Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_0T-5-2023.pdf
PDF · 93.89 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/5/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Gabrielou Kyseľovou, v trestnej veci proti obžalovanému Q. C., H.. XX. X. XXXX, pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2023 v Námestove, takto
rozhodol:
Obžalovaný Q. C., H.. XX. X. XXXX v R., trvale bytom D., V. Č. XXX/XX, nezamestnaný, slobodný,
s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e
dňa 08. 01. 2023 v čase okolo 10.28 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI A4 evidenčné číslo H. XXX C. po Ulici Radzovka v obci Hruštín, okres Námestovo, pričom na odstavnej ploche pri rodinnom dome číslo 618/18 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas kontroly javil známky ovplyvnenia nejakou návykovou látkou, preto bol po negatívnej dychovej skúške na ovplyvnenie alkoholom vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu formou odberu krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či nie je ovplyvnený inou návykovou látkou než alkohol, čo však bez relevantného medicínskeho dôvodu odmietol,
t e d a
sa pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí, alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, odmietol podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, či nie je ovplyvnený návykovou látkou, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie,
t ý m s p á c h a l
prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona.
z a t o s a o d s u d z u j e
Podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody obvinenému podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona obvinenému určuje skúšobnú dobu na 12 (dvanásť) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona ukladá obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.
odôvodnenie:
Dňa 9. 1. 2023 prokurátorka Okresnej prokuratúry Námestovo podala súdu obžalobu na obv. Q. C. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, „že dňa 08. 01. 2023 v čase okolo 10.28 hodine viedol osobné motorové vozidlo značky AUDI A4 evidenčné číslo H. XXX C. po Ulici Radzovka v obci Hruštín, okres Námestovo, pričom na odstavnej ploche pri rodinnom dome číslo 618/18 bol zastavený a kontrolovaný hliadkou Obvodného oddelenia PZ Námestovo, počas kontroly javil známky ovplyvnenia nejakou návykovou látkou, preto bol po negatívnej dychovej skúške na ovplyvnenie alkoholom vyzvaný, aby sa podrobil odberu biologického materiálu formou odberu krvi alebo iného biologického materiálu na účely zistenia, či nie je ovplyvnený inou návykovou látkou než alkohol, čo však bez relevantného medicínskeho dôvodu odmietol“.
Po podaní obžaloby súd vo veci vydal dňa 9. 1. 2023 trestný rozkaz, ktorým obv. Q. C. uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona a uložil mu trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac, výkon trestu mu podmienečne odložil a určil mu skúšobnú dobu na 12 mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 26 mesiacov. Proti trestnému rozkazu podal obvinený odpor v zákonnej lehote, preto bolo vo veci nariadené hlavné pojednávanie.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 7. 2. 2023, po poučení podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku urobil vyhlásenie o tom, že je nevinný a k súdenému skutku vypovedal, že išiel za kamarátom zapáliť si a keď išiel z tejto vedľajšej (susednej) dediny, bol zastavený hliadkou, nevie prečo, mal rozbitý plast na svetle, ale toto riadne svietilo, nemal papiere o tom, že je zaplatené PZP, ktoré sa dá stiahnuť z e-mailu a preto nevie, prečo som bol zastavený hliadkou. On len išiel domov na obed. Uviedol, že nechápe, prečo by sa mal podrobiť testom na drogy a to ešte v nedeľu na obed. Ak mali príslušníci OO PZ podozrenie, že je pod vplyvom návykovej látky, nechápe prečo ho nechali jazdiť vozidlom a sledovali ho až domov, kde auto odstavil. Skutok sa mal stať 8. 1. 2023 v čase okolo 10.30 hod. Potom, ako ho policajti zastavili a zobrali si jeho doklady, sadli si do auta, on čakal 15 minút, bol trochu nervózny a preto zašiel za nimi, aby mu povedali, či niečo nie je v poriadku, ani on nemal svoj deň. Potom ho vyzvali, aby sa podrobil skúške na omamné látky. Chceli ho zobrať na testy, nevidel však na to žiadny dôvod. Nie je žiadny feťák, nebol pod vplyvom drog. Nechce ani, aby si to rodičia mysleli. Ďalej uviedol, že policajti ho poučili o tom, že mu bude obmedzená osobná sloboda a o tom, ako sa bude kvalifikovať jeho konanie. Bolo to potom, ako sa podrobil skúške na alkohol, ktorá bola negatívna.
Postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. poriadku, so súhlasom prokurátora a obžalovaného boli prečítané výpovede svedkov z prípravného konania Iva Gluštíka a Mariána Kružela.
Svedkovia Ivo Gluštík a Marián Kružel, príslušníkov polície OO PZ Námestovo zhodne vypovedali a popísali okolnosti spáchaniu trestného činu. Uviedli, že v uvedený deň vykonávali hliadkovú službu v obvode Námestovo. V čase okolo 10.25 hod. boli v obci Hruštín, kde spozorovali vozidlo Audi A4, čiernej farby, ev. č. H., ktoré malo rozbitý ľavý predný svetlomet. Z uvedeného dôvodu toto vozidlo predpísaným spôsobom zastavili a to na ulici Radzovka pri rodinnom dome s popisným číslom 618/18. Vodič vozidlo odstavil a následne ho vyzvali, aby predložil potrebné doklady, na čo predložil občiansky preukaz a vodičský preukaz. Po kontrole ho taktiež vyzvali, aby sa podrobil dychovej skúške, čomu vyhovel, vykonal dychovú skúšku, ktorá bola negatívna (s výsledkom 0,00 mg/l). Vodič bol nervózny a javil známky požitia návykovej látky, preto ho vyzvali, aby sa podrobil odberu krvi alebo iného biologického materiálu na zistenie či nie je pod vplyvom návykovej látky, čo on odmietol. Vysvetlili mu, že tým, že sa odmietne podrobiť takému úkonu, môže sa dopúšťať trestného činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Trestného zákona, čomu rozumel aj napriek toto odmietol. Keďže vozidlo nepatrilo vodičovi, namieste sa zisťovalo, kto je jeho majiteľom a po skontaktovaní sa s ním, zistili, že vodič nie je podozrivý z iného trestného činu a že vozidlo užíva so súhlasom majiteľa (A.). Následne pristúpili k obmedzeniu osobnej slobody.
Podľa § 269 Tr. poriadku boli oboznámené listinné dôkazy, a to najmä zápis o dychovej skúške, evidenčná karta vodiča, odpis z registra trestov, výpis z ústrednej evidencie priestupkov, potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu a evidenčná karta vozidla.
Podľa § 278 ods. 1 Tr. poriadku súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.
Podľa § 278 ods. 2 Tr. poriadku ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa § 232 ods. 4 alebo 5 Trestného poriadku, súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku súd hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.
Prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona sa dopustí, kto pri výkone činnosti, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, sa odmietol podrobiť vyšetreniam na zistenie návykovej látky, ktoré sa vykonáva dychovou skúškou a lekárskym vyšetrením odberom a vyšetrením krvi, hoci by to pri vyšetrení nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie.
Objektom trestného činu je ochrana ľudského života a zdravia, ako aj majetku.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa pri tomto trestnom čine vyžaduje úmyselné zavinenie v zmysle ust. § 15 Tr. zákona. Podľa § 15 Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom (priamy úmysel), alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel).
V súhrne tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, opierajúc sa len o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané a rovnako prihliadajúc len na skutočnosti, ktoré boli na hlavnom pojednávaní prebraté, mal súd jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania popísaného v skutkovej vete obžaloby a zároveň dospel k záveru, že konanie obžalovaného vykazuje všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona. Obžalovaný, ako trestne zodpovedná osoba, konal spôsobom uvedeným vo výrokovej časti rozsudku a konal v priamom úmysle tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a/ Tr. zákona.
Vina obžalovaného bola preukázaná jednak jeho výpoveďou, keď potvrdil, že odmietol sa podrobiť lekárskemu vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, a jednak svedeckými výpoveďami svedkov Iva Gluštíka a Mariána Kružeľa, výpovede svedkov boli konzistentné a potvrdzovali výpoveď obvineného o tom, že sa odmietol podrobiť vyšetreniu odberom a vyšetrením krvi alebo iného biologického materiálu, hoci by to nebolo spojené s nebezpečenstvom pre jeho zdravie a to aj napriek tomu, že ho poučili o trestnoprávnych dôsledkoch.
Obžalovaný v podstate nepopieral to, že sa odmietol podrobiť odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu, ale obhajoval sa tým, že nevidel dôvod na to, aby sa javil ako podozriví z užitia návykových látok, dôvod, z čoho tak príslušníci polície usudzovali mu nebol vysvetlený, oznámený, pričom jeho skúška na alkohol bola negatívna. K obhajobe obžalovaného súd uvádza, že na naplnenie skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky postačí, ak osoba javí známky požitia návykovej látky, a preto je povinná dobrovoľne sa podrobiť odberu na zistenie prítomnosti omamnej alebo psychotropnej látky. Svedok Ivo Glušík vypovedal, že obžalovaný bol celý čas nervózny, javil známky požitia návykovej látky, bol vyzvaný, aby sa podrobil lekárskemu vyšetreniu. Zhodne vypovedal aj svedok Marián Kružel tvrdiac, že správaním sa vodič zdal, ako keby bol pod vplyvom návykovej látky, bol strašne nervózny. Napokon sám obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že keď sedel v aute a čakal 15-20 minút (kedy sa zisťovala evidencia a súhlas majiteľa vozidla - pozn. súdu) bol nervózny, zašiel za policajtmi, aby mu oznámili, či niečo nie je v poriadku. Bola potvrdená dôvodná obava - podozrenie, že osoba obžalovaného javí známky ovplyvnenia návykovou látkou, a
preto bol obžalovaný povinný podrobiť sa lekárskemu vyšetreniu odberu a vyšetreniu krvi alebo iného biologického materiálu. Je to z dôvodu, aby sa zistilo, či osoba v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorá si privodila užitím návykovej látky, nevykonáva inú činnosť - vedenie motorového vozidla, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohla ohroziť život alebo zdravie ľudí, ktoré sú chráneným objektom súdeného trestného činu, aby sa tak zabránilo hroziacemu následku, ktoré takýmto konaním obžalovaného môže hroziť (materiálny korektív).
Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu predovšetkým hroziacim následkom konania obžalovaného, objektom trestného činu, ktorým je predovšetkým ochrana ľudského života a zdravia, ako najvyššej možnej hodnoty pred osobami, ktoré v stave po požití návykovej látky, ktorá znižuje ich psychické funkcie, vykonávajú činnosť, pri ktorej by v dôsledku ovplyvnenia takouto látkou mohli ohroziť najmä život alebo zdravie ľudí.
Súd k osobe obžalovaného zistil, že je slobodný, nemá vyživovacie povinnosti, je nezamestnaný. Má jeden záznam v registri trestov na základe rozhodnutia Okresnej prokuratúry Námestovo zo dňa 8.7.2017, sp. zn. Pv 138/17/5507, ktorým bolo trestné stíhanie podmienečné zastavené so skúšobnou dobou v trvaní 12 mesiacov za trestný činu podľa § 217 ods. 1 Tr. zákona (zákon č. 300/2005 Z. z.), t.j. trestný čin spáchaný formou prečinu za neoprávnené použitie cudzieho motorového vozidla, obžalovaný sa osvedčil v skúšobnej dobe podmienečného zastavenia trestného stíhania, o čom okresný prokurátor rozhodol dňa 03.01.2019, pod sp. zn. Pv 138/17/5507, právoplatným dňa 18.01.2019. Na obžalovaného sa hladí akoby nebol odsúdený. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR súd zistil, že obžalovaný má celkom 10 záznamov v evidencii priestupkov na úseku dopravy za porušenie menej závažných povinnosti vodiča.
Súd po takto vykonanom dokazovaní uznal obžalovaného vinným zo súdenej trestnej činnosti, obžalovaný popísaním konaním naplnil všetky znaky prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zákona tak po objektívnej ako aj subjektívnej stránke, obžalovaný konal v priamom úmysle, chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený trestným zákonom.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ust. § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).
Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadal na ust. § 38 ods.2 Tr. zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Súd na strane obžalovaného konštatoval jednu poľahčujúcu a žiadnu priťažujúcu okolnosť. Súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život - § 36 písm. j/ Tr. zákona. Pri prevahe poľahčujúcich okolností obžalovanému uložil trest odňatia slobody v dolnom pásme zákonnom stanovenej trestnej sadzby vo výmere 1 mesiac, ktorý mu podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu na 12 mesiacov.
Zároveň obžalovanému uložil trest zákazu činností viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu po dobu 26 mesiacov. Súd považoval takto popri sebe uložené tresty, vzhľadom na osobu obžalovaného a na všetky okolnosti spáchania trestného činu, jeho závažnosť, za dostatočné na jeho nápravu ako aj ochranu spoločnosti. Zároveň súd takto uložené tresty považoval za zákonné a spravodlivé, ktoré v prípade obžalovaného plne zodpovedajú potrebám tak generálnej ako aj individuálnej prevencie a sú dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresný súd Námestovo do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Tr. por.)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Tr. por.)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Tr. por.)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c Tr. por.), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr.por.)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.