Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_18C-78-2014.pdf
PDF · 106.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/78/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporkyni: I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. G. XXXX/XX, Ž., o zaplatenie 262,15 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 257,15 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 72,39 Eur od 12.01.2011 do zaplatenia, zo sumy 184,76 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobný návrh v časti zaplatenie 5,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 2,50 Eur od 10.03.2011 do zaplatenia a zo sumy 2,50 Eur od 10.02.2011 do zaplatenia, zamieta.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 106,08 Eur, a to všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 09.12.2013, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 30.12.2013, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 262,15 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení. Odporkyňa neplnila riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazala.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.06.2013.
Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, voči ktorému bol podaný odpor, v ktorom odporkyňa uviedla, že dlžnú sumu mala za ňu platiť oddlžovacia spoločnosť, ktorá mala jednať s jej veriteľmi. (l.č. 14 obsahu spisu)
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 19.09.2014, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporkyňa. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluvu o pripojení zo dňa 05.08.2009, faktúry.
Z predloženej zmluvy o pripojení (l.č.7 obsahu spisu) mal súd zistené, že danú zmluvu platne uzatvoril právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 05.08.2009, pričom odporkyňa sa zaviazala zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov.
Zo zmluvy vyplýva aj dohodnutý program služieb, aktivačný poplatok a typ mobilného zariadenia.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel predmetnú zmluvu, na základe ktorej odporkyňa bola povinná platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry neuhrádzala riadne a včas.
Súd mal preukázané vystavenie:
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.02.2011 na sumu 2,50 Eur so splatnosťou dňa 09.03.2011 za upomienku
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.01.2011 na sumu 187,26 Eur so splatnosťou dňa 09.02.2011, súčasťou ktorej je aj poplatok za upomienku s uvedením, že upomienka je súčasťou faktúry
- faktúry č.XXXXXXXXXX zo dňa 22.12.2010 na sumu 81,06 Eur so splatnosťou dňa 11.01.2011 upomienku s uvedením, že upomienka je súčasťou faktúry.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporkyňa nezaplatila vystavené faktúry v čase ich splatnosti.
Tvrdenia navrhovateľa neboli nikým a ničím spochybnené.
Odporkyňa nespochybňovala dlžnú sumu, avšak tvrdila v podanom odpore, že dlh, ktorý jej vznikol, mala platiť za ňu oddlžovacia spoločnosť, ktorá mala jednať aj s jej veriteľmi a mala za to, že dlžná suma sa riadne spláca. Nie je si vedomá, že daný dlh nebol splácaný.
Odporkyňa však nepredložila žiadnu listinu na preukázanie jej tvrdení, ani z ničoho nevyplýva prevzatie dlhu a pod. Taktiež nepreukázala splatenie dlžnej sumy, a to ani treťou osobou.
Navrhovateľ v podaní zo dňa 30.06.2014 uviedol, že zo strany odporkyne a ani zo strany žiadnej tretej osoby konajúcej za odporkyňu nedošlo k žiadnej žiadosti o možnosť postupného splácania dlhu, ako ani k čiastočnej úhrade dlžnej pohľadávky.
Z predložených listín mal súd preukázané, že nárok navrhovateľa v časti neuhradených poskytnutých služieb odporkyňou, je opodstatnený.
Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že za ňu mala platiť tretia osoba, toto ničím nepreukázala, nebolo ani preukázané, že by tretia osoba za odporkyňu uhrádzala dlh a pokiaľ bola nejaká dohoda medzi odporkyňou a treťou osobou, je to len vzťah medzi nimi a nemôže to byť na úkor navrhovateľa.
Vo faktúrach však boli zaúčtované aj 2 upomienky, a to vo faktúre č. XXXXXXXXXX č. XXXXXXXXXX, pričom tieto upomienky súd nemal preukázané. Bolo síce uvedené, že sa súčasťou faktúry č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX, avšak predložené faktúry žiadnu upomienku neobsahovali.
Navrhovateľ dodatočne doložil na výzvu súdu iba časť cenníka obsahujúci výšku poplatku za upomienku, avšak na preukázanie opodstatnenosti nároku za upomienky nepreukázal.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť účtovania poplatku za upomienky, súd mu tento poplatok nepriznal. Súd nemal preukázané, že odporkyni boli skutočne zaslané upomienky. V predložených faktúrach je síce uvedené, že súčasťou faktúry je upomienka, avšak v žiadnej predloženej faktúre žiadna upomienka nebola obsiahnutá.
Keďže navrhovateľ nepreukázal uplatnený nárok v danej časti, súd žalobný návrh v tej časti zamietol, a to v časti účtovaného poplatku za upomienku, t.j. 2x 2,50 Eur.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia
o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal opodstatnenosť uplatneného nároku za upomienky. V celkovej výške 5,- Eur. (2x 2,50 Eur)
Je nepostačujúce iba preukázanie cenníka, z ktorého vyplýva výška poplatku za upomienku.
Z toho dôvodu súd žalobný návrh v tej časti zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznaných súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Súd nepriznal úroky z omeškania zo sumy 2,50 Eur od 10.03.2011 a zo sumy 2,50 Eur od 10.02.2011, keďže súd nepriznal celkovo sumu 5,- Eur.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomere nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko navrhovateľ mal neúspech iba v nepatrnej časti konania, preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 O.s.p..
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 97,99 eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh.
Súd v danej veci nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p., pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi. Odporca žiadnym spôsobom nepreukázal súdu svoju finančnú situáciu a okolnosti, ktoré by u neho odôvodňovali postup podľa § 150 ods. 1 O.s.p.
Navrhovateľ si v návrhu a v podaní zo dňa 30.06.2014 uplatnil a vyčíslil náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby: návrh, žaloba, vyjadrenie k odporu, 3 x suma 21,58 eur + 2 x režijný paušál v sume 7,81 eur, 1 x režijný paušál v sume 8,04 eur + DPH.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh sumu 16,50 eur a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 106,08 eur (súd priznal odmenu v zmysle ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl. s poukazom na výšku súdom priznaného plnenia), pozostávajúcu :
- za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,27 eur,
- za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,81 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,88 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,27 eur,
- za úkon právnej služby - vyjadrenie k odporu v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. d) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,04 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 5,92 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 35,54 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 16,50 eur titulom súdneho poplatku za návrh a v sume 106,08 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).