Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-43-2014.pdf
PDF · 175.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-6C/43/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dolný Kubín samosudkyňou JUDr. Janou Veselou v právnej veci navrhovateľa: A. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. F., H. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1718, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. 13, IČO: 00166073, v konaní o zaplatenie 20.730,15 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania vo výške99,51 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.03.2014, sa navrhovateľ voči odporcovi domáhal uloženia povinnosti zaplatiť mu sumu 20.730,15 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 23.07.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Krajského súdu v Žiline, č. k. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005 bola spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1660/22, IČO: 36 405 205 (vtedy ako odporcovi) uložená povinnosť zaplatiť veriteľovi K. F. sumu 391.482,50 Sk s príslušenstvom. Pôvodný veriteľ K.Ó. F. postúpil túto pohľadávku navrhovateľovi - ako novému veriteľovi, ktorý ju následne vymáhal v exekučnom konaní, vedenom na Okresnom súde v Dolnom Kubíne pod sp. zn. 3Er/807/2006 (resp. v exekučnej veci vedenej na Exekútorskom úrade Mgr. Mariána Kráľa, súdneho exekútora so sídlom v Dolnom Kubíne, pod sp. zn. EX 250/2006). Navrhovateľ ako oprávnený vymáhal od spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o., ako povinného pohľadávku vo výške 12.994,83,- eur s príslušenstvom, pričom podkladom na vykonanie exekúcie bol exekučný titul - vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006. Okresný súd Dolný Kubín predmetnú exekúciu uznesením č. k. 3Er/807/2006-80 zo dňa zastavil z dôvodu zrušenia exekučného titulu v dovolacom konaní, na základe rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 21/2006 zo dňa 10.04.2008, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.03.2006 sp. zn. 20 Cob/296/2005, ktorý bol v tomto konaní exekučným titulom. V predmetnom exekučnom konaní bola na základe zrušeného exekučného titulu vymožená suma 315.200,- Sk (10.462,72 eur). Následne, po zrušení exekučného titulu, podal pôvodný dlžník Novák - Penzión, s.r.o., návrh na vydanie platobného rozkazu proti navrhovateľovi a žiadal, aby bol zaviazaný zaplatiť mu sumu 10.462,72 eur, ktorá bola vymožená v prospech súčasného navrhovateľa, spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 10.03.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Dňa 11.05.2010 vydal
Okresný súd v Dolnom Kubíne pod sp. zn. l0Ro 70/2010 platobný rozkaz, ktorý 18.05.2010 doručil súčasnému navrhovateľovi. Tento návrh bol odôvodnený tým, že spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o., plnila v prospech súčasného navrhovateľa na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol a tým došlo na strane súčasného navrhovateľa (vtedy oprávneného z exekúcie) k bezdôvodnému obohateniu vo výške 10.462,72 eur. Dňa 31.05.2010 podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu proti platobnému rozkazu odpor a súd nariadil pojednávanie. Následne súd vo veci rozsudkom sp. zn. 2Cb/l 5/2010 zo dňa 26.10.2010 rozhodol tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť 10.462,72,- eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti a zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 627,50,- eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.392,30,- eur. Proti vyššie uvedenému rozsudku podal odporca prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a návrh zamietol, alternatívne aby vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zároveň rozhodol o tom, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 333,53,-€. Neskôr rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012 krajský súd rozhodol, že rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č. k. 2Cb/l 5/2010-61 zo dňa 26.10.2010 v časti 1/ v ktorej bola navrhovateľovi, ktorý v tomto konaní vystupoval ako odporca uložená povinnosť zaplatiť pôvodnému navrhovateľovi, spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o., so sídlom Dolný Kubín, Hviezdoslavovo námestie 1660/22, IČO: 36 405 205, sumu 10.462,72,- € s 9%-ným úrokom z omeškania ročne od 10.03.2009 do zaplatenia, ako aj v časti 2/ ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 627,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 1.392,30€ potvrdzuje a zároveň rozhodol o tom, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania v sume 333,53,- eur. Navrhovateľ, ktorý mal v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia postavenie odporcu v odpore zo dňa 31.05.2010 i v podanom odvolaní zo dňa 13.01.2011 namietal nedostatok pasívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k nároku, ktorý bol voči nemu žalobou uplatnený. Mal za to, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Súčasný navrhovateľ tiež namietal, že súd nevykonal výsluch p. K. F., návrh na vykonanie ktorého bol prednesený na pojednávaní, pričom súd ani nezdôvodnil, prečo návrh na vykonanie dokazovania odmietol. Ďalej súčasný navrhovateľ poukázal aj na skutočnosť, že pohľadávku, ktorá bola predmetom exekučného konania postúpil zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 14.05.2008, a síce ešte v čase pred rozhodnutím dovolacieho súdu(rozsudok NS SR bol doručený žalovanému 16.06.2008) o zrušení exekučného titulu. Zmluvou o postúpení pohľadávky teda došlo k zmene subjektov na strane veriteľa. Na miesto veriteľa vstúpila spoločnosť RK-STAV, s.r.o. zastúpená konateľom K.Ó. F.. Zároveň peňažné plnenia, ktoré navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje ako vymožené v rámci exekučného konania H.. H. F., boli všetky poukázané práve spoločnosti RK-STAV, s.r.o.,teda subjektu, ktorý bol navrhovateľom v konaní na Krajskom súde v Žiline sp. zn. 20Cob/296/2005 O skutočnosti, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky bola zmluvou platnou a účinnou svedčí aj fakt, že v konaní vedenom na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 7C/99/2007, v ktorom sa pôvodný veriteľ A. F. domáhal vyslovenia neúčinnosti kúpnej zmluvy medzi Novák penzión, s.r.o. a FORWARD, s.r.o. súd vydal uznesenie o pripustení zmeny účastníkov tak, že z konania vystúpil A. F. a na jeho miesto vstúpil nový navrhovateľ a to z dôvodu podľa § 92 ods. 2 a 3 OSP. Navrhovateľ má za to, že vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Žiline, č. k. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005, je nezákonný a postup súdu bol nesprávny, dôsledkom nesprávneho úradného postupu a nezákonných rozhodnutí uvedených vyššie je vznik škody, za ktorú v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovedá štát, nakoľko by poškodený nikdy neuzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky s pôvodným veriteľom - K.L. F., keby nemal vedomosť o tom, že ide o právoplatný a vykonateľný exekučný titul. V dôsledku takéhoto nesprávneho postupu v konaniach 20 Cob/296/2005 č. k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005 vznikla poškodenému škoda vo výške 10.462,72 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne, nakoľko peňažné prostriedky, ktoré boli vymožené v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade H.. H. F., súdneho exekútora so sídlom v Dolnom Kubíne, pod sp. zn. EX 250/2006, na podklade neskôr zrušeného rozsudku Krajského súdu v Žiline, č. k. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4Cb 54/04-136, boli poukázané práve spoločnosti RK-STAV, s.r.o. na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli ešte pred doručením rozsudku Najvyššie súdu a v súčasnosti si tieto od žalobcu vymáha spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/l 5/2010-61 zo dňa 26.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012. Podľa § 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len zákona
č. 514/2003 Z.z.) štát zodpovedá za podmienok ustanovených uvedeným zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci. Právo na náhradu škody v zmysle § 5 zákona č. 514/2003 Z.z., ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. V zmysle § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. je zrejmé, že štát zodpovedá za škodu spočívajúcu vo vynaložených nákladoch na trovy obhajoby a orgánom príslušným na konanie v mene štátu o tomto nárokuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podmienkami vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a nezákonným rozhodnutím je:1/ nezákonné rozhodnutie a/alebo nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinné súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a/alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. V posudzovanej veci došlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia: Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005. Škodou je ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi, pričom sa rozoznáva skutočná škoda (zmenšenie majetku poškodeného) a ušlý zisk (to, čo by poškodený mohol získať nebyť vzniku škody). Výška škody je určená exekučným titulom- právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012 ktorý špecifikuje pohľadávku voči poškodenému, a je nasledovná: istina 10.462,73 €, 9 % úrok od 10.03.2009 ku dňu 27.09.2012, t.j. 3.348,64 €, suma 961,03 € z titulu trov súdneho konania, suma 1.392,30 € z titulu trov právneho zastúpenia, trovy exekučného konania (poplatok za vydanie poverenia, trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, odmena exekútora a náklady exekúcie) 4.565,46 € t.j. celkovo suma 20.730,15eur.Nezákonné rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20 Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006, ktorým bol zmenený rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín, č. k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005, spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci v zmysle ust. § 241 ods. 2 písm. c) OSP. Ako ďalej konštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3 Obdo 21/2006 pod nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. Dôsledkom toho omylu súdu bola skutočnosť, že súčasný navrhovateľ uzavrel s postupcom K. F. dňa 24.04.2006 zmluvu o postúpení pohľadávky, nakoľko mal za to, že rozsudok krajského súdu sp. zn. 20Cob 296/2005 zo dňa 16.03.2006 je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom. Aj napriek skutočnosti, že peňažné prostriedky, ktoré boli vymožené v exekučnom konaní vedenom na Exekútorskom úrade H.. H. F., súdneho exekútora so sídlom v Dolnom Kubíne, pod sp. zn. EX 250/2006, boli poukázané práve spoločnosti RK-STAV, s.r.o.na základe zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú uzavreli ešte pred doručením rozsudku Najvyššieho súdu, si v súčasnosti tieto od navrhovateľa vymáha spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012. Podľa § 5 Zákona č. 514/2003 Z.z.právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. Navrhovateľ síce nebol pôvodným účastníkom konania, nakoľko ale uzavrel s účastníkom konania K. F. dňa 24.04.2006 zmluvu o postúpení pohľadávky, vstúpil do práv postupcu a nesprávnym rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 20Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006 vznikla škoda práve jemu. Príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody je nevyhnutným predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a znamená, že musí byť medzi existenciou protiprávneho úkonu a vznikom škody daný vzťah príčiny a následku, pričom dôkazná povinnosť ohľadom existencie takéhoto vzťahuje na poškodenom, ktorý si nárok
na náhradu škody uplatňuje. Vo vzájomnej súvislosti javov má každý následok niekoľko vzájomne súvisiacich príčin, rovnako tak ako každá príčina má niekoľko vzájomne súvisiacich následkov. Každá príčina je ďalej následkom iných príčin a následok príčinou iných následkov. V poradí navzájom súvisiacich príčin, ktoré spôsobujú určitý následok, nie sú všetky príčiny rovnako významné. Niektoré z nich sú dôležitejšie (hlavné príčiny) a pre určitý následok rozhodujúce, iné sú menej významné, ale pre určitý následok nutné, ďalšie sú podružné, pre následok nevýznamné. Posúdenie, ktoré príčiny sú hlavné a ktoré sú podružné, je vecou hodnotenia všetkých okolností konkrétneho prípadu, pokiaľ je protiprávny úkon jednou z príčin skutočne vzniknutej škody, a to jednou z hlavných príčin, je daná príčinná súvislosť medzi ním a vzniknutou škodou. (5Cz 39/1965 Najvyššieho súdu). Navrhovateľ má za to, že v danej veci je splnená aj požiadavka príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Nebolo sporné, že v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (23.05.2006) bol exekučný titul - rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20Cob/296/2005 zo dňa 16.03.2006 právoplatným a vykonateľným. V čase medzi vymožením peňažných prostriedkov súdnym exekútorom H.. H. F., uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom A. F. a postupníkom spoločnosťou RK- STAV, s.r.o. a poukázaním vymoženej sumy práve postupníkovi, došlo k rozhodnutiu Najvyššieho súdu, ktorým zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu pre omyl súdu pri aplikácií práva na zistený skutkový stav. V prípade, ak by súd prvého stupňa v konaní sp. zn. 4Cb 54/04 ako aj odvolací súd v konaní sp. zn. 20 Cob 296/2005 vec správne právne posúdil, nebola by škoda vznikla, keďže súčasný žalobca by neuzavrel ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky s postupcom K. F. a rovnako by vymožené prostriedky ďalej nepostúpil spoločnosti RK-STAV, s.r.o. V súčasnosti si spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. na základe právoplatného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 2Cb/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012 uplatňuje voči navrhovateľovi zaplatenie vymoženej sumy 10.462,72,- € s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia, navrhovateľ ale vymoženú pohľadávku postúpil spoločnosti RK-STAV, s.r.o. ešte pred doručením rozsudku Najvyššieho súdu, a preto na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a súčasným plnení spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. mu vznikla škoda. Navrhovateľ má za to, že sú splnené podmienky na vznik nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. a týmto návrhom si uplatňuje jej náhradu v celkovej výške 20.730,15 €. V súlade s § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. požiadal príslušný orgán o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody, a to žiadosťou zo dňa 15.07.2013, doručenou odporcovi dňa 22.07.2013. Nakoľko príslušný orgán, Ministerstvo spravodlivosti SR, žiadosti navrhovateľa o náhradu škody nevyhovel, domáha sa navrhovateľ svojich práv súdnou cestou. Navrhovateľ sa nestotožňuje s tvrdeniami uvedenými v odpovedi Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.01.2014 a má za to, že v posudzovanom prípade sú podmienky vzniku zodpovednosti žalovaného za spôsobenú škodu splnené. Ako príslušenstvo si navrhovateľ uplatňuje úrok z omeškania v zákonnej výške určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. a výškou základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania. Keďže pri nároku na náhradu škody nie je ustanovený čas plnenia, treba podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka vychádzať z toho, že škodca je povinný škodu nahradiť prvý deň po tom, čo ho veriteľ o splnenie požiadal. Navrhovateľ kvalifikovane požiadal o náhradu škody svojou žiadosťou, ktorá bola doručená odporcovi 22.07.2013, a preto prvým dňom omeškania je 23.07.2013.
Odporca sa k žalobnému návrhu vyjadril písomne, ako aj na pojednávaní. V písomnom vyjadrení, doručenom tunajšiemu súdu dňa 16.06.2014 uviedol, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok - aby nastala udalosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, vznik samotnej škody/ujmy a predovšetkým, príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím môže byť úspešný len ten navrhovateľ, ktorý preukáže tri skutočnosti zároveň - existenciu nezákonného rozhodnutia v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z., vznik škody, a tiež, že táto škoda by navrhovateľovi nebola vznikla, keby neprišlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak nie je daná príčinná súvislosť, nevzniká zodpovednosť za škodu, pričom nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, ale vždy sa vyžaduje dôkaz ojej existencii. Odporca má za to, že v danom prípade nedošlo k naplneniu zákonných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za škodu a žalobný návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Navrhovateľ opiera svoj žalobný návrh o tvrdenie, že v dôsledku vydania rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.03.2006, sp. zn. 2oCob 296/2005, ktorý bol neskôr uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.04.2008, sp. zn. 3 Obdo 21/2006 zrušený, sa voči nemu viedla exekúcia
pre vydanie bezdôvodného obohatenia (plnenia priznaného a vymoženého na základe zrušeného rozsudku krajského súdu), a to aj napriek skutočnosti, že plnenie priznané a vymožené na základe zrušeného rozsudku krajského súdu navrhovateľ postúpil tretej osobe. Podľa tvrdenia navrhovateľa v prípade, ak by súd prvého stupňa v konaní sp. zn. 4Cb 54/04 ako aj odvolací súd v konaní sp. zn. 20 Cob 296/2005 vec správne právne posúdili, nebola by vznikla škoda, keďže navrhovateľ by neuzavrel ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávky s postupcom Róbertom Kapalom a rovnako by vymožené prostriedky ďalej nepostúpil spoločnosti RK- STAV, s.r.o. Navrhovateľ vymoženú pohľadávku postúpil spoločnosti RK-STAV, s.r.o. ešte pred doručením rozsudku Najvyššieho súdu, a preto na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a súčasným plnením spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. mu vznikla škoda. Už z vyjadrenia navrhovateľa odôvodňujúceho vznik škody je zrejmé, že pokiaľ aj navrhovateľovi vznikla ujma na jeho majetku predstavovaná peňažnými prostriedkami vymoženými (vymáhanými) od neho spoločnosťou Novák - Penzión, s.r.o. titulom bezdôvodného obohatenia, táto nie je v priamej príčinnej súvislosti zapríčinená zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 2oCob 296/2005. Rozsudkom zo dňa 14.03.2005, sp. zn. 4Cb 54/04-136, Okresný súd Dolný Kubín v celom rozsahu zamietol žalobu K. F., bytom Aleja slobody č. 1892/54, 026 01 Dolný Kubín, proti spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo nám. č. 1660/22, 026 01 Dolný Kubín. Rozsudkom zo dňa 16.03.2006, sp. zn. 2oCob 296/2005, Krajský súd v Žiline zamietavý rozsudok okresného súdu zmenil, a zaviazal spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. na zaplatenie sumy 391.482,50,- Sk (12 994,83,-EUR) a na náhradu trov konania K. F.. Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 07.04.2006 bola táto súdom priznaná pohľadávka veriteľom K. F. postúpená na A. F., bytom H. N.. Č.. XXXX/XX, XXX XX G. F. (žalobcu v tomto konaní), ktorý ju následne začal od spoločnosti Novák
- Penzión, s.r.o. vymáhať v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 3Er 807/2006. Uznesením zo dňa 10.04.2008, sp. zn. 3 Obdo 21/2006, Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline vo veci sp. zn. 2oCob 296/2005 a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, v ktorom Krajský súd v Žiline rozsudkom zo dňa 15.04.2009, sp. zn. 3Cob 204/2008, zamietavý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdil. V dôsledku zrušenia prvého rozsudku krajského súdu, ktorý bol exekučným titulom pre vymoženie sumy 391 482,50Sk s príslušenstvom v exekučnom konaní sp. zn. 3Er 807/2006, bola predmetná exekúcia zastavená, pričom ku dňu zastavenia exekúcie (14.01.2009) bola súdnym exekútorom v prospech žalobcu vymožená (a žalobcovi súdnym exekútorom vyplatená) suma vo výške 315 200,-Sk (10 462,72EUR). Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa následne spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. domáhala od navrhovateľa zaplatenia sumy 315.200,-Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia žalobcu na úkor spoločnosti Novák
- Penzión, s.r.o., pričom rozsudkom Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 26.10.2010, sp. zn. 2Cb 15/2010, právoplatného v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.06.2012, sp. zn. 14Cob 66/2011, bol navrhovateľ zaviazaný na zaplatenie sumy 10 462,72EUR (315 200,-Sk) s príslušenstvom, a na zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. Z načrtnutého prehľadu je zrejmé, že Krajský súd v Žiline (ďalej len "krajský súd") v konaní vedenom pod sp. zn. 2oCob 296/2005 dňa 16.03.2006 vydal rozsudok, ktorý bol po nadobudnutí právoplatnosti neskôr uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v dovolacom konaní zrušený, a na účely zák. č. 514/2003 Z. z. je tak možné tento rozsudok označiť za nezákonné rozhodnutie. Navrhovateľovi však v súvislosti so zrušením tohto rozsudku nevznikla žiadna škoda, za ktorú by mal niesť zodpovednosť štát, odporca v tomto konaní. Podľa ustálenej judikatúry škodou sa chápe ujma, ktorá nastala alebo sa prejavuje v majetkovej sfére poškodeného a je možné ju objektívne vyjadriť v peniazoch ( R 55/1971 ). Uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby bol dosiahnutý majetkový stav existujúci pred vznikom škody. Ušlým ziskom sa rozumie ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva vtom, že v dôsledku škodnej udalosti nedošlo k zväčšeniu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné, v prípade že by nedošlo ku škodnej udalosti, odôvodnene očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ). Namietaným nezákonným rozsudkom bola spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. zaviazaná na peňažné plnenie, ktorého časť v rozsahu 315 200,-Sk (10 462,72,-EUR) bola následne navrhovateľom v exekučnom konaní aj vymožená. Týmto rozsudkom teda navrhovateľ nebol na svojom majetku ukrátený, ale naopak sa jeho majetok zväčšil. Zrušením rozsudku nastal právny stav, v ktorom neexistuje právny titul pre peňažné plnenie zo strany spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o., ako ani pre jeho prijatie navrhovateľom. Dôsledkom zrušenia rozsudku 2oCob 296/2005 zo dňa 16.03.2006 teda bola povinnosť navrhovateľa plnenie prijaté od spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. bez právneho dôvodu, resp. z dôvodu, ktorý odpadol, vrátiť. V prípadoch vrátenia/vydania neoprávnene prijatého plnenia (teda i v prípade navrhovateľa) však nie je možné hovoriť o vzniku škody. Škoda, ktorej náhradu si žalobca v tomto konaní uplatňuje
od štátu, zodpovedá pohľadávke vymáhanej od neho v exekučnom konaní Ex 103/2012 vedenom na exekútorskom úrade E.. E. D. so sídlom v Liptovskom Mikuláši na podklade rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 26.10.2010, sp. zn. 2Cb 15/2010. Týmto rozsudkom bol navrhovateľ titulom vydania bezdôvodného obohatenia zaviazaný na zaplatenie sumy 10 462,72,-EUR (315 200,-Sk) s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 10.03.2009 do zaplatenia, na zaplatenie trov konania v sume 627,50EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1 392,30EUR v prospech spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. Súčasťou navrhovateľom uplatnenej škody sú i trovy vedenej exekúcie. Medzi namietaným nezákonným rozhodnutím krajského súdu a vznikom navrhovateľom uplatnenej škody však nie je daná priama a bezprostredná príčinná súvislosť. Príčinná súvislosť ako predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Navrhovateľ nebol účastníkom súdneho konania, v ktorom bolo vydané namietané nezákonné rozhodnutie a do vzájomného záväzkovoprávneho vzťahu veriteľ-dlžník so spoločnosťou Novák- Penzión, s.r.o. vstúpil až na základe zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej s postupníkom po právoplatnosti rozsudku vydaného v konaní 2oCob 296/2005. Po vymožení väčšej časti priznanej pohľadávky došlo k situácii, že exekučný titul pre jej vymáhanie odpadol a povinnému z exekúcie vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu v rozsahu exekučne vymoženej pohľadávky vo výške 10 462,72EUR. Ako už bolo vyššie uvedené, v prípadoch vydania neoprávnene prijatého plnenia nie je možné hovoriť o vzniku škody, a preto istina vymáhaná v exekučnom konaní Ex 103/2012 nemôže byť škodou spôsobenou navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ namieta skutočnosť, že finančnými prostriedkami vymoženými od spoločnosti Novák- Penzión, s.r.o. už nedisponuje a vymáhanú pohľadávku postúpil na tretiu osobu, odporca poukazuje na právoplatný rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 26.10.2010, sp. zn. 2Cb 15/2010, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť na zaplatenie predmetnej sumy. Spôsob, akým navrhovateľ naložil s prostriedkami vymoženými od povinného v exekučnom konaní sp.zn. 3Er/807/2006 je pre vznik zodpovednosti štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z. z. irelevantný. Trovy konania a trovy právneho zastúpenia z konania vedeného na Okresnom súde Dolný Kubín pod sp. zn. 2Cb 15/2010, vymáhané v exekúcii spolu s istinou, je žalobca povinný zaplatiť spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín zo dňa 26.10.2010 ako príslušenstvo vymáhanej pohľadávky z dôvodu procesného neúspechu v predmetnom konaní. Tieto trovy nevznikli ani neboli vyvolané vydaním nezákonného rozhodnutia - rozsudku krajského súdu zo dňa 16.03.2006. sp. zn. 2oCob 2Q6/2005. Namietané nezákonné rozhodnutie bolo zrušené 10.04.2008 a nový rozsudok potvrdzujúci zamietavý rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín bol vydaný dňa 15.04.2009. Žalobca ani po vydaní tohto nového potvrdzujúceho rozsudku o zamietnutí pôvodnej žaloby proti spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. plnenie vymožené od tejto spoločnosti v exekučnom konaní sp. zn. 3Er 807/2006 nevydal, a Novák - Penzión, s.r.o. tak bola nútená obrátiť sa so svojim nárokom na vydanie tohto plnenia na súd (návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 08.04.2010), na ktorom bola úspešná a súd jej z tohto dôvodu priznal i náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia, ktoré jej v tomto konaní vznikli. Nie je preto dôvod tieto trovy, vzniknuté v inom konaní, ako v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie a vyvolané inými okolnosťami ako vydanie samotného nezákonného rozhodnutia, dávať do súvisu s namietaným nezákonným rozhodnutím, a medzi nezákonným rozhodnutím krajského súdu a takto vzniknutými trovami nie je daná priama príčinná súvislosť, nakoľko vznik týchto trov zapríčinil žalobca odmietaním plnenia svojich záväzkov. Rovnaké konštatovanie platí i pre trovy exekučného konania Ex 103/2012, ktoré boli vyvolané jedine v dôsledku neplnenia záväzku žalobcom ani po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu, v dôsledku čoho bola spoločnosť Penzión - Novák, s.r.o. nútená obrátiť sa s vymáhaním takto judikovaného záväzku na orgány určené na uskutočnenie núteného výkonu rozhodnutí. Odporca zároveň upriamuje pozornosť súdu na skutočnosť, že škoda, ktorej náhradu si navrhovateľ uplatňuje, ešte nevznikla, a nie je tak možné zo strany žalobcu žiadať ani o jej náhradu. Škoda na strane poškodeného, ako jeden zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu podľa hmotného práva, musí pritom existovať najneskôr v čase, keď súd o uplatnenom nároku rozhoduje f§ 154 OSP). V zmysle rozsudku NS ČR z 23.02.2005, sp. zn. 25 Cdo 1704/2004) pokiaľ škoda neexistuje k okamihu, v ktorom súd rozhoduje o uplatnenom nároku na jej náhradu, bol nárok uplatnený predčasne, a súd
žalobu zamietne tzv. "pre tentokrát, bez toho, aby sa musel zaoberať splnením ďalších predpokladov zodpovednosti za škodu. Navrhovateľom uplatnená škoda má spočívať v nároku a jeho príslušenstve vymáhanom v exekučnom konaní Ex 103/2012, ktoré však (podľa doterajších poznatkov odporcu) nie je ukončené, a nie je tak možné ani ustáliť výšku škody, ktorá má/mala byť navrhovateľovi spôsobená. Odporca má na základe vyššie uvedeného za to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie podmienok vzniku nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2005 Z. z., nakoľko nie je preukázaný vznik škody, ako ani príčinná súvislosť medzi rozsudkom Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.03.2006, sp. zn. 2oCob 296/2005, a vznikom navrhovateľom tvrdenej škody a odporca žiada o zamietnutie návrhu v celom rozsahu.
Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pred otvorením ktorého navrhovateľ, prostredníctvom svojho zástupcu, zobral návrh v časti o zaplatenie 5,5% úroku z omeškania ročne zo sumy 20.730,15 eur za obdobie od 23.07.2013 do 22.01.2014 späť. Postupujúc podľa ust. § 96 ods. 1 až 3 OSP súd rozhodol o zastavení konania v späťvzatej časti, a to uznesením vyhláseným dňa 06.08.2014, ktoré bolo písomne vyhotovené pod č.k. 6C/43/2014-75, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2014.
Právny zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní dňa 06.08.2014 o.i. vyjadril k vyjadreniu odporcu tak, že ak v ňom odporca uvádzal nedostatok príčinnej súvislosti, tak poukázal na to, že navrhovateľ by nikdy nepodpísal zmluvu o postúpení pohľadávky, keby neexistovalo právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bola táto pohľadávka judikovaná. Tu upriamuje pozornosť na rozhodnutie publikované pod č. R 21/1992, v zmysle ktorého treba skúmať príčinu, ktorá vyvolala vznik škody a to nie z hľadiska časového, ale z hľadiska vecného. Medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím existuje vzťah príčinnej súvislosti, pretože ak by rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo zrušené, nebolo by zastavené exekučné konanie tunajšieho súdu č.k. 3Er 807/2006 a navrhovateľ by nebol zaviazaný uznesením vydaným v tomto konaní dňa 14.01.2009 na zaplatenie trov exekúcie. Rovnako by nebol zaviazaný na vrátenie plnenia vymoženého v exekučnom konaní. Pokiaľ odporca vo svojom vyjadrení namietal to, že škoda nevznikla, tak súdu predložil listinné doklady, z ktorých vyplýva, že v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom E.. E. D. pod č. EX 103/2012 došlo k vymoženiu pohľadávky voči navrhovateľovi, v ktorej bol exekučným titulom rozsudok tunajšieho súdu č.k. 2Cd/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010 v spojení s rozsudkom KS v Žiline čk. 14Cob/66/2011 zo dňa 28.6.2012. Konkrétne predložil zrušenie exekučného príkazu zo dňa 08.01.2014, z ktorého vyplýva, že došlo k vymoženiu pohľadávky a jej príslušenstva a s poukazom na § 96 ods. 4 Exekučného poriadku. Ďalej predložil pokladničné potvrdenky v počte 3 ks o vklade hotovosti, ktoré vykonal navrhovateľ v prospech účtu súdneho exekútora.
Poverený zamestnanec odporcu na pojednávaní uviedol, že ak by aj škoda vznikla, žaloba je nedôvodná preto, že nemohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím KS v Žiline 20Cob/296/2005, ktoré spĺňa podmienku nezákonného rozhodnutia z dôvodu jeho zrušenia dovolacím súdom a to preto, že toto rozhodnutie navrhovateľovi neukladalo žiadne povinnosti, ale len práva. Po podaní dovolania navrhovateľ postúpil, resp. mal postúpiť pohľadávku späť a takisto aj časť pohľadávky vymoženej v exekučnom konaní 3Er 807/2006. Ak takto postupoval, konal v rozpore s povinnosťou predchádzať vzniku škody s poukazom na § 415 Občianskeho zákonníka, konal špekulatívne a v rozpore s dobrými mravmi. Zdôraznil, že k postúpeniu došlo po podaní dovolania resp. potom čo mal o podaní dovolania navrhovateľ vedomosť. Tieto závery sa týkajú škody, uplatňované titulom istiny a vo vzťahu k ďalším zložkám uplatňovanej škody, a to úroku z omeškania a trovám súdneho konania, trovám právneho zastúpenia a trovám exekúcie navyše treba doplniť, že úroky z omeškania by neboli vznikli, keby navrhovateľ postupoval podľa § 415 a v súlade s dobrými mravmi a nárok na trovy by nevznikol, ak by si navrhovateľ povinnosť vrátiť vymoženú sumu splnil dobrovoľne. Tieto nároky, t.j. úrok z omeškania a trovy vznikli v príčinnej súvislosti s dobrovoľným nesplnením povinnosti navrhovateľa vyplývajúcej z rozsudku tunajšieho súdu 4Cb/54/04-136 zo dňa 14.03.2005 v spojení s rozsudkom KS v Žiline 14Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012. Pokiaľ na právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní poukazoval na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu a odvolacieho súdu, tak tento nie je špecifikovaný v žalobe a nebol označený nijako ani na tomto pojednávaní. Napokon odporca namieta na strane navrhovateľa nedostatok aktívnej legitimácie s poukazom n a § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Právny zástupca navrhovateľa k tomu uviedol, že pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej legitimácie, poukazuje na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávky navrhovateľ vstúpil do práv postupcu vrátane práv procesných a súčasne je subjektom na strane ktorého vznikla škoda, pretože to bol on, kto zaplatil, resp. od ktorého bola vymožená suma v exekučnom konaní pred súdnym exekútorom E.. E. D.. Pokiaľ odporca uvádza, že trovy konania a úroky z omeškania by nevznikli, pokiaľ by navrhovateľ svoje povinnosti plnil dobrovoľne tak k tomu uvádza, že ide o účelové tvrdenie, pretože v konaní 2Cb/15/2010 sa navrhovateľ v pozícii odporcu bránil vráteniu vymoženej sumy z dôvodov, ktoré tomuto konaniu predchádzali. Využíval len práva, ktoré mu ako účastníkov konania priznáva Občiansky súdny poriadok. Neobstojí preto poukaz na § 415 Občianskeho zákonníka v súvislosti s čím zdôraznil, že zodpovednosť štátu podľa zákona č. 514/2003 je objektívna, teda štát sa jej nemôže zbaviť. Taktiež poukázal na skutočnosť, že k postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy zo dňa 24.4.2006, kedy rozhodnutie KS v Žiline bolo síce vyhlásené, ale ešte nebolo právoplatné, nakoľko nebolo doručené účastníkom konania. Keby KS v Žiline nerozhodol tak, ako rozhodol navrhovateľ by nikdy zmluvu o postúpení pohľadávky neuzavrel. Pokiaľ bolo uvádzané, že nesprávny úradný postup sa doposiaľ nešpecifikoval, tak to nie je pravda, pretože bol uvedený v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a tiež v žalobe, keď nesprávnym úradným postupom bol postup, ktorý predchádzal vydaniu nezákonného rozhodnutia
- rozsudku KS v Žiline č.k. 20Cob/296/2005.
Poverený zamestnanec odporcu k prednesu právneho zástupcu navrhovateľa uviedol, že pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, týmto sa rozumie postup v rozpore s právnymi normami a od navrhovateľa v takýchto prípadoch, pokiaľ je zastúpený advokátom, sa vyžaduje aby tieto právne normy špecifikoval. Tento záver vyplýva z rozhodnutia NS SR 4Cdo/60/2003 publikovanom pod č. 1/2004. Súčasne poukázal na rozhodnutie NS SR 24/2004 publikované pod č. 23/2011 podľa ktorého je nesprávnym úradným postupom len taký postup, ktorý nenašiel svoj výraz v nezákonnom rozhodnutí. Obdobný záver vyplýva aj z rozhodnutia NS ČR 2CdoN129/1997.
Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dokladmi a súdnymi rozhodnutiami, ktoré do spisu predložil navrhovateľ so žalobou (č.l. 6 až 40 spisu), správou súdneho exekútora E.. E. D. (č.l. 73-74 spisu) a listinami, ako aj rozhodnutiami založenými v spisoch tunajšieho súdu č.k. 3Er/807/2006 a 2Cb/15/2010, tak ako súd tieto špecifikované v zápisnici o pojednávaní zo dňa 22.09.2014.
Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že si presne nepamätá, kedy to bolo, ale kupoval pohľadávku od p. F. za sumu 391.000,- Sk. Pohľadávka, ktorú mal p. F. voči Novák Peziónu s.r.o. bola vyššia než 391.000,- Sk a on ju kupoval preto, aby na tom zarobil. Potom sa spustila exekúcia, v ktorej bolo čosi vymožené, ale nevie, či celá vymáhaná suma a niečo z nej mu bolo vyplatené, ale koľko to už nevie. Potom sa dohodol s p. F., že vzhľadom na to, že sa to celé skomplikovalo mu pohľadávku postúpi zase naspäť, ale už na jeho firmu. On mu za postúpenie zaplatil, takže sa mu vrátilo to, čo sa postupovalo pôvodne, takže na tom ani neutrpel ale ani nezarobil, ale stratil na tom, že exekúciu, ktorú viedol exekútor D. musel zaplatiť celú on. Bolo to okolo 23.000,- eur. Niečo vložil v hotovosti a niečo mu zase bolo strhnuté z účtu. Tieto vklady urobil preto, že súdny exekútor mu chcel predať chatu, aj stavebný pozemok. Tak radšej chatu predal a peniaze dal exekútorovi. Na otázku súdu navrhovateľ uviedol, že on rozprával s K. F. o tom, že peniaze ktoré od neho vymáha exekútor D. by mu mal preplatiť, ale on povedal, že jeho firma je už zrušená, skrachovala. Na otázku svojho zástupcu navrhovateľ uviedol, že keby pohľadávka ktorú kupoval od K. F. nevyplýva z právoplatného súdneho rozhodnutia, tak by takúto pohľadávku nekúpil.
Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Dňa 16.03.2006 Krajský súd v Žiline vyhlásil rozsudok (sp.zn. 20Cob/296/2005), ktorým zmenil rozsudok tunajšieho súdu č.k. 4Cb 54/04-136 zo dňa 14.03.2005 tak, že odporcovi vystupujúcemu vo veci (Novák - Penzión, s.r.o.) uložil, aby navrhovateľovi (K. F.) zaplatil sumu 391.482,50 Sk. Vo výroku, ktorým súd zamietol návrh v časti o zaplatenie 8,98% úroku z omeškania ročne zo sumy 391.482,50 Sk od 09.12.2003 do zaplatenia, prvostupňový rozsudok potvrdil a odporcu zaviazal na náhradu trov
prvostupňového a odvolacieho konania v sume 36.956,- Sk (č.l. 6 až 9 spisu). Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2006 a nachádza sa na č.l. 6 spisu.
Dňa 07.04.2006 K. F. uzavrel Zmluvu o postúpení pohľadávky s navrhovateľom v tomto konaní (A. F.), ktorej predmetom bolo postúpenie pohľadávky K. F. voči spoločnosti Novák -Penzión, s.r.o. vo výške 1.297.999,50 Sk s 8,98% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2004 do zaplatenia vyplývajúcej zo zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2022 vrátane dodatku č. I zo dňa 03.11.2003. Súčasťou postupovanej pohľadávky bola pohľadávka, ktorá bola priznaná rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 20Cob 296/05 zo dňa 16.03.2006 v sume 391.482,- Sk s príslušenstvom, ako aj vrátane trov konania a je zdokumentovaná v spise Okresného súdu Dolný Kubín sp. zn. 4Cb 54/04. V zmluve bolo dohodnutá odplata za postúpenie vo výške 1.050.000,- Sk s tým, že túto postupca (K. F.) dlhuje postupníkovi (A. F.) a bude zaplatená tak, že akákoľvek časť vymoženej sumy na účet postupníka (A. F.) sa odpočíta z existujúceho dlhu postupcu (K. F.) voči postupníkovi (A. F.). Zmluva o postúpení pohľadávky sa nachádza na č.l. 10-11 spisu tunajšieho súdu č.k. 3Er/807/2006.
Dňa 23.05.2006 bol súdnemu exekútorovi H.. H. F. doručený návrh na vykonanie exekúcie, ktorým A. F., prostredníctvom advokáta E.. E. J. navrhol vykonanie exekúcie proti povinnému Novák - Penzión, s.r.o. za účelom vymoženia pohľadávky priznanej rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 20Cob 296/05 zo dňa 16.03.2006 v sume 391.482,- Sk s príslušenstvom pozostávajúcim z trov prvostupňového a odvolacieho konania v sume 36.956,- Sk, poplatku za vydanie poverenia 500,- Sk a trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 10.684,- Sk (č.l. 1 až 3 spisu tunajšieho súdu č.k. 3Er/807/2006).
Dňa 10.04.2008 Najvyšší súd SR vydal uznesenie č.k. 3Obdo 21/2006, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20Cob 296/05 zo dňa 16.03.2006 (č.l. 29 spisu).
S dátumom 14.05.2008 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi postupcom A. F. a spoločnosťou RK-STAV, s.r.o. ako postupníkom (v mene ktorej ako konateľ konal K. F.), predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky vo výške 391.482,- Sk s príslušenstvom, priznanej rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 20Cob 296/05 zo dňa 16.03.2006 v sume 391.482,- Sk s príslušenstvom, keď pohľadávka je dokumentovaná v spise Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4Cb 54/04. K. F. uznal podpis na uvedenej zmluve za svoj dňa 28.05.2008. Zmluva sa nachádza na č.l. 16 spisu.
Dňa 17.06.2008 Novák - Penzión, s.r.o. navrhla, prostredníctvom zvoleného advokáta, zastavenie exekúcie (č.l. 62 spisu č.k. 3Er/807/2006) a dňa 09.07.2008 súdny exekútor na základe oznámenia oprávneného zo dňa 02.07.2008 navrhol pripustenie zmeny účastníka konania z oprávneného A. F. na RK-STAV, s.r.o. (č.l. 69 spisu č.k. 3Er/807/2006). V ten istý deň súdny exekútor súdu doručil aj podnet na zastavenie exekúcie, v ktorom o.i. oznámil, že v priebehu exekučného konania celkovo vymohol 373.100,- Sk, z ktorej sumy si súdny exekútor ponechal na trovy exekúcie sumu 57.900,- Sk, sumu 253.600,-Sk poukázal na účet právneho zástupcu oprávneného a priamo oprávnenému vyplatil celkom 61.600,- Sk. Suma 253.600,- Sk a 61.600,- Sk predstavuje spolu 315.200,- Sk (10.462,72 eur). Podnet sa nachádza na č.l. 73 spisu č.k. 3Er/807/2006.
Uznesením č.k. 3Er/807/2006-80 zo dňa 14.01.2009 tunajší súd rozhodol o zastavení exekúcie s poukazom na ust. § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku, podľa ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným. Druhým výrokom bol A. F. ako oprávnený zaviazaný na náhradu trov exekúcie súdneho exekútora vo výške 259,29 eur a tretím výrokom nebola povinnému priznaná náhrada trov exekúcie. Voči uvedenému uzneseniu nebolo podané žiadne odvolanie a stalo sa tak právoplatným dňa 02.03.2009 (č.l. 83 spisu č.k. 3Er/807/2006).
Uznesením č.k. 3Er/807/2006-83 zo dňa 16.01.2009 tunajší súd nepripustil, aby do konania namiesto oprávneného A. F. vstúpila spoločnosť RK-STAV, s.r.o.. Voči uvedenému uzneseniu sa nikto neodvolal a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2009 (č.l. 80 spisu č.k. 3Er/807/2006).
Dňa 08.04.2010 spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. podala na tunajší súd proti A. F. žalobu o zaplatenie sumy 10.462,47 eur (315.200,- Sk) s 9% úrokom z omeškania od 10.03.2009 do zaplatenia, keď išlo o sumu, ktorú A. F. od spoločnosti Novák - Penzión, s.r.o. vymohol v exekučnom konaní č.k. 3Er/807/2006. Žalobou sa začalo konanie č.k. 2Cb/15/2010, v ktorom bol vypočutý A. F.. Ten vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 26.10.2010 uviedol, že RK-STAV na neho previedol pohľadávku len preto, že voči tejto spoločnosti a pánovi F. bola vedená exekúcia. Peniaze vymožené v exekúcii boli vyplatené jeho právnemu zástupcovi JUDr. Polákovi a F., on fyzicky žiadne peniaze neprevzal. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 2Cb/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010 tak, že A. F. bol zaviazaný, aby spoločnosti Novák -Penzión, s.r.o. zaplatil sumu 10.462,47 eur s 9% úrokom z omeškania od 10.03.2009 do zaplatenia a nahradil mu aj trovy konania 627,50 eur, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 1.392,30 eur. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.07.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.k. 14 Cob/66/2011 zo dňa 28.06.2012 (č.l. 1 až 3, č.l. 61-63 a 110-113 spisu tunajšieho súdu č.k. 2Cb/15/2010).
Na základe zmieňovaného rozsudku tunajšieho súdu č.k. 2Cb/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010 podala spoločnosť Novák - Penzión, s.r.o. proti A. F. návrh na vykonanie exekúcie a túto vykonával pod č.k. Ex 103/12 súdny exekútor E.. E.X. D.. Táto exekúcia bola skončená vymožením pohľadávky a jej príslušenstva a poverenie na vykonanie exekúcie bolo exekučnému súdu vrátené dňa 22.04.2014 (č.l. 74 spisu). V exekučnom konaní bolo vymožených spolu 25.757,10 eur /25.092,90 eur a DPH 664,80 eur/ (č.l. 74 spisu).
Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. o o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Ust. § 5 ods. 1 zákona, podľa ktorého právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
Ust. § 5 ods. 3, podľa ktorého ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.
Ust. § 6 ods. 1, podľa ktorého ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.
Ust. § 15 ods. 1, podľa ktorého nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Ust. § 16 ods. 4, podľa ktorého ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.
Za použitia týchto právnych predpisov, súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol, a to z nasledovných dôvodov.
V konaní nebolo sporné, že rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 20Cob 296/05 zo dňa 16.03.2006 je nezákonným rozhodnutím v zmysle ust. § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., keďže bolo pre nezákonnosť zrušené Najvyšším súdom SR v rámci dovolacieho konania.
Aj keď navrhovateľ nebol účastníkom konania, v ktorom došlo k vydaniu tohto nezákonného rozhodnutia, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky vstúpil do všetkých práv vzťahujúcich sa k postúpenej pohľadávke (§ 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ako nový veriteľ prisúdenej pohľadávky nadobudol právo túto vymáhať. Inicioval exekučné konanie, ktoré bolo po zrušení exekučného titulu zastavené. Keďže navrhovateľ sa stal veriteľom pohľadávky až po vydaní nezákonného rozhodnutia, prípadná škoda mu mohla vzniknúť až v konaní, ktoré na dané súdne konanie nadväzovalo, a to v konaní exekučnom č.k. 3Er/807/2006 a škoda mohla spočívať v nákladoch navrhovateľa vynaložených na toto konanie, či už tých, ktoré musel vynaložiť v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie alebo v súvislosti s rozhodnutím o povinnosti nahradiť trovy zastavenej exekúcie. Potiaľto(teda po moment skončenia exekučného konania) v danom prípade, podľa názoru súdu, skončila príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a prípadnou škodou. Navrhovateľ si však v prejednávanej veci neuplatňuje škodu, ktorá mu vznikla v exekučnom konaní, ktoré inicioval ako (v tom čase) veriteľ pohľadávky prisúdenej nezákonným rozhodnutím, ale ako škodu si uplatňuje sumu, ktorá bola od neho vymožená v exekúcii sp. zn. Ex 103/12 vedenej súdnym exekútorom E.. E. D.. Táto exekúcia sa začala na základe exekučného titulu (rozsudok tunajšieho súdu č.k. 2Cb/15/2010-61 zo dňa 26.10.2010), ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť vrátiť plnenie vymožené v exekučnom konaní č.k. 3Er/807/2006. Exekúcia vedená súdnym exekútorom E.. E. D. pod sp. zn. Ex 103/12 by sa však nikdy nezačala, keby si navrhovateľ splnil svoju povinnosť vydať plnenie, ktoré bolo v jeho prospech vymožené na základe nezákonného rozhodnutia, splnil dobrovoľne. Ak tak neurobil, je to on kto zapríčinil, že mu, popri povinnosti vrátiť vymoženú sumu, vznikla aj povinnosť zaplatiť úroky z omeškania z vymoženej sumy a tiež trovy konania vzniknuté protistrane a napokon aj trovy exekúcie. Majetok navrhovateľa sa nepochybne vykonaním exekúcie č. Ex 103/12 znížil, keď z vykonaného dokazovania tento fakt vyplýva, avšak stalo sa tak v súvislosti s nedobrovoľným splnením povinnosti uloženej súdnym rozhodnutím, ktoré však nie je nezákonným rozhodnutím v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Súdny exekútor od navrhovateľa vymohol to čo mal navrhovateľ splniť dobrovoľne, teda vrátiť sumu vymoženú v exekučnom konaní č.k. 3Er/807/2006, ktorá sa v dôsledku omeškania s vrátením zvýšila o úrok z omeškania a tiež o trovy následného súdneho konania. Pritom to, že mal navrhovateľ povinnosť vrátiť vymoženú sumu nemôže predstavovať jeho škodu. Mal len vrátiť to, čo prijal (ak peniaze fakticky z väčšej časti fyzicky nedostal - zo správy súdneho exekútora H.. H. F. vyplýva, že navrhovateľovi bolo vyplatených 61.600,- Sk a jeho právnemu zástupcovi 253.600,- Sk, tak to vo vzťahu k tretím osobám na veci nič nemení). Povinnosť vrátiť vymožené plnenie by vznikla aj v prípade, ak by k postúpeniu pohľadávky z nezákonného rozhodnutia nedošlo. Ak by ju vymáhal účastník daného konania - K.Ó. F., po zrušení exekučného titulu, by aj jemu vznikla povinnosť vymoženú sumu vrátiť. Rozdiel v postavení navrhovateľa a pôvodného veriteľa K. F. je v tom, že ak by navrhovateľ za postúpenú pohľadávku aj fakticky zaplatil odplatu, došlo by k zmenšeniu majetku, a teda k škode, ktorá by súvisela s nezákonným rozhodnutím. V danom prípade však navrhovateľ K. F. fakticky neplatil nič, keď K. F. mal mať voči navrhovateľovi dlh vo výške odplaty, ktorá mala byť zaplatená tak, že akákoľvek časť vymoženej sumy na účet navrhovateľa sa odpočíta z dlhu K. F. voči navrhovateľovi. Keďže bola v exekučnom konaní č.k. 3Er/807/2006 vymožená suma 315.200,- Sk, o túto sa potom mohol prípadne znížiť dlh K. F. voči navrhovateľovi, čím sa teda mohol zmenšiť rozsah pohľadávky navrhovateľa voči K. F.. Ak by v tomto mala spočívať škoda musel by navrhovateľ ale preukázať, že táto jeho pohľadávka voči K. F. bola vo svojom nezmenšenom rozsahu aj reálna a vymožiteľná, teda, že nešlo o tzv. nulovú, či nedobytnú pohľadávku. Súd má pritom pochybnosti o existencii akéhokoľvek dlhu K. F. voči navrhovateľovi (resp. v opačnom garde o pohľadávke navrhovateľa voči K. F.), ktorý je uvedený pri odplate v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 07.04.2003, a to vzhľadom na obsah výpovede odporcu v konaní tunajšieho súdu č.k. 2Cb/15/2010, v ktorej uviedol, že RK-STAV (hoci v skutočnosti to bol len konateľ RK STAV-u K. F.) na neho previedol pohľadávku len preto, že voči tejto spoločnosti a pánovi F. bola vedená exekúcia. Skutočným úmyslom postupcu teda nebolo previesť pohľadávku na navrhovateľa, ale "dostať" ju dočasne mimo dosahu exekúcie vedenej na K. F. (k tomu viď poverenie vydané tunajším súdom dňa 04.01.2005, ako aj exekučný príkaz vydaný dňa 09.05.2005 voči K. F. na č.l. 31 a 32 spisu č.k. 3Er/807/2006) a následne
mu ju "vrátiť" postúpením do majetkovej sféry K. F. cez Zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou RK-STAV, s.r.o. patriacou K. F. (v konečnom dôsledku peniaze vymožené od Novák - Penzión, s.r.o. získala spoločnosť RK-STAV, s.r.o., ako to vyplýva z potvrdenia na č.l. 17 spisu). Za takéhoto stavu je viac ako pochybné, že išlo o postúpenie odplatné, nech by táto odplata mala akúkoľvek formu, či spôsob jej zaplatenia. Odhliadnuc od uvedeného, ak navrhovateľ následne pohľadávku prisúdenú nezákonným rozhodnutím postúpil v roku 2008 spoločnosti RK-STAV, s.r.o. dohodol sa na odplate za ňu práve vo výške istiny pohľadávky, čím akákoľvek prípadná strata na majetku navrhovateľa vo forme pohľadávok vykompenzovala, keď jedna pohľadávka sa mu znížila a druhá mu vznikla. Ak navrhovateľ poukazoval na to, že by nikdy nekúpil pohľadávku, ak by nemal vedomosť, že ide o pohľadávku z právoplatného a exekučného titulu, ktoré sa stalo neskôr nezákonným rozhodnutím, tak súd poukazuje na to, že pohľadávka z tohto nezákonného rozhodnutia predstavovala len časť celkovo postúpenej pohľadávky, cca jej jednu tretinu, keď K. F. navrhovateľovi postúpil pohľadávku vo výške 1.297.999,50 Sk s 8,98% úrokom z omeškania ročne od 01.01.2004 do zaplatenia a pohľadávka z nezákonného rozhodnutia bola vo výške 391.482,- Sk (bez príslušenstva). Okrem toho, ako už bolo uvedené, toto tvrdenie je v rozpore s jeho výpoveďou z roku 2010 (ktorú súd považuje za dôveryhodnú), v ktorej uviedol, že pohľadávka sa neho kupovala, lebo K. F. bol v exekúcii, teda navrhovateľ ju nekupoval, aby ju následne vymáhal skutočne pre seba (aj keď sa tak naoko dialo), ale aby bola vymožená fakticky pre K. F., resp. jeho spoločnosť. Vlastnosť pohľadávky v podobe jej vymožiteľnosti, ktorú malo garantovať právoplatné a vykonateľné (nezákonné) rozhodnutie tak nemohla mať na rozhodnutie navrhovateľa o kúpe pohľadávky žiadny vplyv. Zhrnúc doteraz uvedené súd nezistil priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou spočívajúcou v zmenšení majetku navrhovateľa o peňažnú sumu, ktorá bola od neho vymožená v exekúcii vedenej súdnym exekútorom E.. E. D. pod č. Ex 103/12. V prípade nedostatku príčinnej súvislosti potom nemožno hovoriť o vzniku zodpovednosti štátu za vzniknutú škodu. Ak navrhovateľ poukazoval na to, že odporca nesie zodpovednosť aj za nesprávny úradný postup, ktorý predchádzal vydaniu nezákonného rozhodnutia, tak navrhovateľ nešpecifikoval v čom mala táto nesprávnosť spočívať, ak sa však prejavila v nezákonnom rozhodnutí, potom je daná zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k.4 Cdo24/2004), čo zodpovednosť za nesprávny úradný postup vylučuje.
Vzhľadom na úplné zamietnutie návrhu bol v spore plne úspešný odporca, ktorému súd podľa ust. § 142 ods. 1 OSP prisúdil náhradu trov konania, ktoré si uplatnil a ktoré predstavuje cestovné vo výške spolu 99,51 eur. Ide o hotové výdavky vynaložených v súvislosti s účasťou povereného zamestnanca Ministerstva spravodlivosti SR na pojednávaniach na tunajšom súde dňa 06.08.2014 a 22.09.2014. Tieto pozostávajú z náhrady za spotrebované PHM vynaložené na uvedené dve cesty z Bratislavy do Dolného Kubína a späť, vykonané služobným motorovým vozidlom VW Passat, EČ: BA 423 MZ s priemernou spotrebou PHM v meste 8,60 l/100km a mimo mesta 6,76 l/km a cene nafty 1,360 eur/l a 1,360 eur/l. Takto za cestu z Bratislavy do Dolného Kubína a späť vykonanú dňa 06.08.2014 v rozsahu 540 km (540km s tým, že 30 km je vykonaných v meste a 510 km mimo mesto) prináleží náhrada za spotrebované PHM spolu vo výške 50,40 eur (30km s priem. spotrebou 8,60 l/100 km a cenou nafty vo výške 1,360 eur/l + 510 km s priemernou spotrebou 6,76 l/km a cenou nafty vo výške 1,360 eur /l). Za cestu z Bratislavy do Dolného Kubína a späť vykonanú dňa 22.09.2014 v rozsahu 530 km (530km s tým, že 30 km je vykonaných v meste a 500 km mimo mesto) prináleží náhrada za spotrebované PHM spolu vo výške 49,11 eur (30km s priem. spotrebou 8,60 l/100 km a cenou nafty vo výške 1,350 eur/ l + 500 km s priem. spotrebou 6,76 l/km a cenou nafty vo výške 1,350 eur /l). Pri výpočte náhrady za PHM súd vychádzal zo záznamov o prevádzke služobného motorového vozidla MS SR EC: BA - 423 MZ (č.l. 84 až 86 spisu) a zo zákona č. 283/2002 Zb. o cestovných náhradách
Poučenie:
o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 204 ods. 1 O. s. p.), v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O. s. p.).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších zmien (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
V Dolnom Kubíne 22. septembra 2014
JUDr. Jana Veselá
sudkyňa