Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37C-84-2013.pdf
PDF · 86.93 KB
Case nature
Area
Subarea
37C/84/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Andreou Sedlačkovou v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 35 848 863, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711 proti žalovanému: R. A., nar. XX.XX.XXXX, T. R. Č.. XX, XXX XX P., Č. S. o zaplatenie sumy 532,53 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 115 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 88,78 eur od 15.9.2009 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 26,22 eur od 14.10.2009 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.
III. Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou zo dňa 28.3.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 532,53 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zmluvy o pripojení uzavretej v zmysle § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.
Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb, čím porušil zmluvné povinnosti. Z uvedeného dôvodu je preto povinný uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení.
Súd v súlade s § 156 O.s.p. zverejnil na úradnej tabuli súdu oznámenie, že v predmetnej právnej veci bude dňa 19.9.2014 vyhlásený rozsudok s poukazom na § 115a O.s.p.
Súd vykonal vo veci dokazovanie žiadosťou o uzavretie zmluvy o pripojení zo dňa 9.1.2008, dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 9.1.2008, faktúrou č. 1003475879, faktúrou č. 1003733532, faktúrou č. 5100646453, faktúrou č. 1004650264, výpoveďou zmluvy o pripojení zo dňa 22.7.2009, odstúpením od zmluvy zo dňa 26.9.2009, všeobecnými podmienkami poskytovateľa verejných komunikačných služieb a zistil nasledovný skutkový stav.
Žalobca uzavrel so žalovaným dňa 9.1.2008 žiadosť o uzavretie zmluvy o pripojení a toho istého dňa dodatok k zmluve o pripojení. Predmetom žiadosti o uzavretie zmluvy o pripojení je poskytnutie
verejnej telefónnej služby GSM, pričom samotná zmluva o pripojení bude uzavretá aktiváciu SIM karty. Predmetom dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 9.1.2008 bola aktivácia mesačného programu „Pre mňa 130“, záväzok žalobcu zabezpečiť žalovanému kúpu koncového telekomunikačného zariadenia a záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podľa platného Cenníka.
Z výpovede zmluvy o pripojení zo dňa 22.7.2009 súd zistil, že žalovaný vypovedal zmluvu o pripojení z dôvodu „nevyhovujúce portfólio služieb“.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka je záväzkovým vzťahom právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť plniť záväzok.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom upravených, môžu však vznikať aj z iných zmlúv zákonom neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá nepomenovaná zmluva v zmysle § 51 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby v sieti GSM. Súčasne s touto zmluvou uzavreli účastníci aj dodatok, na základe ktorej vznikol záväzok žalobcu zabezpečiť žalovanému predaj zľavneného mobilného telefónu určeného na používanie v sieti GSM a záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu služieb podľa platného Cenníka. Žalovaný napriek využívaniu služieb žalobcu neuhradil faktúry za mesačné poplatky za služby. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný porušil svoju povinnosti, na ktorú sa v zmluve zaviazal, súd žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a uložil mu povinnosť zaplatiť dlžnú sumu vo výške 115 eur spolu s úrokom z omeškania stanoveným v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca žiadal priznať úroky z omeškania v súlade s citovaným právnym predpisom, súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu spolu s 9% ročným úrokom z omeškania odo dňa splatnosti jednotlivých faktúr.
Žalovaný v podanom odpore zo dňa 4.6.2014 uviedol, že dlžnú sumu neuznáva, nakoľko v dôsledku krádeže telefónu ukončil so žalobcom zmluvu o pripojení zo dňa 22.7.2009. Ďalej uviedol, že podmienkou pre ukončenie zmluvy bolo zaplatenie všetkých pohľadávok vzniknutých do tohto dátumu, čo aj uhradil v hotovosti, preto akékoľvek nároky žalobcu vzniknuté po dátume ukončenia zmluvy považuje za bezpredmetné.
V prvom rade súd poznamenáva, že žalovaný nepreukázal súdu tvrdenú skutočnosť, že k ukončeniu zmluvy došlo k dôvodu krádeže telefónu. Žalovaný predložil síce súdu písomnú výpoveď zmluvy o pripojení zo dňa 22.7.2009, v ktorej je však ako dôvod výpovede uvedené „nevyhovujúce portfólio služieb“. Uvedené teda nepreukazuje dôvod tvrdený žalovaným.
Podľa čl. 6 všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká dohodou, výpoveďou, odstúpením od zmluvy, ak to určuje zákon alebo osobitný predpis, uplynutím doby v prípade, ak bola zmluva dojednaná na dobu určitú a smrťou účastníka ak ide o fyzickú osobu alebo zánikom ak ide o právnickú osobu bez právneho nástupcu. Účastník je oprávnený ukončiť platnosť zmluvy písomne výpoveďou i bez udania dôvodu.
Podľa čl. 6 ods. 4 všeobecných obchodných podmienok ak je výpoveď doručená najneskôr v druhý pracovný deň pred ukončením zúčtovacieho obdobia vzťahujúceho sa na účastníka, výpovedná lehota začne plynúť v deň doručenia výpovede a končí v posledný deň zúčtovacieho obdobia, v ktorom
bola doručená druhej strane. V prípade, ak je výpoveď doručená v neskorší deň ako je uvedené v predchádzajúcej vete, výpovedná doba začne plynúť v prvý deň nasledujúceho zúčtovacieho obdobia a skončí v posledný deň nasledujúceho zúčtovacieho obdobia.
Podľa čl. 6 ods. 10 všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť účastníka uhradiť cenu poskytnutých služieb, ako aj uhradiť všetky iné peňažné záväzky voči poskytovateľovi.
V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný podal výpoveď k zmluve o pripojení dňa 22.7.2009. Nakoľko zúčtovacie obdobie žalovaného bolo do 22. dňa kalendárneho mesiaca, začala výpovedná doba plynúť až prvým dňom nasledujúceho zúčtovacieho obdobia a bola ukončená posledným dňom nasledujúceho zúčtovacieho obdobia, teda od 22.8.2009 do 21.9.2009. Žalovanému bola za uvedené obdobie vystavená faktúra č. 1003475879 na sumu 88,78 eur a faktúra č. 1003733532 na sumu 26,22 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal súdu ukončenie zmluvy z dôvodu krádeže mobilného telefónu a tiež vzhľadom na skutočnosť, že si nesplnil svoju zmluvnú povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby, rozhodol súd tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.
Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie sumy 414,03 eur označenej ako zmluvná pokuta súd konštatuje, že uvedená zmluvná podmienka bola viacerými všeobecnými súdmi Slovenskej republiky vyhlásená za neprijateľnú (napr. rozsudkami Okresného súdu Prešov zo dňa 13.08.2010, sp. zn. 17C 23/2010, Okresného súdu Svidník z 31.10.2011, sp. nz. 7C 119/2011 atď.).
Ustanovenie § 53a Občianskeho zákonníka je dôsledkom transpozície smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), ktorá v čl. 7 ods. 1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok: „členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov“.
S ohľadom na relevantnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie by nemali byť žiadne pochybnosti o povinnosti súdu zbaviť spotrebiteľa neprijateľnej zmluvnej podmienky a jej poškodzujúcich účinkov. Podľa čl. 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľ a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola právoplatne vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka (absolútne) neplatná. Jej ďalším používaním dodávateľ vytvára protiprávny stav, naviac zákonom explicitne zakázaný a priznanie plnenia z takejto zmluvnej podmienky je v priamom rozpore so zákonom.
Zákaz ďalšieho používania neprijateľnej zmluvnej podmienky by mal byť v demokratickej spoločnosti samozrejmý a rešpektovaný subjektmi práva ipso facto. Vzhľadom na ustanovenie § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka súd nemusel (nemohol) podrobiť uvedenú zmluvnú podmienku opätovnému skúmaniu, pretože je právoplatne judikovaná ako neprijateľná a iný postup by relativizoval ciele únie zabrániť súvislému používaniu nekalej klauzuly, ktoré má súd naplniť a nie svojou rozhodovacou činnosťou spochybňovať a popierať.
Na základe uvedených skutočností súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietol (výrok II).
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého k mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Žalobca bol úspešný v časti zaplatenia sumy 115 eur a žalovaný v časti 417,53 eur. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 22% a úspech žalovaného predstavuje 78%. Na základe uvedeného má žalobca nárok na náhradu trov konania vo výške 22% voči žalovanému a žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo výške 78% voči žalobcovi. Keďže ide o pohľadávky, ktoré sa vzájomne sčasti kryjú, súd určil celkovú úspešnosť žalovaného vo výške 56% (78% - 22%).
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Pezinok.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).