Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (16)Rozsudok_3T-46-2014.pdf
PDF · 97.16 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Martine v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Rošaka a prísediacich Eleny Babušíkovej a Oľgy Trúchlej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 22.09.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný
M. C., nar. XX.XX.XXXX v M., trvale bytom M., F.. W. Č.. XXXX/XX,
u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e
dňa 21.01.2014 v čase o 21.15 hod. v Martine na Ul. Školskej, keď sa N. E., nar. XX.XX.XXXX vracal domov do miesta prechodného pobytu na F.. B. Č.. XX ho M. C., ktorý ho sledoval, pred predajňou Doner KEBAB zozadu pod vplyvom alkoholu fyzicky napadol tak, že ho nečakane zhodil na zem, N. E. spadol na chrbát a M. C. ho začal biť, pýtal od neho peniaze, povedal mu: „Daj aspoň päť euro, lebo ťa dobijem,...“, keď mu N. E. povedal, že žiadne peniaze nemá, tak ho začal surovo ťahať po zemi popred večierku U Drobca za roh budovy, kde bola tma, poškodený N. E. sa nedokázal ubrániť jeho útoku, lebo má zníženú pohyblivosť dolných končatín po operácii oboch bedrových kĺbov a je osobou ZŤP, čo je možné poznať na jeho chôdzi, hoci poškodený N. E. počas útoku volal o pomoc, nebolo mu rozumieť kvôli vrodenej rečovej vade, v ďalšom konaní obvinenému voči poškodenému zabránila až policajná hliadka PZ, ktorú na miesto telefonicky privolala iná osoba, ktorá napadnutie poškodeného obvineným z diaľky spozorovala, čím obvinený M. C. spôsobil poškodenému N. E. pomliaždenie bedrových kĺbov obojstranne, pomliaždenie pravého ramenného kĺbu, pomliaždenie pravého kolena s odreninou v oblasti jabĺčka, s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní do 10 dní, počas ktorej bol poškodený v dôsledku zranení obmedzený v obvyklom spôsobe života a to najmä znížením jeho mobility,
t e d a
proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci, čin spáchal na chránenej osobe,
č í m s p á c h a l
zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák.
Z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, l/, § 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu súd ustanovuje obžalovanému skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému N. E.C., nar. XX.XX.XXXX v M., toho času bytom M., F.. B. Č.. XX, škodu z titulu bolestného vo výške 966 € (slovom deväťstošesťdesiatšesť Eur).
Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu osobne sa ospravedlniť poškodenému N. E.U.C., nar. XX.XX.XXXX v M., toho času bytom M., F.. B. Č.. XX.
Podľa § 51 ods. 4 písm. j/ Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. súd ukladá obžalovanému povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Martine pod sp. zn. 3Pv/47/14/5506 podal dňa 21.03.2014 tunajšiemu súdu obžalobu proti obvinenému M. C., stíhanému pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť skutkom uvedeným v podanej obžalobe.
Súd na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného a prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise, pričom ustálil skutkový a trestnoprávny stav veci tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. por. súd pri rozhodovaní prihliadol len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebrané a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Súd v zmysle § 2 ods. 10, 11, 12 Tr. por. postupoval tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie, pričom súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Súd pri svojom rozhodovaní rovnakou starostlivosťou objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech.
Obžalovaný M. C. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení a po možnosti podať vyhlásenie podľa § 257 Tr. por. vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe.
Postupom podľa 333 ods. 3 Tr. por. obžalovaný odpovedal na niektoré otázky tak, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu; ako bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby; rozumie právnej kvalifikácii skutku ako zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona; bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za zločin mu kladený za vinu; dobrovoľne sa priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona. Obžalovaný na dané otázky odpovedal kladne slovom - „áno“.
Prokurátor, obhajca a poškodený zhodne navrhli, aby súd prijal vyhlásenie obžalovaného.
Senát Okresného súdu v Martine uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, pričom vyslovil, že dokazovanie v predmetnej trestnej veci sa vykoná iba v rozsahu týkajúceho sa výroku o treste a výroku o náhrade škody. Na hlavnom pojednávaní súd rozhodol podľa § 256 ods. 4 Tr. por. , že poškodeného N. E., nar. XX.XX.XXXX ako poškodeného s nárokom na náhradu škody na hlavné pojednávanie nepripúšťa, keďže poškodený si riadne neuplatnil nárok na náhradu škody do skončenia vyšetrovania, nakoľko pri svojom výsluchu zo dňa 22.01.2014 uviedol, že sa pripája k náhrade škody vo výške bolestného tak ako to vyčísli súdny znalec (odborné vyjadrenie súdneho znalca bolo vypracované až dňa 11.02.2014).
Ďalej súd postupom podľa § 269 Tr. por. prečítal len listinné dôkazy potrebné pre rozhodnutie súdu o výroku o treste a to odpis z registra trestov, lustráciu v evidencii priestupkov, rodný list a lekárske správy. K prečítaným listinám sa obžalovaný vyjadril v tom zmysle, že má veľmi rád svojho syna, veľmi ho ľúbi. Nerád by o neho prišiel kvôli tomu nezmyslu, čo spravil. S družkou V. Š. plánujú spoločnú budúcnosť, svadbu, je zamestnaný a riadne sa stará o svojho syna. Jeho družka má prerušené štúdium na vysokej škole. Na zabezpečenie ich životných potrieb družka poberá rodičovský príspevok a on čo zarobí. Poškodený sa k prečítaným listinám vyjadril, že nech tú škodu, ktorú mu spôsobil, nech si zoberie hoci aj pôžičku, on nechce, aby išiel do basy, chce, aby mu splácal tú škodu spôsobenú za bolestné.
Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. f ) Tr. zákona sa rozumie chorá osoba.
Chorou osobou podľa § 127 ods. 6 Tr. zákona sa na účely tohto zákona rozumie osoba, ktorá v čase činu trpí fyzickou chorobou alebo duševnou chorobou, aj keď prechodnou, bez ohľadu na to, či je dočasne práceneschopná, ako aj osoba so zmenenou pracovnou schopnosťou, invalidná osoba alebo osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom intenzita takej choroby alebo postihnutia zodpovedá ťažkej ujme na zdraví.
Konanie obžalovaného súd právne posúdil ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona, nakoľko obžalovaný proti inému - poškodenému N. E., nar. XX.XX.XXXX použil násilie (zhodenie na zem a následné bitie) v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchal na chránenej osobe - chorej osobe, keďže poškodený je osobou ZŤP a mal zníženú pohyblivosť dolných končatín po operácii oboch bedrových kĺbov.
Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere u obžalovaného súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom vychádzal zo zásady, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jeho blízke osoby, má mu zabrániť v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život.
Súd pri svojom rozhodovaní ohľadom uloženia trestu obžalovanému zobral do úvahy fakt, že u obžalovaného zistil len poľahčujúce okolnosti. Obžalovaný nemá záznam v registri trestov (č.l. 70 spisu) a lustráciou v registri priestupkov (č.l. 68 spisu) bolo zistené, že v roku 2011 sa dopustil priestupku proti verejnému poriadku, za čo mu bola uložená bloková pokuta 10 EUR. Vzhľadom len k tomu jednému priestupku menšej spoločenskej protiprávnosti súd obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. j/ Tr. zákona - vedenie riadneho života pred spáchaním trestného činu. Súd priznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ustanovení § 36 písm. l/ Tr. zákona - priznanie sa k spáchaniu trestného činu a jeho úprimné oľutovanie z nasledovných dôvodov. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní priznal k spáchaniu predmetného zločinu a pri výsluchu poškodeného sa mu viackrát ospravedlnil (č. l. 22 spisu), rovnako tak urobil aj na hlavnom pojednávaní.
Za spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zákona je možné páchateľovi tohto zločinu uložiť trest odňatia slobody v rozpätí od 7 rokov až na 12 rokov. Obhajoba v záverečnej reči navrhla, aby súd pri ukladaní trestu obžalovanému aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, t.j. mimoriadne znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby.
K trestu uloženému obžalovanému sa súdu žiada uviesť nasledovné:
Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine cimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).
Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potencionálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že páchaním trestnej činnosti sa posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu ako i na ostatných členov spoločnosti.
Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne, ako aj etické.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V zmysle hore uvedeného ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zákona súd môže mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu (ak má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania) a to vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa.
Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a závažnosti trestného činu, vrátane nápravy páchateľa. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil uvedeného zločinu v kvalifikovanej skutkovej podstate a na chránenej osobe (odsek 2 , § 188 Tr. zákona), súd má za to, že v danom prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu pre okolnosti prípadu. Naviac súd pri posudzovaní okolností prípadu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona poukazuje i na spoluurčujúcu spoločenskú škodlivosť predmetného zločinu, ktorého sa dopustil obžalovaný.
V zmysle ustálenej súdnej judikatúry za pomery páchateľa o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody možno považovať napríklad to, že trpí vážnou chorobou, alebo je živiteľom viacčlennej rodiny, ktorá závisí od zárobku obžalovaného a pod., nemožno však za ne pokladať jeho dobrú povesť ani okolnosť, že viedol riadny život pracujúceho človeka a dosiaľ nebol súdne trestaný. Pomermi páchateľa sú okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchaniu trestného činu a ktoré nie sú hodnotené v rámci stupňa spoločenskej nebezpečnosti (protiprávnosti) činu. Takými okolnosťami nie je skutočnosť, že sa páchateľ k činu priznal, ľutoval ho a pomáhal ho objasniť. Pomermi z tohto hľadiska môže byť napríklad situácia páchateľa, ktorý sa skutočne stará o väčší počet osôb odkázaných na neho svojou výživou alebo ktoré sú dokonca v jeho osobitnej starostlivosti, kedy neprítomnosť páchateľa (ktorý tieto povinnosti riadne plnil) v rodine po dlhšiu dobu by mohla ohroziť riadnu výživu a výchovu týchto osôb. Z predložených lekárskych správ (na č.l. 72-74 spisu) viažucich sa k osobe obžalovaného vyplýva, že obžalovaný má zdravotné ťažkosti, ktoré podľa názoru súdu však nie sú takého charakteru ako ich má na mysli ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko obžalovanému nebránia v zamestnaní alebo v športe.
Obhajoba v záverečnej reči poukázala na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona - na zásady ukladania trestu s tým, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Podľa názoru obhajoby v prípade uloženia niekoľkoročného trestu odňatia slobody nepodmienečne, ktorý navrhol pán prokurátor, tento trest viac postihne družku obžalovaného a ich maloleté dieťa. Z rodného listu na č. l. 71 spisu vyplýva, že otcom maloletého dieťaťa P. C. , nar. XX.XX.XXXX je obžalovaný a matkou V. Š., s ktorou obžalovaný plánuje spoločnú budúcnosť. Ďalej obhajoba poukázala na to, že družka obžalovaného má prerušené štúdium na vysokej škole z dôvodu narodenia dieťaťa. S poukazom na hore uvedené dôkazy a aj vzhľadom k vyjadreniu obžalovaného („Na zabezpečenie našich životných potrieb družka poberá rodičovský príspevok a ja čo zarobím“) súd konštatuje, že obžalovaný je živiteľom viacčlennej rodiny, ktorá závisí od zárobku obžalovaného a podľa názoru súdu uloženie trestu v stanovenom zákonnom rámci by postihol okrem obžalovaného hlavne jeho družku a ich maloletého syna, preto súd má za to, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky pre mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu pre pomery páchateľa.
Z vyššie uvedených dôvodov, zistiac splnenie zákonných podmienok pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby, a to vo výmere 3 roky, ktorý mu (výkon trestu odňatia slobody) podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 49 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil a zároveň uložil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. pri určení probačného dohľadu súd ustanovil obžalovanému skúšobnú dobu na 5 rokov, t.j. na samotnej hornej hranici trestnej sadzby.
Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu, t.j. povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe poškodenému N. E.U.C., nar. XX.XX.XXXX škodu z titulu bolestného vo výške 966,- €, povinnosť spočívajúcu osobne sa ospravedlniť poškodenému N. E.U.C., nar. XX.XX.XXXX a povinnosť zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Súd je toho názoru, že takto stanovený trest (vrátene súdom uložených povinností) zabezpečí nápravu obžalovaného /prvok individuálnej prevencie/ a zároveň bude pôsobiť aj voči ostatným občanom - potenciálnym páchateľom /prvok generálnej prevencie/, aby sa nedopustili obdobného protiprávneho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Žiline v lehote do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo dotýka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a zúčastnená osoba, pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, a toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba. V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor, len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony, alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca. V písomnom podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať. Osoba, ktorá odvolanie podala môže ho výslovným vyhlásením vziať späť a to až do doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu. Odvolanie prokurátora môže vziať späť i nadriadený prokurátor.