Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-221-2014.pdf
PDF · 94.08 KB
Case nature
Area
Subarea
1C/221/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu A. C. E., B.. T.. Y.., B. B. Š. Č.. XX, A., J.: XXXXXXXX, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej č. 14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanej M. K., N.. XX.XX.XXXX, N. A. D. XXX/XX, B., t. č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovník pre konanie Y. B., B., v konaní o zaplatenie 248,95 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal na tunajšom súd návrh, ktorým sa dožadoval zaplatenia sumy 248,95 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania s odôvodnením, žalovaná uzavrela s právnym predchodcom navrhovateľa spoločnosťou Slovak Telecom, a.s., Bratislava zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom navrhovateľa. Zároveň sa zaviazala riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom cenníku Svoju povinnosť uhrádzať riadne a včas cenu za poskytnuté služby neplnila, a preto žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, dohodnutej v dodatku k zmluve o pripojení. Porušenie povinností žalovanej spočíva v neuhrádzaní ceny za poskytnuté služby a v porušení povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Zmluvnú pokutu vyčíslil sumou 248,95 eur.
Pred pojednávaním žalobca doručil písomné podanie, ktorým odôvodňoval nárok na priznanie zmluvnej pokuty. Poukázal na skutočnosť, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh odporkyne, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol jeho právny predchodca žalovanej, a to telekomunikačné zariadenie Nokia 2610 za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 132,44 eur. Zároveň uviedol, že zmluvná pokuta plní funkciu satisfakčnú (reparačnú) t.j. že účelom dojednania o nej bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody a v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu pretože, že pod hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby včas a riadne plnil svoje povinnosti zo zmluvy. Žalovaný účastník mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a to tým, že mal možnosť výberu, do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa vstúpi a to jednak možnosť výberu medzi zmluvou o pripojení bez kúpy akciového mobilného telefónu alebo zmluvou s kúpou akciového telefónu. Zmluvnú pokutu považuje za primeranú v zmysle analógie iuris § 3a ods. 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov je možné ako sankciu ďalej uplatňovať úroky z omeškania v zmysle tohto nariadenia. V prípade, ak by súd neuznal jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné vziať do
úvahy skutočnosť, že jeho právnemu predchodcovi bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie do telefónneho zariadenia. Táto škoda by nebola právnemu predchodcovi vznikla, pokiaľ by si žalovaný účastník plnil všetky záväzky vyplývajúce zo zmluvy počas celej doby viazanosti. Preto žiadal, aby mu súd priznal zmluvnú pokutu minimálne do výšky spôsobenej skutočnej škody, v tomto prípade do výšky dotácie.
K návrhu doložil faktúru číslo XXXXXXXXXX vystavenú dňa 8.2.2011 na sumu 248,95 eur, Zmluvu o pripojení FIX s dodatkom zo dňa 1.2.2007 - tieto doklady sa v spise nachádzajú na č.l. 4-10.
Účastníci ani ich zástupcovia sa na pojednávanie vo veci nezúčastnili, doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, zástupca žalobcu svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal o odročenie pojednávania, preto podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pojednával v ich neprítomnosti.
Právny predchodca žalobcu - spoločnosť T-Mobile Slovensko a.s. a žalovaná uzavreli dňa 1.2.2007 zmluvu o pripojení, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytoval žalovanej služby produktu Fix a žalovaná sa zaviazala riadne a včas platiť dohodnuté poplatky za poskytované služby. Podľa dodatku k zmluve žalovaná obdržala mobilný telefón Nokia 2610 za cenu 1 euro s DPH, pričom štandardná cena v čase uzavretia zmluvy o pripojení bola 132,44 eur. V dodatku bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov a v tabuľke č. 1 je tiež uvedená výška zmluvnej pokuty 248,95 eur. Žalovaná podľa tvrdenia žalobcu neuhrádzala riadne a včas faktúry za vyúčtované poskytnuté služby. Túto povinnosť zmluvne dohodnutú porušila, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu SIM karty a pre porušenie povinností pravidelného dobíjania a porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov, jej bola vystavená faktúra č. XXXXXXXXXX dňa 8.2.2011 na sumu dňa 248,95 eur, splatná 25.2.2011.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané..
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu nie je odôvodnený.
Žalovaná sa zmluvne zaviazala riadne za služby poskytnuté predchodcom žalobcu riadne uhrádzať faktúry, žalobca však nezdokladoval, či v skutočnosti v ktorom období a v akej výške faktúry neuhradila.
Zmluva o pripojení s jej dodatkom je spotrebiteľskou zmluvou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Právo na zmluvnú pokutu odvodzuje žalobca od dodatku k zmluve o pripojení, ktorý uvádza, že porušenie zmluvných povinnosti zo strany žalovaného má za následok platenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi.. Z toho dodatku nie je jasne a zrozumiteľne zrejmé, pre prípad porušenia ktorej zmluvnej povinnosti je odporkyňa povinná zaplatiť zmluvnú pokutu uvedené v tabuľke č. 1 tohto dodatku, keďže sa v ňom uvádza pojem- akákoľvek povinnosť. Už vzhľadom k takejto formulácii má súd za to, že takto dojednaná zmluvná pokuta je uzatvorená neplatne pre jej neurčitosť a to podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Predchodca žalobcu dal žalovanej podpísať formulárovú zmluvu vrátane jej dodatku, do ktorej sa údaje len vpisovali a ich obsah žalovaná nemohla ovplyvniť. Mohla zmluvu iba ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa tak aj dojednaniu o zmluvných pokutách. Súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaná mala na výber a to zmluvu resp. dodatok podpísať alebo nepodpísať. Ak chcela zmluvu uzavrieť, musela prijať podmienky navrhovateľa naviac v nečitateľnej forme. Táto skutočnosť spôsobuje neprijateľnosť zmluvných podmienok, pretože nie je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje spotrebiteľovi zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne prijme alebo s ním dodávateľ neuzavrie zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok a to nielen vzhľadom na drobné písmo, akými sú všeobecné zmluvné podmienky, ale aj zmluva o pripojení a jej dodatok napísaný, ale aj pre komplikovanú slovnú formuláciu a množstvo zmluvných dojednaní, ktorých obsah spotrebiteľ nie je ani schopný v krátkom čase pochopiť a zvážiť. Súd mal sám problém prečítať hlavne dodatok zmluvy o pripojení, ktorý je písaný tak malým písmom, že pri čítaní museli byť použité technické prostriedky (lupa), aby bolo možné dodatok prečítať. V ďalšom súd poukazuje na skutočnosť, že dohodnutými zmluvnými podmienkami zaväzuje zmluvná pokuta žalovanú počas celej doby viazanosti a to aj v prípade, ak by žalovaná porušila zmluvné podmienky v posledný deň doby viazanosti. V tomto prípade by mala taktiež platiť zmluvnú pokutu v plnej výške. Takú istú vysokú zmluvnú pokutu musí zaplatiť podľa týchto podmienok aj v prípade, že by dlhovala veľmi nízku čiastku za služby poskytované dodávateľom služieb.
Súd nemal preukázané, že žalovaná či už žalobcovi alebo jeho predchodcovi čokoľvek dlhovala.
Súd poukazuje na to, že všeobecné súdy už v obdobných veciach rozhodovali a vyslovili neprijateľnosť a neplatnosť zmluvnej podmienky spoločnosti Slovak Telekom (predtým T-Mobile Slovensko a.s.), ktorá sa týka práve zmluvnej pokuty (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn. 4C/163/2011 zo dňa 7.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 16Co/31/2012, rozsudok Okresného súdu Piešťany sp.zn. 5C/39/2013, 13C/183/2013, rozsudok Okresného súdu Galanta sp.zn. 23C/400/2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.zn. 24Co/181/2013, rozsudok Okresného súdu Rožňava sp.zn. 10C/16/2014, Okresného súdu Lučenec sp.zn. 12C/45/2014 a ďalšie).
V danej veci prichádza do úvahy aplikácia citovaného ustanovenia § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, účinného od 1.3.2010. Tiež je potrebné aplikovať ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., ktoré určuje, že neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Za týchto okolností nie je možné navrhovateľovi priznať nárok na zaplatenie
žalovanej sumy z dôvodu zmluvnej pokuty, ktorej dojednanie by malo vyplývať z príslušných ustanovení zmluvy o pripojení a dodatku, pričom zmluvné dojednania zodpovedajú obsahu zmluvných dojednaní v konaniach, v ktorých bolo právoplatne rozhodnuté o ich neprípustnosti.
Žalobca písomným podaním doručeným súdu pred pojednávaním nežiadal pripustiť zmenu žalobného návrhu, avšak v bode 7 tohto vyjadrenia uvádza, že jeho právnemu predchodcovi vznikla škoda do výšky dotácie do kúpy mobilného telefónu, ktorý bol poskytnutý žalovanej v inej cene, ako je štandardná cena takéhoto telefónu v čase uzavretia zmluvy. Súd podanie nemohol hodnotiť ako zmenu alebo rozšírenie žaloby, ani ako eventuálny alebo alternatívny petit, keďže naďalej sa navrhovateľ domáhal úhrady zmluvnej pokuty. Súd poukazuje na to, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok bola navrhovateľovi pod ref.č. XXXXXXXXXXX postúpená pohľadávka proti žalovanej a to len pohľadávka na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pokiaľ by súd návrh žalobcu posudzoval ako nárok na náhradu škody, je potrebné dodať, že predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti je:
1. protiprávny úkon,
2. spôsobenie škody a
3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.
Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.
Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t. j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého zisku. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia) a z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností.
Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia.
Pokiaľ sa týka nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody, súd skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu pojmových znakov škody a preto sa v tomto smere dostal do dôkaznej núdze. Súd preto jeho nárok i z týchto dôvodov ako neopodstatnený zamietol.
Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty ako návrh nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu žiadnemu z účastníkov nepriznal. Žalobca v konaní úspech nemal a žalovanej žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.