Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-186-2008.pdf
PDF · 99.59 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/186/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou v právnej veci navrhovateľa T.. M. V., G.. XX. X. XXXX, E. K. C., U. XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Kravcom, CSc., advokátom so sídlom v Košiciach, Čingovská 5, proti odporkyni T.. N. C., P.. V., G.. XX. X. XXXX, trvale bytom C., U. XX, toho času bytom K., M. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Peružek so sídlom v Hlohovci, Radlinského 1, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu takto
rozhodol:
Podielové spoluvlastníctvo T.. M. V. a T.. N. C., P.. V., k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k. ú.: C.T. - A. M., ako parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere XXX M.2 s a z r u š u j e .
Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX k. ú.: C. - A. M., ako parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere XXX m2, sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľa T.. M. V..
Navrhovateľ je povinný odporkyni na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu jej vyplatiť 50 % z ceny nehnuteľnosti vo výške 4 450 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
Navrhovateľ aj odporkyňa sú povinní nahradiť trovy štátu každý vo výške 156,36 € za znalecké dokazovanie na účet tunajšieho súdu, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 8. 2008 domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva s odporkyňou k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, ďalej sa domáhal prikázania týchto nehnuteľností do jeho výlučného vlastníctva s tým, že navrhovateľ bude povinný odporkyni na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu vo výške 40 % z ceny nehnuteľnosti určenej súdom do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Taktiež sa domáhal náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že s odporkyňou sú obaja polovičnými spoluvlastníkmi záhrady, ktorá je zapísaná v katastrálnom území C. - A., okres C. T., na LV č. XXXX vedenom C. Ú. C., správa C. C., ako parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 400 m2. Tieto nehnuteľnosti nadobudli po svojich rodičoch na základe osvedčení o dedičstve. Uviedol, že odporkyňu niekoľkokrát vyzýval na to, aby uvedené podielové spoluvlastníctvo vyporiadali. Správu nad uvedenými nehnuteľnosťami vykonáva výlučne on, pretože odporkyňa nejaví o uvedené nehnuteľnosti záujem. Správa nad nehnuteľnosťami pozostáva z bežných režijných nákladov a opravy. Každoročne tieto nehnuteľnosti zhodnocuje tým, že investuje prostriedky, finančné i materiálne na ich zveľadenie. Nevyporiadané spoluvlastníctvo mu bráni v ich reálnom užívaní i disponovaní so svojím podielom a zároveň ho zaťažuje nákladmi spojenými s ich uvedenou údržbou a ochranou. Odporkyňa bola pozrieť nehnuteľnosti naposledy v roku 2005 a po tom prostredníctvom
svojho právneho zástupcu mu dvakrát predložila tú istú dohodu o vyporiadaní pohľadávok, záväzkov a podielového spoluvlastníctva, ktorá je nepresná, rozlišuje sa iba vo výške finančnej čiastky, ktorú od neho požaduje a pre neho je evidentne nevýhodná. Telefonická, či písomná komunikácia s odporkyňou existuje iba sporadicky. Na e-maily posielané jeho právnym zástupcom odporkyňa nereaguje. Navrhol, aby hodnotu uvedených nehnuteľností určil súd na základe znaleckého dokazovania.
Vzhľadom na to, že pobyt odporkyne bol zo začiatku konania neznámy, až do nariadenia pojednávania sa k veci nevyjadrila. Následne súd zistil, že odporkyňa sa nachádzala v Sýrii, kde žila so svojou rodinou. Toho času sa vrátila späť na Slovensko a žije v Bratislave. Na prvom pojednávaní, ktoré súd nariadil dňa 12. 10. 2011, právny zástupca odporkyne oznámil, že vzhľadom na to, že sa nevedia dohodnúť s navrhovateľom na cene predmetnej nehnuteľnosti, súhlasia s tým, aby súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, výsluchom odporkyne, znaleckým posudkom č. 10/2006 zo dňa 20. 4. 2006, osvedčením o dedičstve č. 39D/329/2005 zo 17. 10. 2006 a osvedčením o dedičstve č. 38D/321/98, Dnot 68/98 zo 6. 10. 1999, LV č. XXXX k. ú. C. - A. M., ako aj ďalšími listinnými dôkazmi predloženými do spisu, a zistil tento skutkový stav:
Na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 38D/321/98, Dnot 68/98 zo dňa 6. 10. 1999 po poručiteľke M. V., rod. M., naposledy bytom C., U. XX, zomrelej X. X. XXXX a následne na základe Osvedčenia o dedičstve č. k. 39D/429/2005, Dnot 190/05 zo dňa 17. 10. 2006 po poručiteľovi M. V., naposledy bytom C., Q. X, zomrelom dňa XX. X. XXXX, nadobudol navrhovateľ a odporkyňa ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom dedičstva po ich rodičoch. Išlo o nehnuteľnosť - zapísanú na LV XXXX v katastrálnom území C. - E., išlo o rodinný dom so záhradou a ďalej nehnuteľnosť v katastrálnom území C.- A. M. zapísanú na LV č. XXXX ako parcela č. XXXX/XXX - záhrada o výmere 400 m2.
Vyporiadanie nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území Terasa v LV č. XXXX bolo predmetom konania vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 20C/55/2008. Rozsudkom zo dňa 22. 6. 2012 súd rozhodol v tejto veci tak, že súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetným nehnuteľnostiam, prikázal ich do výlučného vlastníctva T.. M. V. a zaviazal ho titulom finančného vysporiadania vyplatiť T.. N. C. sumu 92 000 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Náhradu trov štátu pomerne rozdelil a o trovách konania si súd vymienil rozhodnúť po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd rozsudok tunajšieho súdu potvrdil vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť vyplatiť navrhovateľke 92 000,- €, zmenil ho vo výroku o lehote plnenia tak, že odporca je povinný vyplatiť uvedenú sumu navrhovateľke do 30 dní od jeho právoplatnosti a zároveň zrušil rozsudok vo výroku o trovách štátu a v rozsahu zrušenia vrátil vec tunajšiemu súdu na ďalšie konanie s tým, že bude jeho povinnosťou rozhodnúť o náhrade trov štátu podľa toho, ako rozhodne o náhrade trov vo vzťahu medzi účastníkmi konania. Následne súd uznesením z 28. 11. 2013 rozhodol o trovách konania tak, že zaviazal T.. M. V. (v tejto veci ako ako odporcu), aby nahradil T.. N. C. (ako navrhovateľke v tejto veci trovy konania). Voči tomuto uzneseniu bolo podané odvolanie, o ktorom Krajský súd v Košiciach doposiaľ nerozhodol.
Nakoľko účastníci zhodne navrhli, aby súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti zapísanej v katastrálnom území C. - A. na LV č. XXXX, súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie a ustanovil znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, oceňovanie nehnuteľností, odhad hodnoty nehnuteľností T.. L. G., aby určil trhovú hodnotu nehnuteľnosti v podielovom vlastníctve účastníkov konania. Znalec vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX dňa 15. 12. 2011, na základe ktorého určil, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti je 8 900 €.
Účastníci konania súhlasili so závermi tohto znaleckého posudku a s určenou hodnotou predmetnej nehnuteľnosti.
Navrhovateľ na pojednávaní dňa 25. 4. 2013, na ktorom bol prítomný bez svojho právneho zástupcu, odmietol vypovedať v neprítomnosti svojho právneho zástupcu, preto súd pristúpil k výsluchu odporkyne. Z výsluchu odporkyne súd zistil, že od smrti matky, ktorá zomrela v roku 1998, sa ich vzťahy zmenili, pretože s bratom - navrhovateľom a nebohým otcom sa nevedeli dohodnúť. Ona žila dlho v Sýrii, kde sa vydala a založila si tam rodinu. Chodievala sem sporadicky a po smrti otca v roku 2006 prebehlo
dedičské konanie, na základe ktorého s navrhovateľom zdedili všetky (už vyššie uvedené) nehnuteľnosti v podiele 1. O rodinný dom ako aj o túto predmetnú záhradu sa ostal starať navrhovateľ. Čo sa týka predmetnej záhrady, išlo o ovocno-zeleninovú záhradu, navrhovateľ z nej mohol mať aj úžitky, pretože sa tam pestovalo aj ovocie aj zelenina, ktoré sa používali na osobné účely. Odporkyňa potvrdila, že je možné, že navrhovateľ uhrádzal za túto záhradu daň, a je možné, že tam bolo potrebné vykonať aj nejaké opravy, a zrejme aj zavlažovaciu sieť, avšak odporkyňa nevie uviesť, koľko a aké investície tam musel navrhovateľ vynaložiť, pretože nepredložil doklad o tom, koľko do tejto záhrady investoval. Vzhľadom na to uviedla, že nesúhlasí s vyplatením len 40 % sumy nehnuteľnosti. Odporkyňa tvrdila, že 2-krát navrhla navrhovateľovi uzavrieť mimosúdne dohody o vyporiadaní, on s tým však nesúhlasil, nikdy však nereagoval a ani nepredložil žiadny návrh na vyporiadanie. Následne v roku 2008 podala prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, a to tak na rodinný dom, ktorý spor prebiehal na Okresnom súde Košice II a na záhradu, ktorá je predmetom tohto konania. Tento návrh podala ešte v roku 2008, avšak vzhľadom na to, že došlo k zámene zaplatených súdnych poplatkov, bolo toto konanie na Okresnom súde Košice I ohľadom vyporiadania záhrady zastavené. K omylu došlo tak, že sekretárka advokátskej kancelárie, ktorá zastupovala odporkyňu, uhradila súdny poplatok za vyporiadanie záhrady vo výške takej aká mala byť uhradená v konaní o vyporiadanie rodinného domu. Preto musela vziať návrh na začatie konania o vyporiadaní tejto záhrady späť, aby došlo k vráteniu tohto nesprávne zaplateného súdneho poplatku. Následne ju navrhovateľ predbehol a podal tento návrh on ako prvý ohľadom vyporiadania predmetnej záhrady. Odporkyňa tvrdila, že keby bol navrhovateľ ochotný sa s ňou dohodnúť na vyporiadaní, nemuselo by nastať toto súdne konanie, nemuseli by sa navyšovať ďalšie trovy, preto nie je ochotná v prípade ak súd návrhu navrhovateľa vyhovie, uhradiť mu nejaké ďalšie trovy, aj napriek tomu, že táto žaloba bola fyzicky podaná ním. Odporkyňa tiež uviedla, že z obrázkov, resp. fotiek, ktoré sú v znaleckom posudku, vie uviesť, že na obrázku sú tie isté stromy, ktoré tam už boli v čase, keď zomreli rodičia. Tak isto brána aj oplotenie sú tie isté. Nevidela na týchto obrázkoch žiadnu zmenu, preto nevedela usúdiť, či došlo k nejakým investíciám, pretože navrhovateľ skutočne investície, ktoré vynaložil, nikdy nezdokladoval.
Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo už raz pred týmto konaním začaté na návrh odporkyne, musel súd zastaviť hlavne z dôvodu, že konanie bolo začaté na nepríslušnom súde a až na ich námietku bolo toto konanie zastavené a navrhovateľ následne podal tento predmetný návrh.
Súd navrhovateľa opakovane vyzval, aby predložil súdu doklady o materiálnych a finančných nákladoch, ktoré vynaložil na predmetnú nehnuteľnosť, avšak ani napriek opakovaným výzvam zo strany súdu navrhovateľ na tieto nereagoval a žiadne doklady o svojich investíciách do predmetnej nehnuteľnosti súdu nepredložil.
V priebehu konania právny zástupca navrhovateľa žiadal, aby súd opätovne nariadil znalecké dokazovanie ohľadom hodnoty nehnuteľnosti, pretože od vypracovania znaleckého posudku v roku 2011 už uplynula nejaká doba a hodnota nehnuteľnosti vyčíslená v znaleckom posudku z roku 2011 je už neaktuálna.
Súd preto dotazoval prípisom zo dňa 26. 11. 2013 znalca T.. L. G., aby zaslal súdu odborné stanovisko, či od uvedeného času, kedy bol vypracovaný znalecký posudok č. XX/XXXX dňa 15. 12. 2011, na základe ktorého stanovil cenu posudzovanej nehnuteľnosti na sumu 8 900 €, mohlo dôjsť k výraznej zmene hodnoty nehnuteľnosti. Znalec T.. L. G. súdu oznámil podaním zo dňa 3. 12. 2013, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti v znaleckom posudku č. 97/2011 zaokrúhlená na 8 900 € je približne zhodná aj ku dňu 3. 12. 2013, t. j. výške stanovenej výslednej objektivizovanej hodnoty, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny nehnuteľnosti v danom mieste a čase, ktorú by táto mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
Na pojednávaní dňa 18. 9. 2014 právny zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ už netrvá na vyplatení sumy odporkyni len vo výške 40 % z ceny nehnuteľnosti, ktorá je predmetom tohto konania, ale navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu v tom znení, že navrhovateľ odporkyni na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu jej vyplatí 50 % z ceny nehnuteľnosti, teda sumu 4 450 € do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa s pripustením zmeny návrhu v tomto znení súhlasila, pričom poukázala na to, že ona už od začiatku tohto konania navrhovala takéto finančné vyporiadanie.
Preto súd pripustil zmenu návrhu v tom znení, že: Podielové spoluvlastníctvo T.. M. V. a T.. N. C., P.. V. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX sa zrušuje. Nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX sa prikazujú do výlučného vlastníctva navrhovateľa T.. M. V.. Navrhovateľ Ing. M. V. je povinný odporkyni T.. N. C., P.. V. na náhradu jej spoluvlastníckeho podielu vyplatiť sumu vo výške 50 % z ceny nehnuteľnosti určenej súdom do 60 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Odporkyňa T.. N. C., P.. V., je povinná nahradiť navrhovateľovi T.. M. V. všetky trovy spojené s týmto konaním v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Na základe vykonaného dokazovania bolo v tomto konaní preukázané, že účastníci konania ako podieloví spoluvlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. C. - A., sa opakovane - niekoľko rokov pokúšali osobne, resp. prostredníctvom ich právnych zástupcov uzavrieť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Akákoľvek vzájomná komunikácia však nikdy neviedla k dohode. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Nikto teda nemôže byť nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Súd v zmysle § 142 Občianskeho zákonníka musí v postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania spoluvlastníctva. Účastníci konania však už niekoľko rokov neboli schopní dosiahnuť dohodu a zhodne navrhovali, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do výlučného vlastníctva navrhovateľa, s tým, že tento vyplatí odporkyni jej podiel z vyporiadania. Súd prihliadal pri zrušení podielového spoluvlastníctva účastníkov konania na veľkosť ich podielov, na účelné využitie veci. Keďže nedošlo k dohode účastníkov konania o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní, súd rozhodol tak, že nakoľko vec nie možné rozdeliť, zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a prikázal predmetnú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva navrhovateľa s tým, že mu uložil povinnosť vyplatiť odporkyni vyrovnávací podiel vo výške 50 % z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosť bola ohodnotená na sumu 8 900 €, s čím obaja účastníci súhlasili, preto súd rozhodol tak, že navrhovateľ je povinný na vyrovnanie vyplatiť odporkyni sumu 4 450 € s tým, že umožnil navrhovateľovi túto sumu zaplatiť odporkyni do 60 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, tak ako to požadoval navrhovateľ v návrhu a odporkyňa počas konania neuviedla, že by nesúhlasila s uhradením tejto sumy v uvedenej lehote.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Môže tak urobiť podľa ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad, a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 150 ods. 1 O. s. p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému účastníkovi konania; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/14/2012 zo dňa 30. 4. 2013) Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých účastníkov, a je potrebné vziať do úvahy
nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia, najmä na majetkové pomery oprávneného účastníka. Významnými z hľadiska aplikácie § 150 sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva) na súde, postoj účastníkov k priebehu konania a pod. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3MCdo/5/2006). K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania, alebo určitej procesnej situácie. V predmetnej veci súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa nielen v samotnej povahe tohto sporu (kde sa jedná o vysporiadanie majetkových práv dvoch súrodencov, s cieľom zachovať medzi nimi dobré rodinné vzťahy aj po rozhodnutí súdu), ale súd prihliadal aj na to, z akých dôvodov bol podaný tento návrh a tiež aj na správanie účastníkov konania počas trvania tohto sporu. Dospel k záveru, že pred začatím tohto konania medzi účastníkmi nebolo možné dospieť k dohode ohľadom vyporiadania nehnuteľností, ktoré zdedili po svojich rodičoch. Preto najprv bol podaný návrh na vyporiadanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany odporkyne, avšak nakoľko došlo k procesným chybám, bola odporkyňa nútená tento návrh vziať späť, preto jej návrhu nemohlo byť vyhovené. Následne podal návrh na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľ. V predmetnom konaní súd návrhu navrhovateľa vyhovel v celom rozsahu. Navrhovateľ však počas konania ignoroval opakované výzvy súdu na to, aby zdokladoval svoje investície do predmetných nehnuteľností, aby súd na základe toho mohol vyporiadať podielové spoluvlastníctvo, odmietol na pojednávaní vypovedať, počas celého konania, od r. 2008 do r. 2014 trval na tom, že v prípade, že bude nehnuteľnosť prikázaná do výlučného vlastníctva jemu, je ochotný vyplatiť odporkyni vyrovnávací podiel vo výške 40 % z hodnoty predmetnej nehnuteľnosti (pričom odporkyňa od začiatku konania požadovala vyplatenie podielu vo výške 50%, resp. trvala na predložení dokladov o investíciách navrhovateľa do predmetnej nehnuteľnosti), a až na poslednom pojednávaní navrhovateľ navrhol, že vyplatí po prikázaní nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva odporkyni vyrovnávací podiel vo výške 50% z hodnoty nehnuteľnosti. Súd preto dospel k záveru, že aj vzhľadom na toto správanie navrhovateľa počas celého konania, sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, preto je tu dôvod na to, aby súd pri rozhodnutí o trovách konania aplikoval ust. § 150 O. s. p., a nie ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Preto súd rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 148 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. Súd o trovách konania rozhodol podľa ust. § 150 O. s. p., nemohol teda o trovách štátu rozhodnúť tak, že by zaviazal na ich náhradu iba odporkyňu, preto pomerne tieto trovy rozdelil a rozhodol, že navrhovateľ aj odporkyňa sú povinní nahradiť trovy štátu každý vo výške 156,36 € za znalecké dokazovanie na účet tunajšieho súdu, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods.2 odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 251 ods. 1 O. s. p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.