Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Er-1381-2013.pdf
PDF · 81.41 KB
No categories available
15Er/1381/2013
Uznesenie
Okresný súd v Nových Zámkoch, vo veci exekúcie oprávneného: Pavol Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom A. č.XX, J. nad H. , právne zastúpený JUDr.Ivetou Lenčéšovou, advokátkou so sídlom Farská 28, Nitra proti povinnej: A. D., nar.XX.X.XXXX o vymoženie X.XXX,XX eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Súd námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a . Súd odklad exekúcie n e p o v o l u j e .
odôvodnenie:
Oprávnený sa svojím návrhom domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie vo výške 6.638,78 eur, keď poukazoval na právoplatný a vykonateľný exekučný titul - rozsudok tunajšieho súdu sp.zn.1T/63/2012 zo dňa10.12.2012 v spojitosti rozsudkom KS Nitra č.k. 2To/21/2013-645, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.4.2013.
Poverením tunajšieho súdu č.k.15Er/1381/2013-8 zo dňa 10.10.2013 bol poverený vykonaním exekúcie súdny exekútor JUDr. Martin Hermanovský, Exekútorský úrad so sídlom Moskovská 18, Bratislava (ďalej len exekútor).
Dňa 28.11.2013 bolo povinnej doručené upovedomenie o začatí exekúcie EX 3037/13 zo dňa 7.11.2013. Exekútorovi boli námietky povinnou podané na pošte dňa 30.11.2013.
Povinná v námietkach uvádza, že vymáhaná suma, ktorá vyplýva z rozsudku vydaného v trestnom konaní, ktorý je síce na jednej strane už právoplatný, ale na druhej strane bude predmetom preskúmania Najvyšším súdom SR na základe uplatneného dovolania, ako mimoriadneho oprávneného prostriedku. Ona dokonca disponuje listinným dôkazom, z ktorého vyplýva, že oprávnenému celú sumu istiny uhradila, takže tento jeho nárok je plne neoprávnený, pretože jej plnením už zanikol. Predmetné exekučné konanie je v rozpore s dobrými mravmi a predčasné, pretože, ak by na základe exekučného konania došlo k opätovnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a dovolací súd by jej vyhovel, exekučný titul by zanikol. Neodkladný výkon exekúcie by mal nepriaznivý sociálny dopad na jej osobu a na členov jej rodiny a preto žiada o odklad exekúcie do času rozhodnutia o dovolaní proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zn.1T/63/2012 zo dňa 10.12.2012. Ďalej udáva, že má dve študujúce deti a s ich štúdiom sú spojené značné náklady, pričom rovnako sa snaží pomáhať svojej matke, ktorá je bez pravidelného príjmu.
Oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal, aby exekučný súd námietky povinnej proti exekúcii ako neopodstatnené zamietol. Poukazuje na to, že v zmysle § 50 ods.1 Exekučného poriadku zákon predpokladá len dva dôvody pre vznesenie námietky u exekútora povereného vykonaním exekúcie, a to ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. Tvrdenie o podanom dovolaní nemá z hľadiska
sp.zn.15Er/1381/2013
dôvodnosti podanej námietky žiadnu relevanciu, nakoľko rozsudok Okresného súdu Nové Zámky, sp.zn.2To/21/2013 je právoplatný a naďalej vykonateľný, pričom Trestný poriadok v § 368 ods.4 explicitne ustanovuje, že dovolanie nemá odkladný účinok a dovolaciemu súdu ani neumožňuje, aby výkon rozhodnutia odložil. Oprávnený prehlasuje že do dnešného dňa mu nebola vyplatená suma, na ktorú súd prvého stupňa z titulu náhrady škody zaviazal povinnú.Pokiaľ ide o žiadosť povinnej na povolenie odkladu exekúcie, táto môže byť odložená len v prípade uvedenom v § 56 ods.1,2 Exekučného poriadku. Povinná žiadnym spôsobom nepreukázala, že by bol daný tzv. sociálny dôvod na odklad exekúcie. Rovnako nebol zo strany povinnej preukázaný žiadny zákonný dôvod pre to, aby bolo objektívne možné očakávať, že exekúcia bude v súlade s § 57 Exekučného poriadku zastavená.
Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo ak sú tu iné dôvody pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Z toho je zrejmé, že námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Procesné skutočnosti sú okolnosti, ktorých základ spočíva v nedostatku procesných podmienok. Neodstrániteľný nedostatok v procesných podmienkach exekučného konania môže viesť k úspešnému podaniu námietok a k zastaveniu exekúcie pre neprípustnosť. Hmotnoprávne skutočnosti možno rozdeliť na skutočnosti, ktoré a) spôsobili zánik vymáhaného nároku podľa hmotnoprávnych noriem , b) bránia vymáhateľnosti nároku (napr. došlo k povoleniu splátok, oprávnený platným úkonom súhlasil s odkladom vymáhateľnosti, chýba listina podľa § 43 ods. 2 Exekučného poriadku ), c) inak spôsobujú neprípustnosť exekúcie, napríklad popiera sa obsah notárskej zápisnice, ktorá obsahuje exekvovateľný záväzok (§ 41 ods. 2 Exekučného poriadku ), exekúcia sa vedie proti dedičom v rozsahu, ktorý prevyšuje ich zodpovednosť za dlhy povinného poručiteľa podľa § 470 ods. 1 OZ, listina, ktorá dopĺňa vykonateľnosť exekučného titulu, sa označí za nesprávnu, neúplnú alebo nepravdivú,
sp.zn.15Er/1381/2013
d) znamenajú námietku, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule (§ 37 ods. 4 Exekučného poriadku ).
Ad a) Zánik vymáhaného nároku: Zánik vymáhaného nároku možno namietať, iba ak nastal po vzniku exekučného titulu. Vznik exekučného titulu nastáva dňom, kedy bolo rozhodnutie vydané. Pri rozsudku je to zároveň aj deň vyhlásenia. Tento deň býva na rozhodnutí uvedený. V žiadnom prípade sa za deň vzniku exekučného titulu nepovažuje (na daný účel) deň právoplatnosti alebo vykonateľnosti rozhodnutia. Zánik vymáhaného (judikovaného) práva môže nastať nielen splnením záväzku, ale akýmkoľvek iným spôsobom predpokladaným zákonom (najmä § 559 až § 587 Občianskeho zákonníka).
Zánik vymáhaného nároku je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak nastal pred začatím exekučného konania, teda pred dňom, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vychádza sa z toho, že konanie o námietkach je sporom o tom, či sa exekúcia začala oprávnene, či boli na podanie návrhu na vykonanie exekúcie splnené všetky zákonne predpoklady
Ad b) a ad c) Okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná: Uvedené dôvody sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek štádiu [§ 57 ods. 1 písm. a), b) a g) Exekučného poriadku]. Okolnosťou, ktorá bráni vymáhateľnosti nároku, je napríklad premlčanie judikovaného práva, ak povinný vzniesol námietku premlčania. Dôvodom neprípustnosti exekúcie môže byť napríklad skutočnosť, že rozhodnutie nie je formálne alebo materiálne vykonateľné, že na povinného bol už pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie vyhlásený konkurz a iné.
Ad d) Hmotno-právna legitimácia oprávneného alebo povinného: Oprávnený alebo povinný, pokiaľ nie sú uvedení v exekučnom titule, musia byť právnymi nástupcami týchto osôb. Zákon tu právne nástupníctvo chápe nielen ako sukcesiu univerzálnu, ale postačí singulárna sukcesia do judikovaného práva alebo povinnosti.
V danom prípade súd dospel k záveru, že námietky povinnej proti exekúcii nie sú dôvodné. O uloženej povinnosti rozhodoval Okresný súd Nové Zámky v konaní pod sp.zn. 1T/63/2012 a dňa 10.12.2012 vyniesol rozsudok, ktorý v spojitosti s rozsudkom KS Nitra č.k.2To/21/2013 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.4.2013. V podaných námietkach sa povinná odvolávala hlavne na tú skutočnosť, že vymáhanú pohľadávku oprávnenému uhradila a preto nárok oprávneného je vymáhaný neoprávnene. Z uvedeného dôvodu povinná podala dovolanie na Najvyšší súd SR o preskúmanie vyššie uvedeného exekučného titulu. Prípisom zo dňa 18.12.2013 súd vyzval povinnú na predloženie dokladu preukazujúceho uhradenie pohľadávky povinnému, avšak povinná do dnešného dňa na výzvu súdu nereagovala, pričom doručenie výzvy mala riadne vykázané. Súd z pripojeného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.5Tdo 15/2014 zo dňa 19.3.2014 mal preukázané, že podľa § 382 písm.c) Tr.por. dovolanie obvinenej Dany Broškovičovej bolo odmietnuté. V odôvodnení rozhodnutia je NS SR konštatované, že zo strany povinnej ide o výhrady voči spôsobu hodnotenia dôkazov vykonaných súdom nižšej inštancie, prejavujúc nesúhlas s procesným postupom súdov pri vykonávaní a hodnotení dôkazov, pričom dovolaciemu súdu predložila vlastnú verziu skutkového stavu založenú na inom, pre ňu priaznivom hodnotení dôkazov. Na základe takto zisteného skutkového stavu a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a námietky povinnej proti exekúcii ako neopodstatnené zamietol. sp.zn.15Er/1381/2013
Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinnému môže súd (§45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).
Odklad uskutočnenia výkonu musí byť dočasným opatrením a v uznesení o odklade treba vždy presne uviesť dobu, na ktorú bol odklad povolený, prípadne podmienky, za ktorých sa odklad povoľuje (R 21/1981, s. 174). Povolenie odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter, a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia, ktorý bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu. Obzvlášť nepriaznivé následky pre povinného alebo pre príslušníkov jeho rodiny spočívajú v ohrození základných životných istôt (prechodné ohrozenie nevyhnutnej výživy, bývania, prípravy na budúce povolanie a iné uspokojovanie obdobných základných potrieb povinného a jeho rodiny). Oprávnený nemôže byť povolením odkladu vážne poškodený. Nezavinené postavenie povinného predpokladá, že povinný ani len z nedbanlivosti nezapríčinil, že nemôže plniť to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Povinná odklad exekúcie žiadala z dôvodu podaného dovolania s tým, že ak by došlo k opätovnému uspokojeniu pohľadávky oprávneného a dovolaniu by bolo vyhovené, zanikol by exekučný titul a vznikol by ďalší súdny spor, v ktorom by musela oprávneného žalovať o bezdôvodné obohatenie. Odklad exekúcie navrhovala do ukončenia dovolacieho konania. Exekučný súd odklad exekúcie z uvedeného dôvodu povinnej nepovolil, nakoľko dovolacie konanie bolo ukončené tak, ako je vyššie uvedené. Čo sa týka odkladu exekúcie z tzv. sociálneho dôvodu ( zlá sociálna situácia) prichádza do úvahy len vtedy, ak tento dôvod má prechodný charakter a možno opodstatnene očakávať, že v exekúcii sa po určitom čase bude môcť pokračovať. Trvalý stav sociálneho postavenia povinnej, ktorý bráni vo vykonávaní exekúcie, vylučuje povolenie odkladu, nakoľko povinná má viac dlhov, na vymoženie ktorých sa vedú exekúcie voči jej osobe na tunajšom súde a súdu nepredložila žiadne listinné dôkazy, ktoré by dokazovali uvádzané závažné dôvody nepriaznivosti jej životnej situácie, pričom povinná ani neuvádza, akým spôsobom by sa mala jej situácia po uplynutí doby odkladu exekúcie zlepšiť a preto súd ani z uvedeného dôvodu odklad exekúcie povinnej nepovolil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenie cestou tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich sp.zn.15Er/1381/2013
skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.