Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/130/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom tamtiež, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: P. S. M., nar. XX.XX.XXXX, št. príslušník U., s povoleným pobytom na území SR v E., S. XXX/X, t.č. na neznámom mieste, zastúpeného opatrovníčkou M. M., zamestnankyňou tunajšieho súdu, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 497,91 Eur s príslušenstvom a trovy konania, takto

rozhodol:

P r i p ú š ť a vstup vedľajšieho účastníka do konania v podobe Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5.

Žalobu z a m i e t a .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov konania .

Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou súdu dňa 08.11.2012 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 497,91 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 28.1.2010 do zaplatenia a tiež trov konania vyčíslených v žalobnom návrhu titulom zmluvnej pokuty.

Poukázal pritom na to, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. so sídlom v Bratislave ako postupca na strane jednej a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli Zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanému vedenej pod referenčným číslom 1.91143005. Žalovaný ako záujemca uzavrel s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom podľa zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby predchodcom žalobcu žalovanému. Žalovaný sa zaviazal riadne odoberať službu a platiť za ňu riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku. Jeho povinnosťou bolo v prípade nedodržania zmluvných povinností uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve/dodatku o pripojení. Účelom dojednania o zmluvnej pokute bolo naplnenie funkcie zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody na strane právneho predchodcu žalobcu, ktorá mu vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcu. V uvedenom prípade je teda žalovaný sankcionovaný za to, že nedodržal konkrétne určené povinnosti vyplývajúce zo Zmluve, resp. Dodatku a Všeobecných podmienok, v dôsledku čoho musela byť jeho SIM karta/

koncové zariadenie vypojené z prevádzky. Keby žalovaný splnil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, tak by prostredníctvom týchto platieb po dobu viazanosti postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu zabezpečiť žalovanému mobilný telefón/koncové zariadenie, prípadne program služieb podľa vlastného výberu za zľavnenú cenu. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7000057310 splatnú dňa 27.1.2010 na sumu 497,91 Eur (15.000 Sk). Nezaplatením faktúry v lehote jej splatnosti sa žalovaný dostal podľa a nasl. do omeškania, a preto žalobca má nárok tiež na úrok z omeškania z dlžnej sumy.

K žalobe pripojil ako listinné doklady: Zmluvu o pripojení z 09.12.2006, Dodatok k Zmluve, faktúru č. 7000057310, Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných dátových služieb spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s. účinných od 01.02.2009, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011.

Podľa súd žalovanému, ktorého pobyt sa nepodarilo zistiť, ustanovil v konaní opatrovníčku, ktorá sa k žalobe nevyjadrila.

V priebehu konania Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS oznámilo vstup do konania.

Podľa ust. súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a rozhodol na základe listinných dôkazov predložených žalobcom.

T-Mobile Slovensko, a.s. (predchodca Slovak Telekom a.s.) a žalovaný ako účastník - fyzická osoba nepodnikateľ uzatvorili dňa 9.12.2006 písomnú Zmluvu o pripojení podľa ust. a nasl. , ktorá bola tým istým dňom zmenená písomným dodatkom.

Predmetom zmluvy a dodatku k zmluve bola aktivácia programu služieb 200 (400) Viac, predaj MT Samsung D900 za zľavnenú cenu 4990Sk pri dobe viazanosti 24 mesiacov a zmluvnej pokute 15.000 Sk.

Z bodu 4 Dodatku vyplýva, že v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany podniku, je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto dodatku.

Z bodu 1 písm. b) Dodatku vyplýva, že predmetom tohto dodatku je záväzok účastníka riadne a včas platiť cenu služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so Zmluvou o pripojení, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti T-Mobile Slovensko, a.s., platným Cenníkom Služieb a týmto Dodatkom.

Z bodu 2 tohto Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, ktorá začína plynúť od dátumu účinnosti tohto Dodatku, nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania ani neumožní také konanie, na základe ktorého by podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany účastníka; za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany účastníka, žiadosť o jej vypojenie, odstúpenie účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane podniku.

Z bodu 3 tohto Dodatku vyplýva, že účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti uvedenú v tabuľke č. 1 Dodatku, nepožiada o aktiváciu alebo zmenu programu služieb s nižším mesačným poplatkom... a že nemôže požiadať o aktiváciu alebo zmenu aktivovaného programu Služieb na Ekvivalentný program Služieb.

T-Mobile Slovensko, a.s. vystavil žalovanému faktúru č. 7000057310 na sumu 497,91 Eur titulom zmluvnej pokuty so splatnosťou do 27.01.2010.

Pohľadávka na základe vystavenej faktúry bola postúpená zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (nástupca T-Mobile Slovensko, a.s.) na základe písomnej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2011.

Vedľajší účastník vo svojom písomnom vyjadrení k žalobnému návrhu poukázal na to, že uplatňovaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda neplatná, na základe čoho žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia súčasne vyčíslených v predmetnom písomnom vyjadrení.

Z oznámenia Oddelenia cudzineckej polície PZ Košice z 25.11.2013 a tiež zo šetrenia pobytu žalovaného OR PZ v Košiciach zo 14.6.2013 súd zistil, že žalovaný ako št. príslušník FRA je registrovaný na trvalý pobyt občana EÚ na adrese E., S. XXX/X, na ktorej sa nezdržiava.

Opatrovníčka žalovaného na výzvu súdu, že má možnosť namietať vstup vedľajšieho účastníka do konania, nereagovala.

Právny zástupca žalobcu vo svojom písomnom podaní došlom súdu dňa 16.05.2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania s poukazom na dôvodovú správu k , cieľom ktorej úpravy bolo umožnenie vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalobcu. Zdôraznil tiež, že podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka do konania je súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastníka chce vystupovať. Okrem toho vyslovil názor, že vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a na ochranu spotrebiteľa a nie sú žiadnou pridanou hodnotou pre spotrebiteľa, nakoľko súd má povinnosť na tieto skutočnosti prihliadať ex offo, na základe čoho jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle ust. . Záverom poukázal na to, že vedľajší účastník by vstupom do konania získal informácie o citlivých údajoch týkajúcich sa spotrebiteľa ako účastníka konania, čím dochádza k porušeniu SR a ďalších právnych predpisov.

Podľa ust. , , , ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Je nepochybné, že v danom prípade do konania na strane žalovaného vstúpilo z vlastnej iniciatívy ako vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ktorého cieľom (ako je súdu známe z úradnej činnosti) je ochrana práv spotrebiteľov vrátane zastupovania spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a jeho vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Typovo ide teda o tú skupinu vedľajších účastníkov, ktorí nemusia preukazovať právny záujem na výsledku konania. Tiež je nepochybné, že v danom prípade predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov, ktorých predmetom činnosti je ochrana práv podľa , ktorý zákon je uvádzaný ako príklad osobitného predpisu podľa citovaného ustanovenia Podľa názoru súdu predmetné združenie spadá pod kategóriu vedľajších účastníkov podľa ust. bez ohľadu na to, či združenie poskytuje ochranu spotrebiteľovi - účastníkovi konania výlučne podľa , keďže ide iba o príkladný výpočet osobitných zákonov. Pokiaľ predmetné občianske združenie vstúpilo do konania z vlastného podnetu, jedine výslovný nesúhlas toho účastníka, na stranu ktorého pristúpilo, t.j. v tomto prípade žalovaného ako spotrebiteľa, by znamenalo neodôvodnenosť jeho vstupu do konania. Pretože opatrovníčka žalovaného napriek výzve súdu nevyjadrila nesúhlas so vstupom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS do konania, o námietke žalobcu bolo potrebné rozhodnúť tak, že vstup vedľajšieho účastníka sa pripúšťa.

Podľa ust. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa ust. § 43 ods. 2 citovaného zákona, podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.

Podľa ust. § 42 ods. 4 písm. b) citovaného zákona, účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. , zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa ust. , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa ust. , účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Z prevedeného dokazovania má súd preukázané, že žalovaný a T-Mobile Slovensko, a.s. ako prevádzkovateľ elektronických komunikačných služieb uzatvorili podľa v znení neskorších zmien a predpisov písomnú zmluvu o pripojení, ktorá bola písomne doplnená Dodatkom v súvislosti s predajom MT za zľavnenú cenu pri dojednanej dobe viazanosti a zmluvnej pokuty, pričom ide o spotrebiteľskú zmluvu.

V danom prípade, keďže žalovaný ako zmluvná strana je št. príslušníkom krajiny EÚ s povoleným bydliskom na území SR, ide o konanie s medzinárodným prvkom, ktoré patrí do právomoci slovenských súdov v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach podľa článku 16 odsek 2.

Žalobca v konaní nepreukázal, žeby medzi zmluvnými stranami bola uzavretá dohoda o voľbe rozhodného práva a preto súd posúdil nárok žalobcu podľa práva Slovenskej republiky, a to v súlade s tzv. Rímskym dohovorom (Dohovor o práve rozhodnom pre zmluvné záväzkové vzťahy) tak, že pri neexistencii voľby práva sa zmluva riadi právom zeme, s ktorou je najužšie spojená, t.j. v tomto prípade právom Slovenskej republiky, keďže plnenie bolo uskutočnené na území SR (Čl. 4 ods. 1).

V konaní má súd preukázané, že dojednanie zmluvnej pokuty bolo upravené v článku 3 Dodatku, ktorý stanovil povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 15.000 Sk (497,91 Eur) v prípade porušenia zmluvných povinností, ktoré boli špecifikované odkazom najmä na povinnosti uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2 alebo v bode 3 Dodatku alebo v článku 3 bod 3.6 VP alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) VP s tým, že nešlo o taxatívny výpočet týchto povinností. Zmluvná pokuta bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou a následne bola predmetom postúpenia na žalobcu.

Pre posúdenie dôvodnosti nároku, ktorý je uplatňovaný titulom zmluvnej pokuty, je potrebné mať preukázané, že na strane žalovaného došlo skutočne k porušeniu konkrétnej povinnosti, ktorá zakladá na strane žalobcu právo na zaplatenie dojednanej zmluvnej pokuty. Žalobca má v tomto smere jednak povinnosť tvrdenia (skutkové tvrdenie) a jednak povinnosť preukázania tvrdenej skutočnosti. Pokiaľ žalobca iba všeobecným spôsobom odkazuje na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby bez akejkoľvek bližšej špecifikácie, ide o nedostatok skutkového tvrdenia, pretože vzhľadom na konkrétne dojednanie zmluvnej pokuty medzi účastníkmi konania nie je možné posúdiť, či na strane žalovaného vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, resp. v akej výške.

Navyše súdu sa javí zmluvné dojednanie zmluvnej pokuty ako neprijateľná zmluvná podmienka z dôvodu, že ide o zmluvnú podmienku naformulovanú v štandardnej zmluve/ dodatku, ktoré má

dodávateľ vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu nijak ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť. Dodávateľ žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu v nezmenenej výške jednak bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti, jednak bez ohľadu na to, o ktoré konkrétne porušenie zmluvnej povinnosti ide, príp. v akom rozsahu došlo k porušeniu povinnosti. Reálne teda môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden poplatok a pre jeho nezaplatenie si uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých dodávateľ dojednáva zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, preto poškodzujú spotrebiteľa. Takýmto spôsobom naformulovaná zmluvná pokuta bola vyhlásená za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti viacerými súdnymi rozhodnutiami; ako príklad súd uvádza právoplatný rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. s citáciou časti výroku: „Určuje, že zmluvná podmienka v bode 1.4 Dodatku k Zmluve o pripojení zo dňa 23.12.2007 uzavretom medzi predchodcom žalobcu a žalovaným v znení: „V prípade porušenia zmluvných povinností zo strany Účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných podmienok) a následného vypojenia SIM karty zo strany Podniku, je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku, „je neplatná pre jej neprijateľnosť.“

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobou uplatňovaný nárok považuje za nedôvodný, na základe čoho žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. v spojení s ust. , podľa ktorého žalobca ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov konania. O trovách konania žalovaného súd, z dôvodu absencie takéhoto návrhu, nerozhodol.

V zmysle zásady, že vedľajší účastník „zdieľa“ osud hlavného účastníka, vedľajšiemu účastníkovi by patrila náhrada trov konania vo vzťahu ku žalobcovi, a to podľa ods. Pri rozhodovaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi súd súčasne aplikoval ustanovenie , podľa ktorého, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať.

K postupu podľa ust. súd uvádza, že je pritom zákonným ustanovením, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania, by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto ustanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť k rozhodnutiu súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie dopadá na toho účastníka, ktorý by inak mal právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnému účastníkovi a existencia výnimočnosti daného prípadu. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo v určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať sociálnej situácie účastníkov. V takomto prípade je potrebné pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) účastníkov, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj účastníkov v konaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009 sp. zn. ).

K dôvodom, pre ktoré súd aplikoval v danom prípade ust. a na základe toho vedľajšiemu účastníkovi nepriznal náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia, súd ďalej uvádza nasledovné: 1/ Podstatou vstupu vedľajšieho účastníka do predmetného konania v podobe združenia na ochranu spotrebiteľa je zabezpečiť žalovanému kvalifikovanú obranu proti žalobe, keďže v danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľa. Je nepochybné, že vedľajší účastník vstúpil do konania tzv. naslepo, nemajúc vlastne žiadne informácie o predmetnom konaní. Preto musel počítať aj s tou možnosťou, že jeho účasť v konaní ( a teda aj jeho prípadné trovy ) nebude nevyhnutná, napr. ak sám žalovaný bude

schopný sa kvalifikovane brániť alebo sa sám dá zastúpiť advokátom, alebo pôjde o prípad, kedy nebude dôvod niečo namietať voči uplatnenému nároku a pod. 2/ Bez ohľadu na to, či účastník (resp. vedľajší účastník) namieta neplatnosť zmluvnej podmienky pre jej neprijateľnosť alebo namieta nekalú obchodnú praktiku, súd je povinný ex offo skúmať, či si žalobca nárok uplatňuje z neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z nekalej obchodnej praktiky; dokonca s účinnosťou od 1.5.2014 je súd povinný prihliadať na premlčanie nároku bez toho, aby sa spotrebiteľ tohto premlčania dovolával ( o ochrane spotrebiteľa v platnom znení, pozn. súdu). To znamená, že sám účastník ako spotrebiteľ, o ktorom sa predpokladá že je tou slabšou zmluvnou stranou, súčasne v súdnom konaní ako účastník konania môže byť pasívny alebo bez právnych znalostí, pretože súd má povinnosť poskytnúť mu ochranu vo vyššie uvedenom smere a preto je vôbec na zváženie, do akej miery sú vstupy vedľajších účastníkov v spotrebiteľských veciach z ich vlastnej iniciatívy opodstatnené a v tejto súvislosti ich prípadné trovy účelne vynaložené. 3/ Napokon treba dodať, že paušálny vstup vedľajšieho účastníka do všetkých konaní, v ktorých žalobca vystupuje, bez zreteľa na stav konkrétneho súdneho konania, vôľu spotrebiteľa a účelnosť jeho úkonov, nemožno považovať za dôkaz o jeho vôli naplniť cieľ svojej činnosti. S prihliadnutím na cieľ vedľajšieho účastníka, ktorým je ochrana a presadzovanie oprávnených záujmov spotrebiteľa, a na konkrétne okolnosti prípadu a to najmä skutočnosť, že vstúpil do konania ako profesná organizácia na ochranu spotrebiteľa z vlastného podnetu, a splnomocnil na svoje zastúpenie advokáta, hoci zo samotnej jeho podstaty vyplýva, že musí byť schopný pomáhať tomu účastníkovi konania, na strane ktorého vstupuje do konania, nemožno - ako už bolo uvedené - považovať jeho trovy za účelne vynaložené a tiež nemožno opomenúť skutočnosť známu súdu z iných vecí, v ktorých je ten istý žalobca, ako v prejednávanej veci, že aj iné subjekty s rovnakým predmetom činnosti (cieľom) ako vedľajší účastník, vstupujú do toho istého konania na strane žalovaného ako vedľajší účastník a na svoje zastúpenie splnomocňujú advokáta, čo nutne vedie k úvahe, že primárnou pohnútkou pre vstup do konania nie je ochrana práv konkrétneho spotrebiteľa. (Bod 3/ je výňatkom z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.5.2013 sp. zn. , pozn. súdu).

Komplexným posúdením všetkých vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že trovy vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené trovy. Z toho dôvodu súd náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v podobe trov právneho zastúpenia nepriznal vôbec.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (205 ods. 2 ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona

( ).