Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-294-2013.pdf
PDF · 86.87 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/294/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., Radlinského 1716, 026 01 Dolný Kubín, IČO: 46 662 324, zast.: LawService, s.r.o., Stráž 3/223, 960 01 Zvolen, IČO: 36 861 723 proti žalovanému: R. N., nar. X.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX A. o zaplatenie sumy 89,62 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zo dňa 1.9.2010 o zaplatenie sumy 89,62 eur s príslušenstvom zamieta.
II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 1.9.2010 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 89,62 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Na zdôvodnenie svojho nároku uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, predmetom ktorej bol záväzok poskytovateľa poskytovať verejnú telefónnu službu, ktorému zodpovedala povinnosť účastníka - žalovaného platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný neplnil svoj záväzok riadne a včas a dostal sa do omeškania s platením svojich záväzkov, preto právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX splatnú dňa 18.12.2007. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu podania žaloby pozostávala z nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 89,62 eur.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že pohľadávku uplatnenú v tomto konaní nadobudol postúpením a že originály zmlúv o postúpení zaslal na registráciu do registra Spr, pričom predložil čísla Spr, ktoré mu boli oznámené.
Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená dňa 26.5.2014, písomne nevyjadril.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 19.9.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pripojení, dodatkom k zmluve o pripojení, faktúrou č. XXXXXXXXXX, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.8.2010, odovzdávaním protokolom zo dňa 11.1.2010, všeobecnými podmienkami na poskytovanie verejnej elektronickej
komunikačnej služby, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.
Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 16.8.2005 zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách a toho istého dňa aj dodatok k nej.
Právny predchodca žalovaného vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, splatnú dňa 18.12.2007 znejúcu na sumu 89,62 eur (2.700 Sk) označenú ako zmluvná pokuta.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby.
Žalobca v konaní tvrdil, že žalovaný porušil zmluvu o pripojení, a preto je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 89,62 eur. K uvedenému tvrdeniu je nutné poznamenať, že žalobca toto svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal. Na základe zisteného skutkového stavu nemá súd za preukázané porušenie akýchkoľvek povinností zo strany žalovaného, a teda nemá osvedčený vznik nároku na zaplatenie samotnej zmluvnej pokuty.
Ak by aj žalobca preukázal vznik nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, súd sa prioritne zaoberal hodnotením a preskúmavaním (spotrebiteľskej) zmluvy, ktorú uzavrel žalovaný s právnym predchodcom žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.), a to z pohľadu aplikácie spotrebiteľského práva a dospel k záveru, že záväzky žalovaného zaplatiť zmluvné pokuty sú neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako také sú tieto záväzky neplatné. Pokiaľ by totiž súd žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty vyhovel, bol by porušený princíp proporcionality uplatňovaný v súkromnom práve, navyše by došlo k porušeniu zákona, nakoľko podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok; miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa (s účinnosťou do 1.1.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka). Zmluvná pokuta plní funkciu paušalizovanej náhrady škody a je aj sankciou pri neplnení zmluvných povinností. V danom prípade poskytovateľ služby ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené (formulár) a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijakým spôsobom ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú poskytovateľ služby žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva účastníkovi pri porušení podmienok do konca doby viazanosti. Tu môže nastať prípad, kedy k porušeniu zmluvných podmienok zo strany účastníka dôjde v poslednom mesiaci viazanosti, pričom poskytovateľ služby si voči nemu uplatní zmluvnú pokutu v plnej výške, rovnako ako voči účastníkovi, ktorý porušil zmluvné podmienky napríklad po dvoch mesiacoch od začiatku zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých poskytovateľ služby dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú účastníka/ spotrebiteľa.
Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta neobhájiteľná aj preto, že podľa zmluvných dojednaní nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcu zmluvnú pokutu nezaniká. Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore so zameraním smernice, keby bol pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránený a druhý nie; rozhodujúce potom je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa. Ustanovenie čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov, ale na všeobecný pojem nekalých okolností, čo sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle.
V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo predávajúceho v slabšej pozícii pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a vzhľadom na úroveň jeho znalostí. Cieľ článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť len ak súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia byť efektívneho a odradzujúce (článok 7 ods. 1 Smernice: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.“) Riešením by nebolo ani konštatovanie len čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty, nakoľko by bolo obtiažne určiť výšku zmluvnej pokuty tak, aby plnila účel pre dodávateľa a zároveň nepoškodzovala spotrebiteľa. Poskytovateľa služby by podľa názoru súdu navyše neodradilo takéto rozhodnutie, pretože zmluvná pokuta by bola len sporadicky zmoderovaná, predsa by ale zostala a aj naďalej by neprimerane regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov.
Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluvné dojednanie o zmluvných pokutách ako neprimeraných zmluvných podmienkach je neplatné, a teda z neplatnej zmluvnej podmienky nemohlo vzniknúť žalobcovi právo na plnenie, a preto súd nárok žalobcu z titulu uplatňovanej zmluvnej pokuty zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil a žiadne trovy mu nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).