Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31CoE-33-2022.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Subarea
31CoE/33/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a členov senátu Mgr. Lucie Mizerovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom B. C. XXX, o vymoženie 99,58 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Lukášom Liščákom, so sídlom Nám. Sv. Michala 5/A, Hlohovec, pod sp. zn. EX 59/2009, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 15Er/91/2009-37 zo dňa 24. apríla 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .
II. Oprávnenému a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči povinnému.
2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 57 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej tiež „EP“) v znení účinnom do 31.3.2017, § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 a vecne tým, že exekučný titul – rozhodnutie o uložení pokuty č. k. H 2006/00215 zo dňa 19.12.2006, ktorý sa stal vykonateľným dňa 30.1.2007, je rozhodnutím, ktoré možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na jeho zaplatenie, teda do 30.1.2010. Lehota na uskutočnenie výkonu rozhodnutia v zmysle § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 je považovaná za prekluzívnu, uplynutím ktorej zaniká právo na uskutočnenie výkonu rozhodnutia. Rozhodnutie sa stáva právne neúčinným a nemôže byť ďalej podkladom pre vykonanie exekúcie. Na preklúziu práva súd prihliada ex offo v každom štádiu konania, a preto súd prvej inštancie prebiehajúcu exekúciu zastavil. Rozhodnutie o trovách odôvodnil podľa § 9a ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že súdny exekútor má voči povinnému nárok na náhradu trov exekúcie, pričom o ich výške rozhodne samostatným uznesením vyšší súdny úradník. 3. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie súdny exekútor s návrhom na jeho zrušenie pre nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne zistenie skutkového stavu. Nestotožnil sa s názorom súdu, že exekúcia sa mala zastaviť na základe § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, keďže sa v danom prípade nejedná o preklúziu. Má za to, že exekúcia bola nariadená pred uplynutím trojročnej prekluzívnej lehoty tak ako to vyžaduje platná legislatíva a vymáhané právo teda nezaniklo. Dôvod na zastavenie exekúcie nastal až nemajetnosťou povinného a súd mal exekúciu zastaviť z tohto dôvodu. V dôsledku toho je nesprávne aj rozhodnutie o náhrade trov exekúcie. Na podporu svojich tvrdení citoval aj judikatúru NS SR.
4. Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdneho exekútora navrhol, aby odvolací súd odvolanie súdneho exekútora odmietol ako podané neoprávnenou osobou a ak súd odvolanie neodmietne, navrhuje napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), skôr ako mohol pristúpiť k meritórnemu preskúmaniu veci na základe podaného odvolania, musel sa zaoberať naplnením formálnych podmienok pre jeho podanie, medzi nimi prednostne otázkou, či odvolanie bolo podané oprávneným subjektom, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Dospel pritom k záveru, že odvolanie súdneho exekútora je potrebné podľa § 386 písm. b) a c) CSP odmietnuť, nakoľko proti výroku I. bolo podané neoprávnenou osobou a proti výroku II. smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení k 31.3.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
9. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zastavil exekúciu, odvolací súd poukazuje na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
10. Pretože vyššie citované ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku upravuje okruh osôb, ktoré sú účastníkmi konania a z tohto ustanovenia výslovne vyplýva, že súdny exekútor je účastníkom konania iba v prípade, kedy súd rozhoduje o trovách exekúcie, odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor nie je oprávnený na podanie odvolania voči výroku o zastavení exekúcie. Z týchto dôvodov odvolací súd odvolanie súdneho exekútora v časti zastavenia exekúcie podľa § 386 písm. b) CSP odmietol ako podané neoprávnenou. 11. Pokiaľ ide o odvolanie súdneho exekútora proti výroku II. o náhrade trov exekúcie, odvolací súd konštatuje, že voči tomuto výroku odvolanie prípustné tiež nie je.
12. Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku sa exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
13. Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
14. Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.11.2013 do 30.6.2016, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
15. Podľa § 355 ods. 2 CSP je proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
16. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
17. Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Rozhodnutia, proti ktorým odvolanie je prípustné, sú v zákone taxatívne stanovené (§ 357 CSP). Odvolanie proti uzneseniu v exekučnom konaní vo všeobecnosti nie je prípustné. Výnimkou je situácia, kedy Exekučný poriadok výslovne odvolanie proti niektorému rozhodnutiu pripúšťa.
18. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 18.2.2009, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí v zásade podľa predpisov účinných do 31.10.2013 (porov. § 243b ods. 1 EP). Výnimkou je však ust.§ 243b ods. 3 Exekučného poriadku, podľa ktorého sa o odvolaní proti výroku o trovách pri zastavení exekúcie rozhodne podľa týchto predpisov len vtedy, ak bolo podané pred 1.11.2013, inak sa naň použijú predpisy účinné od 1.11.2013. Novela Exekučného poriadku účinná od 1.11.2013 (zákon č. 299/2013 Z. z.) zrušila prípustnosť odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
19. Podľa § 355 ods. 2 CSP, ktorý sa použije aj v exekučnom konaní (§ 9a ods. 1 EP), proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa. V dôsledku zmeny v § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinnej od 1.11.2013 tak žiadne ustanovenie Exekučného poriadku ani iného predpisu nepripúšťa podať odvolanie len proti výroku o trovách exekúcie.
20. Pretože napadnuté uznesenie bolo vydané 24.4.2018, nebolo proti výroku o trovách exekúcie možné podať odvolanie. Ak ho napriek tomu súdny exekútor podal, nie je takéto odvolanie podľa už citovaných ustanovení prípustné. Preto odvolací súd jeho odvolanie aj v tejto časti podľa § 386 písm. c) CSP ako neprípustné odmietol.
21. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z Obchodného vestníka č. 168/2019 vydaného dňa 2.9.2019 zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 32OdK/173/2019 zo dňa 23.8.2019 bol vyhlásený konkurz na majetok povinného. V zmysle § 167f ods. 2 ZKR ide o dôvod, aby sa bez zbytočného odkladu rozhodlo o zastavení konania, v ktorom sa vymáha pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze alebo sa považuje za nevymáhateľnú. Odvolací súd však o zastavení konania v zmysle cit. ust. nerozhodoval, pretože exekúcia už bola právoplatne zastavená. V danom prípade napadol uznesenie o zastavení exekúcie odvolaním súdny exekútor, hoci na to nebol oprávnený, a v časti trov exekúcie odvolanie nie je ani prípustné, a preto jeho podanie síce vyvolalo devolutívny účinok (o odmietnutí odvolania rozhodol odvolací súd), ale nevyvolalo suspenzívny (odkladný) účinok vo vzťahu k právoplatnosti napadnutého uznesenia, v dôsledku čoho uznesenie v časti zastavenia exekúcie nadobudlo právoplatnosť dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na podanie odvolania poslednému z legitimovaných účastníkov.
22. V odvolacom konaní úspešnému oprávnenému a povinnému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči exekútorovi ako neúspešnému odvolateľovi, ktorý podaním neprípustného odvolania zavinil jeho odmietnutie, ktoré má obdobné účinky ako zastavenie konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, použitých s odkazom na § 9a ods. 1 EP), o ktorom nároku v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade oprávnený a povinný si náhradu trov konania neuplatnili, ani nevyčíslili a podľa obsahu im ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Preto odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že oprávnenému ani povinnému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).