väzbe limitovaný svojimi možnosťami ochrany, tu poukázal žalovaný na to, aby súd na túto námietku neprihliadal, nakoľko má žalobca právneho zástupcu a vo vydávacej väzbe je na základe zatýkacieho rozkazu Interpol.
19. Pokiaľ žalobca poukazuje na to, že bol ako sympatizant kurdského hnutia niekoľkokrát zadržaný tureckou políciou, čo je dôvodom jeho trestného stíhania pre ekonomickú trestnú činnosť, k tomuto žalovaný uviedol, že žalobca svoju žiadosť o azyl nestaval na týchto dôvodoch a vo výpovedi uviedol, že sa len raz zúčastnil protestov za kurdskú slobodu a dopadlo to zastavením trestného stíhania a zároveň menovaný uviedol, že je sympatizantom hnutia Fetullaha Gulena a nie sympatizantom kurdského hnutia.
20. Pokiaľ tvrdí, že má byť postihnutý neúmernými trestami, žalovaný k tomu uviedol, že nie je kompetenciou ani jeho ani správneho súdu, aby hodnotili splnenie vydávacej väzby. K tomuto poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Prešove 2Ntc/11/2022, ktorý poukazuje na to, že skutky trestné podľa tureckého poriadku sú trestné aj podľa slovenského právneho poriadku, kde následne súd porovnal výšku sadzieb a taktiež sa zaoberal aj otázkou vzájomného uznávania rozhodnutí, ktoré aj odôvodnil. Žalovaný poukázal na to, že aj samotný súd v konaní o vydávacej väzbe uzavrel, že žiadosť žalobcu o azyl je účelová. Žalovaný poukázal vo svojom vyjadrení aj na tvrdenie žalobcu o tom, že jeho trestné stíhanie je premlčané aj na vyhlásenie, že ak niečo nevyplatil, tak „to v rámci reklamácie zariadi.“ Vychádzajúc zo všetkých skutočností má žalovaný za to, že žalobca sa úmyselne vyhýba trestnému stíhaniu
IV.
Replika, duplika
21. Vyjadrenie žalovaného bolo zaslané žalobcovi na repliku, tento však na toto vyjadrenie žiadnym spôsobom nereagoval.
V.
Konanie na správnom súde
22. Súd vo veci rozsudok verejne vyhlásil v zmysle ust. § 107 v spojení s ustanovením § 137 SSP dňa 07.02.2023.
VI.
Relevantná právna úprava
23. Podľa § 2 písm. d) zákona o azyle, prenasledovaním sa rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,
5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
24. Podľa § 2 písm. e) zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia 1. štát 2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo 3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v 1. a 2. bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.
25. Podľa § 2 písm. f) zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
26. Podľa § 8 písm. a) a b) zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
27. Podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo § 10.
28. Podľa § 13a zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Podľa § 13c zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b,
30. Podľa § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; to neplatí, ak rozhodne o a) neudelení azylu a cudzinec už má poskytnutú doplnkovú ochranu podľa § 13a alebo udelený azyl, alebo b) odňatí azylu podľa § 15 ods. 3 písm. c).
31. Podľa § 19a /Posúdenie žiadosti o udelenie azylu/ ods. 1 písm. a), b) a c) zákona o azyle, ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c) postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku.
32. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona o azyle, ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.
33. Podľa § 19a ods. 6 zákona o azyle, pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.
34. Podľa § 52 zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne úkony vykonávané orgánom verejnej moci, fyzickou osobou a právnickou osobou v konaní podľa tohto zákona sa vykonávajú výlučne v listinnej podobe.
35. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
37. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
38. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.
39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VII.
Právny názor správneho súdu
40. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-84-25/2021-Ž zo dňa 05.08.2021, ktorým žalovaný neudelil azyl podľa § 13 ods. 1, písmeno a) zákona o azyle (1.); neposkytol mu doplnkovú ochranu podľa § 13c ods. 1, písmeno a) a §20 ods. 4 zákona o azyle (2.); neudelil mu azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1, písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle (3.) a neposkytol doplnkovú ochranu na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1, písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
41. Inštitút azylu nie je univerzálnym inštitútom, prostredníctvom ktorého možno dosiahnuť legalizáciu pobytu v členskom štáte Európskej únie. Pre udelenie medzinárodnej ochrany je nevyhnutné splniť úzko koncipované podmienky, ktoré sú v zákone o azyle špecifikované. Konanie o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je upravené v zákone o azyle. Udelenie azylu na území Slovenskej republiky je spojené so splnením podmienok taxatívne uvedených v ustanovení § 8 zákona o azyle, t. j. v prípade žiadateľa o azyl musia byť preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, prenasledovania za uplatňovanie politických práv a slobôd a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu. V citovanom ustanovení ide o zákonné vyjadrenie ústavnej garancie poskytovania azylu cudzincom prenasledovaným za uplatňovanie politických práv a slobôd (čl. 53 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky). Dôvody pre poskytnutie azylu sú zákonom vymedzené pomerne úzko a nepokrývajú celú škálu porušovania ľudských práv a slobôd, ktoré sú tak v medzinárodnom ako aj vo vnútroštátnom kontexte uznávané. Inštitút azylu je aplikovateľný v obmedzenom rozsahu, a to len pre prenasledovanie zo zákonom uznaných dôvodov, kedy je týmto inštitútom chránená len najvlastnejšia existencia ľudskej bytosti a práva a slobody s ňou spojené, pričom udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2, písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy z tejto skutočnosti, a to v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/41/2009 zo dňa 04.08.2009).
42. Zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v
zákona o azyle) neúnosné, neprimerané či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.
43. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že povinnosť zistiť skutočný stav veci podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok) má žalovaný len v rozsahu dôvodov, ktoré žiadateľ v priebehu správneho konania uviedol, pričom zo žiadneho ustanovenia zákona nemožno vyvodiť, že by žalovanému vznikla povinnosť, aby sám domýšľal právne relevantné dôvody pre udelenie azylu žiadateľom neuplatnené a následne k týmto dôvodom vykonal príslušné skutkové zistenia (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sža/34/2009 zo dňa 01.07.2009). Zároveň však súd poukazuje v tejto súvislosti na to, že správny orgán vo veciach medzinárodnej ochrany nesie zodpovednosť za náležité zistenie reálií o krajine pôvodu. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“ („benefit of doubt“). Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie atď. dôjsť a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sža/10/2015 zo dňa 23.05.2015). 44. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu prechádzalo a po dôkladnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaný postupoval správne a v súlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie je vecne správne a zákonné. V správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci a na jeho základe bol vyvodený aj správny právny záver, s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Rozhodnutie zodpovedá zákonu aj po formálnej stránke. Žalovaný sa podľa názoru súdu dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými, pre posúdenie predmetnej veci rozhodujúcimi skutočnosťami, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad. V jeho postupe neboli zistené také procesné pochybenia, ktoré by mali za následok nezákonnosť tohto rozhodnutia.
45. Správny súd posudzujúc žalobu neformálne, aj mimo žalobných bodov, nezistil žiaden dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a teda žiadna žalobná námietka nebola spôsobilá privodiť zrušenie napadnutého rozhodnutia.
46. Súd má za to, že žalovaný pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu postupoval v súlade s platnou judikatúrou týkajúcou sa postupu správneho orgánu pri dokazovaní vo veci konania o azyle, dostatočným spôsobom zistil všetky podklady potrebné pre rozhodnutie vo veci a na vec aplikoval správne právne predpisy. Jeho správna úvaha v plnej miere korešponduje so zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplýva z administratívneho spisu a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jeho právnym posúdením. Taktiež sa súd v plnom rozsahu stotožňuje aj s vyjadrením žalovaného k jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvedeným v správnej žalobe tak ako je to uvedené v bodoch 15-20 odôvodnenia tohto rozsudku a taktiež aj s odôvodnením neposkytnutia azylu a doplnkovej ochrany žalobcovi tak, ako to uviedol žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
47. Súd má za to, že v priebehu celého konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by žalobca čelil v krajine pôvodu nejakej forme prenasledovania z dôvodov národnostných, rasových, náboženských, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, resp. nebolo preukázané, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako to vyžaduje zákon o azyle, keďže mu takéto prenasledovanie v prípade návratu nehrozilo a rovnako sa súd stotožňuje aj s posúdením žalovaného ohľadom nesplnenia podmienok doplnkovej ochrany.
48. Žalovaný správne vyhodnotil skutkový stav, keď uzavrel, že u žalobcu s ním tvrdených skutočností v kontexte s dostupným informáciami, ako aj s informáciami ktoré do konania doložil žalobca, nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z národnostných, náboženských alebo rasových dôvodov ani z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine, resp. za uplatňovanie jeho politických práv, čím správne žalovaný uzavrel, že u žalobcu neboli splnené zákonom stanovené podmienky podľa ust. § 8 zákona o azyle a teda ani § 13 ods. 1, písmeno a) zákona o azyle. Ako je zrejmé z rozhodnutí o vzatí žalobcu do vydávacej väzby, tento v krajine pôvodu čelí trestnému stíhaniu za majetkové trestné činy a zo žiadnych okolností nebolo možné vyvodiť, že by sa jednalo o trestné stíhanie za to, že bol členom Gulenovho hnutia a teda, že by tieto trestné stíhania boli motivované politicky tak, ako to uvádza žalobca. Na podporu tejto úvahy svedčí aj jeho správanie sa, keď sám žalobca sa k spáchaniu majetkových trestných činov, pre ktoré je žiadaný na výkon a na trestné stíhanie na územie Turecka priznal, čo aj vyplýva z uznesenia Krajského súdu v Prešove, čo v žiadnom prípade nemôže podporovať jeho teóriu o tom, že tieto trestné stíhania sú na politickom základe. Všetky trestné činy, pre ktoré bol žalobca odsúdený alebo je naďalej trestne stíhaný boli spáchané v roku 2015, čo v žiadnom prípade nemôže súvisieť s udalosťami, kedy došlo v Turecku k pokusu o štátny prevrat a následnému zatýkaniu členov Gulenovho hnutia. Ako je zrejmé z dostupných informácii a podkladov z dôvodu údajných sympatií ku Gulenovmu hnutiu, nikdy v Turecku nečelil žiadnemu trestnému stíhaniu a tak podľa názoru súdu jeho tvrdenia o tom, že aj v prípade trestných činov na výkon ktorých, resp. na trestné stíhanie ktorých má byť vydaný na územie Turecka sú len jeho subjektívnym presvedčením, ktoré nebolo v žiadnom prípade v konaní o udelenie azylu preukázané. Súd má za to, že jeho žiadosť o udelenie azylu je výlučne účelová s cieľom vyhnúť sa výkonu trestu alebo trestnému stíhaniu na území Turecka, taktiež ako účelový bol z tohto dôvodu odchod žalobcu do Gruzínska. Žiadna s ním tvrdených skutočností (prenasledovanie z dôvodu jeho sympatii ku kurdskej národnosti, trestné stíhanie z politických dôvodov) nebola v konaní o udelenie azylu preukázaná a ani nevyplýva zo žiadnych v konaní o udelenie azylu vyplývajúcich skutočností a teda žiadna z týchto skutočností nesvedčí o tom, že by žalobcovi v krajine pôvodu hrozilo prenasledovanie z dôvodov, ktoré predpokladá zákon v ustanovení § 8 a § 13 ods. 1, písmeno a) zákona o azyle. Taktiež žalobcom do konania predložené čestné prehlásenie K. F. ako aj články o ňom boli len snahou žalobcu poukázať na to, že pozná takúto osobu menom K. F., pôvodne Z. Z. a že tejto osobe bol udelený na území Nemecka azyl a z týchto dôvodov by mal byť udelený na území SR azyl aj jemu. Avšak súd poukazuje na to, že osoba menom K. F. bola na území Turecka v inom postavení ako je žalobca a bol jej udelený azyl na skutkovom základe, ktorý sa v žiadnych črtách nezhoduje so skutkovým stavom tvrdeným žalobcom a táto skutočnosť nemôže žalobcovi priniesť výhodnejšie postavenie na území SR než v akom sa nachádza teraz. Súd zároveň dodáva, že námietka žalobcu ohľadom zisťovania legislatívnych pomerov v Turecku je vzhľadom na charakter azylového konania nedôvodná, nakoľko v zmysle ustanovenia § 49 ods. 3 zákona o azyle ministerstvo alebo iný orgán verejnej moci nesmie v konaní o azyle a udelenie doplnkovej ochrany bez súhlasu účastníka konania podať krajine pôvodu informáciu o tom, že tento podal žiadosť o azyl, nakoľko ide o citlivú informáciu a táto by v budúcnosti mohla byť žalobcovi v krajine pôvodu na ujmu. Vychádzajúc z vyššie uvedeného má súd za to, že žalovaný v konaní správne zistil skutkový stav a na tento aplikoval zodpovedajúcu právnu úpravu, a preto sú námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe nedôvodné a neudelenie azylu podľa ust. § 13 ods. 1, písmeno a) zákona o azyle bolo dôvodné.
49. Rovnako bol správny záver žalovaného o tom, že u žalobcu nie sú naplnené predpoklady pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa ust. § 13c ods. 4, písmeno d) a § 20 ods. 4 zákona o azyle a súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so správnou úvahou žalovaného tak, ako je uvedená v odôvodnení jeho rozhodnutia.
50. Rovnako bolo na správnom skutkovom základe rozhodnuté aj o neudelení azylu na účel zlúčenia rodiny podľa ust. § 13 ods. 1, písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle ako aj o neposkytnutí doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písmeno b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.
51. Vzhľadom na vyššie uvedené súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalobu ako nedôvodnú podľa § 219 SSP zamietol.
52. Podľa ust. § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
53. Podľa ust. § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
54. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s ustanovením § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému žiadne účelné trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach, v lehote do 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.