Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10C-106-2014.pdf
PDF · 81.29 KB
Case nature
Subarea
10C/106/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci navrhovateľa G.. Ľ. A., A.. XX.X.XXXX, S. W. XXX XX W., D. A. X, právne zastúpeného JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Muchovo námestie 1 proti odporkyni W.B. A., H.. M., A.. XX.X.XXXX, S. W. XXX XX W., D. A. X, S.. Č.. W. P., L. X. XX, právne zastúpenej JUDr. Darinou Tomčovou, advokátkou, so sídlom v Šenkviciach, Záhradná 58 v konaní o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
Manželstvo navrhovateľa G.. Ľ. A., A.. XX.X.XXXX a odporkyne W. A., H.. M., A.. XX.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu v mestskej časti Bratislava - Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX na str. XX pod poradovým číslom XXX sa rozvádza.
Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom podaným na Okresný súd Bratislava II. dňa 26.8.2013 a na Okresný súd Martin postúpeným dňa 5.5.2014 sa navrhovateľ proti odporkyni domáhal rozvodu manželstva uzavretého dňa 25.4.1980 pred Národným výborom Bratislava II. Návrh odôvodnil tou skutočnosťou, že manželstvo účastníkov je nefunkčné. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti už 5 rokov. Navrhovateľ žije v Bratislave, odporkyňa žije v Martine. Avšak k odcudzeniu medzi manželmi došlo už pred 24 rokmi, keď sa dozvedel o odporkyni isté skutočnosti, ktoré otriasli jeho dôverou voči nej. Naviac medzi manželmi došlo k názorovým nezhodám na vedenie spoločného života, v otázke rodiny a podobne. Avšak až po tom, čo manželia spolu vychovali dve deti, ktoré sa navrhovateľ snažil nezaťažiť problémami, rozhodol sa navrhovateľ riešiť vzniknutú situáciu a vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo svoje funkcie neplní, ukončiť ho rozvodom.
V priebehu konania navrhovateľ na návrhu kategoricky zotrval.
Odporkyňa sa prvýkrát k návrhu vyjadrila podaním zo dňa 9.6.2014 zaslaným súdu pred prvým pojednávaním vo veci samej. Z tohto podania vyplynulo, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí, už vzhľadom na vek účastníkov konania, keď navrhovateľ má 65 rokov a odporkyňa 70 rokov. Odporkyňa spomenula niekedy neľahký priebeh dnes už 34 ročného manželstva i svoju pomoc navrhovateľovi v rokoch 2002 - 2008 keď mal navrhovateľ dva roky zdravotné problémy. Žili v rodinnom dome v Martine a ona mu pomáhala. Po odchode na operáciu v Bratislave pred ktorým navrhovateľ odporkyni nechal lístok, v ktorom ju obvinil z nevery už navrhovateľ zostal žiť v Bratislave od roku 2008. Ona sa však o jeho život zaujíma, napriek tomu, že navrhovateľ žije so synom A. v jednom byte. Odporkyňa uviedla, že jej vzťah k navrhovateľovi je ešte stále citový, má snahu udržať rodinu, tiež z ohľadu na deti a vnúčatá.
Návrhom navrhovateľa bola zaskočená, pretože jej snahu o rozvod manželstva, alebo úmysel rozviesť sa, nikdy nenaznačil. A navyše jej nie je zrejmý dôvod, pre ktorý sa rozvodu manželstva domáha.
Na pojednávaní dňa 12.6.2014 a 18.9.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a čítaním listín účastníkmi pripojenými do súdneho spisu. Takto vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav veci:
Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v Bratislave a pochádzajú z neho dve, dnes už plnoleté deti, Ž. a A. obaja narodení X.X.XXXX. Obaja manželia sú slovenskej národnosti a sú štátnymi príslušníkmi Slovenskej republiky. U oboch ide o druhé manželstvo. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania bol Martin, avšak navrhovateľ od roku 2008 s odporkyňou nežije, býva v Bratislave, ako vyplynulo z jeho výpovede, o život odporkyne sa nezaujíma. Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že medzi manželmi dochádzalo z jeho pohľadu k nedorozumeniam už približne 25 rokov, kedy sa dozvedel o manželke niektoré skutočnosti, cez ktoré sa nedokázal preniesť a tie narušili jeho vzťah voči nej. Približne pred 25 rokmi podľa výpovede navrhovateľa medzi manželmi skončil aj intímny život. Dnes každý z nich vedie svoj vlastný život. Navrhovateľ udržiava vzťah s inou ženou, v ktorom chce pokračovať aj po rozvode manželstva a ktorý trvá už 4 roky. Voči manželke citovo ochladol a kategoricky odmietal pripustiť možnosť obnovy manželského spolužitia. Odporkyňa aj na prvom pojednávaní zotrvala na svojom nesúhlasom stanovisku k rozvodu, rekapitulovala priebeh manželstva a dôvody pre ktoré z jej dôvodu by malo byť manželstvo zachované, najmä svoju pomoc v priebehu spoločného života vo vzťahu k manželovi. Aj keď popierala, že by intímny život medzi manželmi skončil tak, ako uviedol navrhovateľ. Nevedela uviesť, kedy naposledy sa manželia v tomto smere zblížili. Tiež potvrdila, že manžel je od roku 2008, kedy navrhovateľ odišiel do Bratislavy spolu nežijú, nebývajú a nevedú spoločnú domácnosť. Aj keď ona mala záujem sa s manželom stretnúť, on tieto stretnutia odmietol a ako vyslovene uviedla, skrýval sa pred ňou. Preto nevedela ani povedať, či sa manželia od roku 2008 vôbec stretli. O manželovej priateľke nevedela. Uviedla, že sa domnievala, že vzhľadom na náboženské cítenie manžela, ten k rozvodu nikdy nepristúpi.
Vzhľadom na kategoricky postoj navrhovateľa súd nariadil obom účastníkom konania návštevu Referátu poradenskopsychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, ktoré po konzultácií s účastníkmi podalo správu, z ktorej vyplynulo, že na základe uskutočneného rozhovoru s odporkyňou možno konštatovať, že s rozvodom manželstva nesúhlasí za žiadnych okolností a jej postoj je ovplyvnený dôvodmi, ktoré majú pre ňu zásadný výzvam. Navrhovateľ však osobnú účasť na spolupráci odmietol z dôvodu jeho nemenného postoja ale aj z dôvodu finančnej záťaže, ktorá by mu vznikla vycestovaním z Bratislavy do Martina. Vzhľadom na postoj navrhovateľa, ktorý aj v tejto situácií uviedol, že manželku nekontaktoval 8 rokov, intímne spolužitie je medzi nimi nefunkčné 25 rokov a vo vzťahu k odporkyni prechováva už len negatívne emócie a vzhľadom na rozličné manželské ašpirácie a charakter ich pretrvávajúcich vzťahových a osobných problémov je zlepšenie vzájomných vzťahov podľa názoru referátu veľmi otázne.
Pred pojednávaním dňa 18.9.2014 súd dostal oznámenie právnej zástupkyne odporkyne, z ktorého vyplynulo, že odporkyňa prehodnotila svoj postoj k manželstvu a s rozvodom manželstva súhlasí.
Návrh navrhovateľa súd posudzoval podľa ustanovení § 23 Zákona o rodine.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (Zákon č. 36/2005 Z. z.) súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne preukázané, že účastníkov konania sú splnené podmienky pre rozvod manželstva v zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine. Manželstvo účastníkov je nefunkčné už dlhé roky a táto doba je určite dlhšia ako doba po ktorú manželia žijú oddelenie, teda od roku 2008. Minimálne však od roku 2008 účastníci konania nevedú spoločnú domácnosť, ekonomicky
sa oddelili a každý z nich si žije svoj vlastný život a navrhovateľ dokonca nadviazal nový partnerský už niekoľkoročný vzťah. Zásadnou skutočnosťou pre rozhodovanie súdu však bola skutočnosť, že navrhovateľ v priebehu celého konania o rozvod manželstva kategoricky odmietal možnosť obnovy manželského spolužitia a z jeho postojov a prejavov pred súdom bolo zrejmé, že voči odporkyni chová už len negatívne emócie. Zo strany odporkyne neboli produkované tvrdenia a dôkazy, ktoré by boli tieto závery súdu o manželstve účastníkov vyvrátili. Aj keď odporkyňa poukazovala na vysoký vek účastníkov konania, z výpovedí účastníkov vyplynulo, že ich zdravotný stav je zatiaľ primeraný veku a nie sú odkázaní na pomoc toho druhého, navyše však navrhovateľ uviedol, že by manželke nikdy pomoc neposkytol. Vzhľadom na tak kategoricky negatívny postoj k manželstvu zo strany navrhovateľa podľa názoru súdu, nie je možné v blízkej budúcnosti očakávať od manželov zlepšenie ich vzťahov a obnovu manželského spolužitia a preto formálne manželstvo súd ukončil rozvodom, čím návrhu vyhovel.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 prvá veta O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí, ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať výkonom rozhodnutia.